"Islam, tak ako rímsky boh Janus, má dve tváre." Abul Kásim
"Militantný moslim je človek stínajúci hlavu neveriaceho, kým umiernený moslim drží obeť za nohy." Dr. M. Sabieski
V krajine, kde sú moslimovia menšinou, požadujú viac a viac výsad a práv pre menšiny z hosťovskej krajiny. Keď sa ich počet zvýši, kvôli pôrodnosti alebo imigrácii, chcú zaviesť vládu šaríe. Keď sa stanú väčšinou, začínajú prinášať smrť a zničenie hosťujúcej krajine a začínajú etnickú čistku. Toto je najhorší typ nelojálnosti a pokrytectva.
Nie je to to isté, čo Mohamed urobil raným Mekkčanom? Keď bol slabý, zložil verše, ktoré boli mierumilovné. Dokonca vyslovil nejaké verše, ktoré chválili pohanských bohov (satanské verše), aby urobil Mekkčanov šťastnými. Ale keď sa stal mocným, začala sa vynárať jeho temnejšia strana a koránové verše začali strácať svoju krásu. Keď dobyl Mekku, každému ukázal svoju pravú tvár - buď konvertuješ alebo zomrieš mečom.
Hoci zainteresované vlády míňajú miliardy na ochranu svojich občanov pred islamským džihádistami, tvorcovia politiky často nechápu túto myšlienku. Robia rovnakú chybu, ako raní Mekkčania. Uvedomujú si dopad radikálneho islamu, no nevenujú pozornosť umiernenému islamu. Len slabo rozumejú tomu, že tento takzvaný umiernený islam je omnoho nebezpečnejší než radikálny islam, pretože rastie a ticho zabíja hostiteľa. Nie je možné, aby moslim žil a bol v tesnom duchovnom kontakte s neislamskými spoločnosťami bez povinnosti konvertovať ich na islam silou alebo klamaním. Islamský džihád má mnoho tvárí. Džihád nie je len zabíjanie ľudí pre islam; je to tiež systematické potláčanie pravdy a propagácia lží. Ak nie, ako môže umiernený moslim smelo tvrdiť (napriek tvrdým dôkazom o opaku), že islam je mierumilovné náboženstvo?
Motto "Islam je mierumilovné náboženstvo" je asi 1400 rokov neplatný. Semeno terorizmu klíči vnútri každého moslima. Ktokoľvek, kto vložil jediné zrnko dôvery do Mohameda a jeho Koránu, si zapĺňa myseľ neospravedlniteľnou nenávisťou a paranojou a musí mať podobné deštruktívne myšlienky ako jeho prorok. Temná sila Mohamedovho narcizmu v ňom začína okamžite pracovať.
Sme niekoľko rokov vo vojne proti islamskému teroru, no stále často počujeme, že islam je náboženstvo mieru. Hoci takzvaní mierumilovní moslimovia používajú tento pojem z očividných dôvodov, tí, ktorí poznajú islam, používajú tento výraz sarkasticky. Terorizmus je v každej bunke islamu. Islam nemôže prežiť bez terorizmu, pretože terorizmus je jeho životodarnou silou. Tí, ktorí sú proti terorizmu, nemajú v islame miesto; sú to neveriaci. Ako povedal Habís al-Saúb vo svojom arabskom dokumente pomenovanom Mučeníkova vôľa, citujem (Spencer, 2003, s. 23); "Tvrdením proroka Mohameda zo siedmeho storočia je, že zanechanie veci džihádu je hanebný skutok rovnajúci sa opusteniu islamského náboženstva."
Z vyššie uvedeného citátu je veľmi jasné, že džihád v mene božom je integrálnou súčasťou života moslima. Násilie proti nemoslimom nie je prekrúcaním islamu, ale je opakovane potvrdené v Koráne, hadísoch, príkladoch Mohameda a uznesení každej školy islamskej právnej vedy. Moslimskí teroristi "neunášajú" islam; v skutočnosti ho dávajú do pôvodného stavu. Bez terorizmu sa islam okamžite udusí a zrúti. Dejiny islamu sú tisícročie dlhým diabolským tancom vraždenia, masakrovania, znásilňovania a plienenia, podvádzania, zrady, tyranie a mučenia naprieč svetom odo dňa jeho počatia. Mierumilovná tvár islamu je podvod. Je to politický islam, ktorý je maskou násilného islamu. Ako komentoval turecký premiér (McCarthy, 2010, s. 39); "Tieto opisy sú veľmi hnusné. Je to odpudivé a urážka nášho náboženstva. Neexistuje umiernený alebo neumiernený islam. Islam je islam a bodka."
Jediný rozdiel medzi mierumilovným moslimom a teroristickým moslimom je, že teroristi sú v akcii otvorene a vôbec sa nehanbia dať svoju agendu na známosť nemoslimom, kým mierumilovní moslimovia sú v akcii ticho a sú to pokrytci. Moslimovia nemôžu byť oddanou menšinou a ako ich počty a sila narastajú, budú požadovať zavedenie svojich moslimských zákonov a systémov na svojich hostí. V skutočnosti im Korán dáva pokyny, aby nežili ako menšiny, ale aby sa pokúsili o prevzatie moci. Ich oddanosť je vždy voči širšiemu svetu islamu nad akékoľvek národné hranice. Napríklad, prominentný americký moslimský hovorca Sirádž Vahádž radil moslimom v USA (citované podľa Spencer, 2005, s. 45); "Kiež by moslimovia boli politicky múdri, mohli by prevziať moc nad Spojenými štátmi a nahradiť ich konštitučnú vládu kalifátom."
Islam a terorizmus sú pokrvnými bratmi. V dôsledku dvoch londýnskych bombových útokov jedna z najradikálnejších islamských skupín v Británii, Al-Ghurabá, vyhlásila (Dawkins, 2006, s. 307); "Ktorýkoľvek moslim, ktorý popiera, že teror je súčasťou islamu, je káfir (neveriaci)." A podobné jasné vyhlásenie od Zakira Naíka (Al-Kindy, 2005, s. 86; Downing, 2009, s. 354) je; "Každý moslim by mal byť terorista." Títo takzvaní mierumilovní moslimovia sú veľmi vypočítaví a postupujú sofistikovane. Napríklad, vplyvný americký konvertita na islam, Hamza Jusúf, v novembri 2004 nabádal moslimov, aby strategicky postupovali ku svojim cieľom (citované podľa Spencer, 2006, s. 189); "Sú časy, keď musíte žiť ako ovca, aby ste v budúcnosti mohli žiť ako lev."
Tomuto sa v islame hovorí al-takíja (zákonné klamanie) a moslimom umožňuje, aby doslovne popreli akýkoľvek aspekt svojej viery, a je definované takto (Richardson, 2006, s. 172); "Takíja je len prejav jazyka, kým srdce je spokojné s vierou." Títo takzvaní mierumilovní moslimovia prednášajú dlhé prejavy o ľudských právach a demokratických hodnotách a spievajú mierumilovné verše Koránu, ale keď sa islam stane silným, začínajú spievať iný tón. Základné pojmy ľudských práv, vyvinuté na Západe s pomocou Johna Lockeho a iných osvieteneckých mysliteľov, nemali do dnešného dňa na islam nijaký vplyv. Nekompromisní moslimovia tento fakt otvorene priznali. V januári 1985 Saíd Radžai-Chorásání, stály vyslanec Organizácie spojených národov z Islamskej republiky Irán, vyhlásil (Spencer, 2002, s. 104); "Samotný pojem ľudských práv je 'židovsko-kresťanský vynález' a v islame je neprípustný."
Takzvaní mierumilovní moslimovia by neváhali zaviesť na kresťanov a Židov džízu a podrezať hrdlá hinduistov, budhistov, sikhov, bývalých moslimov, ateistov a agnostikov, v súlade s právom šaría. V hĺbke duši je každý "veriaci" potenciálne sudcom a popravcom každého "neveriaceho". Napokon, tak teroristi ako aj mierumilovní moslimovia pracujú pre tú istú vec - vládnuť svetu v mene islamu.
Keďže najvznešenejším cieľom moslima je pomôcť islamu, aby vládol svetu, títo umiernení moslimovia nehanebne skúšajú klamať neveriacich svojou prekrútenou logikou a patologickým klamaním. Opakujú rovnaké klamstvá znova a znova, mysliac si, že ak ich budú často opakovať, tak sa stanú pravdou. Keby to bolo nevyhnutné, prekrútili by význam koránových veršov podľa svojich sebeckých potrieb. Imám Ghazálí povedal (Shienbaum a Hasan, 2006, s. 63); "Rozprávanie je spôsob na dosiahnutie cieľov. Ak sa chvályhodný cieľ dá dosiahnuť hovorením pravdy aj klamaním, je nezákonné dosiahnuť ho klamaním, pretože to nie je potrebné. Keď je možné dosiahnuť taký cieľ klamaním, ale nie hovorením pravdy, je povolené klamať, ak dosiahnutie toho cieľa je povolené." Ako radil imám Džafár Sadík (citované podľa Richardson, 2006, s. 170), "Ten, kto odhaľuje niečo z nášho náboženstva, je ako niekto, kto nás zámerne zabíja."
"Patríte k náboženstvu, ktoré nech už skrýva ktokoľvek, Alláh ho bude ctiť a ktokoľvek ho odhaľuje, toho Alláh potupí a poníži."
Mierumilovní moslimovia a teroristickí moslimovia sú dve strany tej istej mince. Pre mierumilovného moslima je veľmi jednoduché stať sa teroristom. Nenávisť voči nemoslimom je základným princípom islamu a násilie je záver. Ako otvorene vyhlásil ajatolláh Sadek Chalchalí, nekompromisný islamský iránsky sudca (Scott, 2002, s. 201); "Tí, ktorí sú proti zabíjaniu, nemajú v islame miesto. Náš prorok zabíjal svojimi požehnanými rukami. Náš imám Alí zabil viac než sedemsto ľudí za jediný deň. Ak si prežitie viery vyžaduje prelievanie krvi, sme tu na to, aby sme vykonali našu povinnosť."
Takže keď sa takzvaný mierumilovný moslim vynorí ako terorista, nie je v tom zahrnutá diskrétna voľba zmeny statusu. Terorista číha vnútri každého moslima, čakajúc na šancu vystúpiť. Jeden taký príklad (Martin, 2010, s. 195); Korán hovorí, "A až posvätné mesiace uplynú, zabíjajte modloslužobníkov, kdekoľvek ich nájdete... (9:5)". Syn pakistanského podnikateľa bol inšpirovaný týmto veršom a zložil prísahu, "Vyhlasujem v prítomnosti boha, že budem zabíjať neveriacich po celý svoj život. Nech mi boh dá silu pri napĺňaní tejto prísahy." Naprieč zaznamenanou históriou islamu menil Korán, najnesvätejšia náboženská kniha, ľudí na monštrá. Moslimovia, generácia za generáciou, sa zaoberali týmito veršami a prerobili ich na zbrane, aby spôsobovali nespravodlivosť, útlak a nadvládu.
Islamský terorizmus je komplexný fenomén, preto sa osobnosti teroristov menia od človeka k človeku. Bolo by márne prisudzovať jednoduchú a celkovú charakteristiku im všetkým. V islame môžu teroristi prevziať mnoho rôznych úloh - len zopár skutočne vystrelí zo zbrane či odpáli bombu alebo sa stane bombovým atentátnikom. "Osobnosť" moslimského politika, alebo mulu, alebo finančníka islamského terorizmu, alebo v burke odetej (nikáb, burka, čádor - islamské závoje) negramotnej moslimky, ktorá porodí tucet detí, lebo veľká rodina teší Alláha, alebo jednoduchého zbožného bradatého moslima, ktorý platí pravidelný zakát mešite, sa líši od administrátora, alebo stratéga, alebo úkladného vraha, alebo samovražedného atentátnika. Toto je podstata džihádu, ktorá bola v islamských knihách o náboženských zákonoch široko diskutovaná. Hoci medzi tými, ktorí sa angažujú v terorizme a tými, ktorí sa v ňom neangažujú, sa dajú rozlíšiť určité systematické rozdiely, v hĺbke duši majú rovnaké psychologické nastavenie. Taylor a Quayle, dvaja dobre známi výskumníci súčasného terorizmu, dospeli k záveru, že (1994, s. 197); "Aktívny terorista nie je v psychologických pojmoch rozoznateľne odlišný od neteroristu; v psychologických pojmoch nejestvujú zvláštne vlastnosti, ktoré charakterizujú teroristu."
Kto môže poprieť fakt, že duchovní a militantní vodcovia spoločenstva sú volení týmito umiernenými moslimami? Hoci odborník na terorizmus Daniel Pipes odhaduje, že 10 až 15 percent svetovej moslimskej populácie podporuje džihádistickú agendu, existujú indície z rôznych častí islamského sveta, že skutočný počet je omnoho vyšší. Počas súdneho procesu v New Yorku vo februári 2005 týkajúceho sa financovania terorizmu, Bernard Haykel, docent islamských štúdií na Newyorskej univerzite, odhadol, že 90 percent arabských moslimov podporuje Hamas - islamskú teroristickú organizáciu, ktorá vyhadzuje do vzduchu civilistov v autobusoch a reštauráciách, aby podporila svoje ciele palestínskeho šaríového štátu. Dr. Imrán Vahíd, londýnsky hovorca medzinárodnej "mierumilovnej" džihádistickej skupiny Hizb ut-Tahrís, v máji 2005 potvrdil, že 99 percent moslimov na celom svete chce, aby svetu vládol kalifát (Spencer, 2005, s. 192). Tieto štatistiky potvrdzujú, že tí moslimovia, ktorí podporujú terorizmus, nie sú nepatrnou menšinou, ale veľkou väčšinou.
V skutočnosti mierumilovný islam neexistuje. Mierumilovný moslim dáva taký zmysel ako mierumilovný nacista. "Al Islam huwa al hall" (Islam je riešenie) nie je motto vyvolávané len moslimskými teroristami, ale všetkými moslimami (Phares, 2005, s. 251). Podstatné mená "terorista" alebo "teroristi" sa nemusia nevyhnutne vzťahovať na každého v teroristickej organizácii. V armáde nedrží každý zbraň. Existuje mnoho nebojujúcich členov, napr. účtovníci, kuchári, ľudia vykonávajúci finančné zbierky, logistickí špecialisti, doktori, zdravotné sestry alebo náborári - ktorí môžu hrať len pasívnu podpornú úlohu. Ale všetci z nich majú rovnaký najvyšší cieľ, t.j. poraziť nepriateľa. Podobne existuje mnoho spôsobov podpory džihádu, popri osobnom násilí. Mierumilovní moslimovia, ktorých poznáme, hrajú túto pasívnu podpornú úlohu a najvyšším cieľom je dobyť svet pre islam prostredníctvom vyhubenia neveriacich a ich civilizácie až do poslednej.
Sujit Das
Odkazy
- (Eds) Shienbaum Kim and Hasan Jamal (2006); Beyond Jihad, Critical Voices from the Inside. Academica Press, LLC. Bethesda.
- Al-Kindy, Farahat (2005); The Comprehensive Guide For Da'wah In Mosques (Masjids). Ahmad Al-Fateh Islamic Center. Bassam Bokhowa Publishers. Bahrain.
- Dawkins, Richard (2006); The God Delusion. Bantam Press. GB.
- Downing, Terry Reese (2009); Martyrs in Paradise: Woman of Mass Destruction. Author House Publication. Bloomington. USA.
- Martin, Gus (2010); Understanding Terrorism: Challenges, Perspectives, and Issues. SAGE Publications Inc. California.
- McCarthy, Andrew C. (2010); The Grand Jihad: How Islam and the Left Sabotage America. Encounter Books. NY.
- Phares, Walid (2005); Future Jihad: Terrorist Strategies against the West. Palgrave Macmillan. NY.
- Richardson, Joel (2006); Antichrist: Islam's Awaited Messiah. Pleasant Word. A division of WinePress Publishing. Enumclaw.
- Scott, Peterson (2002); Me Against My Brother: At War in Somalia, Sudan and Rwanda. Routledge. London.
- Spencer, Robert (2002); Islam Unveiled: Disturbing Questions about the World's Fastest-growing Faith. Encounter Books. San Francisco.
- Spencer, Robert (2003); Onward Muslim Soldiers: How Jihad still threatens America and the West. Regnery Publishing. Washington DC.
- Spencer, Robert (2005); The politically incorrect guide to Islam (and the crusades). Regnery Publishing. Washington DC.
- Spencer, Robert (2006); The Truth about Muhammad. Regnery Publishing. Washington DC.
- Taylor, Maxwell, and Ethel Quayle (1994); Terrorist Lives. Brassey's, London.
