štvrtok 31. januára 2019

Berberskí piráti a anglickí otroci


Ben Johnson


Po dobu viac než 300 rokov bolo pobrežie juhovýchodného Anglicka vydané na milosť berberským pirátom (korzárom) z pobrežia severnej Afriky, sídliacich najmä v prístavoch Alžír, Tunis a Tripolis. Nepatrili medzi nich len Severoafričania, ale tiež anglickí a holandskí kaperi (kaperi, po anglicky privateers - ľudia, ktorí dostali od svojej vlády oficiálne poverenie ku konaniu koristníckej činnosti na mori - pozn. prekl.). Ich cieľom bolo chytať otrokov pre arabské trhy s otrokmi v severnej Afrike.

Berberskí piráti neútočili a neplienili len krajiny susediace so Stredozemným morom, ale aj také severské krajiny ako Lamanšský prieliv, Írsko, Škótsko a Island, pričom západné pobrežie Anglicka prepadávali podľa chuti.

Čiastočne kvôli nedostatočnému námornému zastrašeniu bola situácia začiatkom 17. storočia taká zlá, že zápis v kalendári v štátnych archívoch z mája 1625 uvádza, "Turci sú pri našich brehoch. Zajímajú lode, len aby zajali mužov, z ktorých robia otrokov."

Berberskí piráti prepadávali na súši rovnako ako na mori. V auguste 1625 korzári prepadli Mountov záliv v Cornwalle a zajali 60 mužov, žien a detí, ktorých zotročili. V roku 1626 bol opakovane prepadnutý St. Keverne a boli napadnuté lode z Looe, Penzance, Mousehole a ostatných Cornwallských prístavov, ich posádky boli zotročené a prázdne lode unášalo more. Existovali obavy, že asi 60 berberských vojnových lodí sa potuluje pri pobreží Devonu a Cornwallu a takmer denne dochádzalo k útokom.

Podľa vyhlásenia Sira Johna Eliota, viceadmirála Devonu, sa zdalo, že moria okolo Anglicka "sú ich."

Situácia bola taká zlá, že v decembri 1640 založil parlament Výbor pre Alžír, aby dohliadal na vyplácanie výkupného za zajatcov. V tom čase sa v novinách písalo, že v Alžíri je asi 3000 až 5000 zajatých Angličanov. Na zaplatenie výkupného za zajatcov boli tiež založené charitatívne organizácie a miestne rybárske spoločenstvá sa zložili, aby vyzbierali peniaze na prepustenie svojich ľudí.

V roku 1645 si ďalší nájazd berberských pirátov na Cornwallské pobrežie vyžiadal 240 unesených mužov, žien a detí. Počas nasledujúceho roka parlament vyslal do Alžíru Edmunda Casona, aby rokoval o výkupnom a prepustení anglických zajatcov. Zaplatil v priemere 30 libier za muža (výkupné za ženy bolo vyššie) a kým mu došli peniaze, podarilo sa mu oslobodiť asi 250 ľudí. Cason strávil posledných 8 rokov svojho života snahami zariadiť prepustenie ďalších 400 ľudí.

Do 50-tych rokov 17. storočia boli útoky také časté, že ohrozovali anglický rybársky priemysel, pretože rybári neboli ochotní vyplávať na more a nechať svoje rodiny na brehu bez ochrany.

Oliver Cromwell sa rozhodol niečo podniknúť a vyhlásil, že všetci zajatí korzári budú privedení do Bristolu a pomaly utopení. Ostrov Lundy, na ktorom si piráti z republiky Salé zriadili základňu, bol napadnutý a ostreľovaný, no korzári napriek tomu pokračovali v organizovaní nájazdov na pobrežné mestá a dediny v Cornwalle, Devone a Dorsete.

Unesených ľudí posielali na trhy s otrokmi v Osmanskej ríši, kde boli na predaj ako robotníci či konkubíny, alebo boli natlačení do galejí, kde veslovali. Španielsky románopisec Miguel de Cervantes, autor "Dona Quixota", bol zajatcom v Alžíri v rokoch 1575 až 1580, kedy za neho zaplatili výkupné jeho rodičia a trinitári, katolícky náboženský rád.

Berberský obchod s otrokmi sa spomína aj v denníku Samuela Pepysa, v zázname z 8. februára 1661:

"...šli do hostinca na drink; a tam sme pobudli do štvrtej, hovorili sme si príbehy o Alžíri a živote tamojších otrokov! A skutočne, kapitán Mootham a pán Dawes (obaja boli otrokmi) ma plne oboznámili s podmienkami, aké tam majú: ako napríklad, že nejedia nič iné než chlieb a vodu. ...Ako ich bijú po chodidlách a bruchu s povolením ich pána. Ako ich v noci všetkých volajú do väzenia ich pána; a tam ležia. Ako najchudobnejší ľudia využívajú svojich otrokov najlepšie. Ako dobre si žijú niektorí darebáci, ak vymyslia, ako v priebehu týždňa zarobia pre svojich pánov nejaké peniaze vynaliezavosťou alebo krádežami; a následne nemajú vôbec žiadnu prácu. A krádež sa tu vôbec nepovažuje za vážny zločin..."

Bolo treba niečo urobiť. V roku 1675 sa Sirovi Johnovi Narboroughovi, podporenému flotilou kráľovského námorníctva, podarilo dohodnúť mier s Tunisom. Ťažké britské námorné ostreľovanie následne prinieslo podobný mier s Tripolisom.

Alžír bol taktiež napadnutý z mora, a to nielen britskými vojnovými loďami, ale aj francúzskymi a španielskymi. Spojené štáty bojovali proti berberským štátom severnej Afriky v dvoch vojnách: v Prvej berberskej vojne v rokoch 1801-1805 a v Druhej berberskej vojne v rokoch 1815-1816. Nakoniec, po útoku Britov a Holanďanov v roku 1816, bolo viac než 4000 kresťanských otrokov oslobodených a moc berberských pirátov bola zlomená.

štvrtok 24. januára 2019

Mohamed: Chlipník


Obviňujem Mohameda z obscénnosti, neprístojnosti, nemravnosti, chlipnosti a promiskuity a ako takého ho považujem za nevhodného pre pozíciu a postavenie, ktoré si nárokoval. Mohamed, ktorý ani zďaleka nebol "najlepším zo stvorení", bol obscénny - zvrhlík.

nedeľa 13. januára 2019

Mohamed a vražda Abú Afaka


Úvod


Potom, ako Mohamed prišiel asi v roku 622 do Mediny, začalo voči nemu niekoľko miestnych ľudí cítiť odpor. Mnohí z nich boli Židia, niektorí boli pohanskí Arabi. Mohamedovi kritici boli jeden po druhom umlčaní; niektorí sa stali moslimami, niektorí boli zavraždení, iní boli vyhnaní z Mediny. Tento článok sa zaoberá Mohamedovou požiadavkou, aby jeho muži zavraždili Žida menom Abú Afak. Abú Afak mal 120 rokov. Aký zločin Afak spáchal? Vyzýval svojich spoluobčanov v Medine, aby nedôverovali Mohamedovi.

Prezentácia islamských zdrojov

Poznámka: Moje komentáre budú v [] zátvorkách. Ostatné zátvorky, ako tieto (), sú v prekladoch.

Zo Sírat Rasúl Alláh (Život proroka božieho) od Ibn Isháka (1), strana 675:

Výprava Sálima Bin Umajra na zabitie Abú Afaka

Abú Afak bol jedným z Banú Amr bin Auf z klanu Banú Ubajda. Prejavil svoju nespokojnosť, keď apoštol zabil al-Harítha bin Suwajda bin Samíta a povedal:

Žijem dlho ale nikdy som nevidel
Zhromaždenie či skupinu ľudí
Vernejších svojmu záväzku
A svojim spojencom, keď ich vyzvú,
Než synovia Kajly, keď sa zhromaždia,
Muži, ktorí prevrátili hory a nikdy sa nepodvolili,
Jazdec, ktorý za nimi prišiel, ich rozdelil na dve skupiny (so slovami)
"Povolené", "Zakázané", o všetkých veciach.
Keby ste boli verili v slávu alebo kráľovstvo
Nasledovali by ste Tubbu.

[Poznámka: Tubba bol panovník z Jemenu, ktorý prepadol tú časť súčasnej Saudskej Arábie: Kajliti mu vzdorovali.]

Apoštol povedal, "Kto si poradí s týmto lotrom namiesto mňa?", na čo Sálim bin Umajr, brat z Banú Amr bin Auf, jeden z "uplakancov", šiel a zabil ho. Umáma b. Muzajríja v súvislosti s tým povedal:

Klamal si o božom náboženstve a mužovi Ahmadovi! [Mohamedovi]
Pri tom, kto bol tvojím otcom, zlý je syn, ktorého splodil!
"Haníf" ťa bodol v noci so slovami
"Vezmi si to, Abú Afak, napriek svojmu veku!"
Hoci som vedel, či to bol človek alebo džin
Kto ťa zabil uprostred noci (povedal by som uprostred ničoho).

Z Kitab al-Tabakát al-Kabír (Kniha veľkých tried), zväzok 2, od Ibn Sa'da, (2), strana 31:

"Potom došlo ku "saríji" (nájazdu) Sálima Ibn Umajra al-Amrího proti Abú Afakovi, Židovi, v (mesiaci) šavváli na začiatku dvadsiateho mesiaca od hidžri [imigrácie z Mekky do Mediny v roku 622] apoštola Alláhovho. Abú Afak bol z Banú Amr Ibn Awf a bol to starec, ktorý dosiahol vek stodvadsať rokov. Bol to Žid, podnecoval ľudí proti apoštolovi Alláhovmu a skladal [o Mohamedovi] (posmešné) básne.

Sálim Ibn Umajr, ktorý bol jedným z veľkých uplakancov a ktorý sa zúčastnil bitky pri Badr, povedal, "Sľubujem, že buď zabijem Abú Afaka alebo zomriem skôr než on." Čakal na príležitosť, až kým nenastala horúca noc, kedy Abú Afak spal na otvorenom mieste. Sálim Ibn Umajr to vedel, tak položil meč na jeho pečeň a zatlačil, kým nedosiahol jeho posteľ. Nepriateľ Alláha vykríkol a ľudia, ktorí boli jeho stúpencami, sa ponáhľali za ním, vzali ho do jeho domu a pochovali ho.

Od súčasného moslimského odborníka na islam

Z knihy Alího Daštího, "23 rokov: Štúdia prorockej kariéry Mohameda", (3), strana 100:

"Abú Afak, muž vysokého veku (údajne 120 rokov), bol zabitý za zosmiešňovanie Mohameda. Skutok vykonal Sálim b. Umajr na príkaz proroka, ktorý sa opýtal, "Kto si poradí s týmto lotrom namiesto mňa?" Zabitie takého starého muža prinútilo poetku Asmu b. Marwan zložiť neúctivú báseň o prorokovi, a aj ona bola úkladne zavraždená."

Pred uvedením všetkých úkladných vrážd nariadených Mohamedom, Alí Daští na strane 97 píše:

"Islam sa teda postupne zmenil z čisto duchovného poslania na militantnú a trestnú organizáciu, ktorej pokrok závisel od koristi z prepadov a odmeny zo zakátu."

Diskusia

Afak vyzýval ľudí žijúcich v Medine, aby nedôverovali Mohamedovi a opustili ho. Afakovi sa Mohamedove slová zdali zvláštne a rozkazovačné. Vynadal Arabom, ktorí do Mohameda vložili svoju dôveru. Mohamed sa o tom dopočul a považoval 120-ročného muža za hrozbu pre svoju dôveryhodnosť, nie pre svoj život. Nikde sa nepíše, že Afak naliehal na ostatných Arabov, aby na Mohameda zaútočili, alebo aby mu ublížili. Stodvadsaťročný muž určite nebol pre Mohameda, ani jeho stúpencov fyzickou hrozbou.

Posledné vyjadrenie v básni Umámu b. Muzajríju mi pripadá zaujímavé:

"Hoci som vedel, či to bol človek alebo džin
Kto ťa zabil uprostred noci (povedal by som uprostred ničoho)."

Toto vyjadrenie je dôkazom, že moslimovia presne vedeli, čo robia. Vedeli, že je to chladnokrvná vražda, ktorú vykonávajú na žiadosť Mohameda. Chceli ju utajiť, celkovo chceli pred obyvateľmi skryť svoje zlé skutky. Preto Umáma neprezradil, kto zavraždil Afaka.

