Vasileios Meichanetsidis
Nedávne vyjadrenie tureckého starostu, patriaceho k vládnucej strane prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP), ktoré prišlo tesne po schválení rezolúcie amerického senátu z 12. decembra "pripomínajúcej arménsku genocídu prostredníctvom oficiálneho uznania a pripomenutia", bolo zvlášť pozoruhodné.
Na kamere je vidieť, ako starosta Hajrettin Gungor z Kahramanmarašu hovorí žene z Trabzonu, "To my sme z vás urobili moslimku."
Zdá sa, akoby narážal na skutočnosť, že Trabzon, rovnako ako iné provincie v oblasti Čierneho mora, bol kedysi gréckym pravoslávnym mestom, ktoré je v súčasnosti moslimské - napriek tisícom ľudí v oblasti stále hovoriacim dialektom pontskej gréčtiny.
Po nahnevanej reakcii verejnosti na tento výrok Gungor zatelefonoval starostovi Trabzonu, aby sa ospravedlnil. Nech už bolo jeho tvrdenie akokoľvek urážlivé, v skutočnosti odhalilo tragickú pravdu: že mnohí tureckí občania sú potomkami násilne islamizovaných kresťanov.
Pred tureckou inváziou do Malej Ázie v 11. storočí - a dobytí Konštantínopolu (Istanbulu) osmanskými Turcami v 15. storočí - boli krajiny tvoriace súčasné Turecko súčasťou grécky hovoriacej kresťanskej Byzantskej ríše.
Keď osmanskí Turci dobyli v roku 1461 grécke Trapezuntské cisárstvo (dnešný Trabzon), v oblasti sa nenachádzali prakticky žiadni moslimovia. V priebehu desaťročí a storočí po osmanskom dobytí prestúpili mnohí kresťania na islam. Miestni moslimskí derebejovia (feudálni páni), spolu s osmanským štátom a armádou, prostredníctvom pravidelných násilností, najmä zdaňovania (džizja), spoločenskej segregácie, systematického zlého zaobchádzania a ponižovania, neúprosne nútili kresťanských obyvateľov prijať islam, ak chceli prežiť (1).
Výskumné centrum pre Malú Áziu a grécky Pont informuje:
"Turecké prenasledovanie pontských Grékov a ostatných kresťanov začalo po páde Trabzonu, zo začiatku sa rozbiehalo pomaly a postupne sa rozširovalo a stávalo čoraz hrôzostrašnejším. Ku vraždám a deportáciám dochádzalo častejšie a boli intenzívnejšie. Mnohí kresťania neochotne konvertovali na islam, aby sa vyhli útlaku a diskriminácii a tiež preto, aby proste prežili. Počas sedemnásteho a osemnásteho storočia muselo prestúpiť na islam a naučiť sa po turecky približne 250 000 pontských Grékov. Takmer 250 000 ľudí migrovalo do oblastí Kaukazu a severného pobrežia Čierneho mora pod nadvládou Ruska."
Turecké výboje mali za následok násilnú a ničivú islamizáciu byzantskej civilizácie. Profesor histórie Speros Vryonis Jr. píše:
"Výboje (turecké) v Anatólii boli zdĺhavé, opakované (trvali od 11. do 15. storočia), dosť ničivé a narúšali život a majetok."
"Podrobenie Malej Ázie prakticky zničilo anatólsku cirkev. Cirkevné administratívne dokumenty odhaľujú takmer úplné zhabanie cirkevného majetku, príjmov, budov a uvalenie vysokých daní Turcami."
Vo svojej knihe, Úpadok stredovekého helénizmu v Malej Ázii a proces islamizácie v jedenástom až pätnástom storočí, profesor Vryonis uvádza názvy anatólskych miest a dedín spustošených počas tureckých džihádistických výbojov v Malej Ázii v jedenástom až pätnástom storočí. Zoznam obsahuje názvy miest v Malej Ázii, obyvatelia ktorých boli "vyplienení", "vyplienení alebo zničení", "zotročení", "zajatí", "zavraždení", "obľahnutí" alebo donútení k "úteku".
Osmanská ríša trvala asi 600 rokov - od roku 1299 do roku 1923 - a zahŕňala časti Ázie, Európy a Afriky. V tomto období Turci praktizovali také veci ako: systém ghulam, v ktorom boli nemoslimovia zotročení, donútení prestúpiť na islam a cvičení, aby sa stali vojakmi a štátnymi činiteľmi; systém devširme, nútené odvody kresťanských chlapcov odobraných zo svojich rodín, kedy boli donútení prestúpiť na islam a boli zotročení pre službu sultánovi v jeho paláci alebo aby sa stali janičiarmi ("novým vojskom"); nútená a dobrovoľná islamizácia - druhá menovaná bola dôsledkom spoločenského, náboženského a ekonomického nátlaku; sexuálne otroctvo žien a mladých chlapcov, deportácie a vraždenie.
Jedným z dôvodov úpadku kresťanstva v Malej Ázii po tureckých moslimských výbojoch bolo podľa profesora Vryonisa zničenie gréckej pravoslávnej cirkvi "ako efektívnej spoločenskej, ekonomickej a náboženskej inštitúcie." Systematické prenasledovanie gréckeho duchovenstva osmanskými Turcami pokračovalo po stáročia.
Konečný úder v dlhom a tragickom procese islamizácie a poturčovania osmanského gréckeho obyvateľstva bol zasadený počas gréckej genocídy v rokoch 1913-1923, kedy bolo veľa Grékov - najmä žien a detí - nútených konvertovať na islam. Ak to odmietli, boli zabití alebo poslaní do vyhnanstva.
A dnes vyznáva kresťanstvo menej než pol percenta tureckého obyvateľstva. Jedným z následkov prenasledovania, ktoré sa dialo, je, že počet islamizovaných Grékov, Arménov a Asýrčanov je neznámy. Podľa Raffiho Bedrosjana, autora knihy Trauma a húževnatosť: Arméni v Turecku - utajení, neutajení a už neutajení, vydanej v roku 2018:
"Utajení Arméni sú súčasnými potomkami arménskych sirôt, ktoré v Turecku zostali po arménskej genocíde z roku 1915. Tieto siroty, žijúce obete genocídy, boli nasilu asimilované, islamizované, poturčené a pokurdštené v štátnych sirotincoch, vojenských školách, tureckých a kurdských domovoch. V posledných rokoch sa ukazuje, že nezabudli na svoje arménske korene a potajomky ich preniesli na ďalšie generácie."
"Počet utajených Arménov vedomých si svojich arménskych koreňov je neznámy. Počet utajených Arménov vedomých si svojich arménskych koreňov a ochotných vrátiť sa ku nim je taktiež neznámy. Ale nezávislé bádanie a štúdie naznačujú, že arménskych sirôt zanechaných v Turecku a Arménov v určitých oblastiach, ktorým bolo dovolené prestúpiť na islam, aby sa vyhli zavraždeniu a deportácii počas arménskej genocídy v roku 1915, dáva dovedna asi 300 000. Keďže turecká populácia od roku 1915 vzrástla sedemnásobne, potomkov týchto nútene islamizovaných utajených Arménov by mohli byť viac než 2 milióny. Hoci neexistujú spoľahlivé číselné údaje o prestupoch Arménov na islam počas masakrov v rokoch 1894-96, ich počet je ešte vyšší než v roku 1915. Hamšenských Arménov, ktorí prestúpili na islam začiatkom 16. storočia a ktorí stále hovoria dialektom arménčiny, je viac než 200 000. Je ťažké zistiť presný počet, ale môžeme povedať, že v Turecku potenciálne existuje geneticky arménske obyvateľstvo, možno dokonca prevyšujúce súčasnú populáciu Arménskej republiky, hoci títo ľudia sú v súčasnosti islamizovaní Turci alebo Kurdi..."
"Keď utajení Arméni vyjdú na verejnosť a otvorenie prehlásia svoju arménsku identitu, môžu v Turecku čeliť mnohým problémom, nebezpečenstvám a hrozbám, obklopení nepriateľským štátom, susedmi, zamestnávateľmi a niekedy dokonca i vlastnými rodinami, ktoré chcú, aby zostali moslimskými Turcami alebo Kurdmi."
To isté platí o islamizovaných tureckých Asýrčanoch. Ako napísal Sabri Atman, prezident Výskumného centra asýrskej genocídy v roku 2016:
"'Kryptoasýrčan' je výraz opisujúci etnických Asýrčanov, ktorí majú pocit, že musia skrývať svoju asýrsku identitu... Títo ľudia sú potomkami Asýrčanov v osmanskom Turecku. Ich rodičov zabili a mnohé siroty boli zotročené a pracovali pre kurdských agov. Asýrčanky si vzali do háremov moslimskí manželia a prestúpili na islam, boli zotročené a vychované ako Turkyne či Kurdky. Siroty, dievčatá a ženy boli nedobrovoľne odobraté svojim rodičom a predané na trhoch, rovnako ako sú dnes jezídske ženy a dievčatá predávané v Iraku príslušníkmi ISIS..."
"Asýrčania, ktorí založili Asýrsku asociáciu v Dijarbakire, majú problémy s niektorými svojimi moslimskými susedmi a príbuznými za to, že sa pýtajú na svoje etnické korene. Sú ich tisíce. Sú hrdí na svoju asýrsku identitu a nechcú ju zapierať, keď sa snažia dozvedieť, čo znášali a naďalej znášajú."
Inými slovami, keď starosta Gungor hrdo povedal moslimke z Trabzonu, "To my sme z vás urobili moslimku," priznal sa - nevedomky - ku histórii islamizácie krajiny, čo v mnohých prípadoch zahrňovalo prenasledovanie, nútené konverzie a masové vraždenie nemoslimov. Iróniou je, že aj starostovi predkovia mohli byť kresťanskými alebo židovskými konvertitami na islam.
Turci sa musia dozvedieť pravdu o histórii Osmanskej ríše a Turecka. Len pravda môže Turcov oslobodiť od minulosti, ktorá ich dodnes prenasleduje.
(1) - Pre proces islamizácie Malej Ázie viď Speros Vryonis, Úpadok stredovekého helénizmu v Malej Ázii a proces islamizácie v jedenástom až pätnástom storočí, University of California Press, Los Angeles 1971; a Heath W. Lowry, Islamizácia a poturčovanie mesta Trabzon (Trebizond) v rokoch 1461-1583, Istanbul 2009, s. 146.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára