Západní lídri trvajú na tom, že islamský terorizmus nemá nič do činenia s islamom. Dôkazy o opaku sa opäť objavili len nedávno, keď Mohamed Jamal Khweis, odvedenec ISIS zo Spojených štátov v roku 2016 v rozhovore s Kurdistan24 povedal, "Náš každodenný život bolo v podstate modlenie, jedenie a učenie sa náboženstva asi osem hodín."
Khweis bol 27. októbra odsúdený na 20 rokov väzenia za poskytovanie materiálnej podpory ISIS, tvrdí CBS News.
Už v roku 2001, okamžite po útokoch z 11. septembra, vtedajší prezident George W. Bush predniesol príhovor, v ktorom tvrdil, že teroristické činy v Spojených štátoch, pri ktorých bolo zabitých viac ako 3000 ľudí, "porušujú základné princípy islamskej viery" a že "islam je mier".
O dvanásť rokov neskôr a po mnohých teatrálnych teroristických útokoch, v roku 2013, kedy dvaja džihádisti zavraždili Leeho Rigbyho za bieleho dňa v Londýne, vtedajší premiér David Cameron vyhlásil, že útok je "zradou islamu... v islame nie je nič, čo ospravedlňuje tento skutočne hrozný čin".
V januári 2015 džihádisti v Paríži, kričiaci "Alláhu Akbar", zaútočili na Charlie Hebdo a kóšer supermarket, pričom zabili 15 ľudí. Francúzsky prezident Francois Hollande povedal, že džihádisti "nemajú nič do činenia s moslimskou vierou".
O dva roky neskôr, keď sa džihádisti zamerali na samotné srdce európskej demokratickej civilizácie, Westminsterský palác a most Westminster Bridge, britská premiérka Theresa Mayová povedala: "Je nesprávne opísať to ako islamský terorizmus. Je to islamistický terorizmus a je prekrútením skvelého náboženstva".
Navzdory stovkám moslimských teroristov kričiacich "Alláhu Akbar" počas toho, ako odpaľujú bomby, strieľajú, bodajú a narážajú autami do tisícov nevinných civilistov, kým ich nezabijú, a zraňujú tisíce ďalších, by bolo rozumné domnievať sa, že zvolení zástupcovia by sa mohli cítiť povinní odložiť svoje popieranie reality na dostatočne dlhú dobu na to, aby si prečítali aspoň krátke časti Koránu. Mohli by začať prečítaním príkazov "zabíjajte modloslužobníkov, kdekoľvek ich nájdete..." (9:5) alebo "Bojujte teda proti nim, aby už nebolo pokušenia k odpadlíctvu a aby všetko náboženstvo bolo len Božie" (8:39).
Ak tým žiadame priveľa, azda by mohli byť ochotní vziať do úvahy nedávnu
štúdiu islamského teológa a profesora islamského náboženského vzdelávania na Viedenskej univerzite Ednana Aslana, ktorú si objednalo rakúske ministerstvo zahraničných vecí. Cieľom 310-stranovej štúdie, ktorá trvala viac ako 18 mesiacov a jej súčasťou boli rozhovory s 29 moslimami, ktorí boli uväznení alebo v diagnostickom ústave (viac než polovica za spáchanie teroristických trestných činov), bolo údajne preskúmať úlohu, ktorú hrá islam v radikalizácii mladých moslimov v Rakúsku. Štúdia ukázala, že džihádisti nie sú, ako tvrdia západní lídri, neinformovaní ohľadom islamu, kvôli čomu ho "prekrúcajú". Naopak, džihádisti očividne hlboko chápu islamskú teológiu. Aslan otvorene varuje pred zjednodušovaním problému islamského terorizmu na otázky "frustrovaných jednotlivcov, ktorí nemajú perspektívu, sú negramotní a zle chápu islam".
Štúdia zistila, že pre proces radikalizácie opytovaných ľudí boli zvlášť relevantné tri faktory. Prvým faktorom bol samotný islam: opytovaní ľudia sa aktívne podieľali na vlastnej radikalizácii tak, že sa zaoberali obsahom, normami a štandardmi islamskej doktríny, a túto činnosť očividne považovali za pozitívny bod zvratu vo svojom živote. Štúdia opisuje prístup týchto mužov k islamu ako "saláfizmus", ktorý definuje ako názor, že islam zahrňuje všetky aspekty života, náboženské, osobné a spoločenské. Navyše, väčšina mužov očividne pochádzala zo zbožných moslimských rodín a boli preto už oboznámení so základmi islamu. Štúdia otvorene uvádza, že prevažujúci predpoklad, že väčšina zradikalizovaných moslimov vie o islame veľmi málo, sa zisteniami o opytovaných osobách nedá potvrdiť.
Druhým faktorom bolo prostredie: konkrétne mešity a imámovia, za ktorými muži chodili a na ktorých sa spoliehali. Hoci internet očividne hral úlohu v procese radikalizácie, štúdia ukázala, že osobné stretnutia boli dôležitejšie, a že dawa, obracanie ľudí na islam, hrala v tomto procese ústrednú úlohu, keďže muži sami sa stali misionármi islamu. Čo je pozoruhodné, štúdia ukázala, že úroveň teologických vedomostí určovala rolu jednotlivca v hierarchii - čím viacej toho vedeli o islame, tým väčšiu autoritu mali.
Tretím faktorom bolo rozlišovanie na "oni a my" medzi zradikalizovanými mužmi a zvyškom sveta, najmä presvedčenie, že Západ je nepriateľom moslimského sveta. Rozlišovanie tiež zahrňovalo odmietanie demokracie a záväzok nastoliť kalifát riadený právom šaría, čo muži chceli privodiť buď prostredníctvom dawy (obracania na vieru) alebo násilia (džihádu).
Kritici by mohli tvrdiť, že kvalitatívna štúdia 29 radikálnych moslimov nie je reprezentatívna pre väčšinu islamských teroristov, ale sotva je to tak. V roku 2015 šejch Muhamad Abdulláh Nasr, učenec islamského práva a absolvent egyptskej univerzity Al Azhar vysvetlil, prečo prestížne inštitúcie, ktoré vzdelávajú islamských učencov hlavného prúdu, odmietli odsúdiť ISIS ako neislamský:
"Islamský štát je vedľajším produktom programov Al Azharu. Tak môže Al Azhar odsúdiť sám seba ako neislamský? Al Azhar hovorí, že musí existovať kalifát a že je to povinnosťou pre moslimský svet. Al Azhar učí zákon o odpadlíctve a zabíjaní odpadlíkov. Al Azhar je nepriateľský voči náboženským menšinám a učí také veci, ako napríklad, že sa nemajú stavať kostoly, atď. Al Azhar presadzuje zavedenie džízy (vyberania poplatku od nemoslimov). Al Azhar učí kameňovanie ľudí. Tak môže Al Azhar odsúdiť sám seba ako neislamský?"
Západní lídri nepočúvajú. Nepočúvali tiež ani vtedy, keď v roku 2015 portál The Atlantic zverejnil štúdiu Graemea Wooda, ktorý skúmal Islamský štát a jeho ideológiu do hĺbky. Hovoril s členmi Islamského štátu a jeho odvedencami a dospel k
záveru:
"Skutočnosťou je, že Islamský štát je islamský. Veľmi islamský. Áno, priťahuje psychopatov a dobrodruhov, naverbovaných z väčšej časti z nespokojného obyvateľstva Stredného východu a Európy. Ale náboženstvo kázané väčšinou jeho najhorlivejších stúpencov je odvodené od logických a dokonca študovaných výkladov islamu".
Ešte ako dlho si Západ môže dovoľovať ignorovanie reality?
Judith Bergman, redaktorka pravidelnej rubriky, právnička a politická analytička.