Keď premýšľam nad tým, čo za ľudia prikazujú svojim stúpencom spáchať vraždu, prichádzajú mi na um len bossovia organizovaného zločinu, skorumpovaní politici a vodcovia siekt. Spomenul som si na Saddáma Husajna. Čo by sa stalo Iračanovi, keby vyjadril kritický názor na Saddáma?

Alebo si vezmime Ajatolláha Chomejního. Jeho fundamentalistický islamský režim nechával úkladne vraždiť ostatných disidentských Iráncov po celom svete. Títo ľudia presne stelesňujú to, aký bol Mohamed. Držali sa Mohamedovej metodológie: zabite tých, ktorí sú hrozbou pre vašu dôveryhodnosť.

Otázky

1) Čo za človeka bol Mohamed, keď nechal zabiť 120-ročného muža, lebo vyzýval svojich spoluobčanov, aby o ňom pochybovali?

2) Áno, Abú Afak bol hrozbou pre Mohamedovu dôveryhodnosť. Ale zaslúžil si byť chladnokrvne zavraždený, v noci, potajomky, kým spal? Bol jeho názor pre Mohameda až takou hrozbou? Nepomohli Mohamedovi v bitke pri Badr anjeli? Ak áno, prečo sa Mohamed obával 120-ročného Žida?

3) Sú tieto "islamské" hodnoty zlučiteľné s našimi hodnotami na Západe? Mali by západniari, ktorí kritizujú Mohameda, očakávať, že ich sloboda prejavu bude ohrozená, alebo mali by žiť v strachu zo zabitia za vyjadrenie svojho názoru? Pamätajte, že moslimovia na Západe už začali zabíjať ľudí v záujme svojho náboženstva.

4) Ak Mohamed zaviedol tento systém, t.j. vraždenie ľudí, ktorí s ním nesúhlasia, ako to ovplyvňuje islamskú spoločnosť? Ako to súvisí s tým, čo vidíme v islamských spoločnostiach ako je Alžírsko, Irán, Irak, Afganistan, Egypt a Sudán? Je tento druh brutálneho vraždenia tým, v čom chcú moslimovia žiť?

5) Keby dnes Mohamed žil, a my vieme o ľuďoch, ktorých zavraždil, čo by na to Západ povedal? Čo by ste povedali vy? Nechceli by sme, aby takýto človek zaplatil za svoje zločiny, aby bol uväznený či dokonca popravený?

6) Nemáme právo súdiť Mohameda podľa najlepších morálnych štandardov, aké poznáme? Tvrdil, že je posledným prorokom božím. Tvrdil, že jeho systém je posledným systémom božím pre celé ľudstvo. Takže, podľa našich štandardov, nemyslíte, že to, čo Mohamed urobil, bolo strašne zlé? Ak sú naše štandardy lepšie než jeho, ako ohodnotíme jeho status "proroka"? Prečo by naše štandardy mali zatieniť štandardy posledného proroka božieho?

Záver

Aby uspokojil svoje telesné túžby, Mohamed nechával ľudí chladnokrvne zavraždiť. Jedným z nich bol 120-ročný muž menom Abú Afak. Vidíme, že Mohamedove snahy boli skutočne poháňané jeho telom a egom, nie bohom. Abú Afak bol pre Mohameda nepríjemnosťou, bez pochyby, tak ako ľudia na rôznych stranách sporu so sebou nesúhlasia a navzájom sa hnevajú. Ale žiaden spravodlivý človek by nemohol ospravedlniť Mohamedovu vraždu tohto muža.

Odkazy

(1) "The Life of Muhammad", preklad "Sírat Rasúl Alláh" (Život proroka božieho) od Ibn Isháka, preklad A. Guillaume. Táto kniha je najlepším dostupným životopisom Mohameda. Všimnite si, že Guillaume pridal ďalšie referencie z Tabarího a ostatných raných islamských spisov.

(2) "Kitab al-Tabakát al-Kabír", (Kniha veľkých tried), Ibn Sa'd. Preložil Moinul Hak, vydala Pakistanská historická spoločnosť.

(3) "23 rokov: Štúdia prorockej kariéry Mohameda", Alí Daští. Preložil F. R. C. Bagley.

Silas