Mohamed: Mizogýn - 3. časť

Boh a dcéry? To je veru delenie nespravodlivé!

Mohamed: Mizogýn - 2. časť

Ženy sú stvorené pre mužov

Mohamed: Mizogýn - 1. časť

Obviňujem Mohameda z mizogýnie. Mohamed, ktorý ani zďaleka nebol zástancom práv žien, ako ho moslimovia často prezentujú, ženy urážal a ich situáciu v Arábii zhoršil, hoci pred islamom mali viacej práv a slobôd. Mohamed ženám odňal práva, ktoré im priznali kmeňové spoločenstvá Arábie. Následkom toho sú moslimky zneužívané. Majú menej práv než otroci a zvieratá. Sú majetkom mužov, či už sú to ich otcovia, bratia, manželia alebo synovia. V žiadnej spoločnosti a v žiadnom okamihu v dejinách neboli/nie sú ženy také očierňované a znevažované ako v islame.

Ako Mohamed šíril islam - 2. časť

Úkladní vrahovia

Niektoré kmene nereagovali na vojnu či peniaze. Ibn Ishák zaznamenáva, ako Mohamed využíval strach a zastrašovanie vyvolané úkladnými vraždami, aby konvertoval kmeň:

---

Abú Afak... prejavil svoju nespokojnosť, keď apoštol (Mohamed) zabil al-Harítha b. Samita... Apoštol povedal, "Kto si poradí s týmto lotrom namiesto mňa?" Na čo Sálim bin Umajr,... šiel a zabil ho. ... (Asma bint Marwan) bola z Banú Umajja b. Zajd. Keď bol Abú Afak zabitý, prejavila nespokojnosť... Keď apoštol počul, čo povedala, tak povedal, "Kto ma zbaví Marwanovej dcéry?" 'Umajr b. 'Adij al-Chatmí, ktorý bol s ním, ho počul, a ešte v tú noc šiel do jej domu a zabil ju. Ráno prišiel za apoštolom a povedal mu čo urobil a on (Mohamed) povedal, "Pomohol si Bohu a Jeho apoštolovi, ó 'Umajr!" Keď sa ho opýtal, či bude musieť znášať nejaké zlé následky, apoštol povedal, "Dve kozy sa kvôli nej nepobijú." ...Deň potom, ako bola Bint Marwan zabitá, sa ľudia z (kmeňa) Chatmá stali moslimami, lebo videli moc islamu. (Ibn Ishák, Sírat Rasúl Alláh, s. 675-676)

Takže Mohamed niekedy používal na konvertovanie kmeňa na islam metódu úkladného vraždenia.

Donucovanie

Mohamed kedysi nepoužíval donucovanie na šírenie islamu.

V náboženstve niet donútenia. Správne a rozumné od nesprávneho a nerozumného je už rozlíšené. (Korán 2:256)

Apoštol vyslal do oblasti okolo Mekky vojakov, ktorí pozývali ľudí k bohu: neprikázal im bojovať. (Ibn Ishák, Sírat Rasúl Alláh, s. 561)

Ale pri iných príležitostiach donucovanie používal a schvaľoval.

On (Mohamed) povedal: "Beda ti, Abú Sufján, nie je čas uznať, že som boží apoštol?" On odpovedal, "Pokiaľ ide o to, stále mám určité pochybnosti." Ja (Abbás) som mu povedal, "Podriaď sa a dosvedč, že niet iného boha okrem Alláha a že Mohamed je apoštol boží, kým neprídeš o hlavu," čo aj urobil. (Ibn Ishák, Sírat Rasúl Alláh, s. 547)

Abú Bakr povedal: "Požiadal si ma o najlepšiu radu, akú ti viem dať, a poviem ti. Boh zoslal Mohameda s týmto náboženstvom a bojoval zaň, kým ho ľudia neprijali dobrovoľne alebo nasilu." (Ibn Ishák, Sírat Rasúl Alláh, s. 668-669)

...Keď sa Džarir dostal do Jemenu, bol tam muž, ktorý veštil a zvestoval dobré veci hádzaním vešteckých šípov. Ktosi mu povedal, "Je tu posol Alláhovho apoštola a keby ťa našiel, odsekol by ti hlavu." Jedného dňa, keď ich používal (t.j. veštecké šípy), sa tam zastavil Džarir a povedal mu, "Zlám ich (t.j. šípy) a dosvedč, že nikto nemá právo byť uctievaný okrem Alláha, inak ti odseknem hlavu." Tak ten muž zlámal šípy a dosvedčil, že nikto nemá právo byť uctievaný okrem Alláha. (Bucharí 5:59:643)

Vyrozprával 'Abdulláh: Alláhov apoštol povedal, "Krv moslima, ktorý dosvedčí, že nikto nemá právo byť uctievaný okrem Alláha a že ja som jeho apoštol, nesmie byť preliata, okrem týchto troch prípadov: V odplate za vraždu, keď zosobášený človek spácha nelegálnu súlož a keď niekto odpadne od islamu (stane sa odpadlíkom) a opustí moslimov." (Bucharí 9:83:17)

Takže pri niektorých príležitostiach Mohamed používal a schvaľoval donucovanie na šírenie islamu a na to, aby pri ňom udržal ľudí.

Mučenie

Mohamed potreboval množstvo peňazí na financovanie šírenia svojho náboženstva a ríše. Jedným z najbohatších miest v oblasti bolo židovské mesto Chajbar. Tamojší Židia neprijali Mohameda ako proroka, ani jeho požiadavku, aby nad nimi vládol. Môžeme sa dočítať, čo urobil Mohamed po tom, ako dobyl Chajbar, aby získal ich bohatstvo na financovanie svojho džihádu.

Kinána al-Rabí, ktorý sa staral o poklad (Chajbaru), ...bol privedený k apoštolovi, ktorý sa ho na neho opýtal. Poprel, že by vedel, kde sa nachádza. K prorokovi prišiel Žid... a povedal, že videl, ako Kinána ide k istej zrúcanine každý deň zavčas rána. Keď sa apoštol opýtal Kinánu, "Vieš, že keď zistíme, že ho máš (poklad), tak ťa zabijem?", on povedal, "Áno." Apoštol vydal rozkazy, že tá zrúcanina má byť vykopaná a niečo z pokladu sa našlo. Keď sa opýtal na zvyšok, odmietol odpovedať, preto apoštol vydal rozkazy al-Zubajrovi b. al-Awwámovi, "Muč ho, kým sa od neho nedozvieš, čo má," tak zapálil oheň s kresacím kameňom a oceľou na jeho hrudi, až kým nebol takmer mŕtvy. (Ibn Ishák, Sírat Rasúl Alláh, s. 515)

Takže Mohamed niekedy využíval na financovanie šírenia svojho náboženstva a ríše mučenie.

3. ODSTRAŇOVANIE MOŽNOSTÍ

Zničenie kaab a svätýň

Kaaba v Mekke nebola jedinou kaabou v Arábii. Existovali iné kaaby a svätyne, ku ktorým Arabi robili počas roka púte. Mohamed šíril islam ničením týchto ostatných kaab a tým, že z islamského uctievania v Mekke urobil pre Arabov jedinú možnosť.

Vyrozprával Džarir bin 'Abdulláh: V predislamskom období existovala budova zvaná Dhul-Chalasa a nazývala sa tiež Al-Kaba Al-Jamanija alebo Al-Kaba Aš-Šamija. Alláhov apoštol sa ma opýtal, "Zbavíš ma Dhul-Chalasy?" Tak som tam šiel so 150 jazdcami z kmeňa Ahmas a následne sme ho zničili a zabili každého, koho sme tam našli. Potom sme prišli za prorokom a upovedomili sme ho o tom. Poprial nám a kmeňu Ahmas dobro. (Bucharí 5:58:160)

Potom apoštol vyslal Chálida ku al-Uzzá, ktorá bola v Nachle. Bol to chrám, ktorý tento kmeň Kurajšovcov, Kinána a všetci Mudari uctievali. ...Keď Chálid prišiel, zničil ju a vrátil sa ku apoštolovi. (Ibn Ishák, Sírat Rasúl Alláh, s. 565)

Ničenie nezávislých mešít

Mohamed schválil výstavbu mnohých mešít. Pri jednej príležitosti však nezávislá skupina postavila mešitu a pozvala do nej Mohameda. Títo moslimovia nechceli bojovať v Mohamedovom džiháde. Mohamed nechal ich mešitu zničiť.

Majitelia mešity odporu prišli za apoštolom, keď sa pripravoval na (útok na) Tabúk a povedali, "Postavili sme mešitu pre chorých, ľudí v núdzi a kvôli nociam, kedy je zlé počasie a boli by sme radi, keby si za nimi prišiel a pomodlil sa tam za nás." Povedal, že každú chvíľu odcestuje a je zaneprázdnený... a že keď sa vráti, ak to bude božia vôľa, tak za nimi príde a pomodlí sa v nej za nich. Keď sa zastavil v Dhú Awán, dostali sa ku nemu novinky o mešite a povolal si Málika b. al-Duchšuma... a Ma'na b. 'Adija... a povedal im, aby šli do mešity tých zlých ľudí, zničili ju a vypálili... a potom dvaja z nich vbehli do mešity, kde sa nachádzali jej ľudia, vypálili ju a zničili a ľudia z nej utiekli. (Ibn Ishák, Sírat Rasúl Alláh, s. 609)

Takže Mohamed šíril svoj islam tak, že svoje mešity urobil jedinou možnosťou.

Odmietanie ostatných prorokov

V rovnakom čase, kedy Mohamed tvrdil, že je prorokom, sa vyskytovali muži z iných kmeňov, ktorí taktiež tvrdili, že sú proroci. Títo muži a ich kmene prijali Mohameda za proroka, ale Mohamed týchto mužov za prorokov neuznal. V tomto období mali tieto kmene dvoch prorokov: Mohamed a svojho vlastného.

Za svojho života Mohamed nedokázal zabiť týchto ostatných prorokov, ale keď zomrel, zabili ich jeho stúpenci. Toto si ukážeme v piatej časti. Čiže islam sa šíril tak, že Mohamed bol pre pozíciu proroka jedinou možnosťou.

4. ZAČLENENIE PREDISLAMSKÉHO NÁBOŽENSTVA

Mohamed šíril islam tak, že zjednodušil prechod z predislamského náboženstva na islam. Urobil to jeho drobnými zmenami. Modly boli odstránené a ľudia sa mu museli podriadiť, ale takmer všetky ostatné zvyky zostali rovnaké. Prakticky, islam je veľmi podobný predislamskému náboženstvu. Tu je pár príkladov.

Pôst

Mohamed spočiatku pokračoval v predislamskom období pôstu:

Vyrozprávala Aiša: "Ašura" (t.j. desiaty deň Muharramu) bol dňom, kedy sa kmeň Kurajšovcov v predislamskom období nevedomosti postil. Prorok sa v tento deň postil tiež. Takže keď sa presťahoval do Mediny, v ten deň sa postil a prikázal im (moslimom) to isté. Keď nariadil pôst počas Ramadánu, ľudia sa mohli v deň Ašura dobrovoľne postiť či nepostiť. (Bucharí 5:58:172)

As-Safá a Al-Marwá

Predislamské náboženstvo tiež malo zvláštnu chôdzu, ktorá prebiehala medzi horami Safá a Marwá v Mekke. Mohamed v tomto zvyku pokračoval tiež. Opäť, niektorým z raných moslimov to nebolo príjemné a mysleli si, že tento pohanský zvyk by mal skončiť. Neskôr Mohamed premenil význam týchto hôr na "rituály, ktoré Boh určil":

Vyrozprával Asim: Opýtal som sa Anasa bin Málika: "Nemal si rád, keď si mal robiť Tawaf medzi Safou a Marwou?" Povedal, "Áno, keďže to pochádzalo z obradov dní predislamského obdobia nevedomosti, kým Alláh nezjavil: "As-Safá a Al-Marwá patria k rituálom, ktoré Boh určil. Kto by konal púť k Domu alebo by konal umru, tak sa nedopustí hriechu, ak by medzi nimi chodil." (2:158)(Bucharí 2:26:710)

Čierny kameň

Predislamské náboženstvo bolo animistické a venovalo mimoriadnu pozornosť posvätným kameňom.

Vyrozprával Abú Radža Al-Utaridí: Uctievali sme kamene a keď sme našli lepší kameň než ten prvý, tak sme ten prvý zahodili a vzali si druhý, ale ak sme nevedeli zohnať kameň, pozbierali sme trochu zeme (t.j. hliny) a potom sme priviedli ovcu, podojili ju nad ňou a vykonali okolo nej Tawaf... (Bucharí 5:59:661)

Najposvätnejším kameňom v predislamskom náboženstve bol čierny kameň. Bol súčasťou kaaby v Mekke. Hoci je uctievanie kameňov animistické, Mohamed v tomto zvyku pokračoval. Niektorí z raných moslimských reformátorov to považovali za veľmi nepríjemné.

Vyrozprával Zajd bin Aslam od svojho otca, ktorý povedal: "Umar bin Al-Chattáb hovoril o Rohu (čiernom kameni) a povedal, 'Pri Alláhovi! Viem, že si kameň a nie si ani na úžitok, ani na ujmu. Keby som nevidel, že sa ťa prorok dotýka (a bozkáva), nikdy by som sa ťa nedotkol (a nepobozkal ťa).' Potom ho pobozkal a povedal, 'Nemáme dôvod robiť Ramal (zvláštny druh chôdze)(počas Tawafu), jedine, že by sme sa chceli predviesť pred pohanmi, a teraz ich Alláh zničil.' Umar dodal, '(Napriek tomu) to prorok urobil a my sme ho nechceli vynechať (t.j. Ramal).'" (Bucharí 2:26:675)

Ale väčšine raných moslimov uľahčilo prijatie islamu to, že mohli pokračovať vo svojom predchádzajúcom zvyku uctievať čierny kameň, a tak sa islam šíril.

Zaklínadlá

Zaklínadlá boli súčasťou animistického predislamského náboženstva. Mohamed umožnil pokračovanie tohto zvyku, pokiaľ sa zaklínadlá pretransformovali na islamské:

Auf b. Málik Ašdža'i oznámil: V predislamských dňoch sme zaklínali a povedali sme: Alláhov posol, aký máš na to názor? On povedal: Povedzte mi svoje zaklínadlo a povedal: V zaklínadle, ktoré nezaváňa polyteizmom, nie je hriech. (Muslim 26:5457)

Takže Mohamed šíril islam tým, že uľahčil prechod z predislamského náboženstva na islam. Urobil to tak, že zachoval väčšinu animistických predislamských zvykov.

Vyrozprávala Aiša: Kedykoľvek Alláhov apoštol prikázal moslimom niečo urobiť, prikazoval im skutky, ktoré vedeli ľahko urobiť... (Bucharí 1:2:19)

Animistické požehnania

Mnohé hadísy zaznamenávajú, že Mohamed a jeho stúpenci verili, že látky z jeho tela majú zvláštne schopnosti, ktoré dokážu ľuďom požehnať. Toto je predislamské animistické presvedčenie. Raní moslimovia uctievali Mohamedove sliny, vodu, ktorou sa umýval, pot, vlasy a možno dokonca i jeho moč.

...Keď si (Mohamed) odpľul, pľuvanec padol do ruky jedného z nich (t.j. prorokových spoločníkov), ktorý si ho natrel na tvár a na kožu... (Bucharí 3:50:891)

Vyrozprával Mahmúd bin Ar-Rabí: Pamätám si Alláhovho apoštola a tiež dúšok vody, ktorú si zobral z vedra v našom dome a vychrlil (vypľul)(na mňa)... (Bucharí 1:12:801)

Vyrozprával Abú Džuhajfa: Videl som Alláhovho apoštola v stane z červenej kože a videl som, ako Bilal berie zvyšnú vodu, s ktorou sa prorok umýval. Videl som, ako si ľudia netrpezlivo berú použitú vodu a ktokoľvek, kto z nej trocha získal, si ju natrel na telo a tí, ktorí žiadnu nezískali, si vzali vlahu z rúk ostatných... (Bucharí 1:8:373)

Vyrozprával Abú Hazím: ...Muž medzi jeho spoločníkmi videl (Mohameda), ako ju nosí (plachtu) a povedal, "Ó Alláhov apoštol! Prosím, daj mi ju, aby som ju mohol nosiť." Prorok povedal, "Áno." (a dal mu tú plachtu). ...Ten muž povedal, "Chcel som získať jej požehnanie, keďže si ju obliekol prorok, tak som dúfal, že by som sa do nej mohol obliecť." (Bucharí 8:73:62)

Anas b. Málik oznámil, že Alláhov apoštol (nech je s ním pokoj) prišiel do domu Umm Sulajm a spal v jej posteli, kým ona bola mimo svojho domu. ...Prišla a zistila, že sa potí a jeho pot padá na kožené plátno rozprestreté na jej posteli. Otvorila svoje vrecko s parfumovým práškom a začala ním plniť fľaše. Alláhov apoštol (nech je s ním pokoj) sa vyľakal, prebudil sa a povedal: Umm Sulajm, čo to robíš? Ona povedala: Alláhov posol, snažíme sa takto o požehnanie pre naše deti. Na to povedal: Robíš niečo dobré. (Muslim 30:5762)

Abú Bakr oznámil: (Mohamed zavolal) holiča a ukazujúc na pravú stranu svojej hlavy povedal: (Začni) stadiaľto, a potom rozdelil jeho vlasy medzi tých, ktorí boli blízko neho. (Muslim 7:2992)

Mohamed pokračoval vo zvyku uctievania marabuta (svätého muža; v moslimskom prostredí severnej Afriky vedúci bratstva alebo svätec - pozn. prekl.) so sebou ako objektom uctievania. O tomto zvyku sa často nesprávne hovorí, že je to "ľudový islam" a nie pravý islam, avšak Mohamed zjavne akceptoval svoje uctievanie. Bola to súčasť spôsobu, akým Mohamed šíril islam.

Uctievaný v modlitbe

Hoci je Mohamed mŕtvy, je uctievaný a oslovovaný v islamskej modlitbe (salát).

As Salámu alajka ajjuhan nabijju wa rahmatul láhi wa barakátuh...

Pokoj s tebou, ó prorok, a milosť a požehnanie Alláha... (salát)

(Táto veta je súčasťou tašahhudu. Tašahhud je časť islamskej modlitby, kedy moslim sedí na zemi, je otočený tvárou k Mekke, velebí boha a zdraví proroka Mohameda, pozri napr. tu a tu - pozn. prekl.)

Uctievanie svätcov/marabutov bolo predislamským zvykom, v ktorom Mohamed pokračoval so sebou ako objektom uctievania. Vďaka tomu bol islam pre jeho stúpencov jednoduchý a to pomohlo s jeho šírením.

5. PO MOHAMEDOVEJ SMRTI

(Bezprostredne po smrti Mohameda) Situácia, ktorej Abú Bakr čelil pri prevzatí kalifátu, bola veľmi neradostná. Mnohé kmene odpadli od islamu a odmietli platiť zakát. Po celej Arábii sa objavovali falošní proroci a mnohí ľudia im vyjadrili vernosť. Argument, ktorý u nich zavážil, znel, že živý prorok má byť uprednostnený pred mŕtvym. (Prof. Masúd ul-Hasan, The History of Islam (Dejiny islamu), zv. 1, s. 97)

Nasledovný text je zhrnutím opisu vojen proti odpadlíckym arabským kmeňom od profesora Hasana.

Arabské kmene okolo Mediny boli pripravené zostať moslimskými, ale nechceli platiť zakát (daň) islamským úradom. Tieto kmene sa pokúsili zaútočiť na Medinu, ale boli odrazené. Abú Bakr ich prenasledoval, podrobil si ich a vzal si ich pozemky.

Abú Bakr potom obrátil svoju pozornosť na zvyšok Arabského polostrova, väčšina ktorého si zvolila opustenie islamu.

Na sever od Mediny bol kmeň Asad. Oni nasledovali proroka Taleahu. Pochodovali proti nim moslimské armády a v Buzache ich porazili. Následne sa vrátili k islamu.

Potom moslimské armády pochodovali ku kmeňu Fazara a bojovali v Zafare. Moslimovia zvíťazili, porazený kmeň sa podriadil a bol znovu prijatý do islamu.

Kmeň Sulajm bol napadnutý moslimskými armádami a porazený. Ich vodca Abú Šajra bol zajatý a vzatý do Mediny, kde prijal islam.

Moslimské armády pochodovali proti kmeňu Tamím. Tento kmeň neodporoval, ale ani sa nepodriadil. Ich vodca bol zabitý a jeho manželka sa vydala za islamského generála Chálida. Kmeň následne prijal islam.

Kmeň Hanífa viedol prorok Musajlima. Moslimovia proti tomuto kmeňu tvrdo bojovali a napokon zvíťazili, hoci utrpeli veľké straty na životoch. Keď bol Musajlima zabitý a kmeň podrobený, prijal islam.

Po tejto bitke vyslal Abú Bakr armádu do Bahrajnu. V Bahrajne sa dostal k moci nový kráľ a ten odmietol islam. Došlo k veľkému vnútornému boju. Moslimovia sa pokúšali podrobiť si ich, ale neboli úspešní, kým neprišli posily. Po porážke sa ľudia z Bahrajnu kajali a boli prijatí do islamu.

V Ománe bol prorokom Lakuit ibn Málik. Bola proti nemu vyslaná moslimská armáda. Lakuit a desať tisíc jeho stúpencov bolo zabitých. Ľudia z Ománu potom opäť konvertovali na islam.

V Mahre vyvolala smrť Mohameda občiansku vojnu. Moslimovia sa postavili na slabšiu stranu a bojovali s nimi. Keď bola táto oblasť dobytá, ľudia z Mahry sa kajali a opäť konvertovali na islam.

V Jemene bol prorok zvaný Aswad Ansí. Mal mnohých stúpencov. Pochovali proti nim moslimské armády, porazili ich a zabili Aswada. Po porážke sa táto oblasť vrátila k islamu.

V Hadramaute ľudia vzdorovali islamskej vláde. Moslimské armády si ich podrobili a boli opäť prijatí do islamu.

Kampane proti odpadlíctvu začali v auguste 632 a tieto operácie sa skončili vo februári 633. V priebehu krátkych šiestich mesiacov Abú Bakr uspel vo vyhladzovaní odpadlíctva a získal všetky arabské kmene v Arábii späť pre islam. (Prof. Masúd ul-Hasan, The History of Islam (Dejiny islamu), zv. 1, s. 102)

Takže keď Mohamed zomrel, islamská ríša sa rozpadla a mnohé arabské kmene islam opustili. Urobili to z rôznych dôvodov. Niektoré nechceli platiť daň Mekke/Medine, iné chceli nasledovať vlastných prorokov, lebo Mohameda nepovažovali za posledného proroka. Mohamedovi spoločníci donútili tieto kmene vrátiť sa k islamu. Takto sa islam šíril a ustanovil v Arábii.

ZÁVER

Ako Mohamed šíril islam? Ako demonštruje tento prieskum, používal mnoho metód. Medzi ne patrilo učenie islamu, recitovanie Koránu, vojna, peniaze a dary, úkladné vraždy, donucovanie, mučenie, odstraňovanie ostatných náboženských možností a začlenenie veľkej časti predislamského náboženstva do islamu. Po Mohamedovej smrti jeho spoločníci pokračovali v niektorých z týchto metód. Je nesprávne zveličovať ktorúkoľvek z nich; Mohamed ich na šírenie islamu používal všetky.

Prevzaté z https://www.answering-islam.org/Green/spread.htm

Ako Mohamed šíril islam - 1. časť

Samuel Green

Ako sa islam spočiatku rozšíril z Mekky do celej Arábie? Zdá sa, že v našom súčasnom svete existujú na túto otázku tri odpovede.

---

1. Niektorí ľudia hovoria, že sa šíril vďaka kráse Mohamedovho učenia a príkladu.

2. Ďalší ľudia hovoria, že Mohamed šíril islam mečom.

3. Napokon, iní ľudia hovoria, že nevedia, ako sa islam šíril.

Tento článok poskytuje stručný prehľad rôznych metód, ktoré Mohamed používal na šírenie islamu. Prehľad prihliada len na uznávané islamské historické zdroje.

1. UČENIE

Učenie islamu a recitovanie Koránu

Keď Mohamed začal učiť islam, najprv tak robil súkromne a verejne v Mekke.

Ľudia, muži i ženy, začali prijímať islam vo veľkom počte, kým sa chýr o ňom nerozšíril po celej Mekke, a začalo sa o ňom hovoriť. (Ibn Ishák, Sírat Rasúl Alláh, s. 117)

Keď apoštol predstavil islam na verejnosti ako mu Alláh nariadil, jeho ľudia sa nestiahli ani neobrátili proti nemu, podľa toho, čo som počul, až kým sa on nevyjadril pohŕdavo o ich bohoch. Keď to urobil, veľmi sa urazili a jednomyseľne sa rozhodli, že s ním budú zaobchádzať ako s nepriateľom, okrem tých, ktorých boh ochránil s pomocou islamu pred takým zlom, ale tí boli opovrhovanou menšinou. (Ibn Ishák, Sírat Rasúl Alláh, s. 118)

Vyrozprával Ibn Abbás: Keď sa novinky o príchode proroka dostali k Abú Dharovi, povedal svojmu bratovi, "Choď na koni do toho údolia a prines mi novinky o tomto mužovi (t.j. o prorokovi), ktorý tvrdí, že je prorokom, ktorý dostáva informácie z neba. Počúvaj ho a potom príď za mnou." Jeho brat sa vydal na cestu, aby sa stretol s prorokom, počúval jeho prejav, vrátil sa k Abú Dharovi a povedal mu, "Videl som, ako vyzýva ľudí ku cnostiam a jeho prejav nebol ako poézia." Abú Dhar povedal, "Toto mi nestačí." Tak si vzal jedlo, mech plný vody a vydal sa na cestu do Mekky, kde šiel do mešity pohľadať proroka,... Potom počúval prejav proroka a na mieste prijal islam... (Bucharí 4:56:724)

Mohamed tiež učil verejne na arabských trhoch.

...na jednom z jarmokov (trhov); a zatiaľ čo sa (Mohamed) ponúkal arabským kmeňom ako bolo jeho zvykom, v Al-'Akabe stretol niekoľko ľudí z kmeňa Chazradž, ktorým chcel boh priniesť úžitok. ...keď ich apoštol stretol, vypytovaním zistil, že sú z kmeňa Chazradž a sú spojenci Židov. Pozval ich, aby si s ním sadli, vysvetlil im islam a zarecitoval im Korán. Teraz boh pripravil islamu cestu, lebo žili bok po boku so Židmi, ktorí boli ľuďmi knihy a poznania, kým oni sami boli polyteisti a modloslužobníci. Často na nich robili nájazdy v ich štvrti a kedykoľvek sa objavil zlý pocit, Židia im hovorievali, "Čoskoro bude zoslaný prorok. Jeho deň je blízko. Budeme ho nasledovať a zabijeme vás s jeho pomocou tak, ako zahynuli Ád a Iram." Preto, keď počuli apoštolovo posolstvo, si hovorili: "Toto je presne ten prorok, pred ktorým nás Židia varovali. Nedovoľme im, aby sa ku nemu dostali pred nami!" Nato prijali jeho učenie a stali sa moslimami... (Ibn Ishák, Sírat Rasúl Alláh, s. 197-198)

Mohamed učil na miestach oddychu pre pútnikov na ceste do Mekky.

Apoštol Alláhov, nech ho Alláh požehná, zostal ukrytý v Mekke počas prvých troch rokov, odkedy bol poverený úlohou proroka. Vo štvrtom roku vyšiel so svojou úlohou na verejnosť a vyzval ľudí, aby prijali islam, v čom pokračoval desať rokov. V každom období (púte) sa približoval k pútnikom na ich zastávkach, 'Ukaz, Madžannah a Dhu al-Madžaz, a žiadal ich o ochranu, aby mohol ľuďom tlmočiť posolstvo svojho pána, výmenou za čo dostanú miesto v raji. Ale nenašiel nikoho, kto by ho podporil či odpovedal na jeho výzvu. ...Žiaden z arabských kmeňov mu neodpovedal. (Ibn Sa'd, Kitab Al-Tabakát Al-Kabir, zv. 1, s. 249-251)

Mohamed šíril islam metódou súkromného a verejného učenia. Takýmto spôsobom ho prijala menšina ľudí. Neboli k tomu donútení, ale dojalo ich jeho učenie a dobrovoľne ho prijali. V Mekke boli jeho stúpenci "opovrhovanou menšinou". Veľká väčšina arabských kmeňov ho neprijala.

2. NÁSTROJE RÍŠE

Vojna proti nemoslimom

Niektoré kmene v meste Medina (Jathríb) Mohameda prijali a on sa tam presťahoval kvôli ochrane. Začal tam vládnuť a vytvárať si armádu. Mohamed začal prepadávať ľudí okolo seba.

Vyrozprával Džabir: Prorok nás vyslal ako vojenskú jednotku o sile tristo bojovníkov pod velením Abú 'Ubajdu, aby sme prepadli z úkrytu karavánu Kurajšovcov... (Bucharí 7:67:402)

Mohamed bol tiež zapojený do obranných a útočných bitiek. Arabské kmene, ktoré predtým Mohameda odmietli, boli teraz opäť požiadané, aby sa mu podriadili. U väčšiny kmeňov sa to udialo vyslaním vojenskej delegácie. Predtým, než Mohamedove armády zaútočili na kmeň, ho najprv vyzvali na prijatie islamu:

Apoštol Alláhov vyslal Chálida ibn Al-Valída so štyristo moslimami ku Banú al-Hárit... Prikázal mu, aby ich trikrát vyzval k islamu predtým, než bude proti nim bojovať... Prijali, k čomu ich vyzval. Zostal medzi nimi, aby ich učil islam, jeho obmedzenia, knihu Alláhovu a sunnu jeho proroka. (Ibn Sa'd, Kitab Al-Tabakát Al-Kabir, zv. 1, s. 399)

...Ali a Ibn al-Musaffa povedali: Apoštol Alláhov (pokoj s ním) nás vyslal na výpravu. Keď sme sa dostali na miesto útoku, cválal som na mojom koni, predstihol som svojich spoločníkov a ľudia z tej oblasti ma prijali s veľkým hlukom. Povedal som im: Povedzte "Niet iného boha okrem Alláha" a budete ochránení. Povedali to. Moji spoločníci ma obviňovali a hovorili: Pripravil si nás o korisť. Keď sme prišli za apoštolom Alláhovým (pokoj s ním), povedali mu, čo som urobil. Tak si ma zavolal, ocenil, čo som urobil a povedal: Alláh ti zapísal nejakú (odmenu) za každého z nich. (Abú Dawud 43:5062)

Anas bin Málik oznámil: Posol Alláhov útočil na nepriateľa za úsvitu. Počúval Adhan (islamské zvolávanie k modlitbe); takže ak počul Adhan, zastavil sa, v opačnom prípade zaútočil... (Sahíh Muslim 4:745)

Mohamed povedal, že šírenie islamu takýmto spôsobom mu prikázal Alláh:

Vyrozprával Ibn 'Umar: Alláhov apoštol povedal: "Bolo mi prikázané (od Alláha) bojovať proti ľuďom, kým nedosvedčia, že nikto nemá právo byť uctievaný okrem Alláha a že Mohamed je Alláhov apoštol, kým sa nebudú dokonale modliť a nedajú zo svojej povinnej almužny, a ak to urobia, tak ich životy a majetok budú odo mňa ochránené, pokiaľ islamské zákony nestanovia inak, a zúčtovanie (účty) s nimi urobí Alláh." (Bucharí 1:2:24)

Bojujte proti tým, ktorí neveria v Boha ani v Deň posledný a ktorí nezakazujú to, čo zakázal Boh a jeho posol a ktorí neuctievajú náboženstvo pravdy... On poslal svojho posla so správnym usmernením a s náboženstvom pravdy, aby zvíťazilo nad všetkými náboženstvami, aj keď sa to protiví modloslužobníkom. (Korán 9:29-33)

Bolo ľahké stať sa Mohamedovým nepriateľom. Ak ste ho neuznali za svojho vládcu a proroka, boli ste jeho nepriateľom. Tí, ktorí sa pridali k Mohamedovi, sa pridali k boju proti ľuďom, ktorí Mohamedovo náboženstvo neprijali:

Surad Ibn 'Abd Alláh al-Azdí prišiel s asi trinástimi až devätnástimi svojimi ľuďmi v deputácii za apoštolom Alláhovým... Apoštol Alláhov, nech ho Alláh požehná, ho (Surada) vymenoval za amira tých jeho ľudí, ktorí prijali islam a nariadil mu, aby viedol vojnu proti polyteistom z kmeňa Jaman, ktorí žili na susedných územiach. Vyrazil tam a zniesol sa na Džuraš, čo bolo silne opevnené mesto, kde sa kmeň Jaman ukrýval. Vyzval ich (Surad), aby prijali islam, no odmietli to. Mesiac ich obliehal, robil nájazdy na ich zvieratá a chytal ich. Potom sa stiahol do hory zvanej Šakar. Mysleli si, že ušiel a šli ho prenasledovať. Zoradil svoje sily a zaútočil na nich. Moslimovia ich zabíjali ako sa im zachcelo. Chytili dvadsať ich koní a bojovali proti nim po celý deň. Ľudia z Džuraša vyslali dvoch mužov za apoštolom Alláhovým, ktorý čakal na príležitosť stretnúť sa s nimi. Apoštol Alláhov, požehnaj ho Alláh, ich upovedomil o tomto boji a o Suradovom víťazstve. Tí dvaja muži prišli za svojimi ľuďmi a povedali im o okolnostiach a ostatných incidentoch. Tak sa ich deputácia vydala na cestu, počkala na apoštola Alláhovho, nech ho Alláh požehná, a prijali islam. (Ibn Sa'd, Kitab Al-Tabakát Al-Kabir, zv. 1, s. 397-398)

Toto obdobie výbojov bolo pre Mohameda a jeho spoločníkov veľkým zdrojom hrdosti. Na oslavu ich víťazstiev bolo zložených mnoho básní. Tu je časť básne, ktorú zložil Ka'b bin Málik pred islamským dobytím Al-Ta'ífu.

Ak ponúknete mier, prijmeme ho

A stanete sa (našimi) partnermi v mieri a vojne.

Ak odmietnete, budeme proti vám húževnato bojovať...

Budeme bojovať, kým budeme žiť

Kým sa neobrátite na islam, pokorne hľadajúc útočisko.

Budeme bojovať bez ohľadu na to, s kým sa stretneme

Či už zničíme prastaré majetky alebo novonadobudnuté zisky. ...

A odsekli sme im nosy a uši

Našimi dobre vyleštenými indickými mečmi,

Násilne ich ženúc pred nami na príkaz boha a islamu,

Kým nebude nastolené náboženstvo, spravodlivé a jasné... (Ibn Ishák, Sírat Rasúl Alláh, s. 587-588)

Tieto boje neboli sebaobranné, boli to útočné boje, cieľom ktorých bolo rozšíriť islamskú ríšu a vládu Mohameda. Bola to misionárska vojna a násilný džihád.

Po celé toto obdobie vojny bolo Mohamedovo učenie stále veľmi dôležité. Inšpiroval svojich vojakov k boju prísľubom raja. Tým, ktorí bojovali, sľuboval odpustenie, postavenie, panny, drahé šaty, zalievané záhrady s množstvom ovocia, rieky vína, mlieka a medu, chlapčenských otrokov a krásne kone. Zvážte tieto verše z Koránu:

Vy, ktorí veríte. Mám vám ukázať obchod, ktorý vás zachráni pred trápením bolestivým? Uverte v Boha a jeho posla a veďte boj na ceste Božej svojimi majetkami a dušami svojimi. To je lepšie pre vás, keby ste to len vedeli. Odpustí vám vaše hriechy a dá vám vojsť do záhrad, pod ktorými tečú rieky a do príbytkov dobrých v záhradách Edenu. To je veru tá výhra obrovská. (61:10-12)

Je príklad záhrady, ktorá bola bohabojným sľúbená, v ktorej sú rieky s vodou nezmenenou a rieky mlieka, ktorého chuť sa nezmenila a rieky vína, chutné pre tých, ktorí ho budú piť a rieky medu precedeného a v ktorej budú mať zo všetkých plodov a odpustenie od Pána svojho... (47:15)

Bohabojní budú na mieste bezpečnom, v záhradách a pri prameňoch čistej vody. Obliekať si budú odev z jemného hodvábu a z hodvábu hrubého, oproti sebe budú, takto to bude a oženíme ich s pannami okatými. (44:51-54)

Bohabojným sa dostane výhra, záhrady a viniče, a spanilé dievčiny rovnakého veku a pohár plný. (78:31-34)

My sme im dali vzniknúť vzniknutím a učinili sme ich pannami láskyplnými s vekom rovnakým pre tých, ktorí budú na pravej strane. (56:35-38)

Budú medzi nimi kolovať chlapci, ako keby boli perly uchované. (52:24)

Budú medzi nimi kolovať chlapci veční. (56:17, 76:19)

Tí moslimovia, ktorí za Mohameda nebojovali, nemali rovnaké postavenie ako tí, ktorí zaňho bojovali:

Nie sú na rovnakej úrovni tí z radov veriacich, ktorí ostali sedieť doma s výnimkou tých, ktorí sú boja neschopní, s tými, ktorí usilovne bojujú na ceste Božej majetkom svojím i dušami svojimi. Boh uprednostnil o jeden stupeň tých, ktorí usilovne bojujú majetkami svojimi a dušami svojimi, pred tými, ktorí ostali doma. A všetkým Boh sľúbil dobro. Boh uprednostnil tých, ktorí usilovne bojujú, pred tými, ktorí ostali sedieť doma, obrovskou odmenou. (4:95)

Tieto Mohamedove sľuby inšpirovali moslimov k tomu, aby položili svoje životy za šírenie islamskej ríše. Zvážte príklad 'Umajra b. al-Humáma:

Potom apoštol šiel k ľuďom a podnecoval ich slovami, "Pri bohu, v ktorého rukách je duša Mohameda, žiaden muž, ktorý proti nim bude bojovať s nezlomnou odvahou, postupovať vpred a neustúpi, nebude zabitý, ale boh sa postará o jeho vstup do raja." 'Umajr b. al-Humám, brat B. Salima, jedol nejaké datle, ktoré mal v ruke. "Dobre, dobre!", povedal, "nie je medzi mnou a mojím vstupom do raja nič okrem toho, aby ma títo muži zabili?" Zahodil datle, vytasil svoj meč a bojoval proti nim, kým ho nezabili. (Ibn Ishák, Sírat Rasúl Alláh, s. 300)

Vojna a kázanie raja boli teda dôležitými metódami, ktoré Mohamed využíval na šírenie islamu. Mohamed nevysielal kazateľov a misionárov. Namiesto nich vysielal armády.

Vojna proti moslimom

Mohamedovo využívanie vojny sa nezameriavalo len na nemoslimov. Pri niektorých príležitostiach vyzýval na vojnu proti moslimom. Bola to súčasť spôsobu, akým posilňoval moc islamu nad spoločenstvom raných moslimov.

Vy, ktorí veríte, bojte sa Boha a zanechajte posledné zvyšky lichvy, ak ste veriacimi! Ak tak neučiníte, pripravte sa na vojnu od Boha a posla Jeho. Ak však sa kajúcne obrátite, tak vám zostane váš kapitál - a nebudete tým škodiť a nebudete tým poškodení. (Korán 2:278-279)

Kontextom vyššie uvedených veršov je, že niektorí moslimovia chceli dostať podiel, ktorý im bol dlhovaný z čias predtým, než sa stali moslimami. Boli varovaní, že ak sa budú o tento podiel usilovať, tak proti nim Alláh a Mohamed budú viesť vojnu. Podobný rozkaz vidíme vo verši 9:73.

Prorok! Bojuj usilovne proti tým, ktorí veriť odmietajú a s pokrytcami a buď na nich prísny. Ich útočišťom bude peklo a je to veru koniec zlý. (Korán 9:73)

Kontextom tohto verša je, že Mohamed vyzýval moslimov na džihád. Niektoré z moslimských kmeňov nechceli bojovať, preto sú tí ľudia nazvaní pokrytcami a Mohamed bude proti nim bojovať dovtedy, kým sa nezapoja do džihádu. Mohamed nechal vypáliť ich mešitu.

Majitelia mešity odporu prišli za apoštolom, keď sa pripravoval na (útok na) Tabúk a povedali, "Postavili sme mešitu pre chorých, ľudí v núdzi a kvôli nociam, kedy je zlé počasie a boli by sme radi, keby si za nimi prišiel a pomodlil sa tam za nás." Povedal, že každú chvíľu odcestuje a je zaneprázdnený... a že keď sa vráti, ak to bude božia vôľa, tak za nimi príde a pomodlí sa v nej za nich. Keď sa zastavil v Dhú Awán, dostali sa ku nemu novinky o mešite a povolal si Málika b. al-Duchšuma... a Ma'na b. 'Adija... a povedal im, aby šli do mešity tých zlých ľudí, zničili ju a vypálili... a potom dvaja z nich vbehli do mešity, kde sa nachádzali jej ľudia, vypálili ju a zničili a ľudia z nej utiekli. (Ibn Ishák, Sírat Rasúl Alláh, s. 609)

V súre 33 sú moslimovia opäť nazvaní pokrytcami a je im vyhrážané vojnou, ak budú naďalej spochybňovať Mohamedov morálny a vojenský úsudok.

Ak neprestanú pokrytci a tí, v srdciach ktorých je choroba a tí, ktorí šíria lži v Medine, tak ťa zlákame proti nim a potom nebudú s tebou v nej susediť, len málo. Prekliati budú, kdekoľvek sa ocitnú, a budú zajatí a bezohľadne zabití. (Korán 33:60-61)

V súre 49 dostal Mohamed príkaz bojovať proti moslimom, kým sa "nepriklonia k príkazu Božiemu."

Ak by sa dve skupiny z radov veriacich pobili, tak ich zmierte. Ak by sa niektorá z nich nevraživo správala voči druhej, bojujte proti tej, ktorá sa nevraživosti dopustila, až kým sa neprikloní k príkazu Božiemu. Ak by sa priklonila, tak napravte vzťahy medzi nimi so spravodlivosťou a dodržujte spravodlivosť. Veď Boh má rád tých, ktorí dodržujú spravodlivosť. (Korán 49:9)

V súre 66 sú moslimovia, ktorí spochybňovali Mohamedove skutky, nazvaní pokrytcami a má sa s nimi tvrdo zaobchádzať.

Prorok, bojuj usilovne proti neveriacim i proti pokrytcom a buď na nich prísny. Ich príbytkom bude peklo. Je to veru koniec zlý. (Korán 66:9)

Mohamed prikázal pravým moslimom bojovať proti tým moslimom, ktorí neprestali požívať alkohol.

Vyrozprával Dajlam al-Himjarí: Opýtal som proroka (pokoj s ním) a povedal som: Apoštol Alláhov! Žijeme v studenej krajine, v ktorej ťažko pracujeme a vyrábame destilát zo pšenice, aby sme z neho nabrali silu na našu prácu a vydržali chlad našej krajiny. Opýtal sa: Je omamný? Odpovedal som: Áno. On povedal: Musíte sa mu vyhýbať. Povedal som: Ľudia sa ho nezrieknu. On povedal: Ak sa ho nezrieknu, bojuj s nimi. (Abú Dawud 27:3675)

Aby som to uzavrel, Mohamed využíval vojnu proti moslimom, ktorí ho spochybňovali alebo sa neriadili zákonmi, ktoré vydával. Nazýval ich pokrytcami. Týmto spôsobom Mohamed upevňoval a rozširoval vplyv islamu na kmene, ktoré nedávno konvertovali.

Peniaze a dary

Vojna nebola pre Mohameda vždy najlepšou možnosťou. Ako získaval majetok, využíval na šírenie islamu tiež peniaze a dary.

Vyrozprával Anas: Prorok zhromaždil niekoľkých Ansárov a povedal, "Ľudia z kmeňa Kurajšovcov majú stále blízko ku svojmu predislamskému obdobiu nevedomosti a veľmi trpia. Chcem im pomôcť a pritiahnuť ich srdcia (tým, že im dám z vojnovej koristi)... (Bucharí 5:59:623)

Vyrozprával Abú Saíd: ...Ali poslal kúsok zlata prorokovi, ktorý ho rozdelil medzi štyroch ľudí: Al-Akru' bin Habís Al-Hanzalího z kmeňa Mudžaši, 'Ujainu bin Badr Al-Fazarího a Zaída At-Ta'iho, ktorí patrili (ku kmeňu) Banú Nabhán, a 'Alkamovi bin Ulatha Al-'Amirovi, ktorý patril (ku kmeňu) Banú Kiláb. To Kurajšovcov a Ansárov naštvalo a povedali, "On (t.j. prorok) dáva náčelníkovi Nadždu a nám nedáva." Prorok povedal, "Dávam im, aby som pritiahol ich srdcia (k islamu)..." (Bucharí 4:55:558)

Apoštol im povedal, aby Málikovi povedali, že ak za ním príde ako moslim, vráti mu jeho rodinu a majetok a dá mu sto tiav. Keď to počul, Málik odišiel... a odišiel na koni, aby sa pridal k apoštolovi... Vrátil mu (Mohamed) jeho rodinu a majetok a dal mu sto tiav. Stal sa vynikajúcim moslimom... (Ibn Ishák, Sírat Rasúl Alláh, s. 593)

Potom, ako Mohamed dobyl Mekku, prikázal, aby sa peniaze z almužny (zakátu) použili na určité účely. Jedným z týchto účelov bolo podnietiť ľudí k prijatiu islamu:

Milodary sú určené chudobným, biednym, správcom, ktorí sa o ne starajú, tým, ktorých srdcia sú spriaznené s moslimami... (Korán 9:60)

Komentujúc pasáž "ktorých srdcia sú spriaznené s moslimami", Ibn Kathir píše:

Sú takí, ktorí dostávajú almužnu, aby prijali islam. Napríklad, prorok Alláhov dal niečo Safwanovi bin Umajjovi... (Ibn Kathir, Tafsir Ibn Kathir, zv. 4, s. 455)

...Alláhov posol (nech je s ním pokoj) dal sto tiav Safwanovi b. Umajjovi. Znova mu dal sto tiav a potom mu znova dal sto tiav. Sa'id b. Musajjib tvrdí, že mu Safwan povedal: (Pri Alláhovi) Alláhov posol (nech je s ním pokoj) mi dal to, čo mi dal (a môj postoj v tom čase bol), že je podľa mňa najhnusnejším človekom medzi ľuďmi. Ale dával mi naďalej a teraz je mi najdrahším z ľudí. (Sahíh Muslim 30:5730)

Takže Mohamed niekedy využíval na šírenie islamu peniaze a dary.

Prevzaté z https://www.answering-islam.org/Green/spread.htm

Ortodoxný a radikálny islam

Kým pôjdem ďalej, musím definovať pojmy použité v nadpise:

---

Ortodoxný: (1) riadiaci sa alebo prispôsobujúci sa tradičným alebo všeobecne prijímaným pravidlám alebo náboženským presvedčeniam, filozofii či zvykom; alebo (2) (o človeku): nie nezávisle mysliaci, tradičný a neoriginálny. (OED)

Radikálny: (1) (najmä o zmene alebo skutku) súvisiaci alebo ovplyvňujúci základnú povahu niečoho; ďalekosiahly alebo dôkladný a (2) charakterizovaný nezávislosťou alebo odklonom od tradície; inovatívny alebo pokrokový. (OED)

Použitie slova "pokrokový" v tomto kontexte je podľa môjho názoru rozporuplné, lebo je to ďalšie slovo (najmä spolu so slovom "radikálny"), ktoré ľudia používajú až tak nesprávne, že prevracajú jeho význam.

Ospravedlňujem sa za svoje pedantstvo, ale je to dôležité: ak používate slová s iným než s ich skutočným významom, tak to, ako ich čitatelia (alebo poslucháči) pochopia, bude zastreté ich skutočným významom (bez ohľadu na to, ako nevhodne budú použité). Navyše, keď hovoríte s človekom z inej kultúry, tak medzi tým, čo chcem (alebo chcete) tými slovami povedať a tým, ako chápe ich význam dotyčný človek, môže byť veľký rozdiel.

Toto je častým problémom vtedy, keď diskutujete o pojmoch ako "sloboda", "mier", "tolerancia" a "rovnosť" (aby som vymenoval aspoň zopár) s moslimami, ktorí také pojmy chápu často radikálne (zasa je tu to slovo!) inak než nemoslimovia.

Takže ospravedlnením sa za moje pedantstvo som sa chcel vyhnúť nejednoznačnosti, nepochopeniu a nesprávnej interpretácii významu mojich slov.

(Dobre, dosť bolo jazykového okienka - poďme k veci.)

Ak si dáte na internete vyhľadať výraz "radikálny islam", objavíte množstvo stránok na túto tému. Anglická wikipédia rozlišuje "radikálny islamizmus" na: islamský extrémizmus, islamský fundamentalizmus, islamizmus, džihádizmus, wahábizmus.

Stránka "DiscoverTheNetworks.org" definuje "radikálny islam" ako "militantnú, politicko-aktivistickú ideológiu, ktorej najvyšším cieľom je vytvoriť svetové spoločenstvo alebo kalifát moslimských veriacich. Odhodlaný dosiahnuť tento nový svetový poriadok akýmikoľvek nevyhnutnými prostriedkami, vrátane násilia a masového vraždenia..." (t.j. terorizmu).

Wikipédia zdôrazňuje problém elegantne, keďže spája radikálny islamizmus s islamským fundamentalizmom.

Fundamentalizmus: forma náboženstva, najmä islamu alebo protestantského kresťanstva, ktorá dodržiava vieru podľa presného, doslovného výkladu posvätnej knihy (OED).

Ako môžeme vidieť zo správnych definícií, "fundamentalizmus" a "radikalizmus" sú (alebo by mali byť) protiklady, nie (blízke) synonymá.

Potom však vyvstáva otázka, čo je (skutočne) "radikálny islam(izmus)" a čo by mohol byť "ortodoxný islam"? Na túto otázku sa veľmi ťažko odpovedá už len preto, lebo niekoľko rôznych skupín moslimov si nárokuje rôzne časti bežne používanej terminológie.

Chcem k tejto téme pristupovať tak, že si položím obdobnú otázku, "kto sú skutoční radikáli v moslimskej komunite a kto sú ortodoxní moslimovia?"

Jednoduchšie je definovať ortodoxných moslimov - najmä preto, lebo moslimovia ani nemoslimovia vo všeobecnosti nezneužili tento pojem na sociálne či iné účely.

Na základe vyššie uvedených definícií platí, že ortodoxní moslimovia sú definovaní ako tí, ktorí dodržiavajú tradičné učenie islamu - tak ako je vysvetlené v islamskom kánone Koránu, hadísov, sunny a šaríe - a ako bolo praktizované počas dejín (napokon, tradícia je vec histórie).

Potom musíme určiť presvedčenia ortodoxných moslimov, ktoré následne definujú ortodoxný islam.

Mohamedovi spoločníci - Sahába

Bolo by správne povedať, že "Sahába" ("spoločníci" Mohameda) sú takmer bez výnimky opisovaní ako najzbožnejší a najspravodlivejší z moslimov. Na základe toho môžeme postoje a presvedčenia týchto úžasných moslimov využiť na definovanie islamskej ortodoxie.

Čo nám o nich dejiny hovoria? Podrobná diskusia o Saháboch by zabrala mnoho článkov, ale ktokoľvek, kto je oboznámený s históriou islamu (aj podľa islamských zdrojov) by súhlasil s tým, že:

- Sahába brali Mohameda a Korán vážne a doslovne;

- úplne verili v "správnosť" islamu/Mohameda a "nesprávnosť" každého, kto v nich neveril;

- zabíjali nemoslimov počas nájazdov, aby sa zmocnili koristi, vrátane sexuálnych otrokýň;

- zabíjali nemoslimov vo vojnách, aby rozšírili islamské územie a hegemóniu;

- Sahába využívali vraždenie ako taktiku teroru a umlčiavania voči ľuďom, ktorí urážali Mohameda;

- nútili Židov a kresťanov stať sa dhimmí;

- vynucovali si konverzie "polyteistov".

Mohamed sa proti ich činom nevyjadril ani raz. V skutočnosti mala väčšina ich činov, ak nie všetky, výslovnú podporu Mohameda a teda (nepriamo) aj Alláhovu. Takže Sahába vedeli, že sú "al-muttakún" - "správni", ktorí sú v Koráne často chválení a nazývaní "povýšenými" nad všetkých ostatných.

Tento zoznam nie je úplný a čo je pozitívne, existujú dôkazy o tom, že Sahába sa k dhimmím správali dobre a presadzovali ich práva aj proti moslimom, no to nevyvažuje (o to menej kompenzuje alebo ospravedlňuje) vyššie uvedené správanie.

Dá sa rýchlo vydedukovať, že Sahába boli "fundamentalistickí", rovnako ako ortodoxní moslimovia, preto môžeme povedať, že ortodoxný islam je v podstate fundamentalistický.

Islamský kánon

Z vyššie uvedeného môžeme vidieť, že výklad Koránu, ktorým sa riadili Sahába, bol tým, čo by sme bežne nazvali "fundamentalistický" (alebo dokonca "extrémistický") výklad. V časoch Sahába neexistoval zvyšok kánonu, preto otázka znie, či zvyšok kánonu podporuje alebo nepodporuje ortodoxiu Sahába, keď ho berieme do úvahy ako celok.

Obmedzím sa na sunnitské zdroje, keďže asi 85-95% všetkých moslimov sú sunniti - a opäť, podrobný výklad by bol príliš dlhý na tento krátky článok.

Hlavné zbierky hadísov (Bucharí, Muslim, Ibn Madžah, Abú Dawud, An-Nasaí, Tirmidhí) napísané v 9. storočí nášho letopočtu podporujú ortodoxné stanoviská - napríklad, asi 98% Bucharího hadísov o džiháde hovorí o džiháde mečom (t.j. násilí) proti neveriacim rôzneho druhu - napriek protichodnej povahe samotných hadísov. Tým myslím, že väčšina hadísov na danú tému podporuje ortodoxiu.

Síra (životopisy Mohameda), najmä rané vydanie Ibn Isháka (známe v prepracovaní Ibn Hišáma, ktorý zomrel v roku 833) a Tirmidhího (zomrel v roku 923) taktiež podporujú ortodoxné stanoviská - v podstate niektoré z najstrašnejších príbehov o Sahába pochádzajú zo Síry.

Právo šaría (známe tiež ako "Alláhove zákony") je menej relevantné z dvoch dôvodov: za prvé, toto právo sa týka len oblastí s konsolidovanou moslimskou vládou a za druhé, ako sa dnes ukazuje, existujú odvodené podoby pochádzajúce vo všeobecnosti z období, ktoré boli podstatne neskôr než zvyšok kánonu. Za zmienku snáď stojí, že zo štyroch hlavných sunnitských škôl (hanafiovská, hanbalovská, málikovská a šáfiovská) je hanbalovská škola menej diskriminujúca voči nemoslimským poddaným v moslimskom štáte. Napriek tomu právo šaría taktiež (celkove) podporuje ortodoxiu - čo by nás nemalo prekvapovať, keďže formulácie práva šaría môžeme považovať za kodifikáciu ortodoxnej viery a zvyku.

Tafsíry

Posledný súbor prác, ktoré si zaslúžia zváženie, sú hlavné sunnitské tafsíry (komentáre Koránu) ako tafsír Al-Tabarího (10. storočie), Kurtubího (13. storočie), Ibn Kathira (14. storočie) a Al-Džalalajna (16. storočie). Tie taktiež podporujú ortodoxné stanoviská, tak ako súčasné tafsíry od Šáfiho (19. storočie), Maudídího a Qutba (20. storočie).

Dejiny

Doboví nemoslimskí pisatelia hovoria o brutalite islamskej expanzie v 7. storočí. Ozbrojená islamská expanzia do Európy sa zastavila až počas druhej bitky pri Viedni v roku 1683. Moslimské dobytie Indie bolo mimoriadne krvavé a brutálne (toto pochádza z moslimských záznamov). Všetko toto podporuje tento aspekt islamskej ortodoxie v priebehu asi tak tisícročia.

S tými nemoslimskými poddanými v islamskom štáte, ktorí prežili, sa zaobchádzalo ako s dhimmí; okrem toho, že ich to degradovalo na treťotriedny stav (čím sa zaradili pod moslimky a moslimských otrokov), im to tiež vnútilo odlišnú identitu; moslimovia sa od dhimmí separovali a spoločensky boli "nad" nimi.

Opäť, netvrdím, že ortodoxia sa všeobecne dodržiavala vo všetkých aspektoch po celú tú dobu, to ani zďaleka. Ale rôzne jej prvky sa dodržiavali v rôznych obdobiach a skúsenosť hovorí, že po obdobiach nedbalosti (alebo "pokrytectva" v jazyku Koránu) nasledovali (a predchádzali im) obdobia dôslednosti.

Ortodoxných moslimov môžeme preto charakterizovať ako (a pripúšťam obvinenie, že nasledovný zoznam je trochu zjednodušujúci):

- fundamentalistických;

- násilných - vrátane taktiky teroru a samovražedných útokov;

- šovinistických;

- intolerantných voči ostatným náboženstvám - s čiastočnou výnimkou pre judaizmus a kresťanstvo;

- expanzionistických;

- separatistických.

Som si istý, že nemusím poukazovať na to, že vyššie uvedený zoznam charakteristík (okrem iných) zodpovedá tým moslimom, ktorých dnes často označujeme za "radikálnych", "extrémistických", "islamistov" atď.

Ak sú "radikálni/extrémistickí" moslimovia skutočne ortodoxní, kto sú potom skutoční radikáli?

Túto skupinu je omnoho ťažšie definovať - jedine prostredníctvom negácie: ak vieme, kto sú ortodoxní, potom vieme, kto nie sú radikáli.

To vedie k ironickému záveru, že "radikálni" moslimovia sú tí, ktorých väčšina komentátorov označuje za "umiernených" moslimov alebo moslimov "hlavného prúdu". Sú to oni, kto má radikálne nový výklad islamu ako "náboženstva mieru". Sú to oni, kto nanovo vykladá Korán (a teda islam) v pojmoch, ktoré sú úplne cudzie tafsírom a sú to oni, ktorých výklady sú ahistorické (domnievam sa, že "umiernení" sú skutočne "umiernení" a nie ortodoxní moslimovia praktizujúci takíju).

Ďalšou iróniou je, že samotný Korán takých moslimov nazýva "munafik" - t.j. "pokrytci".

To nás vedie k myšlienke, že ak "umiernený" moslim začne brať svoj islam vážne, tak prijme toto učenie a stane sa "pravým veriacim" - t.j. ortodoxným ("extrémistickým", "radikálnym" atď.) moslimom - inými slovami, "umiernený" sa začlení medzi "radikálnych" moslimov (aby som použil otrepanú frázu a nepresné pojmy).

V tlači je možné nájsť množstvo príbehov, ako sa z umiernených moslimov stali vraždiaci džihádisti. Niektorí pisatelia tento pojem dokonca pomenovali "syndróm náhleho džihádu" (anglická skratka SJS), ktorý je výstižný, pokiaľ ide o následky, ale jeho príčinou je jednoducho prijatie ortodoxných islamských presvedčení - ako džihádisti často jasne vyhlasujú, keď citujú verše z Koránu na podporu svojich činov, či už proti nemoslimom alebo "umierneným" moslimom.

Na záver

Možno sa čudujete, čo je pointou tohto článku. Jednoducho:

- nenechajte sa oklamať používaním nálepiek ako "umiernený", "radikálny", "extrémistický", "fundamentalistický" atď. a neuverte, že (napr.) takzvaný "radikálny islam" je novým a radikálnym výkladom islamu, ktorý vyvstal ako reakcia na chudobu, núdzu atď., alebo že "umiernený islam" je tradičnou, prastarou (t.j. ortodoxnou) formou. Skôr opak je pravdou.

- a nepovažujte všetko, čo tvrdím, za nevyhnutne presné (úprimne si myslím, že to je presné, ale to nie je to isté) - pozrite sa do zdrojov, pozrite sa do dejín, vzdelajte sa v tom, čo je a čo nie je ortodoxiou v islame.

A potom rozhodnite, či mám pravdu alebo nie.

Jon MC

Prevzaté z http://www.faithfreedom.org/orthodox-and-radical-islam/

Otroctvo v islame - 2. časť

Práva otrokov v islame

---

Podľa Hughesovho slovníka islamu mali otroci len zopár občianskych alebo zákonných práv. Napríklad:

a) Moslimovia mali dovolené kedykoľvek súložiť s otrokyňami - súra 4:3, 4:29, 33:49

b) Otroci sú pred svojimi pánmi takí bezmocní ako sú modly pred bohom - súra 16:77

c) Podľa islamskej tradície mali byť ľudia v čase svojho zajatia buď zabití alebo zotročení. To bolo predovšetkým dôkazom, že boli považovaní za spodinu.

d) Podľa islamskej právnej vedy boli otroci tovarom. Predaj otrokov boli v súlade s predajom zvierat.

e) Mohamed prikázal, aby niektorí otroci, ktorých oslobodili ich páni, boli ZNOVU ZOTROČENÍ!

f) Podľa islamského práva je povolené otrokov bičovať.

g) Podľa islamu by moslim nemal byť zabitý za vraždu otroka. Potvrdzuje to verš 2:178 a tafsír k tomuto veršu od Džalalajna.

h) Podľa islamu nie je svedectvo otroka na súde prípustné. Tvrdí to Ibn Tajmíjja a Bucharí.

i) Podľa islamskej právnej vedy si otroci nemôžu vybrať, s kým uzavrú manželstvo - Ibn Hazm, zv. 6, časť 9.

j) Podľa islamskej právnej vedy môžu byť otroci donútení uzavrieť manželstvo s tým, s kým chcú ich páni. - Málik ibn Anas, zv. 2, strana 155.

Otroctvo trvá v islamských krajinách od začiatku až dodnes. Moslimskí panovníci vždy našli podporu v Koráne, aby mohli vyhlásiť "džihád", čiastočne kvôli koristi, čiastočne za účelom zotročovania ľudí. Ako sa islamská ríša rozpadala na menšie kráľovstvá, každý panovník rozhodoval sám o tom, aký má islamská teológia skutočný význam. Zvyčajne vždy zistili, že podporuje to, čo zamýšľali urobiť. Ich výzvy na džihád proti susedom uľahčovali zotročovanie ľudí pre islam. Korán a islamská právna veda podporujú zotročovanie, takže keď tí nepodstatní moslimskí panovníci potrebovali otrokov, riadili sa Koránom.

Kto mohol byť podľa islamu zotročený?

1) Islam dovoľuje moslimom zotročiť kohokoľvek, koho zajmú počas vojny.

2) Islam dovoľuje, aby deti otrokov boli vychované ako otroci.

3) Tak ako v bode číslo 1, islam dovoľuje zotročenie kresťanov a Židov, ak ich zajmú vo vojne. Potom, ako moslimské armády zaútočili na Španielsko a dobyli ho, vzali tisíce otrokov späť do Damasku. Kľúčová cena bola 1000 panien ako otrokýň. Museli ísť späť až do Damasku.

4) Kresťania a Židia, ktorí uzavreli zmluvu s vládnucimi moslimami, mohli byť zotročení, ak nezaplatili "ochrannú" daň. Toto platenie za účelom "ochrany" bolo niečo ako platenie mafiánskemu vydieračovi! Takto mohli moslimskí panovníci vyberať peniaze od nemoslimov.

Otroctvo v dobe po Mohamedovi

Odkiaľ pochádzali mnohí otroci moslimov?

Hoci moslimovia zajímali otrokov zo všetkých krajín, ktoré dobyli, mnohí z otrokov moslimov boli černošskí Afričania. Tí museli robiť najtvrdšiu prácu.

V Iraku došlo ku slávnej vzbure černošských otrokov, počas ktorej sa tisíce z nich vzbúrili a zabili desaťtisíce Arabov v Basre. Títo otroci museli pracovať vo veľkých moslimských liadkových baniach. Počas svojej vzbury dobyli iracké mesto Basra. Dobýjali mesto za mestom a boli nezastaviteľní. Ich povstanie a snaha o slobodu trvali asi 11 rokov. ("The History of Islam" (Dejiny Islamu), Robert Payne, s. 185)

Ako moslimské armády pokračovali v dobýjaní krajín, získavali mnohých otrokov. Bernard Lewis v knihe "The Arabs in History" (Arabi v dejinách) píše: "Polyteisti a modlári boli považovaní najmä za zdroj otrokov." V raných rokoch arabských výbojov bol obrovský počet otrokov získaný zajatím. C. E. Bosworth v knihe "The Islamic Dynasties" (Islamské dynastie) píše: "Využitie tejto pracovnej sily umožnilo Arabom žiť v dobytej krajine ako trieda rentierov a využívať časť ekonomického potenciálu bohatého úrodného polmesiaca".

Ibn Warraq píše: "Arabi sa intenzívne angažovali v obrovskej sieti obchodu s otrokmi - prehľadali trhy s otrokmi v Číne, Indii a juhovýchodnej Ázii. Boli tam tureckí otroci zo strednej Ázie, otroci z Byzantskej ríše, belošskí otroci zo strednej a východnej Európy a černošskí otroci zo západnej a východnej Afriky. Každé veľké mesto v islamskom svete malo vlastný trh s otrokmi."

Hrubé zaobchádzanie s otrokmi v súčasnom islame

Mohamed povedal, že ku otrokom sa treba správať spravodlivo. Ale stále boli majetkom moslimov. Rovnako ako sa prípady hrubého zaobchádzania vyskytovali v kresťanstve, sa mnohé také prípady vyskytovali a stále vyskytujú aj v islame. Rozdiel je v tom, že islam nariaďuje zotročovanie počas vojny, a teda zachovávanie otroctva. Kresťanstvo nie. V trvalej existencii otroctva videlo kresťanstvo veľké zneužitie otrokov.

Každý vie o hrubom zaobchádzaní s otrokmi v Novom svete. Čo ale viete o hrubom zaobchádzaní s otrokmi v islame? Našiel som dve veľmi dobré knihy o otroctve a islame.

1) "Slavery and Muslim Society in Africa" (Otroctvo a moslimská spoločnosť v Afrike) od Allana Fishera, vydaná v roku 1971 a

2) "The Slave Trade Today" (Súčasný obchod s otrokmi) od Seana O'Callaghana, vydaná v roku 1961.

Obidve knihy mi skutočne otvorili oči a uvedomil som si, aké hrozné je otroctvo v islame. Používam prítomný čas, lebo je očividné, že tieto prípady hrubého zaobchádzania pokračujú dodnes.

Mám tiež množstvo iných referencií o otroctve v islame. Všeobecným prehľadom je Hughesov slovník islamu. V ňom je zaznamenaných zopár základných myšlienok:

a) Otroci nemajú žiadnu občiansku slobodu a sú v úplnej moci svojich pánov.

b) Otroctvo je v dokonalom súlade s duchom islamu. Islam urobil život priemerného otroka lepším, ale Mohamed z neho zamýšľal urobiť trvalú inštitúciu.

c) Hughes tiež hovorí, že oslobodenie otroka je spravodlivým skutkom. Nejde mi však do hlavy, prečo boh, ktorý Mohamedovi povedal, aby zotročoval ľudí, mu neskôr povedal, že je dobré ich oslobodiť?

V knihe "The Slave Trade Today" Sean O'Callaghan píše, že precestoval Stredný východ a Afriku a tajne navštívil mnohé trhy s otrokmi. Keďže islam povoľuje otroctvo a obchod s otrokmi, mohol vidieť veľkú časť zo skutočného sveta islamského otroctva. Pamätajme, že O'Callaghan to videl v 60-tych rokoch. Pravdepodobne to pokračuje doteraz, hoci nenápadnejšie.

V Džibutsku, píše:

"Bolo desať chlapcov na stupienku (používanom na vystavovanie otrokov) zoradených do kruhu, zadkami otočených smerom ku nám. Všetci boli nahí a s hrôzou som videl, že piati boli vykastrovaní. Povedal mi (obchodník s otrokmi), že zvyčajne je vykastrovaných 10% chlapcov, ktorých si kupujú saudskí homosexuáli alebo Jemenčania vlastniaci háremy ako strážcov." (s. 75)

"Prečo dievčatá (otrokyne, ktoré práve predali) prijali svoj osud bez reptania, zatiaľ čo chlapci nariekali a plakali?" "Je to jednoduché," povedal Somálčan. "Dievčatám od veľmi útleho veku - 7 alebo 8 rokov - hovoríme, že sú stvorené pre lásku, v DEVIATICH rokoch ich nechávame cvičiť sa v tom medzi sebou navzájom a o rok neskôr s chlapcami."

V Adene, píše:

"Mi Jemenčan povedal, že dievčatá (otrokyne používané ako prostitútky) sú pobádané, aby mali deti, najmä od belochov. Lebo ak má otrokyňa biele dieťa, dostane bonus 20 libier, keď jej dieťa vezmú."

Ako môžete vidieť, dieťa otroka zostalo otrokom, majiteľ mohol dieťa predať a zarobiť. Tento predaj je podľa islamského práva dovolený.

"Len jeden priestupok sa trestal prísne: pokus o útek z háremu... Úbohé dievča bolo na nádvorí vyzlečené a roztiahnuté... trest vykonal eunuch, veľký, silný černoch, ktorý vyzeral, že si svoju prácu užíva. Dostala 70 rán bičom."

"Kvôli tomu (že muži môžu súložiť) eunuch často prišiel o penis aj o semenníky!"

Aj toto je podľa islamského práva povolené, keďže je to príprava otroka na službu.

V Saudskej Arábii, píše:

"Sa populácia otrokov odhadovala na 450 000! ...Dražby otrokov sa už nerobia pravidelne, len v uličke v Mekke."

"Prebudili ma výkriky a rev vychádzajúci z nádvoria. Ponáhľal som sa ku oknu a keď som sa pozrel dolu, videl som desiatky otrokov, ktorých hnali cez dvere na opačnom konci nádvoria. Hnali ich ako dobytok traja statní strážcovia vyzbrojení dlhými, uviazanými bičmi. Aj počas toho, ako som to sledoval, dostala jedna z úbohých nešťastníc, sudánske dievča s veľkými prsiami, brutálnu ranu bičom cez svoj nahý zadok a vykríkla od bolesti."

"Keď viedli ďalšieho otroka, medzi kupcami sa ozývalo mumlanie vzrušenia a tlačili sa bližšie k pódiu. Bol to štíhly chlapec vo veku asi 12 rokov s krásnymi, typickými arabskými črtami. Hoci sa o arabskom bratstve a solidarite popísalo mnoho, vedel som, že Arab by nemal žiadne výčitky svedomia pri zotročení svojich krajanov, keby mu padli do rúk. Ten chlapec bol nahý, pokúšal sa zakryť intímne partie svojimi malými rukami a utekal hore schodmi na pódium... Beduíni majú prastaré príslovie: "Koza na úžitok, dievča na radosť, ale chlapec na extázu." Jeho (práve kúpeného chlapca) získal vysoký, bradatý Arab, ktorý si ho odviedol z pódia s ramenom okolo pása."

Toto je len časť z toho, čo O'Callaghan videl. Takéto veci sa dejú preto, lebo islam zlegalizoval otroctvo. Áno, niečo z toho je proti islamu, ale keďže islam z toho urobil inštitúciu, dochádza k prípadom hrubého zaobchádzania.

Pamätajte, že toto sa stalo asi v 60-tych rokoch a pravdepodobne sa to stále deje aj dnes. Je tiež zaznamenané, že s tým, ako otroci zostarli a boli pristarí na slúženie alebo sexuálne uspokojovanie svojich pánov, boli svojimi pánmi "prepustení". Potom, keď zostarnú a sú opotrebovaní, ich vyhodia na ulicu, aby sa starali o seba sami. Títo bývalí otroci sú ponechaní, aby sa o seba starali sami. Ich bývalý majiteľ urobil veľký, spravodlivý čin, keď oslobodil otroka! Zbavil sa otroka, ktorý bol príťažou, a dostal bonus v nebi. Aké že náboženstvo!

Vo Fisherovej knihe sú zaznamenané iné postrehy:

V Mekke:

"Sme si všimli 20 vysokých černochov v turbanoch, kráčajúcich neďaleko Kaaby. Sú tu eunuchovskí otroci a sú zamestnaní ako polícia vo veľkej mešite. Dokopy je ich asi 50."

"Ulice sú plné otrokov... vidíme zopár starých otrokýň. Dajú sa spoznať podľa nedostatočného ošatenia... ale nevidíme žiadne z mladších otrokýň, ktoré sú držané v domoch mesta."

"Ako prechádzame, vidíme dvoch alebo troch veľmi starých mužov a ženy, ktorí vyzerajú ako čierne kostry. Keď ideme do mešity počas východu slnka, vidíme niektorých z nich, keď ideme počas západu slnka, sú tam tiež a keď tadiaľ prechádzame o polnoci, stále ich tam vidíme... Spávajú na kameňoch vo svojich handrách. Nemajú iný dom okrem mešity a žiadne jedlo okrem toho, ktoré dostávajú ako almužnu; vyhnali (ich), aby sa snažili získať odmenu Alláhovu, ako by povedali ich páni."

O tom, ako Saudi získavajú toľkých černošských otrokov, povedal: "Vydávajú sa (obchodníci s otrokmi) za moslimských misionárov, ktorí sprevádzajú svojich krajanov (černošských afrických moslimov) ku svätým miestam islamu, navádzajú ich na vykonanie púte a na to, aby sa učili Korán v arabčine." Len čo ich odvedú, stanú sa z nich otroci.

"Takže s tichým súhlasom saudských úradov sa prastarý obchod s čiernou slonovinou v našej dobe napriek medzinárodným konvenciám udržiava."

Fisher tiež poukazuje na to, že belošskí otroci majú najvyššiu cenu.

Ďalší zaujímavý komentár, na ktorý som natrafil, je, že v čiernej Afrike existovali regióny, do ktorých moslimskí misionári nešli. Dôvodom je, že ak sa tamojší černosi stali moslimami, tak ich už nemohli zotročiť. Preto moslimovia zakázali šírenie islamu medzi určitými černošskými kmeňmi. Boli to tieto kmene, skadiaľ miestni moslimskí panovníci zvážali otrokov a predávali ich po celom islamskom svete.

Otroctvo sa v islame znova a znova zneužíva. Západ s otroctvom skoncoval, islam v ňom pokračuje a s tým pokračujú i prípady hrubého zaobchádzania.

Jeden článok o otroctve v Sudáne sa nachádza v magazíne Newsweek z 12. októbra 1992. Odvtedy sa objavili mnohé články o islamskom otroctve v Sudáne, napísané každou formou tlače. V podstate, obyvatelia južného Sudánu, ktorí nie sú moslimovia, sú prepadávaní, zhromažďovaní a predávaní do otroctva. Ktokoľvek, kto má záujem hľadať, by mal tieto články ľahko nájsť.

Na záver, pamätám si, že som sledoval šou Tonyho Browna, Journal. Bola o otroctve existujúcom v súčasných moslimských krajinách, o mučení otrokov, o krívaní spôsobenom lámaním členkov chlapcov, o zaberaní krajín černochov Arabmi atď. V relácii bol černošskí moslim z Mauritánie. Opisoval, čo robili Arabi v Mauritánii tamojším černochom (všetko moslimom). Nedávne publikácie o ľudských právach tiež uvádzajú, že to isté sa deje v Mali. Arabskí moslimovia násilím zaberajú krajinu a zotročujú tamojších černošských moslimov.

Len nedávno vytvorila skupina černošských pastorov v USA skupinu na boj proti islamskému otroctvu medzi africkými černochmi, moslimskými i nemoslimskými. Skupina má názov "Harambee" a je pridružená k Loveland Church v kalifornskom Los Angeles.

Islam je v porovnaní s kresťanstvom krokom späť, krokom ku "ospravedlňovaniu" zotročovania iných ľudí.

Silas

Prevzaté z https://answering-islam.org/Silas/slavery.htm

Otroctvo v islame - 1. časť

Abstrakt

Islam inštitucionalizoval otroctvo. Mohamed začal zotročovať ľudí po presťahovaní do Mediny a nadobudnutí moci. Ľudia boli zotročovaní zvyčajne pri nájazdoch na susedné arabské kmene, alebo počas vojny, či už pri útočných alebo obranných akciách. Islam povoľuje zotročovanie ľudí ako "koristi" alebo odmeny za boj. To viedlo ku mnohým "džihádom" moslimských štátov a kmeňov, ktoré útočili na ostatné skupiny nemoslimov a získavali otrokov. Islamská právna veda ustanovila predpisy pre správne zaobchádzanie s otrokmi. Po celé dejiny sa však objavovali prípady hrubého zaobchádzania.

---

Úvod

Západ je oboznámený s dejinami otroctva v Novom svete. Bolo trestuhodné, strašné a trvalo niekoľko storočí. A bolo zrušené najmä kvôli snahám kresťanov v Anglicku (Wilberforce, Clarkson) a Amerike (abolicionisti, najmä protestanti). Avšak len zopár ľudí na Západe vie o islame a otroctve. Väčšinu ľudí by prekvapilo, keby vedeli, že islam povoľuje zotročovanie ľudí ako vojnovej koristi. Od čias, kedy Mohamed vytasil svoj meč, aby okrádal a podroboval si nemoslimov, až dodnes moslimovia zotročujú nemoslimov a dokonca aj černošských moslimov. Moslimovia zotročovali čiernych Afričanov dávno predtým, než sa nejaké lode s otrokmi vydali na plavbu do Nového sveta. Moslimovia zotročovali ľudí vo všetkých krajinách, ktoré dobyli. Neskôr, keď boli lode naložené černošskými otrokmi, to bol často moslimský priekupník s otrokmi, kto loď pripravil na plavbu. Americkí otrokári len zriedkavo museli ísť do vnútrozemia, aby otrokov pochytali. Oni už čakali, vďaka niektorým moslimským panovníkom a/alebo priekupníkom s otrokmi! V mnohých prípadoch sa stalo, že ak černošských otrokov neposlali do Nového sveta, poslali ich na Stredný východ, aby ich zotročili Arabi, alebo si ich ako otrokov držali ostatní černošskí moslimovia.

Mohamed, moslimovia, Korán a otroctvo

Za prvé, Korán ospravedlňuje otroctvo a o otrokoch sa často zmieňuje. Tu je zopár príslušných veršov:

33:50 - "Prorok! My sme ti dovolili tvoje manželky, ktorým si dal ich odmeny a tie, čo tvoja pravica vlastnila, ktoré ti Boh dal ako korisť..."

Tento verš je jasným dôkazom presvedčenia moslimov, že zotročovanie ľudí vo vojne je bohom dané právo. Ako hovorí príslovie: víťaz berie všetko.

23:6 - "S výnimkou pred svojimi manželkami alebo pred tým, čo vlastní ich pravica. To im nebude vyčítané."

Kontext tejto pasáže (necitovanej úplne) podrobne uvádza, že moslimovia majú povolené súložiť so svojimi manželkami a otrokyňami. Z toho vyplýva, že moslimovia mali otrokyne - konkubíny. Verš 70:30 je v podstate zopakovaním verša 23:6.

Kniha "Tabakát" od Ibn Sa'da uvádza voľný opis Mohamedovho "vzťahu" s minimálne jednou z jeho otrokýň. Mohamed mal sexuálne styky s Máriou, svojou koptskou otrokyňou. Mária a jej sestra Sirin boli otrokyne, ktoré Mohamed dostal ako dary. Mohamed dal Sirin básnikov Hasanovi Thábitovi. Ibn Sa'd hovorí, že Mohamed "mal rád Máriu, ktorá mala bielu pleť, kučeravé vlasy a bola pekná." (Prevzaté z "Kitab al-Tabakát al-Kabír" (Kniha veľkých tried) od Ibn Sa'da, s. 151)

Ibn Sa'd tiež píše, že Mária porodila Mohamedovi syna menom Ibrahim. Zomrel o 18 mesiacov neskôr. Sa'd na strane 164 píše: "Keby žil, žiaden jeho ujo z matkinej strany by nezostal v nevoľníctve". To je dôkazom, že existovali ďalšie koptské otrokyne, ktoré vlastnili moslimovia.

Korán tiež moslimom nariaďuje, aby NENÚTILI svoje otrokyne k prostitúcii (24:33), dovoľuje moslimom oženiť sa s otrokyňami, ak po tom túžia (4:24), ďalej nariaďuje, aby otrokov z času na čas oslobodili ako trest za zločin alebo hriech (4:92, 5:89, 58:3), dokonca umožňuje otrokom kúpiť si slobodu, ak spĺňajú určité podmienky svojho pána (24:33). (Verš 90:10, "oslobodenie spod otroctva", je narážkou na to, keď moslimovia zaplatili výkupné za iných moslimov, ktorí boli otrokmi nemoslimov.)

Hoci si myslím, že je pekné umožniť otrokovi získať slobodu (podľa uváženia jeho pána), je tragédiou, že islam v prvom rade umožňuje jeho zotročenie. Je to ako keby ste vykradli banku, odovzdali časť peňazí späť banke a mysleli si, že ste urobili správnu vec!

Vyššie uvedené verše ukazujú, že zotročovanie nariadil Alláh a že moslimovia mali povolené súložiť so svojimi otrokyňami. Ukazujú tiež, že otroci boli pre moslimov hodnotnou komoditou, inak by Alláh nezaviedol trest v podobe oslobodenia otroka ako kompenzáciu za zločin.

Bucharího hadísy a otroctvo

Existujú stovky hadísov zaoberajúcich sa otroctvom. Celé kapitoly hadísov sa zaoberajú zdaňovaním, zaobchádzaním, predajom a právnou vedou ohľadom otrokov. Navyše, mnohé hadísy spomínajú otrokov a ich vzťah k ich moslimský pánom. Tu je výber hadísov o otrokoch (všetky hadísy sú zo zbierky Sahíh Bucharí, pokiaľ nie je uvedené inak):

Zv. 7, číslo 137 - Vyrozprával Abú Saíd Al-Chudrí: Získali sme zajatkyne ako súčasť vojnovej koristi a mali sme s nimi prerušovanú súlož. Tak sme sa na to opýtali Alláhovho apoštola a on povedal, "Naozaj to robíte?", opakujúc otázku trikrát. "Žiadna duša, ktorej je predurčené existovať, sa do dňa vzkriesenia existencii určite nevyhne."

V tomto hadíse sa píše, že moslimovia zotročili ženy a mali s nimi sex. Mohamed to schválil. Moslimov len upozornil, aby neprerušovali súlož.

Zv. 5, číslo 459 - (Tento hadís je podobný predchádzajúcemu. Sú v ňom však dodatočné podrobnosti.) Vyrozprával Ibn Muhajriz: "Vstúpil som do mešity a videl som Abú Saída Al-Chudrího. Sadol som si vedľa neho a opýtal som sa ho na al-azl (t.j. prerušovanú súlož). Abú Saíd povedal, 'Vyrazili sme s Alláhovým poslom na ghazwu proti kmeňu Banú Al-Mustalik, získali sme zajatkyne spomedzi arabských zajatcov a túžili sme po ženách. Celibát nám robil problémy a radi sme prerušovali súlož. Takže, keď sme chceli mať prerušovanú súlož, povedali sme si, ako môžeme mať prerušovanú súlož predtým, než sa opýtame Alláhovho posla, ktorý je prítomný medzi nami?' Opýtali sme sa ho na to a on povedal, 'Je lepšie, aby ste to nerobili, lebo ak je nejakej duši predurčené existovať, tak (do dňa vzkriesenia) bude existovať.'"

V tomto hadíse moslimovia prepadli kmeň Banú Al-Mustalik a zotročili ľudí. Otrokyne boli rozdané medzi moslimských vojakov ako korisť. Keďže vojaci boli mimo domova, boli nadržaní a chceli mať sex s novými otrokyňami. Šli za Mohamedom a opýtali sa ho na prerušovanú súlož. Povedal im, aby to nerobili a aby súlož s otrokyňami dokončili. Súvisiace hadísy ukazujú, že nechceli, aby ženy otehotneli, lebo ich neskôr chceli predať. Podľa islamského práva nesmeli predať tehotné otrokyne.

Mohamed v podstate odsúhlasil znásilňovanie zajatkýň.

Zv. 3, číslo 765 - Vyrozprával Kurajb: Oslobodený otrok Ibn Abbása, ktorému Maimuna bint Al-Haríth povedala, že prepustila na slobodu otrokyňu bez toho, aby jej to prorok povolil. V deň, keď bol rad na nej, aby spala s prorokom, povedala, "Vieš, ó Alláhov apoštol, že som prepustila moju otrokyňu?" On povedal, "Naozaj si to urobila?" Odpovedala kladne. On povedal, "Získala by si viacej odmeny, keby si ju (t.j. otrokyňu) dala jednému zo svojich ujov z matkinej strany."

V tomto hadíse žena oslobodila otrokyňu, ale Mohamed hovorí, že by získala viacej (nebeskej) odmeny, keby tú otrokyňu dala jednému zo svojich ujov, čím by ju ponechala v otroctve.

Zv. 7, číslo 734 - ...Predo dvermi Mohamedovej izby bol otrok, ku ktorému som podišiel a povedal, "Požiadaj o povolenie, aby som mohol vstúpiť."...

Je to dlhý hadís a tento citát odhaľuje, že Mohamed mal otrokov, ktorí pracovali v jeho dome.

Zv. 7, číslo 344 - Vyrozprával Anas, "Alláhov posol šiel do domu svojho otrockého krajčíra a ponúkli mu jedlo z dyne, ktoré začal jesť. Dyňu jedávam rád odvtedy, čo som videl, že ju jedol Alláhov posol."

Tento hadís ukazuje, že ďalší z Mohamedových otrokov bol krajčír. Hadís číslo 346 poskytuje ďalšie podrobnosti.

Zv. 5, číslo 541 - Vyrozprával Abú Hurajra: Keď sme dobyli Chajbar, nezískali sme ako korisť zlato ani striebro, ale získali sme kravy, ťavy, osobný majetok a sady. Potom sme s Alláhovým apoštolom odišli do údolia Al-Kira a v tom čase mal Alláhov posol otroka menom Midam, ktorého mu predstavil niekto z Banú Ad-Dibbab. Kým otrok pracoval na odmontovaní sedla Alláhovho posla, priletel šíp neznámeho strelca a trafil ho...

Tento hadís odhaľuje, že Mohamed mal otroka, ktorého trafil šíp.

Zv. 5, číslo 637 - Vyrozprával Burajda: Prorok poslal Aliho za Chálidom, aby priniesol chumus (pätinu koristi). Ja som Aliho nenávidel. Ali sa okúpal (po sexuálnom styku s otrokyňou z chumusu). Chálidovi som povedal, "Nevidíš ho (t.j. Aliho)?" Keď sme sa dostali k prorokovi, zmienil som sa mu o tom. On povedal, "Ó Burajda! Nenávidíš Aliho?" Povedal som, "Áno." On povedal, "Nenávidíš ho, lebo si zaslúži viacej než to, čo má z chumusu."

Poznámka k tomuto hadísu hovorí, "Burajda nenávidel Aliho, lebo si vzal otrokyňu z koristi a to považoval za niečo zlé."

V tomto hadíse si Ali vzal novú otrokyňu a mal s ňou sex. Keď sa o tom dozvedel Mohamed, schválil to. Všimnite si, že otroci boli považovaní za korisť a za majetok mužov, ktorí môžu využívať otrokyne na sex, t.j. znásilniť ich.

Zv. 5, číslo 512 - Vyrozprával Anas: "...Prorok nechal ich bojovníkov zabiť a ich deti a ženy zotročiť..."

Tento hadís uvádza podrobnosti útoku na Židov z Chajbaru. Opäť, mnohé ženy a deti boli zajaté a stali sa otrokmi.

Zv. 5, kapitola 67 - Vyrozprával Abú Ishák: Ujaina bin Hisn viedol ghazwu (útok) proti Banú Al-Anbar, odnoži kmeňa Banú Tamím. Prorok vyslal Ujainu, aby ich prepadol. On ich prepadol, niekoľkých z nich zabil a niekoľkých z nich szajal.

V tomto hadíse Mohamed vyslal svojich mužov, aby zaútočili na iný kmeň. Zabili niekoľkých z nich a ostatných zajali. Moslimovia opäť zaútočili na susedný kmeň.

(Tu sa autor článku zrejme pomýlil. Uvedený príbeh sa v Sahíh Bucharí v skutočnosti nenachádza. V 67. a 68. kapitole sa nachádzajú spolu tri hadísy - 5.59.651; 5.59.652 a 5.59.653 - v ktorých sa spomína kmeň Banú Tamím, nie však Banú Al-Anbar. Príbeh o ghazwe Ujaina bin Hisna proti Banú Al-Anbar sa nachádza v Sírat Rasúl Alláh na strane 667 a v Tabarí, zv. 9, strana 122 - pozn. prekl.)

Zv. 5, číslo 182 - Vyrozprávala Aiša: "Abú Bakr mal otroka, ktorý mu dával niečo zo svojho zárobku."

Zv. 5, číslo 50 - Vyrozprával Amr Maimun: "...Otrok Al-Mughira..." (ďalší moslim vlastnil otroka, ktorý zabil Umara) "...Al-Abbás mal najviac otrokov..." (Al-Abbás, budúci vodca moslimov, mal mnohých otrokov).

Zv. 9, číslo 462 - Vyrozprávala Aiša: "...Navyše, môžeš požiadať otrokyňu, ktorá ti povie pravdu." Tak sa prorok opýtal Bariry (mojej otrokyni).

Aiša mala vlastnú otrokyňu.

Pozri tiež zväzok 7, číslo 845, 341, 352, 371, 410, 413, 654, zväzok 1, číslo 29, 439, 661, zväzok 9, číslo 293, 296, 277, 100, 80.

Všetky tieto hadísy podrobne opisujú, že mnohí ďalší moslimovia vlastnili otrokov.

Mohamed, Abú Dawudove hadísy a otroctvo

Abú Dawud, zv. 2, kapitola 597 - "Človek v stave Ihrám, ktorý trestá svojho otroka"

Číslo 1814 - (Abú Bakr) ho začal biť (svojho otroka), zatiaľ čo apoštol Alláhov sa smial a povedal: "Pozrite sa na tohto muža, ktorý je v posvätnom stave, čo to robí?" (Poznámka k tomuto hadísu hovorí, "Abú Bakr bil svojho otroka, aby ho naučil zmyslu pre zodpovednosť.")

Abú Dawud, zv. 2, kapitola 683 - "Sobáš otroka bez súhlasu jeho majiteľa"

Číslo 2074 - Ibn 'Umar oznámil, že prorok povedal, "Ak sa otrok ožení bez súhlasu svojho pána, jeho sobáš je neplatný."

(Hadís pokračuje slovami: "Abú Dawud povedal, 'Táto tradícia je slabá. Je to maukuf (nesiaha späť ku prorokovi).' Toto je vyjadrenie samotného Ibn 'Umara." Tento hadís je klasifikovaný ako daíf, teda slabý. Pre porovnanie, v hadíse číslo 2073, ktorý je klasifikovaný ako hasan - dobrý, sa píše, "Vyrozprával Džabir Ibn Abdulláh: Prorok (pokoj s ním) povedal: Ak sa otrok ožení bez povolenia svojich pánov, je to smilník." Samotná zbierka hadísov Abú Dawud sa však považuje za autentickú - pozn. prekl.)

Abú Dawud, zv. 2, kapitola 1317 - "O zodpovednosti za otroka"

Číslo 3499 a 3500 - "Zmluvná zaviazanosť otroka sú tri dni. Ak nájde na otrokovi chybu behom troch dní, môže ho vrátiť bez akéhokoľvek dôkazu; ak nájde chybu po troch dňoch, bude sa od neho vyžadovať dôkaz, že otrok mal chybu, keď ho priviedol."

Mohamed, Muwatta imáma Málika a otroctvo

Nižšie uvedené kapitoly ukazujú, aké prirodzené bolo otroctvo počas Mohamedovho života a života kalifov. Muwatta je kniha islamskej právnej vedy. Je plná predpisov týkajúcich sa otrokov. Otroci sa využívali v celom islamskom svete. Usudzujúc z množstva hadísov, ktoré sa tu nachádzajú, môžeme bezpečne predpokladať, že mnohí moslimovia vlastnili otrokov.

Kapitola 368 - "Kto prevezme majetok otroka pri jeho prepustení"

Kapitola 371 - "Otroci, ktorí nesmú byť oslobodení pri povinnom oslobodení otrokov"

Kapitola 383 - "Spolužitie s otrokyňou po vyhlásení jej 'Mudabbiru'" (získaní slobody po smrti pána)

Kapitola 387 - "Kto má nárok na majetok otroka alebo otrokyne v čase predaja"

Kapitola 388 - "Obmedzenie zodpovednosti predajcu pri predaji otroka alebo otrokyne"

Kapitola 390 - "O podmienenom predaji otrokyne"

(Vyššie uvedené názvy kapitol sú len parafrázované. Pre ich presné znenie viď anglický preklad zbierky Muwatta Málik na tomto linku - pozn. prekl.)

Existujú ďalšie kapitoly zaoberajúce sa otrokmi. Tento zoznam postačuje ako dôkaz, že obchod s otrokmi počas Mohamedových čias a po nich bol rozsiahly.

Ostatné islamské spisy o moslimoch vlastniacich otrokov

Existujú ďalšie islamské spisy, ktoré dokumentujú, ako Mohamed kupoval, predával a rozdával otrokov. Nasledujúce citáty sú z knihy "Behind the Veil" (Za závojom).

Ibn Kajjim al-Džawzíjja, veľký učenec a islamský historik, vo svojej knihe "Zad al-Ma'ad", časť prvá, na strane 160 píše:

"Mohamed mal mnoho otrokov a otrokýň. Nakupoval ich a predával, ale kupoval ich viacej než ich predával. Raz predal jedného černošského otroka za dvoch. Kupoval viacej otrokov než ich predával."

"Mohamed mal niekoľko černošských otrokov. Jeden z nich sa volal 'Mahran'. Mohamed ho nútil robiť viac práce než priemerného človeka. Kedykoľvek šiel Mohamed na cestu a on alebo jeho ľudia sa unavili nosením svojich vecí, nútil Mahrana, aby ich niesol on. Mahran povedal, 'Aj keby som počas cesty už niesol náklad 6 alebo 7 oslov, ktokoľvek, kto sa cítil slabý, hodil svoje šaty, alebo svoj štít či meč na mňa, aby som ten ťažký náklad niesol ja.' Tento príbeh zaznamenávajú Tabarí a Džawzíjja, preto ho islam považuje za pravdivý."

Ali, ktorý bol Mohamedovým zaťom, zbičoval pred Mohamedom Aišinu otrokyňu, aby ju donútil hovoriť o obvineniach voči Aiši. Mohamed nepovedal Alimu ani slovo na to, že tú otrokyňu zbil (zo Sírat Rasúl Alláh, s. 496).

V Sírat Rasúl Alláh sa píše, že Mohamed zmasakroval 800 mužov a zotročil ich ženy a deti. Najmenej jednu Židovku, ktorá sa volala Rajhana, si nechal ako konkubínu a zvyšné rozdal moslimom. V Síre sa píše (na strane 466), "Potom apoštol rozdelil majetok, ženy a deti Banú Kurajza medzi moslimov..."

"Potom apoštol vyslal Sa'da Zajda, brata Ašhala, s niekoľkými zajatými ženami z Banú Kurajza do Nadždu a predal ich za kone a zbrane."

Jedna vec je istá: MOHAMED BOL OTROKÁR. Mená mnohých Mohamedových otrokov sú podrobne vymenované v moslimských spisoch a dajú sa nájsť v knihe "Behind the Veil".

Niektorí moslimovia tvrdia, že s otrokmi sa v islame vždy zaobchádzalo spravodlivo a vľúdne a že na Západe sa s otrokmi vždy zaobchádzalo ako s "hnuteľným majetkom". Faktom je, že skutočné zaobchádzanie s otrokmi na Západe a v islame sa líšilo. S niektorými otrokmi sa zaobchádzalo spravodlivo, s inými sa zaobchádzalo brutálne. Korán aj Nový zákon prikazujú pánom, aby sa ku otrokom správali spravodlivo. Porovnajme verš v liste Efezanom 6:9 so súrou 4:36. Obidva verše sú si podobné. Nový zákon však odsudzuje obchodovanie s otrokmi v prvom liste Timotejovi, verš 1:10 (slovo únoscovia znamená obchodníci s otrokmi). Korán povoľuje a dokonca nabáda na zotročovanie ľudí.

Silas

Prevzaté z https://answering-islam.org/Silas/slavery.htm

Čo učí islam o polygamii

Dovoľuje islam mužovi mať viac než jednu manželku?

"Islamofóbia" je ad hominem

Ali Sina, 26. 5. 2006

Čo učí islam o sexe a Mohamedovi

Bol Mohamed, o ktorom Korán hovorí, že je dokonalým vzorom pre ľudstvo, sexuálne zdržanlivý?

Mohamed: Drancovník

Kradnutie a drancovanie nie je v islame zakázané, pokiaľ je namierené voči nemoslimom. Vtedy je legálne.

Stínanie hláv v mene islamu

Timothy R. Furnish

Križiacke výpravy v súvislostiach

Súčasné poznanie hovorí, že "päť storočí mierového spolunažívania" medzi moslimami a kresťanmi ukončili "politické udalosti a imperiálno-pápežská demonštrácia sily", ktoré mali viesť ku sledu stáročia trvajúcich "svätých vojen", ktoré postavili kresťanstvo proti islamu a zanechali trvalé dedičstvo nepochopenia a nedôvery." (1)

Mohamed: Vodca sekty

Z knihy Understanding Muhammad: A Psychobiography of Allah's Prophet

Umarova zmluva - 3. časť

Indonézia, 28. 11. 2011. Zatvorenie kostola. Pri tomto incidente mali moslimovia námietky proti novému kostolu - ktorý je podľa zmluvy zakázaný. V tomto prípade nikto neprišiel o život, ale miestne moslimské autority konali nezákonne s ohľadom na vlastné občianske právo a súdy, no zákonne s ohľadom na zmluvu.

---

Egypt, 30. 11. 2011. Vraždy. Pri tomto incidente viedla násilná hádka ku smrti moslima, zapríčinenou kresťanom. Počas "pomsty" zabil obrovský moslimský dav dvoch kresťanov, ktorí s ním neboli v príbuzenskom vzťahu, zranil niekoľkých ďalších a tiež raboval a ničil kresťanské domy a podniky, zatiaľ čo polícia incident sledovala bez zasahovania. Je očividné, že kresťan zabil moslima (aj keď len neúmyselne alebo zo strachu o vlastný život), čo je podľa zmluvy zakázané. Preto bola (formálne nevyslovená) zmluva dhimma porušená a moslimovia mali podľa zmluvy "právo" zaobchádzať s nimi ako so "vzdorujúcimi a búriacimi sa ľuďmi" - t.j. životy a majetok všetkých kresťanov v oblasti sa pre moslimov stali "oprávneným terčom".

Pakistan, 1. 12. 2011. Vyhrážky smrťou. Ahmadíovskej rodine sa vyhrážali na základe notoricky známych (a zlomyseľných) pakistanských zákonov o "rúhaní". Ak by boli skutočne obvinení, hrozil by im trest smrti, keďže obvinenie sa v Pakistane považuje za dôkaz a dokonca i za jeho spochybňovanie vás môžu zavraždiť (ako napr. Salmana Tasíra). Také "urážky" islamu sú podľa zmluvy zakázané.

Toto sa udialo len za štrnásť dní.

Novšie prípady:

Irán, 11. 2. 2013. Prenasledovaní kresťania. Podľa správy je s iránskymi kresťanmi zaobchádzané ako s druhoradými občanmi - teda v súlade s požiadavkami Umarovej zmluvy. Toto tiež dokazuje, že šiitski moslimovia vidia nemoslimov v rovnakom svetle ako ich sunnitskí spoluveriaci.

Egypt, 18. 1. 2013. Zničený majetok. Útok na kostol. Majetok kresťanov bol zničený v reakcii na nepodložené obvinenie, že kresťanský majiteľ jedného z majetkov sexuálne obťažoval moslimské dievča. V tomto prípade bola komunita napadnutá v dôsledku (údajných) činov jedného svojho člena. "Rukojemnícka doložka" Umarovej zmluvy legitimizuje takéto činy.

Egypt, 18. 1. 2013. Zničený kostol. Dav 5000 moslimov zničil kostol, ktorého výstavba začala po tom, ako bolo vydané "oficiálne povolenie" na začatie jeho výstavby. Stavanie kostolov je podľa zmluvy zakázané.

Tanzánia, 30. 12. 2012. Postrelený kňaz. Streľba v Zanzibare bola "odplatou" za údajné znesvätenie Koránu, ktoré sa malo odohrať v Dar as-Salám (inej časti krajiny). Taká "urážka Koránu" je podľa zmluvy zakázaná. Skutočnosť, že útok s tým "nesúvisí", je následkom rukojemníckej doložky zmluvy.

Indonézia, 25. 12. 2012. Útok na kresťanov. Napriek tomu, že mali povolenie na stavbu kostola na vlastnom pozemku, miestni moslimovia zaútočili na kresťanov pokúšajúcich sa zorganizovať na tom mieste bohoslužbu pod holým nebom. Stavanie kostolov je podľa zmluvy zakázané.

Sudán, 19. 12. 2012. Zatknutie kňazov. Po konverzii moslima na kresťanstvo zatkla polícia islamského štátu Sudán kňazov, ktorí boli do toho zapojení. Takéto "získavanie konvertitov" je podľa zmluvy zakázané.

Pakistan, 13. 12. 2012. Vražda. 70-ročná Birgitta Almby, učiteľka Biblie a riaditeľka kresťanského technického vzdelávacieho inštitútu v Lahore, bola zastrelená "islamskými extrémistami". Jej zločin? Podľa správ sa mala rozprávať o kresťanstve s moslimom. Takéto "získavanie konvertitov" je podľa zmluvy zakázané.

Môžete si byť istí, že v "islamskom svete" dochádza k takým udalostiam prinajmenšom každý týždeň, ak nie každý deň.

Apologét islamu by pri čítaní tohto stručného zoznamu bezpochyby povedal, že všetky tieto prípady boli "politické", kvôli "napätiu medzi komunitami", kvôli "hnevu", alebo by povedal nejakú inú výhovorku, pričom by určite poprel akúkoľvek súvislosť medzi islamom a týmito udalosťami a určite by povedal, že sú to všetko len "izolované incidenty" - čo je obľúbený spôsob zavrhovania takých dôkazov.

Tvrdím však, že tu existuje súvislosť a tou súvislosťou je Umarova zmluva.

Každá z týchto udalostí je výsledkom jasného porušenia zmluvy, čo oprávňuje zaobchádzanie s tými nemoslimami (a/alebo s ktorýmkoľvek z ich spoluveriacich v dosahu, viď Korán 9:123), ktorí ju porušili, ako so "vzdorujúcimi a búriacimi sa ľuďmi", ktorí sú následne vystavení vyplieneniu, zotročeniu a vražde vykonanou ummou (alebo možno kalifátom), ak si to želá, ako bolo demonštrované vyššie.

Zdá sa však, že určité náznaky pravdy môžu presiaknuť do médií hlavného prúdu:

V tomto článku The Times Of Israel z 3. marca 2013 (ktorý sa oplatí prečítať) je tento veľavravný odsek: "Zrážky medzi koptskými kresťanmi a moslimami sú zvyčajne vyvolávané fámami o konverzii, moslimsko-kresťanskými milostnými aférami a výstavbou kostolov." Čo sa myslí tým, "Zrážky medzi koptskými kresťanmi a moslimami sú zvyčajne vyvolávané..."? Ale keby sme očakávali od The Times Of Israel alebo ktoréhokoľvek iného západného média hlavného prúdu, že povie pravdu tak odvážne, žiadali by sme priveľa. Ďalším zmätkom je, že moslimovia majú Koránom výslovne dovolené ženiť sa s kresťankami (a Židovkami), takže jediný druh "moslimsko-kresťanskej milostnej aféry", ktorý môže podnietiť nepokoje, je ten, keď sa moslimka zamiluje do kresťana. Ale všimnite si tri "spúšťače" identifikované v článku - konverzia moslimov, "milostné aféry" a stavanie kostolov. Všetky tri (získavanie konvertitov, sobáš/sex s moslimkou a stavanie kostolov) sú podľa zmluvy zakázané. The Times Of Israel prinajmenšom (čiastočne) identifikovali bežné spúšťače, ak nie ich hlavný dôvod - Umarovu zmluvu.

Záver

Po celú históriu až do súčasnosti sa interakcie medzi moslimami a ich nemoslimskými menšinami zakladali na Umarovej zmluve.

V dejinách bolo zavedenie zmluvy, vrátane jej povinných pravidiel, nerovnorodé (často kvôli nevyhnutnosti zachovať fungovanie vlády), no nezavedenie aspoň povinných prvkov vyvolávalo silnú reakciu proti dhimmím privilegovaným nad rámec podmienok zmluvy a často tiež podnecovalo väčšie prenasledovanie populácie dhimmí ako celku.

V súčasnom svete je táto požiadavka rozšírená tak, aby zahrňovala nemoslimov všade - i keď sú moslimovia v krajine menšinou - a preto z pohľadu mnohých moslimov žijú všetci nemoslimovia podľa podmienok nevyjadrenej zmluvy dhimma, založenej na zmluve.

Nenaznačujem, že všetci, alebo dokonca väčšina dnešných moslimov (alebo tých v histórii) je/bola vedome oboznámená s podmienkami zmluvy; skôr by som povedal, že počas celej histórie moslimovia vo všeobecnosti zaobchádzali s nemoslimami v súlade s jej pravidlami (alebo pravidlami podobných "dohôd"), takže postoj a správanie nariadené zmluvou sú zakorenené v moslimskej psychike a prejavujú sa teda spôsobom, akým moslimovia zaobchádzajú s nemoslimami. Keď si uvedomíme, že moslimovia bezvýhradne, snáď takmer podvedome, veria, že všetkým nemoslimom je dovolené existovať len ako dhimmím podľa zmluvy dhimma - hoci len pokiaľ ide o postoj typu "takto treba zaobchádzať s káfirmi" - potom sa hrozivo veľký počet týchto "nevysvetliteľných" a "izolovaných" udalostí nečakane stane úplne vysvetliteľným a vôbec nie izolovaným.

Tieto udalosti skôr utvárajú vzor správania, vzor nariadený Umarovou zmluvou.

Dodatok 1:

Začiatkom roka 2012 som narazil na túto správu a mal som pocit, že musím zhrnúť jej časti, aby som ukázal všadeprítomnosť postojov obsiahnutých v zmluve.

"(nemoslimovia) sú často vykresľovaní ako menejcenní alebo druhotriedni občania, ktorým štedrí pakistanskí moslimovia pridelili obmedzené práva a privilégiá, za čo by mali byť vďační."

Toto je takmer presne ten istý postoj voči nemoslimom, aký je obsiahnutý v zmluve.

"Nemoslimovia sú v posudzovaných učebniciach madrás (islamských náboženských škôl - pozn. prekl.) vykresľovaní jedným z troch spôsobov: (1) káfiri (neveriaci) alebo mušrikún (pohania), (2) dhimmí (nemoslimovia žijúci pod nadvládou islamu), alebo (3) murtidovia (odpadlíci, t.j. ľudia, ktorí sa odvrátili od islamu). Nemoslimovia nikdy nie sú opisovaní ako občania s ústavne chránenými právami, ktoré doplňujú občianstvo."

Tento postoj je taktiež konzistentný s postojmi obsiahnutými v Umarovej zmluve a Koráne.

"Až 80% respondentov (učiteľov na školách) považuje nemoslimov za nepriateľov islamu."

Nemoslimovi je v islamskej krajine dovolené existovať len ako dhimmímu, pričom si treba zapamätať, že dhimmí je v podstate "harbi" (t.j. nepriateľ islamu), ktorý je "podmienečne prepustený".

Nie je prekvapením, že následne sa dozvedáme: "Študenti často vyjadrujú negatívne názory na stúpencov ostatných náboženstiev a väčšina študentov jednoducho stotožnila nemoslimov s nepriateľmi islamu."

Existujú tiež podobné správy z roku 2012 týkajúce sa povahy školských osnov na saudských školách, viď tu a tu (druhá spomínaná správa je v skutočnosti z roku 2010 - pozn. prekl.).

Takže vedome či podvedome môžeme vidieť, že postoje voči nemoslimom obsiahnuté v Umarovej zmluve sú dnes stále platné a že, opäť, či už vedome alebo podvedome, mnohí moslimovia považujú všetkých nemoslimov za "dhimmí", ochrana ktorých je zaručená len za predpokladu, že dodržujú podmienky svojej (nevyslovenej) zmluvy dhimma.

Dodatok 2:

Vo februári 2013 som našiel tento príklad toho, čo môže Umarova zmluva znamenať v praxi. Uznávam, že toto je najhorší alebo takmer najhorší prípad, no nie je mimo pravidiel upravujúcich dhimmí. V tomto videu sýrsky kresťan prosí o život pred "súdom šaríe", zatiaľ čo mu hovoria, že musí konvertovať na islam - lebo inak. Keď je obvineným nemoslim a žalobcami sú moslimovia, platí rovnica obvinenie = dôkaz, lebo nemoslim nemá proti moslimom v (niektorých) právnych systémoch šaríe žiadne práva.

Dodatok 3:

Marec 2013. Tento článok (ktorý sa oplatí prečítať celý) je zaujímavý, keďže presne ukazuje, čo má za následok porušenie (pomyslenej) zmluvy. Kresťanský pastor v Pakistane (preto pomyslený dhimmí) bol mylne obvinený z "rúhania" proti islamu (porušenia zmluvy). Dav, ktorý zaútočil na jeho dom, kričal "Pastor Karma Patras je rúhač a neveriaci vystavený zabitiu." Vždy to bol neveriaci (t.j. nemoslim), ale keďže porušil svoju (pomyslenú) zmluvu, bol následkom toho "vystavený zabitiu".

Dodatok 4:

23. marca 2013. V tomto článku z Washington Times egyptský duchovný Chalid Saíd tvrdí, že cudzinecká pomoc (v článku americká pomoc) je "džíza" (na inom mieste tvrdí, že je to "daň z hlavy" - zvyčajný preklad džízy). Džízu platia dhimmí, ktorí žijú podľa zmluvy dhimma. Takže tento duchovný si myslí, že Američania sú dhimmí, ktorí existujú podľa (nevyjadrenej) zmluvy dhimma.

Podobným spôsobom bol britský imám Anjem Choudary zaznamenaný (vo februári 2013), ako hovorí, že štátne príspevky sú "príspevkom pre uchádzačov o džihád" a že "normálnou situáciou pre vás (moslimov) je brať si peniaze od káfirov (nemoslimov)." Toto je opäť narážka na džízu - daň z hlavy, ktorú platia dhimmí.

Hoci sa tieto posledné dva príspevky nevzťahujú priamo na zmluvu, stále odzrkadľujú postoj, že nemoslimovia kdekoľvek - vrátane "slobodného sveta" - sú v skutočnosti dhimmí.

Jon MC

Prevzaté z http://www.faithfreedom.org/the-pact-of-umar/