piatok 17. januára 2020

Je islam racionálny?


Dallas M. Roark, Ph.D.


Medzi islamskou ideológiou a Západom existuje zásadný rozdiel, kvôli ktorému sa nedajú premostiť. Aby sme tento rozdiel pochopili, musíme v prvom rade vedieť, čo sa stalo v histórii. Západ ovplyvnili dve veľké inšpirácie: grécke myslenie a kresťanská viera.

Vplyv Grékov prišiel na Západ pôvodne prostredníctvom Platónovho Timaia. Platón si kládol otázku, čo to znamená byť človekom. Človek je predovšetkým racionálna bytosť. Hoci má túžby a emócie, treba mu vládnuť rozumom. Keď v živote človeka vládnu túžby, má to za následok neporiadok a chaos. To isté platí, keď vládnu emócie. Rozum je na prvom mieste a len keď vládne rozum môže fungovať spravodlivosť.

Keď vieme, čo je dobré, musíme reagovať racionálne. Človek má skúmať problémy v živote a rozhodovať sa podľa logiky. Vesmír je racionálny, dá sa skúmať a vzostup modernej vedy na Západe je dôsledkom tohto zmyslu pre racionalitu.
Druhým veľkým vplyvom na Západe je kresťanská viera. Sú dva dôrazy, ktoré tu môžeme opísať. Prvým je dôraz na svedomie.

"A keď pohania, ktorí nemajú zákon, od prírody robia, čo zákon požaduje, hoci taký zákon nemajú, sami sebe sú zákonom. Tým ukazujú, že majú požiadavky zákona vpísané vo svojich srdciach, čo im dosvedčuje zároveň aj ich svedomie aj ich myšlienky, ktoré sa navzájom obviňujú alebo i bránia; v deň, keď Boh bude podľa môjho evanjelia skrze Krista Ježiša súdiť, čo je skryté v ľuďoch." (Rimanom 2:14-16)

Ľudské svedomie môže posúdiť problém a učiniť morálne rozhodnutie týkajúce sa toho, čo je správne alebo nesprávne. Platón hovoril o "oku duše", ktorým človek posudzuje morálnu dilemu a dochádza k racionálnemu rozhodnutiu. Pre porovnanie,

"grécka a kresťanská predstava svedomia (synderesis) nebola ortodoxným islamským právnikom ani filozofom známa." (Huff, Vzostup ranej modernej vedy, s. 111)

Druhý dôraz na Západe môžeme vidieť v slovách Ježiša. V kázni na hore vyhlásil: "Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci." (Matúš 7:12) Všetky problémy sveta by sa dali vyriešiť uplatňovaním tohto pravidla v praxi.

Moslimskému svetu vládne vplyv Mohameda, vyjadrený v Koráne, hadísoch a práve šaría. Kde v tomto systéme má miesto rozum? Môžeme spochybňovať učenie Mohameda? Môžeme povedať, že uznávaná islamská prax je nesprávna?

Skutočnosť, že za 14 storočí nedošlo v islame ku žiadnej reforme, je v dnešnej dobe evidentná. Reformátorov s najväčšou pravdepodobnosťou zabijú ako rúhačov proti Mohamedovi.

Poslúchajte Mohameda, nepochybujte o ňom. Racionalita nie je taká dôležitá ako poslušnosť. Argumenty proti islamským praktikám sa netolerujú.

Moslimský svet má šaríu, komplexné a nemenné právo obmedzené na siedme storočie. Nikto ho nespochybňuje. Nikto si o ňom nekladie racionálne otázky. Vyžaduje sa poslušnosť, nie kladenie otázok. Nikto sa nepýta, či je morálne alebo nemorálne. Nikto sa neodvoláva na nijaké vyššie kritérium. Poslušnosť je bezpodmienečná.

Človek nemôže povedať, že šaría uráža jeho svedomie. Zvážte nasledovný text moslimského spisovateľa:

"Postavenie ženy v islame nepredstavuje problém. Postoj Koránu a raných moslimov dosvedčuje skutočnosť, že žena je pre život prinajmenšom rovnako dôležitá ako muž a že mu nie je podriadená, ani nepatrí k nižším druhom. Nebyť vplyvu cudzích kultúr a vplyvov, túto otázku by medzi moslimami nikto nenastolil. Postavenie ženy sa považuje, samozrejme, za rovnaké ako postavenie muža. Bola to samozrejmosť, fakt, a nikto to vtedy nepovažoval za problém.

