Mýtus:
"Náš prorok (pokoj s ním) nikdy nezačal nepriateľské akcie a nikdy nebojoval, až kým to nebolo skutočne nevyhnutné."
Pravda:
Ak majú moslimovia bojovať len v sebaobrane, potom bitka pri Badr by musela byť prípadom, kedy nepriateľ útočil alebo pochodoval na Mohameda v Medine. Ak chcete tomuto veriť, potom sa ihneď zastavte a skúste sa držať ďalej od kníh o histórii.
Moslimskí historici tých dní úzkostlivo zdokumentovali okolnosti, ktoré predchádzali bitke pri Badr a pre žiadneho dúfajúceho nejestvuje ani najmenší manévrovací priestor, aby veril, že moslimovia v ten deň bojovali v sebaobrane.
V prvom rade, Mekkčania nepochodovali na Mohameda v Medine (Ibn Kathir, zv. 2, s. 260). Nakoniec vyslali armádu - ale tá mala ochraňovať ich karavány pred moslimskými nájazdníkmi (ktorí nedávno zabili mekkských vodičov karavány ochraňujúcich svoj majetok). Mekkčania nemali záujem začať vojnu; mali záujem len vidieť, že ich tovar a vodiči nie sú obťažovaní Mohamedovými pirátmi.
Ďalšie obľúbené nedorozumenie propagované apologétmi je, že karavány niesli ukradnutý tovar moslimov. Na toto neexistuje v historických záznamoch žiaden dôkaz. V skutočnosti historici nielen hovoria, že tovar patril Kurajšovcom, ale karavána vlastne cestovala do Mekky zo Sýrie, nie opačným smerom:
Potom apoštol počul, že Abú Sufján prichádza zo Sýrie s veľkou karavánou Kurajšovcov, obsahujúcou ich peniaze a tovar, sprevádzanú asi tridsiatimi alebo štyridsiatimi mužmi... Keď apoštol počul o tom, že Abú Sufján sa vracia zo Sýrie, zvolal moslimov a povedal, "Toto je kurajšovská karavána obsahujúca ich majetok. Choďte na ňu zaútočiť, možno vám ho Alláh dá ako korisť." (Ibn Ishák/Hišám, 428)
Keď posol boží (pokoj s ním) počul, že Abú Sufján prichádza zo Sýrie, vyslal proti nemu moslimov, hovoriac, "Táto karavána patrí Kurajšovcom a bude niesť mnoho bohatstva. Zaútočte na ňu; Boh vám ho možno daruje." (Ibn Kathir, zv. 2, s. 253)
Záznam pokračuje a hovorí, že niektorí moslimovia sa zdráhali zúčastniť útoku, lebo nechceli ísť do vojny. Mohamed neskôr v Koráne nazýva týchto mierumilovných moslimov "pokrytcami" a tiež ich tam odsudzuje do pekla a pravých moslimov požaduje, aby k nim boli prísni (66:9).
Potom, ako Mohamed vyslal svojich mužov zaútočiť na karavánu, sa Abú Sufján (jeho mekkský protivník) dozvedel o jeho plánoch:
Keď sa priblížil k Hidžázu, Abú Sufján sa snažil získať informácie a pýtal sa vo svojej úzkosti každého jazdca, kým nedostal správy od niektorých jazdcov, že Mohamed vyzval svojich spoločníkov na boj proti nemu a jeho karaváne. (Ibn Ishák/Hišám, 428)
Keď sa Abú Sufján priblížil k Hidžázu, snažil sa získať informácie od každého muža na koni, ktorého stretol, keďže sa obával toho, čo by mohlo nastať. Nakoniec dostal správy od niektorých cestovateľov, že Mohamed nachystal proti nemu a jeho karaváne zbor mužov. Toto Abú Sufjána znepokojilo a poveril Damdama h. 'Amr al-Ghifárího, ktorého vyslal do Mekky s rozkazmi, aby šiel za Kurajšovcami a pripravil ich na boj, aby ochránili svoj majetok. (Ibn Kathir, zv. 2, s. 253)
Abú Sufján sa pokúsil vyhnúť boju zmenou svojej trasy a žiadaním o pomoc. Mekkčania potom vyslali väčší zbor asi 900 mužov, aby zachránili karavánu.
Vyhlásenie moslimského účastníka v tom čase potvrdzuje, že neočakávali boj, čo znamená, že Kurajšovci ich neohrozovali:
Nie; my proste nemáme silu bojovať s nimi. Prišli sme hľadať karavánu. (Ibn Kathir, zv. 2, s. 262)
Mohamed sám vyhlásil, že Kurajšovci z Mekky sa jednoducho pokúšajú ochrániť svoj majetok:
Kurajšovci prišli ochrániť svojich jazdcov. (Tabarí, zv. 11, s. 31)
Nasledovala zdĺhavá hra na mačku a myš medzi Mohamedom a Mekkčanmi, v ktorej Kurajšovci robili takmer všetko, čo mohli, aby sa vyhli konfliktu a prerazili si cestu domov. (Ibn Ishák/Hišám, 433 až 443, Ibn Kathir, zv. 2, s. 364) Mohamed tak zúfalo túžil po boji, že začal zajímať a biť civilistov kvôli informáciám o mieste, kde sa nachádza Abú Sufján:
Vyrazili na cestu a dostali sa do Badru. Ľudia za nimi prišli so správami o Kurajšovcoch a jedným z nich bol čierny mladík z Banii al-Hadždžadž, ktorého zajali. Spoločníci posla božieho (pokoj s ním) sa ho opýtali na Abú Sufjána a na tých mužov s ním. Odpovedal, "Neviem o Abú Sufjánovi..." Keď to povedal, zbili ho... (Ibn Kathir, zv. 2, s. 261)
Nakoniec Mohamed úspešne donútil Kurajšovcov do boja tým, že zámerne zapchal studne s vodou, od ktorých boli závislí počas cesty späť do Mekky - a potom umiestnil svoju armádu medzi zostávajúce studne a smädných Mekkčanov.
Ktorá časť tohto príbehu by sa dala zameniť so sebaobranou na strane Mohameda?
V tomto bode mali moslimovia jasnú výhodu oproti vyčerpaným a zdráhajúcim sa Mekkčanom, hoci ich bolo menej. Najprv sa bavili tak, že zabili zopár mužov, ktorí dosť zúfalo túžili skúsiť to a dostať sa k vode:
Al-Aswad, ktorý bol hašterivým hrubým mužom, predstúpil a povedal, "Prisahám bohu, že sa napijem z ich rezervoára alebo ho zničím, inak zomriem predtým, ako sa ku nemu dostanem." Hamza (moslimský tyran) vyšiel proti nemu a keď sa stretli, Hamza ho udrel, keď bol blízko rezervoára, a jeho chodidlo a polovica jeho píšťale odleteli. Spadol na chrbát a ležal tam, z nohy mu tiekla krv smerom k jeho druhom. Potom sa priplazil k rezervoáru a hodil sa do neho, aby naplnil svoju prísahu, ale Hamza ho nasledoval a udrel ho..." (Ibn Ishák/Hišám, 443)
Predtým, než Mohamed nakoniec vydal rozkaz rozdrviť "nepriateľa", sa moslimovia pohrávali s niekoľkými ďalšími smädom pobláznenými Mekkčanmi rovnako smrtiacim spôsobom.
Obdobie po víťaznej bitke bolo pre moslimov obdobím euforických osláv. Mohamedovi boli predložené odťaté hlavy jeho protivníkov a ich vrahovia boli uctení. Boli pred neho privedení tiež živí zajatci, pričom nariadil, aby za niektorých bolo zaplatené výkupné a iní aby boli popravení. Počas toho, čo sa zdalo byť bizarné i jeho vlastným mužom, Mohamed kráčal pomedzi telá mŕtvych Mekkčanov a posmieval sa im, trvajúc na tom, že ho počujú v pekle (Bucharí 59:314).
Ukoristené bohatstvo Mekkčanov sa rozdelilo medzi víťazov. Hamza, muž, ktorý zabil prvého Mekkčana pokúšajúceho sa dostať k vode, obrátil svoje kruté pobavenie k bezbranným zvieratám, keď ťavám odsekol hrby a vypitval ich len z toho dôvodu, aby vychutnal si ich agóniu (Bucharí 59:340).
Uprostred opitého krviprelievania Alláh "prehovoril" k Mohamedovi a povedal mu, aby sa uistil, že ostatní moslimovia mu dajú pätinu vojnovej koristi. Tieto slová sa natrvalo zaznamenali v Koráne (8:1), hoci dnes už nie sú relevantné.
Prorok islamu tiež informoval svojich mužov, že v skutočnosti zvíťazili vďaka légii anjelov zoslaných Alláhom (8:9) - ktorých, samozrejme, videl len Mohamed (8:50). (Z nejakého dôvodu sa anjeli neukázali v ďalšej bitke, v ktorej boli moslimovia rozdrvení v meste Uhud)
Väčšina ôsmej súry, jednej z násilnejších kapitol Koránu, bola "zjavená" po následkoch bitky pri Badr. Mnohé verše dávajú len malý zmysel mimo svojho historického kontextu, čo dokazuje, že Síra (životopis Mohameda) je pre výklad Koránu nevyhnutná.
V tomto prípade je historický kontext úplne v rozpore s akýmkoľvek nedorozumením na strane súčasných moslimov, že bitka pri Badr bola obranným konfliktom. Len Mekkčania bojovali v ten deň na obranu svojich životov a majetku - a to neochotne, potom, ako Mohamed podnikol význačné kroky, aby ich donútil k boju.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára