Otázky súvisiace s džihádom, ktoré sú zasielané náboženským učencom, sa týkajú niekoľkých záležitostí (5):
nedeľa 24. júna 2018
utorok 19. júna 2018
streda 13. júna 2018
Syndróm migračného šialenstva
Európske elity chcú, aby ich občania verili, že otvorené hranice a migrácia z islamských krajín vyriešia ich potrebu budúcej pracovnej sily kvôli zmenšujúcej sa populácii. Hovorím tomu zavádzanie. Ak potrebujú pracovníkov, prečo ich nezískať z chudobnejších častí EÚ - Rumunska, Bulharska, Grécka?
Toto nie je o zahraničných pracovníkoch. Je to o tom, že ľavica si zaisťuje hlasovací blok, aby mohla byť natrvalo volená do úradu. Islam predstavuje dokonalého partnera v jej snahe o dosiahnutie politickej nadvlády. Obidva tábory sa spojili, aby rozbili spoločnosť a prebudovali svoj utopický ideál. Čo si ľavičiari neuvedomujú je, že keď islam napokon prevezme moc, keďže má takú tendenciu, budú sa smiať poslední, tak ako tomu bolo so stranou Tudeh v Iráne. Napokon, islam nemá žiadnu lojalitu voči káfirom, len voči Alláhovi a Mohamedovi.
Aby sme pochopili súčasnú islamskú migráciu, je nevyhnutné pochopiť pojem hidžra. Hidžra siaha do čias Mohameda, keď opustil Mekku a presťahoval sa do Mediny, kde sa stal vojvodcom a politikom. Mohamedova migrácia alebo hidžra je pre úspech islamu taká dôležitá, že je základom islamského kalendára.
Hidžra je súčasťou mäkkého džihádu a je dosť efektívna v šírení islamu. Náborár Al-Kájdy, Anwar al-Awlakí, odkazujúc na doktrínu vyhlásil: "Džihád je v súčasnosti povinnosťou každého schopného moslima... je vašou povinnosťou nájsť spôsoby, ako ho praktizovať a podporovať." Následne uvádza zoznam 44 spôsobov podpory džihádu. V bode číslo 36 - Príprava na hidžru, al-Awlakí cituje Mohameda: "Hidžra sa nezastaví, pokiaľ existuje nepriateľ, proti ktorému treba bojovať." (podobá sa to na hadís Sunan an-Nasa'i 4172, pozri tiež Sunan an-Nasa'i 4173 - pozn. prekl.) Chálid Šejch Mohamed, strojca útokov Al-Kájdy z 11. septembra, povedal, "praktickým spôsobom zničenia Ameriky je imigrácia a mať viacej detí ako nemoslimovia." Títo džihádisti nevymýšľajú nové nápady. Opakujú 1400 rokov starú doktrínu.
To podstatné: Hidžra je taktikou na vydláždenie cesty pre šaríu.
Napokon, nebezpečenstvo migrácie nespočíva v tom, že tu bude priveľa nezamestnaných pracovníkov vyciciavajúcich eurá zo sociálnych dávok od štátu, ale v tom, že šovinisti šaríe budú pokračovať v islamizácii EÚ. Títo zahraniční pracovníci sa nechystajú odísť domov. Majú náboženskú povinnosť, kvôli ktorej musia zostať a zrealizovať doktrínu. Sú lojálni Alláhovi a Mohamedovi, nie káfirským krajinám Západu. Dejiny ukazujú, že keď krajinu prepadne islam, stane sa na 100% islamskou, ak ho nevyženie.
Aké je riešenie? Musíme si uvedomiť pravú povahu problému. Doktrína ľavice hovorí, že nie sme dosť milí, potrebujeme viacej programov, musíme lepšie integrovať migrantov - chyba je vždy naša. Súhlasím s tým, že chyba je na našej strane, ale kvôli našej nevedomosti, nie kvôli nášmu nedostatku cnosti.
Keď pochopíme, že problémom je islamská doktrína, môžeme vymyslieť vhodné plány na riešenia, akým je zmena migračných zákonov, občianskych zákonov, zavedenie nulovej tolerancie voči šaríi atď. Medzičasom musia cirkvi a bežní ľudia vzdorovať. Nemôžeme čakať na vládnu elitu.
Spoločnosť môže ako zbraň použiť spoločenský nátlak. Musíme žartovať o šaríi, používať hanbu a humor. Islam reaguje na hanbu a humor ako burina na jed. Keď spoločnosť môže vymýšľať vtipy o Mohamedovi, zvíťazíme. Je to jednoduché. Len čo sa staneme občanmi-rúhačmi, problém sa sám vyrieši. Kľúčové je toto: zvrátenie islamizácie musí znamenať masovú občiansku neposlušnosť voči cenzúre a potláčaniu slobody myslenia, nie len zopár statočných duší.
Nikdy sa nesmieme vzdávať. Musíme vyjadrovať svoje názory verejne a čeliť svojim obavám. Môžeme a musíme zvíťaziť, lebo naša civilizácia a slobody sú príliš drahé na to, aby sme ich stratili. Povstaň, Európa. Nedovoľ, aby tvojím osudom bola severná Afrika a Arábia.
Ak sa chcete dozvedieť o hidžre viacej, pozrite si toto video (české titulky zapnete kliknutím na nastavenia (koliesko), kde si kliknutím na titulky vyberte české - pozn. prekl.).
Bill Warner
štvrtok 7. júna 2018
Pohroma islamského otroctva
Otroctvo nie je islamským vynálezom. Obchod s otrokmi bol akceptovaným spôsobom života naplno zavedeným vo všetkých spoločnostiach. Väčšina týchto otrokov boli belosi, anglické slovo pre otroka, "slave", pochádza pravdepodobne od ľudí z východnej Európy, Slovanov. Staroveký svet bez výnimky akceptoval otroctvo ako normálne a žiaduce.
Veľké civilizácie Babylonu, Egypta, Grécka a Ríma boli vybudované na práci otrokov. Gréci, od ktorých odvodzujeme toľko humanistických myšlienok, boli závislí od otroctva. Tri štvrtiny obyvateľstva Atén boli otroci. Dokonca i Platónova Republika bola založená na otrockej práci. To isté platí o Ríme. Podľa rímskeho práva, keď majiteľa otroka našli zavraždeného, všetci jeho otroci mali byť popravení. Polovica obyvateľov Rímskej ríše boli v skutočnosti otroci.
Islam je však vo vzťahu ku otroctvu jedinečný, keďže je právne a nábožensky povolené a schválené. Otroctvo pretrvávalo v arabsko-moslimskom svete po stáročia, od svojho začiatku. Samotné slovo islam znamená "podriadenosť" v zmysle byť otrokom Alláhovej vôle. Otroctvo je ospravedlnené príkladom Mohameda, tak ako sa nachádza v hadísoch.
Hlavnou činnosťou arabských kmeňov pred islamom boli nájazdy na ostatných (ghazawat) s cieľom vziať korisť (ghan'im). Neboli farmármi ani obchodníkmi, ani vedcami či intelektuálmi. Boli nájazdníkmi. Pre Arabov bola vojna ekonomickou výhodou na získanie ľudskej vojnovej koristi: otrokov. Keď sa stali moslimami, prinieslo im to len okrajovú zmenu: namiesto vzájomného prepadávania ako spoločensko-ekonomického spôsobu života prišiel náboženský rozkaz prepadávať územia neveriacich a cieľom bolo vziať omnoho hodnotnejšiu korisť: úrodné územia, bohatý majetok a obrovské množstvo otrokov.
Moslimovia dobyli, prepadli a kontrolovali krajiny, brali korisť a zotročovali ľudí. Islam povoľuje moslimom zotročiť kohokoľvek, koho zajmú medzi neveriacimi. Islam povoľuje, aby deti otrokov boli vychované ako otroci. Islam povoľuje zotročenie kresťanov a Židov, ak sú zajatí vo vojne. Mohamed a mnohí z jeho spoločníkov kupovali, predávali, oslobodzovali a zajímali otrokov. Preto je logické, že Korán, hadísy a klasické islamské právo majú neslávne známu doktrínu a prax otroctva. Islam otroctvo zachoval.
Keď sa moslimskí vojaci zúčastňovali vojenskej výpravy, mali sex so svojimi zajatkyňami napriek tomu, že boli vydaté za polyteistov. Toto je stanovisko hadísu Sahíh Muslim 8:3432. Taktiež je povolené mať sex s otrokyňami v predpubertálnom veku. Mohameda sa tiež pýtali na prerušovanú súlož so svojimi zajatkyňami. Vyrozprával Abú Saíd Al-Chudrí: Získali sme zajatkyne ako súčasť vojnovej koristi a mali sme s nimi prerušovanú súlož. Tak sme sa na to opýtali Alláhovho apoštola a on povedal, "Naozaj to robíte?", opakujúc otázku trikrát. "Žiadna duša, ktorej je predurčené existovať, sa do dňa vzkriesenia existencii určite nevyhne." (Sahíh Bucharí 7:62:137, 5:59:459, 3:46:718, Muwatta Imáma Ahmada, s. 240).
Ako sa islam rozširoval po svete, moslimovia zotročovali obrovské množstvá ľudí. Islam zotročil každý národ či etnickú skupinu, ktorú si podmanil, od černochov v Afrike po belochov a najmä belošky z Balkánu, Maďarska a Ukrajiny. Moslimovia tiež unášali malé deti, chlapcov a dievčatá a islamizovali ich, v Osmanskej ríši bol notoricky známy systém devširme, ktorý sa uplatňoval na Balkáne. Moslimovia tiež od 16. storočia prepadávali zo severnej Afriky európske stredomorské krajiny, okrádali obyvateľov a unášali deti a ženy, čo bolo obdobie známe ako obdobie námorného pirátstva.
Otroctvo a sexuálne zneužívanie žien sú v islamskej kultúrnej tradícii a náboženských prikázaniach hlboko zakorenené. Šaría oprávňuje moslimských otrokárov sexuálne zneužívať svoje otrokyne. Moslimské krajiny obchodovali s otrokmi viac než 600 rokov predtým, ako Európa zahájila transatlantický obchod s otrokmi. Takmer 200 rokov potom, ako Briti postavili obchod s otrokmi mimo zákon, moslimské trhy v mnohých krajinách pokračujú v predaji otrokov. Jestvujú pretrvávajúce, dôveryhodné správy o tom, že otroctvo existuje v mnohých moslimských krajinách v obrovskom rozsahu.
Otrokov vlastnil i Mohamed. Taktiež s nimi obchodoval, najmä so ženami, a vymieňal si konkubíny s ostatnými. Dokonca požiadal svojho adoptívneho syna Zajda, aby mu dal svoju manželku. Predovšetkým však nikdy nevyhlásil otroctvo za zrušené. Inštitúcia otroctva bola príliš lukratívna a hlboko zakorenená počas celých islamských dejín. Podľa Ibn Kajjima al-Džawzíjju (Za dal-Ma'ad, 1:160) mal Mohamed mnoho otrokov a otrokýň. Kupoval ich a predával, ale viacej si ich kúpil než predal.
Po tom, ako Mohamed vybojoval "Priekopovú bitku", zmasakroval (presnejšie povedané schválil zmasakrovanie - pozn. prekl.) Židov z kmeňa Banú Kurajza a ženy a deti predal do otroctva: verš 33:26-27: "...A nechal tých z radov Ľudí Knihy, ktorí ich podporovali, zísť dole z ich pevností a vrhol do ich sŕdc strach. Skupinu ste zabili a skupinu ste zajali." Ibn Ishák zaznamenal Mohamedov masaker židovského kmeňa Banú Kurajza (s. 464-65): "Potom apoštol vykopal priekopy, poslal po nich a nechal im odseknúť hlavy do tých priekop, zatiaľ čo boli ku nemu privádzaní vo várkach... Dokopy ich bolo 600 alebo 700, hoci niektorí uvádzajú počet až 800 alebo 900..." Potom apoštol rozdelil majetok, manželky a deti medzi moslimov. Niektoré zo zajatých žien poslal do Nadždu a predal ich za kone a zbrane.
To isté sa stalo, keď Mohamed prepadol Chajbar, kde boli ženy rozdelené medzi moslimov. Mohamed (vtedy asi 60-ročný) pre seba získal veľmi pekné dospievajúce dievča, Safíju, ktorá žiadala o slobodu. Namiesto toho s ňou mal sex (Ibn Ishák, s. 511; Sahíh Bucharí 4:52:143, Sahíh Muslim 8:3325, Sunan Abú Dawud 2118). Zbierka hadísov Sahíh Bucharí (5:59:512) zaznamenáva okupáciu Chajbaru, rovnako ako hadís Sahíh Bucharí 1:8:367: "Chajbar je zničený. Obyvatelia Chajbaru utekali po uliciach. Prorok prikázal zabiť ich bojovníkov a zajať ich potomkov a ženy." "Dobyli sme Chajbar, zajali ľudí a zozbierali korisť. Prišiel Dihja a povedal, 'Ó Alláhov prorok! Daj mi otrokyňu zo zajatkýň.' Prorok povedal, 'Choď a zober si hociktorú otrokyňu.'"
Rovnaká hrôza sa stala s krásnou Džuvajríjou potom, ako bol jej mierumilovný kmeň napadnutý počas napájania svojho dobytka. Muži boli zabití a ženy a deti zotročené a rozdelené medzi moslimov (Sahíh Bucharí 3:46:717, Sahíh Muslim 19:4292, Sunan Abú Dawud 29:3920).
V mnohých prípadoch dal Mohamed dievčatá dvom svojim zaťom a priateľovi len na to, aby si s nimi užili (Ibn Ishák, s. 593). Na strane 592 sa dočítame, že Mohamed zotročil 6000 žien a detí spolu s nespočetným množstvom oviec a tiav. Pokiaľ ide o Alího, povedal, "Žien je mnoho a ľahko môžeš vymeniť jednu za inú."
Korán obsahuje mnoho narážok na otrokov, otrokyne a otrocké konkubíny. Islam akceptuje inštitúciu otroctva. Považuje sa tiež za prostriedok konvertovania nemoslimov na islam. Otroci sa spomínajú najmenej v 29 veršoch Koránu. Moslimovia majú povolený sexuálny styk s otrokyňami. Otrokyniam sa v Koráne hovorí milk al-jamín, "ktoré vlastní vaša pravica" (4:24 - v uvedenom verši sa doslova píše ajmánukum malakat - pozn. prekl.). Všetky školy islamskej právnej vedy sa zhodujú na vykonaní tohto verša. "Ktoré vlastní vaša pravica" je narážka na otrokyne a nachádza sa na mnohých miestach: 4:3,24,25,36; 16:71; 23:6; 24:31,33,58; 30:28; 33:50,52,55; 70:30.
Verš 4:24 hovorí: "A (sú vám zakázané tiež) počestné ženy vydaté, okrem tých, ktoré vlastní vaša pravica..." Ibn Kathir, jednej z najautoritatívnejších a vysoko uznávaných klasických komentátorov sunnitského sveta, píše o týchto vojnových zajatkyniach: "okrem tých, ktoré získate prostredníctvom vojny, lebo také ženy sú vám povolené potom, ako sa uistíte, že nie sú tehotné." Imám Ahmad zaznamenal, že Abú Said Al-Chudrí povedal, "Zajali sme nejaké ženy z oblasti Awtas, ktoré už boli vydaté, a nepáčilo sa nám mať s nimi sexuálny styk, lebo mali manželov. Tak sme sa na to opýtali proroka a boj zjavený tento ajah (verš - pozn. prekl.)... Následne sme s týmito ženami mali sexuálny styk."
Takže zajatkyne musia mať sex so svojimi moslimskými pánmi, bez ohľadu na ich manželský stav. To znamená, že páni majú povolené porušiť ich manželstvo a mať s nimi sex. Iný verš tvrdí: "Ak by ste sa báli, že nebudete spravodliví k sirotám, tak sa žeňte s toľkými ženami, s koľkými sa vám zaľúbi, s dvoma, tromi a štyrmi. Ak by ste sa však obávali, že nebudete spravodliví, tak len s jednou, alebo s tými, ktoré vlastní vaša pravica. Je to lepšie, než aby ste sa mali odchýliť od spravodlivosti." (4:3). "Prorok! My sme ti dovolili tvoje manželky, ktorým si dal ich odmeny a tie, čo tvoja pravica vlastnila, ktoré ti Boh dal ako korisť..." (33:50).
Vo verši 33:50 Alláh udeľuje Mohamedovi a všetkým moslimom právo zajímať otrokov a mať sex s otrokyňami. Toto sú práva udelené Alláhom. Pozri tiež 23:1-7; 70:29-30; 4:24. Hadísy obsahujú stovky opisov, ako moslimovia znásilňujú ženy zajaté v boji alebo ako súložia so svojimi domácimi otrokyňami. Toto je ich právo posvätené Alláhom. Mnoho opisov sexu s otrokyňami sa tiež zaoberá 'azl, prerušovanou súložou, vytiahnutím penisu pred ejakuláciou (Sahíh Muslim 8:3371, Sahíh Bucharí 8:77:600, Sunan Abú Dawud 11:2166).
Takže moslimovia majú povolené kedykoľvek mať sex so svojimi otrokyňami (4:3, 4:29, 33:49). Moslim by nemal byť zabitý za zabitie otroka (2:178). Verš 33:52 hovorí: "Nie je ti dovolené ženiť sa so ženami po tomto a ani aby si ich zamenil za iné manželky, aj keď by sa ti páčila ich krása, s výnimkou tých, ktoré vlastnila tvoja pravica." Mohamed zotročil ženu bezprostredne potom, ako zmasakroval Židov z kmeňa Kurajza, pričom si z nich vybral mimoriadnu krásku.
Stínanie mužov a rozdeľovanie chlapcov ako vojnovej koristi je pokračovaním Mohamedovej politiky, ktorú sme videli v Koráne vo veršoch 33:26-27, v ktorých zotročil ženy a deti zo židovského kmeňa Kurajza. Tabarí (zv. 11, s. 55) opisuje výboje počas kalifátu Abú Bakra (632-634), ktoré predstavujú mnoho ďalších počas islamských dejín. Chálid ibn Valíd, Sajf al-Islam (Meč islamu - pozn. prekl.) v irackom meste Ajn al-Tamr, "sťal všetkých mužov z pevnosti a zmocnil sa všetkého, čo bolo v ich pevnosti a ukoristil všetko, čo v nej bolo... Chálid našiel v ich kostole 40 chlapcov, ktorí študovali evanjeliá za zatvorenými dvermi, ktoré vyrazil, aby sa ku nim dostal. Opýtal sa, "Kto ste?" Odpovedali, "Zajatci." Rozdelil ich medzi moslimov, ktorí si v boji počínali vynikajúco.
Džihád na okupáciu sveta a jeho donútenie riadiť sa islamom alebo sa mu podrobiť zahŕňa v islame "inštitúcie" statusu dhimmí a otroctva. Hlavným zdrojom otrokov boli nepretržité moslimské nájazdy do oblastí neveriacich, ktoré sa vyľudnili. Islamské otroctvo bolo genocídne, keďže muži boli zvyčajne zavraždení, zatiaľ čo ženy a deti unesené. Deti boli odobraté zo svojej rodiny a kultúry, nasilu konvertovali a slúžili ako vojaci. Otrokov a ich deti vlastnil pán a ten ich odovzdal ďalej ako súčasť svojho majetku, ktorý sa dedil. V islame nemajú otroci vôbec nijaké zákonné práva - sú len majetkom.
Dhimmí boli tiež nútení odovzdávať svoje ženy a deti, a to buď aby zaplatili svoje dane, alebo ich zákony vyžadovali ako príspevok, aby sa stali otrokmi a konkubínami. Tak boli zničené celé okupované obyvateľstvo.
Čo je najdôležitejšie, šaría legalizuje otroctvo a ak je povolené v náboženských spisoch, nikto ho nemôže zrušiť ani zmeniť. Všetky školy islamskej právnej vedy tradične uznávali inštitúciu otroctva. Islamské právo považuje otrokov za menejcenných. Nemajú dovolené vlastniť či dediť majetok ani nezávisle obchodovať. Svedectvo otroka nie je na súde prípustné; otroci si nemôžu sami vybrať svojho druha či družku a môžu byť donútení vziať si toho, koho chcú ich páni. Otroci boli žiadaní hlavne ako konkubíny a sluhovia. Moslimský otrokár bol zákonom oprávnený užívať si sex so svojimi otrokyňami. Neexistuje obmedzenie pokiaľ ide o počet konkubín, ktoré môže pán vlastniť. Dopyt po deťoch bol na islamskom trhu omnoho vyšší než po dospelých. Organizovaní obchodníci s otrokmi pašovali deti na islamské trhy, kde boli zotročené, zmrzačené a slúžili tiež ako mužské konkubíny.
Šaría definuje zákony džihádu ako "vojnu na nastolenie náboženstva" (Opora cestovateľa, o9.0, s. 520) a určuje zotročenie alebo smrť pre ženy a deti, ak vzdorujú (o9.10, s. 523). Zajaté ženy a deti sa stávajú otrokmi a predchádzajúce manželstvo ženy je okamžite anulované (o9.13, s. 523). Vazalské štáty boli nútené dodávať tisíce svojich detí ročne ako "príspevok" a z týchto ľudí sa stávali otroci.
Ibn Rušd zostavil prehľad názorov právnikov svojej doby. Zhrňuje rôzne právne názory na otroctvo: je povolené spôsobiť ujmu na živote, majetku a osobnej slobode nepriateľa, zotročiť a vlastniť ho. Existuje konsenzus ohľadom otroctva ich mužov a žien, starých a mladých, bežných ľudí a elity. Pre Ibn Rušda bol príklad Mohameda pri stanovovaní postoja šaríe voči otroctvu extrémne dôležitý.
Bernard Lewis to vyjadril správne: podstatou práva šaría sú tri kľúčové prvky: a) nadradenosť moslimov nad nemoslimami; b) nadradenosť mužov nad ženami; c) legitimita násilia na rozširovanie islamu a okupáciu sveta. Vo svojej knihe Race and Color in Islam (Rasa a farba v islame) uvádza mnoho citácií a historických príkladov, aby demonštroval silnú potrebu otrokov, či už nadobudnutých násilím alebo obchodnou výmenou. Bolo to tiež legitimizované islamskými náboženskými textami a rasistickým pocitom Arabov, že sú nadradeným druhom v porovnaní s menejcennými černochmi.
Podľa knihy Slave Raids into Africa (Otrocké nájazdy do Afriky) od Petra Hammonda sa celkový počet obetí z radov čiernych Afričanov, ktorí boli prepravení na americké a moslimské trhy s otrokmi, odhaduje na najmenej 112 miliónov a viac než 50%, v niektorých oblastiach a obdobiach dokonca 80% z nich, bolo zabitých pri nájazdoch alebo zahynuli počas prepravy. Na islamských trhoch s otrokmi tiež skončil viac než milión bielych Európanov, pričom ženy boli u arabských otrokárov zvlášť obľúbené.
Humphrey J. Fisher vo svojej knihe Slavery in the History of Muslim Black Africa (Otroctvo v dejinách moslimskej čiernej Afriky) ukazuje vždy kruté dejiny islamského obchodu s otrokmi v Afrike. Územia kmeňov boli kruto islamizované, zatiaľ čo 120 miliónov černochov bolo zotročených, takmer polovica z nich zahynula počas toho, ako ich hnali po cestách, aby mohli byť prepravení do Ameriky a na trhy na Strednom východe.
Ronald Segal vo svojej knihe Islam's Black Slaves (Čierni otroci islamu) dokumentuje, že od svojho vzniku islam zaviedol a inštitucionalizoval otroctvo a obchod s otrokmi. Keď islam dobyl perzskú Sásánovskú ríšu a veľkú časť Byzantskej ríše, otrokyne boli žiadané vo veľkých počtoch ako konkubíny a slúžky v domácnosti. Háremy panovníkov nadobudli obrovské rozmery a kastrácia mužských otrokov bola bežným javom.
Segal zaznamenáva: v 70-tych rokoch 16. storočia Francúz na návšteve Egypta našiel na káhirských trhoch mnoho tisíc černochov na predaj. V roku 1665 otec Antonios Gonzalis, španielsko-belgický cestovateľ, informoval o 800-1000 otrokoch na predaj na káhirskom trhu každý jeden deň. V roku 1838 sa odhadovalo, že na káhirský trh prichádza každý rok 10 000 až 12 000 otrokov. Povšimol si tiež, že "Bieli otroci z kresťanského Španielska, strednej a východnej Európy" boli taktiež prepravovaní na Stredný východ a slúžili v "palácoch panovníkov a na sídlach bohatých."
Dokonca i koncom 19. storočia bolo zaznamenané, že v Mekke "je zopár rodín, ktoré si nedržia otrokov a všetky si držia milenky spolu so svojimi zákonnými manželkami." Aj Ronald Segal, ktorý bol najviac naklonený islamu a predpojatý voči kresťanstvu priznáva, že oveľa viac než 30 miliónov čiernych Afričanov zomrelo v rukách moslimských obchodníkov s otrokmi alebo skončilo v islamskom otroctve.
Islamský obchod s otrokmi sa realizoval cez Saharskú púšť, od pobrežia Červeného mora a z východnej Afriky cez Indický oceán. Transsaharský obchod sa prevádzal pozdĺž šiestich hlavných otrockých trás. Pokiaľ ide len o 19. storočie, o ktorom máme presnejšie záznamy, 1,2 milióna otrokov bolo na Stredný východ privedených cez Saharu, 450 000 pozdĺž Červeného mora a 442 000 z východoafrických pobrežných prístavov. To sú dokopy viac než 2 milióny čiernych otrokov. Vypočítalo sa, že prinajmenšom ďalších 8 miliónov zahynulo predtým, ako sa dostali na moslimské trhy s otrokmi.
Podľa Johna Alembillaha Azumaha v jeho knihe Legacy of Arab Islam in Africa (Dedičstvo arabského islamu v Afrike), "...najhoršia, najneľudskejšia a najdiabolskejšia inštitúcia obchodu s čiernymi africkými otrokmi bola zahájená, zdokonalená, páchaná a zavedená mohamedánskymi Arabmi a neskôr ju podporovali a napomáhali jej čierni konvertiti na mohamedánsky islam."
Robert O. Collins a James M. Burns vo svojej knihe A History of Sub-Saharan Africa (Dejiny Subsaharskej Afriky) dokazujú, že "Nástup islamskej doby sa zhodoval s prudkým nárastom v africkom obchode s otrokmi." Afrika sa stala hlavným dodávateľom otrokov pre severnú Afriku a islamské Španielsko. Ďalšia cesta viedla cez pobrežia východnej Afriky do Amerík. Najstarší moslimský záznam o otrokoch prechádzajúcich Saharou do Tripolisu na stredomorskom pobreží bol napísaný v siedmom storočí. Od deviateho do devätnásteho storočia bol obchod s otrokmi najväčším islamským odvetvím v Afrike. Fakticky to bolo jediné odvetvie.
V stredoveku sa arabské slovo "abd" dostalo do všeobecného používania na označenie čierneho otroka, zatiaľ čo slovo "mamlúk" odkazovalo na bieleho otroka. Ibn Chaldún (1332-1406) napísal: "Čierne národy sú pravidla poddajné voči otroctvu, lebo majú vlastnosti, ktoré sú dosť podobné hlúpym zvieratám." Keď Fátimovci prišli v Egypte k moci, zavraždili desaťtisíce čiernych vojenských otrokov a vytvorili celkom novú armádu otrokov. Od Perzie cez Egypt až do Maroka sa armády otrokov stali bežnou záležitosťou. Potom, ako moslimské armády prepadli a dobyli Španielsko, vzali tisíce otrokov späť do Damasku. Kľúčovou odmenou bolo 1000 panien ako otrokov. Boli nútené ísť celou cestou späť do Damasku.
Robert C. Davis vo svojej knihe Christian Slaves, Muslim Masters: White Slavery in the Mediterranean, the Barbary Coast and Italy, 1500-1800 (Kresťanskí otroci, moslimskí páni: Biele otroctvo v Stredomorí, na Berberskom pobreží a v Taliansku v rokoch 1500 až 1800) odhaduje, že severoafrickí moslimskí piráti uniesli a zotročili v rokoch 1530 až 1780 viac než 1 milión Európanov. Každý rok v pobrežných oblastiach pochytali tisíce ľudí, aby pracovali ako otroci na galejach, robotníci a konkubíny pre moslimských otrokárov v dnešnom Maroku, Tunisku, Alžírsku, Líbyi, Ománe a Saudskej Arábii. Naznačuje, že berberskí moslimovia zotročili asi jeden až jeden a štvrť milióna bielych európskych kresťanov. Džihád v podobe pirátstva a nájazdy zamerané na zotročovanie boli v regióne Stredomoria a Čierneho mora bežnou vecou po väčšiu časť tisíc rokov.
Hugh Thomas v knihe The Slave Trade (Obchod s otrokmi) zaznamenáva: V roku 1796 britský cestovateľ informoval o karaváne s 5000 otrokmi, ktorá vyrazila z Dárfúru. Len na arabských plantážach na východnom pobreží Afriky, na ostrovoch Zanzibar a Pemba bolo 769 000 čiernych otrokov. V 19. storočí východoafrický obchod s čiernymi otrokmi zahrňoval 347 000 otrokov dovezených do Arábie a Perzie.
Suzanne Everett vo svojej knihe History of Slavery (Dejiny otroctva) zaznamenáva: V roku 1818 panovník v Tripolise, al-Mukáni, "viedol vojnu proti všetkých svojim bezbranným susedom a ročne si odniesol 4000 až 5000 otrokov. Obchodníci hovoria o otrokoch tak ako farmári o dobytku. Vraždy, mučenie a znásilnenia boli každodennými zvykmi. Záznamy z Maroka z roku 1876 ukazujú, že trhové ceny za otrokov sa líšili od 10 po 30 libier; otrokyne tvorili veľkú väčšinu predajov s "príťažlivými pannami" za cenu 40 až 80 libier. Veľká väčšina otrokýň prechádzajúcich Saharou bola odsúdená stať sa konkubínami v severnej Afrike a na Strednom východe."
Murray Gordon zaznamenáva: "Mohamed sa snažil naliehať na veriacich, aby oslobodili svojich otrokov a odčinili tak svoje hriechy. Niektorí moslimskí učenci si to vysvetľujú tak, že jeho skutočným motívom bolo privodiť postupné eliminovanie otroctva. Oveľa presvedčivejším je argument, že prepožičaním morálnej autority islamu v oblasti otroctva Mohamed zaistil jeho legitimitu. Uvoľnením pút ich teda prinitoval ešte pevnejšie."
Gordon analyzuje sexuálne aspekty otroctva. "Po väčšinu stredoveku slúžila Európa ako hodnotný zdroj otrokov, ktorých si v moslimskom svete vážili ako vojakov, konkubíny a eunuchov." Je dôležité poznamenať, že toto bolo zavedené dávno pred európskym koloniálnym obdobím. V skutočnosti, "Eunusi si medzi otrokmi zasluhovali najvyššie ceny, nasledovaní mladými a peknými bielymi ženami... Po bielych ženách bol takmer vždy väčší dopyt než po Afričankách a Arabi boli pripravení zaplatiť omnoho vyššie ceny za čerkeské a gruzínske ženy." Toto bol tiež osud slovanských žien z Balkánu a Maďarska. Abesínske (etiópske) dievčatá boli považované za "druhé najlepšie."
Zotročovanie sa rýchlo vyvinulo do plnohodnotného odvetvia s katastrofálnym vplyvom, ktorý bol očividný v tom čase a v nasledujúcich storočiach. Giles Milton vo svojej knihe White Gold (Biele zlato; v češtine vyšla pod názvom Bílé zlato, vydalo vydavateľstvo BB/art v roku 2005 - pozn. prekl.) poznamenal, že sedemnáste storočie predstavovalo temné obdobie, z ktorého sa španielska a talianska spoločnosť vynorili ako obyčajné tiene v porovnaní s minulosťou. Arabské nájazdy, pri ktorých boli unášané ženy a malé deti, pokračovali tesne pod povrchom pobrežnej kultúry európskeho Stredomoria až do prvých rokov dvadsiateho storočia.
Indický historik K. S. Lal vo svojej knihe Theory and practice of Muslim state in India (Teória a prax moslimského štátu v Indii) a Islamic Jihad: the Legacy of forced conversion, imperialism and slavery (Islamský džihád: Dedičstvo nútených konverzií, imperializmu a otroctva) prináša hrozné údaje o tom, ako islamskí džihádisti dobyli Indiu, masakrovali jej obyvateľov po miliónoch a vyvinuli tam obrovský, špecifický systém otroctva. Podnikanie nájazdov na nemoslimské územia sa stalo stálym javom. Päť storočí potom, ako sa na tom území moslimovia dostali k moci, sa animistické národy úplne vytratili v dôsledku ich konverzie, ku ktorej ich donútilo zotročenie pre moslimských obyvateľov Malajska, Sumatry a Bornea. Kvôli systému nájazdov, najmä na deti, sa tieto oblasti islamizovali. Na mnohých miestach v juhovýchodnej Ázii bolo zotročovanie také zakorenené, že celé obyvateľstvo, polyteistickí hinduisti, budhistické a animistické učenie, sa islamizovali alebo boli vyhladené.
David Bukay
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)