Aby sme pochopili, čo islam stanovil žene, nemusíme odsudzovať jej nepriaznivé postavenie v predislamských časoch alebo v dnešnom svete. Islam dal žene práva a privilégiá, ktoré v iných náboženských či ústavných systémoch nikdy nepožívala. To pochopíme, keď túto záležitosť skúmame porovnávacím spôsobom skôr ako celok než po častiach. Práva a povinnosti ženy sa rovnajú mužovým, ale nemusia byť nevyhnutne identické. Rovnosť a rovnakosť sú dve rôzne veci. Tento rozdiel sa dá pochopiť, lebo muž a žena nie sú identickí, ale boli stvorení ako rovní. Keď si tento rozdiel uvedomíme, v ničom nie je problém. Je takmer nemožné nájsť čo i len dvoch rovnakých mužov alebo ženy." Postavenie ženy v islame, z knihy "Zaostrené na islam", Hammuda Abdul-Ati, Ph.D. (zdroj)

Čím viac čítam moslimských spisovateľov, tým viac som presvedčený, že sú to popierači. Popierajú fakty o islamskom útlaku, otroctve a nízkom postavení žien. Vyššie uvedený spisovateľ priznáva, že problém ženských práv nastolili cudzie kultúry. Inými slovami, keby ich svet nechal na pokoji, mohli by ignorovať nepriaznivý stav ženských práv a chýbajúce privilégiá. Ženy mali väčšiu slobodu v predislamskej Arábii než neskôr za vlády Mohameda a v nasledujúcich storočiach. Tvrdenie, že "postavenie ženy sa považuje, samozrejme, za rovnaké ako postavenie muža", je popieraním. Zavedenie šaríe v moslimských krajinách bolo pre ženy brutálne.

Titulky v médiách z minulých rokov nám poskytujú niekoľko príkladov, kedy islamská zvyklosť, teda právo šaría, vstúpila do hry a mala ničivé následky pre ľudí, ktorých sa týkala.

Posúďte nasledovné príbehy z médií.

1) "13-ročné dievča zo Somálska, ktoré podľa vlastných slov znásilnili, ukameňovali na smrť potom, ako ju islamskí militanti obvinili z cudzoložstva, tvrdí ľudsko-právna skupina. Desiatky mužov ukameňovali Aišu Ibrahim Duhulowú na smrť 27. októbra 2008 na štadióne preplnenom asi 1000 pozorovateľmi v južnom prístavnom meste Kismajo, informovali Amnesty International a somálske médiá, odvolávajúce sa na svedkov. Islamská milícia zodpovedná za Kismajo ju obvinila z cudzoložstva potom, ako nahlásila, že ju znásilnili traja muži, tvrdí ľudsko-právna skupina."

To mladé dievča šlo na políciu, lebo chcelo spravodlivosť. Polícia ju zatkla a obvinili ju z cudzoložstva. (zdroj)

Čo je to za zmýšľanie? Trinásťročné dievča je obvinené z cudzoložstva kvôli znásilneniu. Podobné príbehy pochádzajú z Pakistanu, kde znásilnili ženy a následne ich obvinili z cudzoložstva. Racionálna myseľ nedokáže tieto príbehy pochopiť. Prečo by mladé dievča túžiace po spravodlivosti malo byť zamietnuté a následne zabité za zlo, ktoré jej muži urobili? Prečo nebol jej prípad vážne vyšetrený?

Mohamed učil, že ženy majú oproti mužom polovičnú inteligenciu, tak prečo sa to nebralo do úvahy u trinásťročného dievčaťa, ktoré bolo bezmocné a nezrelé? Niet pochýb, že súdny systém je naklonený mužom, ktorí sú zodpovední nie len za znásilnenie, ale aj za zabitie tohto nevinného človeka.

Ježiš stretol ženu prichytenú pri cudzoložstve. Niekto ju s tým mužom musel špehovať, keďže ich pristihli pri cudzoložstve. Žalobcovia ju chceli ukameňovať. Ježiš odpovedal, "kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň." Jeden po druhom odišli. Mali svedomie a ich pocit viny im nedovolil zostať.

Mali ľudia, ktorí ukameňovali to nevinné dievča, svedomie? Zbavuje poslušnosť voči barbarskému zákonu človeka viny?

2) "Amina Said (18) a jej sestra Sarah (17) sa na jednej kolujúcej fotke šťastne usmievajú a Amina nosí niečo, čo vyzerá ako mikina s nápisom "AMERICAN". Ale ich osud mohol byť predzvesťou nového, znepokojujúceho znaku americkej krajiny: vraždy zo cti. Aminu a Sarah zastrelili v texaskom Irvine na nový rok. Polícia pátra po ich otcovi, Yaserovi Abdel Saidovi, kvôli zatykaču za ťažkú vraždu." (8.1.2008)

Čím sa dievčatá previnili? Prijatím americkej kultúry. Zaslúžili si za tento hriech vraždu zo cti?

Vražda zo cti zahrňuje falošný pocit hanby. Tento pocit hanby vedie ku hrozným zverstvám páchaným na mužoch a ženách, ktoré najviac sklamú otca, nárokujúceho si právo brániť a očistiť svoju česť. Tento otrasný čin môžu vykonať bratia, strýkovia a priatelia, a to v mene obnovy cti. Mnohé vraždy zo cti sa zakladajú na podozrení a obvinenia slúžiace na ich zdôvodnenie sa napokon ukazujú ako mylné. To platí najmä pri obvineniach z cudzoložstva, kedy lekársky test môže ukázať, že nedošlo ku žiadnemu pohlavnému styku. Nie je hanbou zabiť dcéru, ktorá bola skutočne nevinná?

Je to racionálna reakcia? Ani nie. Racionálna reakcia by bola: "Neschvaľujem, že moje dcéry prijali americkú kultúru. Sú však plnoleté a žijú svoj život, nie môj. Nie som zodpovedný za ich činy. Mali by mať slobodu žiť svoj život, nech je akýkoľvek."

3) "Kábul, Afganistan - podozriví militanti z Talibanu zabili náboženského vodcu v západnom Afganistane potom, čo kritizoval samovražedné útoky v krajine ako zbraň používanú vo vojne, uviedol v piatok afganský predstaviteľ. Militanti v utorok uniesli Šamsudína Aghu v provincii Fara v regióne Anar Dara niekoľko dní potom, ako viedol modlitby odsudzujúce samovražedné bombové útoky, povedal provinčný policajný náčelník Abdul Ghafar Watandar."

Je to jednoducho príklad neschopnosti moslimov znášať kritiku. Moslimovia sa vyžívajú v kritike Židov a kresťanov. Môžeme to vidieť na tom, že islamské krajiny sa snažia, aby OSN odsúdila kritiku islamu. Zákaz pre nemoslimov robiť bohoslužby podľa svojej kultúry, vydaný saudskou vládou, je ďalším príkladom. Mnohé moslimské krajiny zakazujú Bibliu a šírenie kresťanskej viery medzi moslimov. Taliban neznesie, keď niekto kriticky uvažuje o záležitostiach vojny. Útoky na školáčky, kedy im bola do tváre vyliata kyselina, je ďalším príkladom iracionálnosti.

4) Ženská obriezka: "Mala tri roky, keď jej rodina opustila zbedačené, vojnou zničené Somálsko a usadila sa v londýnskej lokalite East End, kde sa jej rané detstvo zdalo byť oveľa lepšie. Všetko sa pre Lali zmenilo, keď mala 11 rokov. Jedného rána jej matka celkom uvoľnene povedala, že navštívia ďalšie somálske dievča, ktoré má rada. 'Myslela som si, že sa budem hrať s mojou kamarátkou, tak som sa tešila,' hovorí Lali potichu, pričom sa vyhýba očnému kontaktu. Krátko po príchode do neznámeho nájomného domu jej kamarátky však vysvitla chladná realita. Lalina matka sa v skutočnosti tajne spojila s niekoľkými ďalšími ženami, aby 'rezačke' zaplatili cestu z Mogadiša do Londýna kvôli obriezke svojich dcér. 'Verili, že to treba urobiť, lebo inak sa nikdy nevydáme,' krčí plecami Lali. Nasledovala scéna ako zo stredoveku. Jej matka, ostatné ženské príbuzné a rodinní priatelia nečakane chytili Lali a pripevnili ju o zem. Potom na zavolanie vstúpila cudzia žena, ako mučiteľ s taškou náradia. 'Držali ma pri zemi a keď žena začala rezať, kričala som, preto mi kamarátkina sestra prikryla rukou ústa,' hovorí. 'Poznala som ju a tie ostatné ženy celý svoj život a teraz urobili... toto.' Rezanie má za následok často život ohrozujúce komplikácie ako otrava krvi, silné vnútorné krvácanie alebo cysty." (zdroj)

