Ben Johnson
Po dobu viac než 300 rokov bolo pobrežie juhovýchodného Anglicka vydané na milosť berberským pirátom (korzárom) z pobrežia severnej Afriky, sídliacich najmä v prístavoch Alžír, Tunis a Tripolis. Nepatrili medzi nich len Severoafričania, ale tiež anglickí a holandskí kaperi (kaperi, po anglicky privateers - ľudia, ktorí dostali od svojej vlády oficiálne poverenie ku konaniu koristníckej činnosti na mori - pozn. prekl.). Ich cieľom bolo chytať otrokov pre arabské trhy s otrokmi v severnej Afrike.
Berberskí piráti neútočili a neplienili len krajiny susediace so Stredozemným morom, ale aj také severské krajiny ako Lamanšský prieliv, Írsko, Škótsko a Island, pričom západné pobrežie Anglicka prepadávali podľa chuti.
Čiastočne kvôli nedostatočnému námornému zastrašeniu bola situácia začiatkom 17. storočia taká zlá, že zápis v kalendári v štátnych archívoch z mája 1625 uvádza, "Turci sú pri našich brehoch. Zajímajú lode, len aby zajali mužov, z ktorých robia otrokov."
Berberskí piráti prepadávali na súši rovnako ako na mori. V auguste 1625 korzári prepadli Mountov záliv v Cornwalle a zajali 60 mužov, žien a detí, ktorých zotročili. V roku 1626 bol opakovane prepadnutý St. Keverne a boli napadnuté lode z Looe, Penzance, Mousehole a ostatných Cornwallských prístavov, ich posádky boli zotročené a prázdne lode unášalo more. Existovali obavy, že asi 60 berberských vojnových lodí sa potuluje pri pobreží Devonu a Cornwallu a takmer denne dochádzalo k útokom.
Podľa vyhlásenia Sira Johna Eliota, viceadmirála Devonu, sa zdalo, že moria okolo Anglicka "sú ich."
Situácia bola taká zlá, že v decembri 1640 založil parlament Výbor pre Alžír, aby dohliadal na vyplácanie výkupného za zajatcov. V tom čase sa v novinách písalo, že v Alžíri je asi 3000 až 5000 zajatých Angličanov. Na zaplatenie výkupného za zajatcov boli tiež založené charitatívne organizácie a miestne rybárske spoločenstvá sa zložili, aby vyzbierali peniaze na prepustenie svojich ľudí.
V roku 1645 si ďalší nájazd berberských pirátov na Cornwallské pobrežie vyžiadal 240 unesených mužov, žien a detí. Počas nasledujúceho roka parlament vyslal do Alžíru Edmunda Casona, aby rokoval o výkupnom a prepustení anglických zajatcov. Zaplatil v priemere 30 libier za muža (výkupné za ženy bolo vyššie) a kým mu došli peniaze, podarilo sa mu oslobodiť asi 250 ľudí. Cason strávil posledných 8 rokov svojho života snahami zariadiť prepustenie ďalších 400 ľudí.
Do 50-tych rokov 17. storočia boli útoky také časté, že ohrozovali anglický rybársky priemysel, pretože rybári neboli ochotní vyplávať na more a nechať svoje rodiny na brehu bez ochrany.
Oliver Cromwell sa rozhodol niečo podniknúť a vyhlásil, že všetci zajatí korzári budú privedení do Bristolu a pomaly utopení. Ostrov Lundy, na ktorom si piráti z republiky Salé zriadili základňu, bol napadnutý a ostreľovaný, no korzári napriek tomu pokračovali v organizovaní nájazdov na pobrežné mestá a dediny v Cornwalle, Devone a Dorsete.
Unesených ľudí posielali na trhy s otrokmi v Osmanskej ríši, kde boli na predaj ako robotníci či konkubíny, alebo boli natlačení do galejí, kde veslovali. Španielsky románopisec Miguel de Cervantes, autor "Dona Quixota", bol zajatcom v Alžíri v rokoch 1575 až 1580, kedy za neho zaplatili výkupné jeho rodičia a trinitári, katolícky náboženský rád.
Berberský obchod s otrokmi sa spomína aj v denníku Samuela Pepysa, v zázname z 8. februára 1661:
"...šli do hostinca na drink; a tam sme pobudli do štvrtej, hovorili sme si príbehy o Alžíri a živote tamojších otrokov! A skutočne, kapitán Mootham a pán Dawes (obaja boli otrokmi) ma plne oboznámili s podmienkami, aké tam majú: ako napríklad, že nejedia nič iné než chlieb a vodu. ...Ako ich bijú po chodidlách a bruchu s povolením ich pána. Ako ich v noci všetkých volajú do väzenia ich pána; a tam ležia. Ako najchudobnejší ľudia využívajú svojich otrokov najlepšie. Ako dobre si žijú niektorí darebáci, ak vymyslia, ako v priebehu týždňa zarobia pre svojich pánov nejaké peniaze vynaliezavosťou alebo krádežami; a následne nemajú vôbec žiadnu prácu. A krádež sa tu vôbec nepovažuje za vážny zločin..."
Bolo treba niečo urobiť. V roku 1675 sa Sirovi Johnovi Narboroughovi, podporenému flotilou kráľovského námorníctva, podarilo dohodnúť mier s Tunisom. Ťažké britské námorné ostreľovanie následne prinieslo podobný mier s Tripolisom.
Alžír bol taktiež napadnutý z mora, a to nielen britskými vojnovými loďami, ale aj francúzskymi a španielskymi. Spojené štáty bojovali proti berberským štátom severnej Afriky v dvoch vojnách: v Prvej berberskej vojne v rokoch 1801-1805 a v Druhej berberskej vojne v rokoch 1815-1816. Nakoniec, po útoku Britov a Holanďanov v roku 1816, bolo viac než 4000 kresťanských otrokov oslobodených a moc berberských pirátov bola zlomená.
