Mohamed a moslimovia z Urajny

Silas

Dilema doktríny džihádu: Mýtus o varovaniach v Koráne verzus príkazy k násiliu - 3. časť

Ak predchádzajúce príklady Mohamedovho učenia neposlúžili ako varovanie týkajúce sa významu džihádu pre moslima, nasledovný hadís by nás mal znepokojovať. V snahe zdôrazniť význam džihádu a jeho nebesných odmien pre svojich stúpencov, Mohamed v nasledovnom hadíse učil, že aj nový konvertita na islam získa hojnú nebeskú odmenu, ak bude bojovať a zomrie za boha ihneď po svojom prestupe na islam.

Dilema doktríny džihádu: Mýtus o varovaniach v Koráne verzus príkazy k násiliu - 2. časť

Al-Tabarí vo svojom komentári k tejto pasáži poznamenal, že bola zjavená po Mohamedovom presťahovaní do Mediny. Tvrdil, že to bol prvý Alláhov príkaz svojim nasledovníkom, aby bojovali proti pohanom. Dodal, že tento verš zrušil všetky predchádzajúce verše v Koráne, ktoré zakazovali odplatu. (17) Ďalším zaujímavým postrehom v súvislosti s týmto veršom je, že niektorí čitatelia Koránu v Kufe a Basre ho zvykli čítať takto: "A tým, ktorí vedú boj, je dovolené..." Inými slovami, povolenie dostali moslimovia, ktorí už viedli vojnu a bojovali proti ostatným. Takéto čítanie je veľmi dôležité, lebo z neho vyplýva, že moslimovia už boli vo vojne s neveriacimi ešte skôr, než na to dostali schválenie od boha.

Dilema doktríny džihádu: Mýtus o varovaniach v Koráne verzus príkazy k násiliu - 1. časť

Mutee'a Al Fadi