Ženská "obriezka" je barbarský, iracionálny obrad založený na zvyku a názore Koránu na postavenie žien. Stvoril boh nedokonalú ženu, ktorú treba obrezať, aby sa jej postavenie zlepšilo? Urobil boh chybu, keď dal žene možnosť rozkoše v manželstve? Obrezaná žena je odsúdená na sexuálny život so svojím mužom zbavený akejkoľvek rozkoše.

Je to ďalší zlý skutok zachovávaný v mene tradície. Moslimovia, ktorí píšu, že u ženy aj muža zvyšuje radosť, nepočúvajú ženy, ktoré túto hroznú obriezku zažili.

Odrezanie časti ženského pohlavného orgánu je iracionálne. Ako by sa mužovi páčilo, keby mu odrezali 5 cm penisu? To znie barbarsky. To isté platí o ženách.

5) Otroctvo

Zverejnené 10. novembra 2003

Popredný saudský vládny duchovný a tvorca náboženských osnov v krajine verí, že islam obhajuje otroctvo. "Otroctvo je súčasťou islamu," povedal šejk Saleh Al-Fawzan podľa nezávislej Saudskej informačnej agentúry (SIA). Na prednáške nahranej agentúrou SIA na pásku šejk povedal, "Otroctvo je súčasťou džihádu a džihád bude trvať dovtedy, kým bude existovať islam."

Jeho náboženské knihy slúžia na výučbu 5 miliónov saudských študentov, doma i v zahraničí, vrátane Spojených štátov. Al-Fawzan - člen Rady starších duchovných, najvyššieho náboženského orgánu Saudskej Arábie - hovorí, že moslimovia, ktorí tvrdia, že islam je proti otroctvu, "sú nevzdelanci, nie učenci." "Sú to len pisári," povedal podľa SIA. "Každý, kto to hovorí, je neveriaci."

Zvážte slová Ježiša, "Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im." Chceli by ste byť chytený a predaný do otroctva? Chceli by ste, aby vaše deti chytili a predali do otroctva v nejakej cudzej krajine? Chceli by ste, aby vašu ženu chytili, predali do otroctva, znásilnili a nútili k sexu? Samozrejme, že nie, poviete si. Racionálni moslimovia by proti týmto činnostiam mali protestovať.

Iróniou tohto všetkého je, že moslimovia robia výtržnosti kvôli dánskym karikatúram a požadujú smrť pre umelcov, ale nerobia výtržnosti kvôli zlému zaobchádzaniu so ženami. Moslimovia by mali pochodovať ulicami proti ženskej obriezke. Malo by ich štvať otroctvo v islame. Mali by pochodovať ulicami proti vraždám zo cti. Mali by ich viesť slová Ježiša, "Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im." To by spôsobilo v islame revolúciu, po akej by už viacej nebol zastaraným neľudským kódexom.

(Poznámka prekladateľa - účelom tohto blogu nie je obhajoba kresťanstva.)

pondelok 6. januára 2020

Mýtus o duševne chorých džihádistoch


Francúzsky psychiater vyvracia obhajobu šialenstva.


V súčasnosti sa po islamských teroristických útokoch až príliš často stáva, že páchateľa takmer okamžite označia za duševne chorého. Často sa to tvrdí ešte pred akýmkoľvek psychologickým vyšetrením džihádistu alebo predložením akýchkoľvek iných dôkazov. Tento záver je následne prezentovaný svetu ako fakt a viac sa o ňom nediskutuje.

Napríklad, džihádista/vrah, ktorý vo Francúzsku pri antisemitskom útoku v roku 2017 zbil a vzápätí vyhodil z okna Sarah Halimi, 65-ročnú židovskú doktorku na dôchodku, bol úradmi okamžite umiestnený "do psychiatrického zariadenia bez toho, aby musel prejsť väzenskou celou."

A vo Francúzsku boli zriadené psychiatrické zariadenia pre džihádistov vracajúcich sa z boja za Islamský štát v Sýrii. Francúzom sa dalo na známosť, že vstup do takej genocídnej organizácie a boj za ňu bol jednoducho duševnou úchylkou, ktorú treba liečiť (komu tu šibe?).

A francúzsky minister vnútra Gerard Collomb chce "zmobilizovať psychiatrické kliniky, aby identifikovali zradikalizovaných jedincov... aby našli všetky tie profily, ktoré môžu zajtra zaútočiť."

Francúzsky psychiater Yann Andretuan, šéf psychologickej služby francúzskeho vojenského námorníctva, ktorý pracoval ako psychiater v niekoľkých francúzskych nemocniciach viac než desať rokov, vyvracia túto psychiatrickú interpretáciu islamských teroristických útokov a považuje ju za mylnú.

"Som psychiater a neverím, že terorizmus je šialenstvom v psychopatologickom slova zmysle," napísal Andretuan v článku vo francúzskych národných novinách Le Figaro.

V prvom rade, Andetuan zastáva názor, že psychiatria a psychológia "nehovoria nič k vysvetleniu tohto šialenstva a jeho liečby," čím naznačil absenciu medicínskych príčin a teda nemožnosť medicínskej liečby.

Andretuan následne uvádza vlastné skúsenosti psychiatra. Tvrdí, že za 12 rokov praxe v rôznych francúzskych nemocniciach musel len raz krotiť pacienta a aj napadnutý bol len raz, a to pacientom trpiacim demenciou, ktorý mal niečo cez deväťdesiat.

"Psychiatrické oddelenia môžu byť hlučné, no len zriedka sú násilné," tvrdí skúsený psychiater. Tento francúzsky doktor následne citoval štúdiu vykonanú v 90-tych rokoch, ktorá dokázala, že pravdepodobnosť útoku zo strany "človeka, ktorý bol na konzultácii u psychiatra, je desať krát nižšia ako u niekoho, kto na nej nebol."

Niektorí ľudia tvrdia, že duševná choroba džihádistov je očividná preto, lebo ich naverbovali, niekedy dosť ľahko, k niečomu takému vražednému ako islamský terorizmus. Andretuan vyvracia aj tento argument.

"Niektorí jedinci nájdu cieľ, ktorý dá ich blúzneniu zmysel... ale koľkí?", pýta sa. "Epidémie v psychiatrických službách sa netreba báť."

Andretuan následne uvádza anglické špeciálne jednotky vytvorené za Druhej svetovej vojny ako príklad toho, aké je náročné a nevhodné verbovať duševne chorých.

"(Angličania) si predstavovali, že naverbujú sociopatov kvôli ich absencii odporu ku zabíjaniu," tvrdí. "Bola to chyba. Preto začali hľadať mužov, vzdelaných a často plody dobrej anglickej spoločnosti, nepredstavujúcich žiadne psychiatrické problémy..."

Okrem toho, hovorí Andretuan, armády sa vždy zbavovali duševne nestabilných regrútov, lebo ich považovali za ťažko ovládateľných.

Označením teroristov za šialencov, hovorí Andretuan, sa politici ako Collomb nesnažia vysvetliť teroristické útoky džihádistov, ale "následok týchto záverov," lebo veria, že sa dajú vyliečiť tak ako člen sekty.

"Celkovo vzaté, ak dokážete presvedčiť obeť sekty, aby ju opustila, rovnaká operácia je možná aj s teroristom," píše Andretuan o tejto mylnej predstave. "Preto môžete 'deradikalizovať' kandidátov na teroristov pomocou psychologických techník, kedy nejakým spôsobom zvrátite proces podmieňovania, čím z nich urobíte dobrých občanov."

Inými slovami, "veda nemá len vysvetľovať... ale aj konať," čo je podľa Andretuana "funkciou inžinierov."

Andretuan verí, že Francúzsko začína predstavovať bývalý Sovietsky zväz kvôli svojmu zneužívaniu psychiatrie. V Sovietskom zväze zatvárali narušiteľov spoločnosti, disidentov, na psychiatrické kliniky, zatiaľ čo Francúzsko robí narušiteľom spoločnosti, džihádistom, to isté. A rovnako ako Sovieti s disidentmi, francúzske úrady, zdá sa, berú dôvody vražedného správania džihádistov rovnako ľahostajne, ako nepríjemnosť, ktorá jedného dňa zmizne, "ako komáre v lete", hoci džihádisti, na rozdiel od sovietskych disidentov, "zabíjajú bez rozdielu."

Andretuan si všimol "trend" francúzskej vlády využívať psychiatriu proti džihádistom, čiže "vysvetľovať" ich správanie, hľadať v ňom "biologickú alebo vedeckú pravdu." V našich časoch, tvrdí, takéto vysvetľovanie okamžite dáva "legitimitu".
"Vysvetľovaním problému terorizmu," uvádza Andretuan, "však vyprázdňujeme jeho politický rozmer. Nemôžeme byť vo vojne so šialenými ľuďmi."

A čo je veľmi dôležité, vyprázdnením jeho politického rozmeru nemusia francúzski politici, obávajúci sa vlastnej veľkej moslimskej menšiny, skúmať príčiny teroristických útokov, ktoré spočívajú v samotnom islame.

Francúzsky spisovateľ Gilles William Goldnadel verí, že táto "bezmyšlienkovitá a ľahkomyseľná povinnosť" považovať islamských teroristov za nepríčetných, je "sama o sebe sociálne, politicky a psychologicky šialená." Goldnadel oprávnene verí, že islamskí teroristi nepatria na psychiatriu, ale do väzenia.

Francúzsky profesor psychiatrie Raphael Gaillard taktiež verí, že "veľká väčšina teroristov nemá nič spoločné so psychiatriou," zatiaľ čo francúzsky odborník na terorizmus Romain Caillet zastáva názor, že "väčšina psychiatrov a špecialistov na terorizmus... sa nesnaží vysvetliť radikalizáciu prostredníctvom psychiatrie."

Ale skutočnosť, že francúzska vláda nechce dbať na slová odborníkov na terorizmus a psychiatriu, vedie ku znepokojujúcim záverom. "Vyprázdnením politického rozmeru" a pokusom vysvetliť teroristické útoky pomocou psychiatrie, tvrdí Caillet, "sa znemožňuje kladenie nepríjemných otázok." Tou je, ako sme už spomenuli, islamská príčina útokov.

Čo je rovnako dôležité, Goldnadel tiež vidí v psychiatrizácii islamských teroristických útokov pokus vlády zbaviť teroristov všetkej osobnej zodpovednosti za ich činy. Napokon, ak niekto nevedie vojnu proti šialeným ľuďom, ako tvrdí Andretuan, nemôže ani brať šialených ľudí na zodpovednosť za ich činy.

Ale Goldnadel vidí v psychiatrickej obhajobe islamských teroristov aj niečo ešte nebezpečnejšie, dokonca zvrátené.
"Môžem potvrdiť... že v tejto tendencii ku psychiatrickému vysvetleniu sa tiež skrýva váhavosť fyzicky sa brániť smrtiacimi zbraňami a uprednostňovať používanie deradikalizácie..."

Ale ako Andretuan oprávnene tvrdí, "vzdorovať znamená ďalej žiť." A Francúzmi by nemal "otriasť strach, ktorí chcú teroristi vzbudiť."

Ale práve preto, že francúzski politici odmietajú bojovať proti džihádistom, pričom s nimi zaobchádzajú v psychiatrických rukavičkách, a preto, že odopierajú Francúzom bezpečnosť, ktorá je ich prácou, sa dopúšťajú toho najväčšieho zločinu. Ako to najvýstižnejšie zhrnul francúzsky spisovateľ Šmuel Trigano: "Obetúvajú obete, aby nemuseli bojovať s katmi."

V závere však Andretuan správne poznamenáva: "Nie je nutné hľadať hlavné príčiny šialenstva... aby sme potvrdili, že monštrá existujú a že je nevyhnutné proti nim bojovať."

Stephen Brown