Zoznam židovských posvätných miest zničených arabskými moslimami, spolu s miestami, kde si postavili mešity ako symbol islamskej nadvlády nad judaizmom.
- Chrámová hora v Jeruzaleme. Najsvätejšie miesto judaizmu. Miesto dvoch židovských chrámov. Moslimovia tam postavili dve mešity.
- Jaskyňa patriarchov v Hebrone. Nemožno poprieť, že sú tam pochovaní židovskí patriarchovia Abrahám, Izák a Jákob. Moslimovia tam postavili mešitu.
- Ezechielova hrobka v Iraku. 2500-ročná hrobka proroka Ezechiela bývala bežným pútnickým miestom irackých Židov. V roku sa 1860 miestni Arabi pokúsili vziať toto miesto Židom, no zasiahla britská vláda a rozhodla, že miesto patrí Židom. Stránka diarna.org informovala, ..."V roku 2003 boli zo synagógy ukradnuté zvitky Tóry patriace synagóge, spolu s ďalšími knihami, a doteraz sa ich nepodarilo získať späť... V roku 2010 odstránili irackí robotníci, renovujúci susednú mešitu, hebrejský nápis..." Ariel Arkham v článku pre American Thinker napísal, "... rôzne dozorné skupiny informujú, že iracké kultúrne a pamiatkové úrady uskutočňujú plány na výstavbu mešity na Ezekielovej hrobke... Proces začal minulý mesiac, kedy boli prastaré hebrejské nápisy zdobiace vnútro hrobu počmárané, možno nenapraviteľne, a prekryté omietkou. Ak máme v pamäti nie tak dávne zničenie sôch Budhu v Afganistane príslušníkmi Talibanu, hroziaca islamizácia židovskej svätyne v podobe hrobky sa môže zdať ako produkt výlučne súčasného kultúrneho javu. Ale v skutočnosti história Ezekielovej hrobky odráža tisícročný príliv a odliv islamskej moci..."
- Hrobka proroka Jonáša v irackom Mósule. 24. júla 2017 Sigal Samuel napísala v článku pre The Atlantic o zničení Jonášovej hrobky v Mósule. "Keď sme 24. júla 2014 videli prvé zábery zničenej Jonášovej hrobky v Mósule, cítili sme sa šokovaní a hlboko znepokojení... Predpokladá sa, že to bolo posledné miesto odpočinku biblického proroka Jonáša, ktorého prehltla veľryba a ktorý varoval obyvateľov asýrskeho mesta Ninive (dnešný Mósul), že boh ich zničí, ak sa nebudú kajať za svoje hriechy... bol to stály, mocný symbol... Svojím vyčnievaním ponad mesto všetkým Mósulčanom pripomínal vzájomnú prepojenosť rozmanitého irackého náboženského obyvateľstva. Bol protikladom sektárstva. Rozhodnutie ISIS vyhodiť ho do vzduchu treba chápať ako pokus vymazať spoločnú históriu mnohých veriacich ľudí žijúcich v Mósule... Sigal vyrástla v rodine irackých Židov, no nikdy sa jej nepodarilo Irak navštíviť. Jej starý otec, ktorý sa zúfalo pokúšal uniknúť prenasledovaniu po arabsko-izraelskej vojne v roku 1948, ušiel z Iraku spolu s takmer celou židovskou populáciou. Hoci Jonášovu hrobku nikdy nevidela, cítila, že je smerodajnou časťou jej histórie a osobnej identity. Počas dospievania počúvala, ako v synagóge počas sviatku Jom Kippur, najsvätejšieho dňa v židovskom kalendári, čítajú knihu Jonášovu. Hrobka bola viditeľnou pripomienkou, že Židia v Iraku stáročia prosperovali: Mósul bol kedysi domovom mnohých synagóg, hoci v súčasnosti vraj slúžia ako smetiská..."
- Zničenie Jozefovej hrobky. V roku 2000 Palestínčania zničili Jozefovu hrobku. Sidney Brounstein napísal pre Los Angeles Times: "Kde je pobúrenie? Predstavte si, čo by sa stalo, keby sa židovská polícia prizerala a nechala židovský dav zničiť moslimské posvätné miesto! Zaslúži si zničenie židovského posvätného miesta arabským davom za prizerania sa palestínskej polície (po jej sľube, že ho bude chrániť) niečo iné než zaradenie na zoznam škôd spôsobených demonštrantami? Znamená to, že útoky na Židov a židovské objekty máme akceptovať ako normálnu súčasť života? Je to výsmech každej myšlienke, že Arabom treba dať akúkoľvek moc nad židovskými posvätnými miestami. Zničenie desiatok takých miest v Starom meste Jeruzaleme v rokoch 1948 až 1967, spolu s úplným odopretím vstupu Židom do ich najsvätejšieho miesta, Západného múru, bolo zjavne to isté ako súčasné zničenie."
- Zničenie Danielovej hrobky. Prorok Daniel má dve možné hrobky: jednu v Iráne, jednu v Iraku - obe boli zničené. Stránka Complete Pilgrim informuje: "Danielova služba babylonským a perzským panovníkom bola nápomocná, aby Židia ako národ zostali nedotknutí. Svoj vplyv nepochybne využíval na to, aby minimalizoval ich ťažkosti, hoci ho tiež úprimne využívali aj cudzí panovníci, ktorým slúžil. Jeho snahy tiež pomohli položiť základy priateľských vzťahov medzi Židmi a Peržanmi, trvajúcimi až do 19. storočia. Napodiv, jeho politické úspechy boli zatienené jeho schopnosťami ako proroka, prinajmenšom z biblického pohľadu. Daniel strávil posledné roky svojho života v meste Súsa, kde zomrel a bol pochovaný približne v čase, kedy sa babylonské zajatie skončilo."
Obrázky zničenej Danielovej hrobky v Iráne si môžete pozrieť tu. Stránka Christian News informovala o zničení Danielovej hrobky v Iraku: "Al-Sumaria News vo štvrtok tiež informovala, že miestny mósulský úradník Zuhair al-Chalabí povedal médiu, že ISIS podobne 'uložil výbušniny okolo hrobky proroka Daniela v Mósule a odstrelil ju, čo viedlo k jej zničeniu.'"
- Ezdrášova hrobka v Iraku. Stránka Complete Pilgrim informovala: "Ezdráš sa, na druhej strane, viac zameriaval na obnovu židovského náboženstva a dedičstva, ktoré od čias zajatia spustlo. Osobne viedol päťtisíc Židov späť do Judei, po čom prečítal celú Tóru obyvateľom Jeruzalema v snahe inšpirovať a duchovne ich posilniť. Neskôr založil predchodcu rady Sanhedrinu, ktorý sa neskôr stal najvyššou náboženskou autoritou Židov. Podľa niektorých odborníkov to bol Ezdráš, kto dokončil zloženie a kánon kníh, ktoré sa neskôr stali hebrejskou Bibliou. Vďaka všetkým týmto úspechom ho mnohí považujú za otca judaizmu ako ho poznáme. V neskorších rokoch strávil veľa času cestovaním medzi Judeou a Mezopotámiou, kde ostatných Židov podnecoval, aby sa vrátili. Zomrel v Mezopotámii niekedy koncom 5. storočia pred Kristom. Jeho svätyňa bola jedným z najuctievanejších miest v Iraku až do 20. storočia, kedy väčšina miestnych Židov emigrovala do Izraela." 15. februára 2015 sa na stránke Arutz Sheva písalo, že podľa arabských médií sa islamistické sily operujúce na juhu krajiny zmocnili prastarej svätyne, uctievanej ako hrobka biblického pisára a kňaza Ezdráša. Panarabská spravodajská stránka Al-Araby informovala, že militanti zničili veľké časti svätyne zahrňujúcej synagógu i mešitu a teraz ju chcú využívať ako svoje veliteľstvo v južnom Iraku. Podľa Al-Araby, teroristi odrezali prístup ku Ezdrášovej hrobke, aby novinárom zabránili informovať o ich dobytí a zničení posvätného miesta...".
- Hrobka Samuela severne od jeruzalemskej štvrte Ramot. Arabi postavili vedľa hrobky mešitu a narušili tamojšie židovské modlitby.
- Hrobka Ráchel južne od Jeruzalema. 8 novembra 2010 Nadav Shragai napísal v JCPA: "UNESCO vyhlásilo, že hrobka Ráchel neďaleko Jeruzalema je mešita Bilal ibn Rabah - čím podporilo nárok Palestínčanov, ktorý sa prvý krát objavil až v roku 1996 a ktorý ignoruje stáročia moslimskej tradície. Na rozdiel od Chrámovej hory a jaskyne patriarchov, taktiež slúžiacich ako miesta mešít, hrobka Ráchel moslimom nikdy neslúžila ako mešita. Moslimská spojitosť s miestom sa odvodzuje od ich vzťahu s Ráchel a nesúvisí s Bilal ibn Rabahom, Mohamedovým prvým muezínom. Hrobka Ráchel, nachádzajúca sa asi 460 metrov južne od jeruzalemskej mestskej hranice, je viac než 1700 rokov označovaná za hrob židovskej matriarchy Ráchel. Hoci niektorí dnešní archeológovia naznačujú iné miesta, mnohé generácie Židov navštívili miesto kvôli modlitbám. Kresba Ráchelynej hrobky sa objavila v tisíckach židovských náboženských kníh, kresieb, fotografií, pečiatok a umeleckých dielach."
- Áronova hrobka v Jordánsku. 2. augusta 2019 stránka Arutz 7 informovala: "Jordánsky minister náboženstva Abed al Nasr abú Bassel rozhodol o zatvorení hrobu Árona Kohena v Petre pre turistov. Podľa miestnych médií sa o tom rozhodlo potom, ako bolo v Jordánsku zverejnené video Židov modliacich sa v uzavretom areáli, s tvrdením, že púť je 'ilegálna'."
Počas svojej histórie a ideológie ozbrojených výbojov islam vysielal armády, ktoré napadli mnohé krajiny. V procese ich islamizácie islam zlikvidoval pôvodné kultúry a posvätné miesta premenil na mešity. Posvätné miesta ukradnuté islamskými armádami v minulosti zostávajú okupované dodnes.
Od vzniku štátu Izrael sa Židia môžu brániť voči islamskému prenasledovaniu (ostatné menšiny, ako Jezídi, sú dnes naďalej ohrozené prenasledovaním zo strany islamských násilníkov, lebo nemajú vlastný štát, čo by ich ochránil).
Židia po stáročia znášali ponižovanie a zneužívanie za vlády islamu, po stáročia im bola odopieraná sloboda modliť sa na najposvätnejších miestach judaizmu, premenených na mešity, po stáročia boli objektom inštitucionalizovaného finančného zneužívania v mene džízy.
Je čas žiadať kompenzáciu - a prístup.
