Indonézia, 28. 11. 2011. Zatvorenie kostola. Pri tomto incidente mali moslimovia námietky proti novému kostolu - ktorý je podľa zmluvy zakázaný. V tomto prípade nikto neprišiel o život, ale miestne moslimské autority konali nezákonne s ohľadom na vlastné občianske právo a súdy, no zákonne s ohľadom na zmluvu.
Egypt, 30. 11. 2011. Vraždy. Pri tomto incidente viedla násilná hádka ku smrti moslima, zapríčinenou kresťanom. Počas "pomsty" zabil obrovský moslimský dav dvoch kresťanov, ktorí s ním neboli v príbuzenskom vzťahu, zranil niekoľkých ďalších a tiež raboval a ničil kresťanské domy a podniky, zatiaľ čo polícia incident sledovala bez zasahovania. Je očividné, že kresťan zabil moslima (aj keď len neúmyselne alebo zo strachu o vlastný život), čo je podľa zmluvy zakázané. Preto bola (formálne nevyslovená) zmluva dhimma porušená a moslimovia mali podľa zmluvy "právo" zaobchádzať s nimi ako so "vzdorujúcimi a búriacimi sa ľuďmi" - t.j. životy a majetok všetkých kresťanov v oblasti sa pre moslimov stali "oprávneným terčom".
Pakistan, 1. 12. 2011. Vyhrážky smrťou. Ahmadíovskej rodine sa vyhrážali na základe notoricky známych (a zlomyseľných) pakistanských zákonov o "rúhaní". Ak by boli skutočne obvinení, hrozil by im trest smrti, keďže obvinenie sa v Pakistane považuje za dôkaz a dokonca i za jeho spochybňovanie vás môžu zavraždiť (ako napr. Salmana Tasíra). Také "urážky" islamu sú podľa zmluvy zakázané.
Toto sa udialo len za štrnásť dní.
Novšie prípady:
Irán, 11. 2. 2013. Prenasledovaní kresťania. Podľa správy je s iránskymi kresťanmi zaobchádzané ako s druhoradými občanmi - teda v súlade s požiadavkami Umarovej zmluvy. Toto tiež dokazuje, že šiitski moslimovia vidia nemoslimov v rovnakom svetle ako ich sunnitskí spoluveriaci.
Egypt, 18. 1. 2013. Zničený majetok. Útok na kostol. Majetok kresťanov bol zničený v reakcii na nepodložené obvinenie, že kresťanský majiteľ jedného z majetkov sexuálne obťažoval moslimské dievča. V tomto prípade bola komunita napadnutá v dôsledku (údajných) činov jedného svojho člena. "Rukojemnícka doložka" Umarovej zmluvy legitimizuje takéto činy.
Egypt, 18. 1. 2013. Zničený kostol. Dav 5000 moslimov zničil kostol, ktorého výstavba začala po tom, ako bolo vydané "oficiálne povolenie" na začatie jeho výstavby. Stavanie kostolov je podľa zmluvy zakázané.
Tanzánia, 30. 12. 2012. Postrelený kňaz. Streľba v Zanzibare bola "odplatou" za údajné znesvätenie Koránu, ktoré sa malo odohrať v Dar as-Salám (inej časti krajiny). Taká "urážka Koránu" je podľa zmluvy zakázaná. Skutočnosť, že útok s tým "nesúvisí", je následkom rukojemníckej doložky zmluvy.
Indonézia, 25. 12. 2012. Útok na kresťanov. Napriek tomu, že mali povolenie na stavbu kostola na vlastnom pozemku, miestni moslimovia zaútočili na kresťanov pokúšajúcich sa zorganizovať na tom mieste bohoslužbu pod holým nebom. Stavanie kostolov je podľa zmluvy zakázané.
Sudán, 19. 12. 2012. Zatknutie kňazov. Po konverzii moslima na kresťanstvo zatkla polícia islamského štátu Sudán kňazov, ktorí boli do toho zapojení. Takéto "získavanie konvertitov" je podľa zmluvy zakázané.
Pakistan, 13. 12. 2012. Vražda. 70-ročná Birgitta Almby, učiteľka Biblie a riaditeľka kresťanského technického vzdelávacieho inštitútu v Lahore, bola zastrelená "islamskými extrémistami". Jej zločin? Podľa správ sa mala rozprávať o kresťanstve s moslimom. Takéto "získavanie konvertitov" je podľa zmluvy zakázané.
Môžete si byť istí, že v "islamskom svete" dochádza k takým udalostiam prinajmenšom každý týždeň, ak nie každý deň.
Apologét islamu by pri čítaní tohto stručného zoznamu bezpochyby povedal, že všetky tieto prípady boli "politické", kvôli "napätiu medzi komunitami", kvôli "hnevu", alebo by povedal nejakú inú výhovorku, pričom by určite poprel akúkoľvek súvislosť medzi islamom a týmito udalosťami a určite by povedal, že sú to všetko len "izolované incidenty" - čo je obľúbený spôsob zavrhovania takých dôkazov.
Tvrdím však, že tu existuje súvislosť a tou súvislosťou je Umarova zmluva.
Každá z týchto udalostí je výsledkom jasného porušenia zmluvy, čo oprávňuje zaobchádzanie s tými nemoslimami (a/alebo s ktorýmkoľvek z ich spoluveriacich v dosahu, viď Korán 9:123), ktorí ju porušili, ako so "vzdorujúcimi a búriacimi sa ľuďmi", ktorí sú následne vystavení vyplieneniu, zotročeniu a vražde vykonanou ummou (alebo možno kalifátom), ak si to želá, ako bolo demonštrované vyššie.
Zdá sa však, že určité náznaky pravdy môžu presiaknuť do médií hlavného prúdu:
V tomto článku The Times Of Israel z 3. marca 2013 (ktorý sa oplatí prečítať) je tento veľavravný odsek: "Zrážky medzi koptskými kresťanmi a moslimami sú zvyčajne vyvolávané fámami o konverzii, moslimsko-kresťanskými milostnými aférami a výstavbou kostolov." Čo sa myslí tým, "Zrážky medzi koptskými kresťanmi a moslimami sú zvyčajne vyvolávané..."? Ale keby sme očakávali od The Times Of Israel alebo ktoréhokoľvek iného západného média hlavného prúdu, že povie pravdu tak odvážne, žiadali by sme priveľa. Ďalším zmätkom je, že moslimovia majú Koránom výslovne dovolené ženiť sa s kresťankami (a Židovkami), takže jediný druh "moslimsko-kresťanskej milostnej aféry", ktorý môže podnietiť nepokoje, je ten, keď sa moslimka zamiluje do kresťana. Ale všimnite si tri "spúšťače" identifikované v článku - konverzia moslimov, "milostné aféry" a stavanie kostolov. Všetky tri (získavanie konvertitov, sobáš/sex s moslimkou a stavanie kostolov) sú podľa zmluvy zakázané. The Times Of Israel prinajmenšom (čiastočne) identifikovali bežné spúšťače, ak nie ich hlavný dôvod - Umarovu zmluvu.
Záver
Po celú históriu až do súčasnosti sa interakcie medzi moslimami a ich nemoslimskými menšinami zakladali na Umarovej zmluve.
V dejinách bolo zavedenie zmluvy, vrátane jej povinných pravidiel, nerovnorodé (často kvôli nevyhnutnosti zachovať fungovanie vlády), no nezavedenie aspoň povinných prvkov vyvolávalo silnú reakciu proti dhimmím privilegovaným nad rámec podmienok zmluvy a často tiež podnecovalo väčšie prenasledovanie populácie dhimmí ako celku.
V súčasnom svete je táto požiadavka rozšírená tak, aby zahrňovala nemoslimov všade - i keď sú moslimovia v krajine menšinou - a preto z pohľadu mnohých moslimov žijú všetci nemoslimovia podľa podmienok nevyjadrenej zmluvy dhimma, založenej na zmluve.
Nenaznačujem, že všetci, alebo dokonca väčšina dnešných moslimov (alebo tých v histórii) je/bola vedome oboznámená s podmienkami zmluvy; skôr by som povedal, že počas celej histórie moslimovia vo všeobecnosti zaobchádzali s nemoslimami v súlade s jej pravidlami (alebo pravidlami podobných "dohôd"), takže postoj a správanie nariadené zmluvou sú zakorenené v moslimskej psychike a prejavujú sa teda spôsobom, akým moslimovia zaobchádzajú s nemoslimami. Keď si uvedomíme, že moslimovia bezvýhradne, snáď takmer podvedome, veria, že všetkým nemoslimom je dovolené existovať len ako dhimmím podľa zmluvy dhimma - hoci len pokiaľ ide o postoj typu "takto treba zaobchádzať s káfirmi" - potom sa hrozivo veľký počet týchto "nevysvetliteľných" a "izolovaných" udalostí nečakane stane úplne vysvetliteľným a vôbec nie izolovaným.
Tieto udalosti skôr utvárajú vzor správania, vzor nariadený Umarovou zmluvou.
Dodatok 1:
Začiatkom roka 2012 som narazil na túto správu a mal som pocit, že musím zhrnúť jej časti, aby som ukázal všadeprítomnosť postojov obsiahnutých v zmluve.
"(nemoslimovia) sú často vykresľovaní ako menejcenní alebo druhotriedni občania, ktorým štedrí pakistanskí moslimovia pridelili obmedzené práva a privilégiá, za čo by mali byť vďační."
Toto je takmer presne ten istý postoj voči nemoslimom, aký je obsiahnutý v zmluve.
"Nemoslimovia sú v posudzovaných učebniciach madrás (islamských náboženských škôl - pozn. prekl.) vykresľovaní jedným z troch spôsobov: (1) káfiri (neveriaci) alebo mušrikún (pohania), (2) dhimmí (nemoslimovia žijúci pod nadvládou islamu), alebo (3) murtidovia (odpadlíci, t.j. ľudia, ktorí sa odvrátili od islamu). Nemoslimovia nikdy nie sú opisovaní ako občania s ústavne chránenými právami, ktoré doplňujú občianstvo."
Tento postoj je taktiež konzistentný s postojmi obsiahnutými v Umarovej zmluve a Koráne.
"Až 80% respondentov (učiteľov na školách) považuje nemoslimov za nepriateľov islamu."
Nemoslimovi je v islamskej krajine dovolené existovať len ako dhimmímu, pričom si treba zapamätať, že dhimmí je v podstate "harbi" (t.j. nepriateľ islamu), ktorý je "podmienečne prepustený".
Nie je prekvapením, že následne sa dozvedáme: "Študenti často vyjadrujú negatívne názory na stúpencov ostatných náboženstiev a väčšina študentov jednoducho stotožnila nemoslimov s nepriateľmi islamu."
Existujú tiež podobné správy z roku 2012 týkajúce sa povahy školských osnov na saudských školách, viď tu a tu (druhá spomínaná správa je v skutočnosti z roku 2010 - pozn. prekl.).
Takže vedome či podvedome môžeme vidieť, že postoje voči nemoslimom obsiahnuté v Umarovej zmluve sú dnes stále platné a že, opäť, či už vedome alebo podvedome, mnohí moslimovia považujú všetkých nemoslimov za "dhimmí", ochrana ktorých je zaručená len za predpokladu, že dodržujú podmienky svojej (nevyslovenej) zmluvy dhimma.
Dodatok 2:
Vo februári 2013 som našiel tento príklad toho, čo môže Umarova zmluva znamenať v praxi. Uznávam, že toto je najhorší alebo takmer najhorší prípad, no nie je mimo pravidiel upravujúcich dhimmí. V tomto videu sýrsky kresťan prosí o život pred "súdom šaríe", zatiaľ čo mu hovoria, že musí konvertovať na islam - lebo inak. Keď je obvineným nemoslim a žalobcami sú moslimovia, platí rovnica obvinenie = dôkaz, lebo nemoslim nemá proti moslimom v (niektorých) právnych systémoch šaríe žiadne práva.
Dodatok 3:
Marec 2013. Tento článok (ktorý sa oplatí prečítať celý) je zaujímavý, keďže presne ukazuje, čo má za následok porušenie (pomyslenej) zmluvy. Kresťanský pastor v Pakistane (preto pomyslený dhimmí) bol mylne obvinený z "rúhania" proti islamu (porušenia zmluvy). Dav, ktorý zaútočil na jeho dom, kričal "Pastor Karma Patras je rúhač a neveriaci vystavený zabitiu." Vždy to bol neveriaci (t.j. nemoslim), ale keďže porušil svoju (pomyslenú) zmluvu, bol následkom toho "vystavený zabitiu".
Dodatok 4:
23. marca 2013. V tomto článku z Washington Times egyptský duchovný Chalid Saíd tvrdí, že cudzinecká pomoc (v článku americká pomoc) je "džíza" (na inom mieste tvrdí, že je to "daň z hlavy" - zvyčajný preklad džízy). Džízu platia dhimmí, ktorí žijú podľa zmluvy dhimma. Takže tento duchovný si myslí, že Američania sú dhimmí, ktorí existujú podľa (nevyjadrenej) zmluvy dhimma.
Podobným spôsobom bol britský imám Anjem Choudary zaznamenaný (vo februári 2013), ako hovorí, že štátne príspevky sú "príspevkom pre uchádzačov o džihád" a že "normálnou situáciou pre vás (moslimov) je brať si peniaze od káfirov (nemoslimov)." Toto je opäť narážka na džízu - daň z hlavy, ktorú platia dhimmí.
Hoci sa tieto posledné dva príspevky nevzťahujú priamo na zmluvu, stále odzrkadľujú postoj, že nemoslimovia kdekoľvek - vrátane "slobodného sveta" - sú v skutočnosti dhimmí.
Jon MC
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára