Raymond Ibrahim
História islamu a Západu je históriou neochvejného nepriateľstva a seizmických otrasov, často iniciovaných islamom. Podľa kritérií histórie nie je nič medzi dvomi civilizáciami zdokumentované tak dobre ako táto dlhá vojna. Vďaka tomu vzdelaní, ale aj nie tak celkom vzdelaní Európania už tisícročie vedia - druhí menovaní asi len inštinktívne - že islam je militantné učenie, ktoré po stáročia útočilo na ich domovinu a páchalo na jej území zverstvá, a to všetko v mene "svätej vojny", teda džihádu.
Tieto fakty boli nedávno "aktualizované". Podľa prevládajúceho naratívu - presadzovaného médiami hlavného prúdu a Hollywoodom, znalcami a politikmi, akademikmi a "odborníkmi" každého druhu - bol islam historicky pokrokový a mierumilovný, zatiaľ čo stredoveká Európa bola fanatická a koristnícka.
Nech už sa na takéto prevrátené tvrdenia dá povedať čokoľvek - a je toho mnoho - vyvstáva z toho otázka: ak sa takáto kedysi dobre známa, zdokumentovaná a zverstvami zaťažená história dala revidovať spôsobom, ktorý prezentuje jej opak ako pravdu - len s minimom pripomienok - čo potom môžeme povedať o menej postrehnuteľných, ale taktiež negatívnych vplyvoch islamu na históriu, takých, ktoré na rozdiel od hore uvedených stáročí násilia proti Európe nie sú bohato zdokumentované alebo okamžite očividné, ale vyžadujú si seriózne historické skúmanie?
Vezmite si úlohu islamu pri napomáhaní transatlantickému obchodu s otrokmi - ktorý je inak takmer vždy prezentovaný ako výlučne európska záležitosť.
Otroctvo je, samozrejme, staré ako ľudstvo samo. Stáročia pred príchodom islamu sa Európania - Aténčania, Sparťania, Rimania - naplno angažovali v obchode s otrokmi. S príchodom kresťanstva a vďaka jeho šíreniu po Rímskej ríši a jej bývalých provinciách (približne štvrté až siedme storočie) sa otroctvo dostávalo do úzadia.
Potom prišiel islam. Hoci určite nebol prvým, kto zneužíval ľudí, bol najlepším v jeho zdokonaľovaní a prosperoval vďaka nemu na konci staroveku, v stredoveku a dokonca i v súčasnej dobe - s nevýslovnými miliónmi nemoslimov zotročenými počas stáročí (jeden zdroj naznačuje, že bolo zotročených 15 miliónov samotných Európanov).
Ako obyčajne, bolo prirodzené, že ľudia žijúci v blízkosti islamu a v neustálom kontakte s ním, sa nakazili rovnakým zlozvykom odľudšťovania - a tým aj zneužívania "ostatných". Napokon, tých pár prípadov, kedy kresťania v Európe kupovali a predávali otrokov, sa z veľkej časti obmedzuje na dlhú vojnu s islamom. Maltézski rytieri svätého Jána, napríklad, odpovedali na islamské prepady na chytanie otrokov tak, že zotročovali otrokárov a ostatných moslimov. Podobne, tí Európania, ktorí sa prví angažovali v africkom obchode s otrokmi, Španieli a Portugalci, boli zhodou okolností práve tí, ktorí po stáročia žili bok po boku s moslimami (z Andalúzie) - často zažívali z ich strany násilie a boli nimi zotročovaní.
Islamské nájazdy na chytanie otrokov v Afrike začali v druhej polovici až koncom siedmeho storočia; potom, podľa moslimských záznamov, bol v mene džihádu zotročení astronomický počet Afričanov - v miliónoch. Kým sa európski moreplavci dostali na brehy západnej Afriky, islamský obchod s otrokmi už dávno prebiehal.
Hoci väčšina západných historikov si uvedomuje, že to boli africkí "súkmeňovci", kto chytal a predával nepriateľských súkmeňovcov Európanom, nezmieňujú sa už o tom, že "kmeňové" rozdiely sa často týkali toho, kto bol a kto nebol moslim.
Ako v rozhovore vysvetlil John Alembillah Azumah, africký akademik a autor knihy Dedičstvo arabského islamu v Afrike:
Otroctvo bolo veľmi dôležitou súčasťou islamskej expanzie do západnej Afriky a vlastne aj do Sudánu, a to od úplne prvého obdobia prenikania islamu do Afriky... Otroctvo bolo veľmi zakorenenou časťou islamského kontaktu s Afrikou. A v západnej Afrike sa v období džihádu v osemnástom a devätnástom storočí odohrávali veľké výpravy na chytanie otrokov a tiež sa s nimi obchodovalo; a mnohých otrokov, ktorých zajali, predali a poslali do transatlantického obchodu s otrokmi (chytili moslimovia); väčšina otrokárov v tom čase boli členovia moslimských komunít (zvýraznenie pridané).
Pohľad na historické mapy to akoby potvrdzuje: západné pobrežie Afriky, kde boli zajatci zotročovaní a predávaní Európanom, bolo ohniskom džihádistických nájazdov na chytanie otrokov. Obyvatelia oblastí od Senegalu po Angolu - do ktorých pravdepodobne väčšina Afroameričanov vysledovala svoj rodokmeň - boli v šestnástom až devätnástom storočí zhruba spolovice moslimovia a spolovice pohania.
Čo je dôležitejšie, ak sa dnes, keď je otroctvo formálne zrušené vo väčšine sveta, moslimské skupiny stále živia obchodom s otrokmi po celej Afrike - "Otroctvo je v Afrike rozšírené aj 400 rokov po zahájení transatlantického obchodu", hlása nedávny titulok - úloha, ktorú moslimovia zohrávali pri napomáhaní transatlantickému obchodu s otrokmi, by mala byť evidentná.
Nanešťastie, ako som už spomenul, ak boli očividné veci v islamskej histórii - napríklad viac než tisíc rokov nevyprovokovaných džihádistických útokov na Európu - revidované spôsobom, ktorý opak prezentuje ako pravdu, o zákernejšej alebo menej badateľnej úlohe, ktorú islam zohrával po celé dejiny, napríklad jeho napomáhanie transatlantickému obchodu s otrokmi, nebudeme počuť určite ani naďalej.
Preto vám dám jednu praktickú radu, ktorá vám pomôže presekať sa cez všetky tie falošné, proislamské historky: ak chcete vedieť, čo islam robil v minulosti, stačí sa pozrieť na to, čo robí v súčasnosti, kam patrí aj prekvitajúci tajný - a samozrejme, i verejný - trh s otrokmi.
Zatiaľ budú Európania/kresťania - ktorí otroctvo v skutočnosti medzinárodne postavili mimo zákon - naďalej obviňovaní zo všetkých týchto tragických epizód histórie.
