Timothy R. Furnish
Jedným z mála pozitívnych účinkov 11. septembra je nový záujem Američanov o islam a Stredný východ. Nanešťastie, mnoho informácií rozširovaných v médiách o týchto témach je neodborných a zavádzajúcich. To je poľutovaniahodné, lebo akákoľvek nádej, že prevažne kresťanský Západ a moslimský svet sa môžu povzniesť nad konflikt si vyžaduje, aby ten prvý bol presne informovaný o tom druhom (a naopak, ale to je téma pre iný stĺpček). Existuje konkrétne sedem mýtov o islame a islamskej histórii, ktoré sa v médiách opakujú tak často, že dosiahli stav konvenčnej múdrosti.
Po prvé, nie je pravda, že islam je najrýchlejšie rastúcim náboženstvom na svete. (Mormónstvo a scientológia to tvrdia tiež, ale len pár ľudí mimo Salt Lake City a Hollywoodu tomu verí.) Ako demonštruje Philip Jenkins z Penn State University vo svojej práci, kresťanstvo - konkrétne, pentekostalizmus (známy tiež ako letničné hnutie - pozn. prekl.) - je najrýchlejšie rastúcim náboženstvom. V súčasnosti existujú 2 miliardy kresťanov a 1,3 miliardy moslimov (zo svetovej populácie 6 miliárd - článok je z roku 2005 a súčasné počty sú zrejme vyššie - pozn. prekl.) a v 21. storočí si kresťanstvo zachová svoj náskok vďaka prudkému nárastu v subsaharskej Afrike a Číne.
Po druhé, napriek tvrdeniam i prezidenta Busha v niekoľkých verejných vyhláseniach, islam nie je výlučne "náboženstvo mieru". Áno, v Koráne sú verše o tolerancii: súra (kapitola) 2:256 hovorí, "v náboženstve niet donútenia;" súra 25:65ff (a nasledujúce - pozn. prekl.) hovorí, že Alláh bude milosrdný voči tým, ktorí činia pokánie a konajú zbožné skutky; a súra 4:19ff prikazuje moslimom, aby finančne opatrili manželky a bývalé manželky. Ale verše ako tieto sú zrejme prevážené inými: súra 8:12ff a súra 47:2ff prikazujú stínanie hláv neveriacim; súra 4:34ff dovoľuje bitie manželky a vo veršoch 74ff a 94ff sľubuje veľkú odmenu pre tých, ktorí zomrú v boji za Alláha; súra 5:51 hovorí, "Vy, ktorí veríte, neberte si Židov a kresťanov za priateľov." Samozrejme i v Biblii sú násilné časti - alebo aspoň v hebrejských evanjeliách/Starom zákone (Jozue a Dávid boli vojenskí vodcovia rovnako ako náboženskí). Ale nikto to nepopiera tak, ako mnohí - moslimovia i nemoslimovia - popierajú tieto násilné a mizogýnne pasáže v Koráne. Voči týmto veršom sa dá vzniesť mnoho argumentov (treba ich zasadiť do kontextu, platili len v tej dobe, sú metaforické, atď.), no nemôžeme povedať, že neexistujú. Niekto, kto jednoducho omieľa, že "Korán učí mier", ho očividne nečítal. Niet pochýb o tom, že väčšina moslimov nečíta pasáže o stínaní hláv ako plán pre súčasnosť. Ale práve tak ako niektorí kresťania berú doslovne napríklad príkaz Krista šliapať po hadoch (Lukáš 10:19), niektorí moslimovia berú doslova príkaz na stínanie hláv neveriacim. A to druhé je o trochu škodlivejšie voči ostatným ľuďom než to prvé.
Tretím v prehliadke dezinformácií je tvrdenie, že džihád neznamená svätú vojnu. Toto klamstvo sa často objavuje v učebniciach a v médiách, kde politicky korektní neúnavne opakujú, že džihád v skutočnosti znamená len "boj s cieľom byť lepším moslimom". Toto je polopravda. Ale v ranom štádiu islamskej histórie džihád znamenal boj proti neveriacim s cieľom rozšíriť územie pod moslimskou vládou. Al-Bucharí žil v 9. storočí nášho letopočtu a bol najspoľahlivejším zostavovateľom výrokov prisudzovaných prorokovi Mohamedovi; mnohokrát spomína džihád vo význame "svätá vojna". Džihád ako "moslimská zbožnosť" je hlavne poľom pôsobnosti súfistov, islamských mystikov, a dnes sa stal menšinovým názorom. Navyše, islamská história je preplnená vodcami vyhlasujúcimi džihády proti svojim nepriateľom - aj umiernene moslimská Osmanská ríša vyhlásila svätú vojnu proti Francúzom, Britom a Rusom v prvej svetovej vojne!
Štvrtým je nehorázna lož, že islam sa z Arábie šíril mierumilovne, ako keby stúpenci Mohameda chodili od dverí k dverám, zvonili na zvončeky a rozdávali brožúrky. Od polovice siedmeho storočia nášho letopočtu moslimovia vojensky zabrali oblasti a potom vyvíjali na podrobených nátlak, aby konvertovali. (Áno, kresťanské kráľovstvá robili to isté - ale opäť, nikto to nepopiera!) Moslimské arabské armády zničili celú Perzskú ríšu (súčasný Irán) a nahradili jej oficiálne zoroastrijské náboženstvo; približne v rovnakom čase prepadli prežívajúcu kresťanskú Rímsku (Byzantskú) ríšu a behom niekoľkých desaťročí zabrali polovicu jej územia. V roku 732 nášho letopočtu bola moslimská armáda z Maroka vo Francúzsku! Do roku 750 nášho letopočtu moslimovia vládli od Pyrenejského polostrova po Indiu. A moslimské armády zostali v útoku ďalšie tisícročie, len s dvomi výnimkami: "Reconquista" v Pyrenejách a križiacke výpravy.
Piatym je otravný mýtus, že európski katolícki križiaci začali vojnu s islamom a že moslimovia osem storočí premýšľajú nad ich hroznými nespravodlivosťami. V skutočnosti boli križiacke výpravy v rokoch 1095-1291 jednoducho prvým prípadom, kedy sa európskym kresťanom podarilo vziať boj na územie nepriateľa. A okrem toho: prečo sa križiacke výpravy ustavične využívajú ako palica na bitie Západu (pamätáte sa na prudké útoky na prezidenta Busha, keď sa zanedlho po 11. septembri zmienil o "križiackej výprave" proti terorizmu?), keď moslimovia vyhrali? Neustále zmienky Usámu bin Ládina o Američanoch ako o "križiakoch" sú teda dokonalým zväzkom historickej negramotnosti s prenikavým psychologickým nahliadnutím do sebanenávisti jeho nepriateľa.
Ďalšou rozprávkou o islame je, že chudoba vytvára teroristov. Tento otrepaný mýtus nám toho viacej hovorí o svetonázore jeho amerických prívržencov než o radoch islamistov. Väčšina bombových atentátnikov z 11. septembra a Londýna mala univerzitné vzdelanie a boli prinajmenšom zo strednej triedy. To isté platí o palestínskych samovražedných bombových atentátnikoch a s najväčšou pravdepodobnosťou aj o tých v Iraku. Rodní Američania vezmú svoju domácu paradigmu o chudobe a kriminalite - že prvé spôsobuje druhé - a uplatnia ju v kontexte, do ktorého sa nehodí. Pokiaľ ide o nedávne londýnske bombové útoky, britský odborník na terorizmus povedal, že sa "nezdá, že socioekonomické pozadie by hralo úlohu." Chudoba môže byť nevyhnutná, ale len ťažko stačí na vysvetlenie islamského terorizmu.
A nakoniec tu máme politicky korektnú nepravdu číslo sedem, ktorú zopakoval i britský premiér Tony Blair: že islam bol "vykradnutý" teroristami. Podľa tohto názoru, Bin Ládin, ajatolláhovia v Iráne, bývalí vládcovia Afganistanu z Talibanu, Saudi so svojím wahábizmom (zvlášť puritánska odnož sunnitského islamu) - všetci prekrúcajú "umiernené" náboženstvo, aby vyhovovalo ich cieľom. Brigáda "islam = mier" vykresľuje podstatu islamu ako mierumilovnú. Usáma bin Ládin vykresľuje jeho podstatu ako džihád. Hoci existujú koránové verše a výroky Mohameda na obidvoch stranách, mnohé podporujú Bin Ládina a takých ako on. Taktiež, islamská história je plná moslimských učencov, z ktorých súčasní islamskí fundamentalisti čerpajú. Najslávnejším je Ibn Tajmíjja, ktorý 700 rokov pred Georgeom Bushom povedal, "buď ste s nami alebo proti nám" a rozdelil svet na sféru islamu a sféru vojny. Jediný dobrý vládca je moslimský vládca, tvrdil Ibn Tajmíjja. A tým myslel takého, ktorý presadzuje šaríu, alebo islamské právo. Väčšina moslimov s tým nesúhlasí, ale niektorí áno. (A len 10 percent z 1,3 miliardy je 130 miliónov.) Ale je zbytočné predstierať, že Bin Ládinovia sveta falošne "vykradli" islam. Skutočne, ich názor na vieru - nech sa môže zdať akokoľvek intolerantný a násilný - má základ v islamskej teológii a histórii.
Islam je tam, kde bolo kresťanstvo pred Tridsaťročnou vojnou (1618-1648) a potom osvietenstvo viedlo Západ k odluke náboženstva a štátu, čím odstránilo (z väčšej časti) hrozbu náboženskej vojny. Ako rovnaký monoteista akými sú moslimovia sa modlím, aby umiernené prvky v islame zvíťazili nad fundamentalistickejšími, aby tej civilizácii umožnili nasledovanie príkladu. A aby sme tomu my na Západe pomohli, musíme si otvoriť oči pred realitou krutejších aspektov islamu a islamskej histórie. Čokoľvek iné je jednoduchý - a nebezpečný - sebaklam.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára