sobota 3. júna 2017

MÝTUS: Mohamed bol statočný bojovník, ktorý veril v Alláhovu ochranu



Mýtus:

"Náš prorok (pokoj s ním) sa nebál smrti."


Pravda:

Bitka o Uhud sa odohrala rok po bitke pri Badr, kedy sa Kurajšovci v Mekke vydali na cestu, aby pomstili svoju porážku. Badr bol pre Kurajšovcov, ktorí sa jednoducho pokúšali obrániť svoje karavány pred moslimskými nájazdníkmi, unáhlene organizovanou záležitosťou. Nájazdy potom pokračovali, čo ich donútilo k odplate.

Moslimskí apologéti tieto fakty často vynechávajú a dokonca tvrdia, že moslimovia bojovali na obranu svojho mesta. V skutočnosti mekkská armáda obišla Medinu, a to pred i po boji. Ich jediným cieľom bolo potrestať Mohameda (čo urobili) a ukončiť vojnu (čo neurobili).

Kult osobnosti je v islame taký silný, že väčšina moslimov nedokáže rozoznať kontrast medzi Mohamedovými slovami a skutkami. Na mnohých miestach sa píše, že Mohamed verí v Alláhovu ochranu:

Posol, predaj to, čo ti bolo zoslané od Pána tvojho! Ak tak neučiníš, potom nesplníš svoje poslanie. Veď Alláh ťa ochráni pred ľuďmi; Alláh veru nevedie správnou cestou ľud neveriaci. (Korán 5:67, pozri tiež 8:30)

Žiadna duša nemôže zomrieť inak než z dovolenia Alláhovho... (Korán 3:145)

Pobáda tiež svojich mužov, aby verili, že budú v bezpečí, až do takej miery, že sú v boji ľahkomyseľní:

(Auf bin Haríth sa opýtal) "Ó Alláhov apoštol, čo Alláha rozosmeje na jeho služobníkovi?" Odpovedal, "Keď sa vrhne medzi nepriateľov bez brnenia." (Ibn Ishák/Hišám 445, Ibn Kathir, zv. 2, s. 272)

Ako sa ukazuje, Auf poslúchol jeho radu a urobil presne to:

Auf si stiahol plášť, ktorý mal na sebe a odhodil ho: potom schytil svoj meč a bojoval proti nepriateľovi, až kým ho nezabili. (Ibn Ishák/Hišám 445, Ibn Kathir, zv. 2, s. 272)

Aufov osud v bitke pri Badr musel na Mohameda zapôsobiť, pretože keď prorok islamu šiel nabudúce do boja (v meste Uhud), uistil sa, aby si vopred obliekol dva plášte brnenia. (Ibn Ishák/Hišám 560)

Zdá sa, že ostatné časti bitky o Uhud podporujú myšlienku, že Mohamed mal iný názor na obrannú schopnosť Alláha a jeho anjelov. Nielen, že sa umiestnil pevne na koniec svojej armády, ale uistil sa tiež, že ho obklopuje malá skupina telesných strážcov. Toto bolo strategické rozhodnutie, ktoré vlastne malo opačný účinok, keď nepriateľ neočakávane uskutočnil obchvat moslimov zboku a postúpil priamo do jeho oblasti.

Alláhových anjelov nebolo a Mohamed, zúfalo sa snažiaci zachrániť si kožu, začal ponúkať raj na predaj mužom okolo seba, výmenou za ich životy:

Bolo vyrozprávané z poverenia Anasa b. Malíka, že (keď nepriateľ získal výhodu) v deň bitky o Uhud, posol Alláhov (pokoj s ním) bol ponechaný len so siedmymi mužmi z radov Pomocníkov (miestnych obyvateľov Mediny, ktorí prichýlili Mohameda a jeho stúpencov po emigrácii z Mekky vo svojich domovoch - pozn. prekl.) a dvoma mužmi od Kurajšovcov. Keď nepriateľ postúpil k nemu a premohol ho, povedal: Kto ich od nás odvráti dosiahne Raj alebo bude mojím spoločníkom v Raji. Muž z Pomocníkov predstúpil a bojoval (s nepriateľom), kým ho nezabili. Nepriateľ postúpil a premohol ho znova a on zopakoval slová: Kto ich od nás odvráti dosiahne Raj alebo bude mojím spoločníkom v Raji. Muž z Pomocníkov predstúpil a bojoval, kým ho nezabili. Tento stav pokračoval, kým nebolo zabitých sedem mužov z Pomocníkov (jeden po druhom). (Sahíh Muslim 19:4413)

Ako hovorí pasáž, sedmi muži predstúpili, jeden po druhom, aby boli zabití pri obrane Mohameda kvôli sľubu, že budú jeho "spoločníkmi v raji". (Nezdá sa, že by sa niekto spýtal, prečo sa sám Mohamed tak úzkostlivo vyhýbal nádhernému posmrtnému životu).

Jeden muž menom Abú Dudžana "použil svoje telo ako štít pre apoštola" (Ibn Ishák/Hišám 573). Podľa správy bol jeho chrbát plný šípov, kým nepadol mŕtvy na zem.

Pokiaľ ide o Mohameda, jemu sa podarilo ujsť z boja do bezpečia neďalekej hory:

"Apoštol zamieril ku skale na hore, aby na ňu vyliezol. Kvôli svojmu veku pribral a navyše si obliekol dva plášte brnenia, takže keď sa pokúsil zodvihnúť, nemohol. Talha si čupol pod neho a zodvihol ho, aby sa na nej pohodlne usadil." (Ibn Ishák/Hišám 577)

Ako by sme mohli očakávať, obdobie nasledujúce bezprostredne po porážke moslimov v Uhude bolo pre samozvaného proroka trochu nepríjemným okamihom, vzhľadom k ohováraniu, ktorého sa dopúšťal po víťazstve pri Badr (viď súra 8). Uhud bol útokom Kurajšovcov z pomsty za to, čo im urobil počas predchádzajúcej bitky. Teraz bolo mnoho moslimov zabitých a ich telá boli následne zmrzačené.

Aj Mohamed, apoštol všemocného Alláha, bol zranený na tvári kvôli hodenej skale (možno keď vykukol spoza ostatných pri hľadaní miesta, kam by ušiel). Krv sa zdala byť v konflikte s jeho honosným tvrdením, že je Alláhovým vyvoleným, keďže jeho boh očividne odmietol chytiť skalu vo vzduchu.

Najprv sa zdá, že Mohamed sa snaží opäť získať dôveru svojich ľudí chvastavým vojnovým príbehom, aby odvrátil pozornosť od zranenia na svojej tvári. Tvrdil, že zabil muža, ktorý to urobil:

(Mohamed) použil vodu, aby si zmyl krv z tváre a ako si ju lial na hlavu, povedal: "Hnev Alláha je urputný proti tomu, kto zakrvavil tvár jeho proroka." (Ibn Ishák/Hišám 576)

Mohamed tiež zakázal, aby boli mŕtvi prinesení späť a pochovaní v Medine, čo by prehĺbilo poníženie jeho rodiaceho sa náboženstva a ešte viac by oslabilo dôveru v neho. (Ibn Ishák/Hišám 586)

Nasledoval sled výhovoriek na vysvetlenie porážky v Uhude, ktoré sú podrobne opísané v tretej súre Koránu. Najslabšou uvedenou výhovorkou je, že debakel bol nevyhnutný na "skúšku" veriacich, aby "Alláh rozoznal tých, ktorí uverili" (3:140). Potom možno niekto položil zrejmú otázku, ako si vševediaci Alláh mohol nebyť tohto vedomý, čo podnietilo ďalšie výhovorky.

Mohamedovým ďalším pokusom bolo obviniť skupinu "pokrytcov", ktorí s nimi neboli v boji (3:167). Ale tak tomu bolo aj pri Badre, kde moslimovia vyhrali vďaka Alláhovým anjelom (ktorých videl len Mohamed, samozrejme). Prečo sa anjeli tentoraz neobjavili?

Napokon Mohamed jednoducho hodil vinu za ich porážku na hriechy ľudí a povedal im, aby prosili o jeho odpustenie. Dotlačili ho do boja, ktorý nechcel, a potom bojovali slabo, dokonca opustili posla (3:153), prítomnosťou ktorého ich Alláh požehnal (3:164). Bolo jasné, že ľudia nechali Mohameda v kaši, ale on a Alláh sľúbili, že budú veľkodušní, ak si ľudia priznajú svoju chybu (3:152).

Mohamed ešte k tomu tiež dodal, že ich na to naviedol satan (3:155).

Pán psychológie nakoniec opätovne získal dôveru svojich ľudí, zvlášť po novej sérií nájazdov proti mekkským karavánam, ktoré zachovali prúd ukradnutého tovaru do spoločenstva.

Moslimská podlízavosť pretrváva dodnes. Porovnajte historický záznam o Mohamedovom zúfalstve a úteku v Uhude s týmto komentárom od Jusúfa Alího, prekladateľa z 20. storočia, ktorý je vyložene smiešny oproti historickému záznamu:

"Nedošlo k nijakej porážke... Nebyť (Mohamedovej) neústupnosti, odvahy a rozvahy, všetko by bolo stratené." (Jusúf Alí, poznámka pod čiarou číslo 442).

Pokiaľ ide o Mohameda, už viacej neriskoval "Alláhovu ochranu". V skutočnosti vlastne zvečnil povinnosť svojich ľudí ochraňovať ho svojimi zbraňami v Koráne, a to až do takej miery, že svojim telesným strážcom dovolil nosiť ich do mešity, ak bol prítomný:

A keď budeš medzi nimi riadiť pre nich modlitbu, nech z nich jedna skupina stojí pri modlitbe s tebou a vezme si zbrane svoje. A keď vykonajú padnutie na tvár, nech potom odstúpia dozadu. Potom nech príde druhá skupina, ktorá sa ešte nemodlila, a nech modlí sa s tebou; a nech sú ostražití a vezmú si zbrane svoje... (Korán 4:102)

Hoci sú súčasťou Alláhovho "večného slova" ľudstvu, tieto pokyny týkajúce sa jeho osobných strážcov nie sú dnes absolútne relevantné, pokiaľ nemajú poslúžiť na podporu moslimských fundamentalistov v ich vytrvalej metóde skrývania zbraní v mešitách a dokonca organizovania teroristických útokov z nich. Napokon, existujú silné dôkazy, že Mohamed zomrel na otravu, alebo si aspoň myslel, že sa ho pokúšajú otráviť. Jeho smrť nebola príjemná. Podľa jeho životopisca "trpel obrovskou bolesťou". (Ibn Ishák/Hišám 1006)

Možno, že jedným dôvodom, prečo nie sú súčasní moslimovia ochotní akceptovať tento záznam je, že si protirečí s tvrdením o božskej ochrane. Ale aj Korán uvádza, že do tej doby sa "Alláhov apoštol" spoliehal na vlastnú bezpečnostnú službu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára