Moslimovia často uvádzajú rané šírenie islamu ako dôkaz jeho božského pôvodu. Hoci dejiny ukazujú, že islam sa šíril rýchlo, mnohí moslimovia (a mnohí nemoslimovia) majú skreslený obraz o tom, prečo sa šíril rýchlo. Napríklad, v obľúbenej islamskej apologetike, Mawdúdí tvrdí, že islam sa šíril kvôli Mohamedovej výrečnosti a presvedčeniu:
Keď (Mohamed) začal kázať svoje posolstvo, celá Arábia bola užasnutá a očarená jeho nádhernou výrečnosťou a rečníckym umením. Bolo také pôsobivé a podmanivé, že jeho najhorší nepriatelia sa ho báli počuť, len aby nepreniklo hlboko do zákutí ich sŕdc a nenaplnilo ich vášňou, kvôli čomu zanechali svoje staré náboženstvo a kultúru. ... Prišiel pred nich ako význačný politik, veľký vodca, sudca najvyššej slávy a neporovnateľný generál. ...Národ, ktorý po stáročia nevyprodukoval ani jediného veľkého muža hodného toho mena dal teraz zrod, kvôli jeho vplyvu a pod jeho vedením, tisícom vznešeným dušiam, ktoré mali cestovať do vzdialených kútov zeme, aby kázali a učili princípy náboženstva, morálky a civilizácie. Splnil tento skutok nie prostredníctvom nejakej návnady, útlaku alebo krutosti, ale svojím podmanivým spôsobom, svojou očarujúcou osobnosťou a presvedčením o svojom učení. Svojím vznešeným a jemným správaním sa spriatelil aj so svojimi nepriateľmi. Získal si srdcia ľudí svojím nesmiernym súcitom a ľudskou dobrosrdečnosťou. ...Pomocou svojej energickej osobnosti urobil trvalý dojem na srdcia tisícov svojich učeníkov a pretvoril ich podľa svojho vkusu. ...Môže niekto citovať iný príklad tvorcu histórie takej znamenitosti, iného revolucionára takej geniality a vznešenosti? (1)
Mawdúdí očividne považuje za pôsobivé, že raní moslimovia konvertovali na islam kvôli Mohamedovej "výrečnosť a rečníctvu", "jeho podmanivému spôsobu" a "presvedčením o jeho učení". A predsa sú to slabé motívy pre konverziu: mnohí Nemci sa zaviazali politickému hnutiu Adolfa Hitlera z presne rovnakých dôvodov. Napriek tomu, aj keby tieto dôvody boli celkom odôvodnené, Mawdúdí nám stále predstavuje neúplný obraz. Je mnoho iných dôvodov rýchleho šírenia islamu, ale moslimovia sa pochopiteľne hanbia ich uznať. Prediskutujme stručne štyri také dôvody.
Dôvod číslo jeden: Mohamedova schopnosť pestovať zúrivosť vo svojich stúpencoch
Historicky vieme o aspoň jednom človeku, ktorý bol taký ohromený schopnosťou islamu inšpirovať ľudí zabíjať bez námietok, že dospel k záveru, že islam musí byť pravý:
Apoštol povedal, "Zabite ktoréhokoľvek Žida, ktorý padne do vašej moci." Hneď nato Muhajjisa bin Mas'ud skočil na Ibn Sunajna, židovského obchodníka, s ktorým mal sociálne a obchodné vzťahy, a zabil ho. Huwajjisa nebol v tom čase moslimom, hoci bol starším bratom. Keď ho Muhajjisa zabil, Huwajjisa ho začal biť, hovoriac, "Ty nepriateľ Boží, zabil si ho, hoci väčšina sadla na tvojom bruchu pochádza z jeho bohatstva?" Muhajjisa odpovedal, "Keby mi ten, kto mi nariadil zabiť ho, nariadil zabiť ťa, odsekol by som ti hlavu." Povedal, že toto bol začiatok Huwajjisovho prijatia islamu. Ten druhý odpovedal, "Pri Bohu, keby ti Mohamed prikázal zabiť ma, zabil by si ma?" On povedal, "Áno, pri Bohu, keby mi prikázal odseknúť ti hlavu, urobil by som to." Zvolal, "Pri Bohu, náboženstvo, ktoré ťa dokáže priviesť k tomuto, je ohromné!" A stal sa moslimom. (2)
V tejto pasáži Mohamed hovorí svojim stúpencom, aby "Zabili ktoréhokoľvek Žida, ktorý padne do vašej moci." Muhajjisa, konajúci na Mohamedove rozkazy, zabije židovského obchodníka menom Ibn Sunajna. Huwajjisa nechápe, aby sa Muhajjisa mohol otočiť proti priateľovi rodiny tak rýchlo, preto mu to Muhajjisa vysvetľuje. V podstate, Muhajjisove ospravedlnenie pre vraždu je také, že Mohamed mu povedal, aby to urobil, a že keby mu to Mohamed prikázal, zavraždil by kohokoľvek, aj svoju vlastnú rodinu. Huwajjisa je taký ohromený ochotou svojho brata bezmyšlienkovito poslúchnuť príkazy Mohameda, že konvertuje na islam, kričiac, "Pri Bohu, náboženstvo, ktoré ťa dokáže priviesť k tomuto (t.j. pripravenosti zabiť svoju vlastnú rodinu) je ohromné!"
Huwajjisov obdiv voči oddanosti svojho brata zdieľali v raných hodinách islamského impéria pravdepodobne mnohí. Mladí muži bez smerovania sa nečakane premenili na horlivých stúpencov nového systému viery a pre svojho proroka by urobili čokoľvek. "Na tomto novom náboženstve určite niečo musí byť," pomysleli by si ľudia. Napriek tomu oddanosť veriacich nie je neomylnou skúškou pravdy. Keby bola, museli by sme dospieť k záveru, že kresťanstvo, mormónstvo, islam, budhizmus, komunizmus a nacizmus sú pravé, pretože všetky tieto systémy vyprodukovali zanietených stúpencov.
Dôvod číslo dva: Zjavne falošné proroctvá
Mnohí ľudia boli dojatí, keď Mohamed rozprával. Zdalo sa, že vie všetko a sebavedomo odpovedal na náročné otázky, na ktoré nikto iný nevedel odpovedať. Problémom je, že mnohé z jeho odpovedí sa neskôr ukázali byť celkom nepravdivé. Zvážte nasledujúce Mohamedove odpovede:
Keď Abdulláh bin Salama počul o príchode proroka (požehnanie a mier Alláhov buď s ním) do Mediny, prišiel za ním a povedal: "Spýtam sa ťa na tri veci, ktoré nevie nikto okrem proroka: Čo je prvou predzvesťou Hodiny? Aké bude prvé jedlo ľudí v Raji? Prečo sa dieťa podobná na svojho otca a prečo sa podobá na svojho uja z matkinej strany?" Alláhov apoštol (požehnanie a mier Alláhov buď s ním) povedal: "Gabriel mi práve povedal odpovede." ... "Prvou predzvesťou Hodinu bude oheň, ktorý privedie dokopy ľudí z východu na západ; prvým jedlom ľudí v Raji bude veľký lalok rybej pečene. Pokiaľ ide o podobnosť dieťaťa so svojimi rodičmi: Ak má muž sexuálny styk so svojou ženou a má výtok prvý, dieťa sa bude podobať na otca, a ak má žena výtok prvá, dieťa sa bude podobať na ňu." Na to Abdulláh bin Salam povedal: "Dosvedčujem, že si apoštolom Alláha." (3)
Tu sú Mohamedovi predstavené tri otázky: (1) Čo je znamením, že sa blíži koniec? (2) Aké bude prvé jedlo v nebi? (3) Ako to, že dieťa niekedy vyzerá ako jeho otec, no inokedy sa podobá na rodinu svojej matky? Všimnite si, že Mohamedove odpovede na prvé dve otázky - veľký oheň na konci vekov a rybia pečeň v nebi - sú absolútne nedokázateľné; to znamená, že je nemožné ich overiť alebo dokázať ich nepravdivosť. Mohamed mohol rovnako jednoducho tvrdiť, že "predzvesťou hodiny" bude, že tri žaby budú recitovať Korán a že prvým jedlom v nebi bude arašidové maslo a želatínové sendviče. Inými slovami, nemáme dôvod myslieť si, že Mohamedove odpovede sú správne, pretože nemáme ako otestovať ich správnosť. Napriek tomu je Mohamedova tretia odpoveď dokázateľná; ľahko sa dá overiť vo svetle modernej vedy. Tak ako Mohamedova odpoveď obstojí pred kritikou? Nie veľmi dobre. Ženy nemajú "výtok", ktorý prispieva ku vzhľadu potomkov. Majú vajíčko, ale to nie je výtok. Navyše, vzhľad dieťaťa nemá nič do činenia s tým, ktorý rodič mal výtok prvý. Mohamedova odpoveď, ako sa ukazuje, je nesprávna.
Ale všimnite si, že jeho odpoveď mu získala dôležitého židovského konvertitu, ktorý bol užasnutý Mohamedovou genialitou. Jednou z Mohamedových najväčších síl bolo, že mal úplnú sebadôveru vo svoje odpovede, a predsa bola táto sebadôvera nemiestna. Jeho uisťovanie viedlo ostatných k viere, že musí mať pravdu, ale nemal. Snáď najzaujímavejším aspektom Mohamedových vyhlásení je, že moslimovia sa nikdy nespamätali zo svojho údivu nad jeho tvrdeniami, hoci mnohé z týchto tvrdení sa ukázali byť nepravdivé. Dodnes si moslimovia udržiavajú svoju nemiestnu dôveru vo výroky svojho proroka a Mohamedove odpovede stále získavajú konvertitov.
Dôvod číslo tri: Neobmedzená chamtivosť
Mohamed dal lákavú záruku tým, ktorí sa ku nemu pridali v jeho boji:
(Mohamed povedal): "Príklad boja pre Alláha - a Alláh vie lepšie, kto naozaj bojuje za Neho - je ako osoba, ktorá sa nepretržite postí a modlí. Alláh zaručuje, že vpustí svojho bojovníka do Raja, ak bude zabitý, inak ho bezpečne vráti domov s odmenami a vojnovou korisťou." (4)
(Mohamed) povedal: "Chosrau bude zruinovaná a potom už nebude nijaký Chosrau, a Cézar bude určite zruinovaný a po ňom už nebude nijaký Cézar, a vy miniete ich poklady pre Alláha." (5)
Ak pohanský Arab zo siedmeho storočia odmietol islam, nemal zaručené nič. Moholbyť chudobný po celý svoj život a nevedel by, čo sa mu stane, keď zomrie. Ale Mohamed zaručil, že ak človek zomrie v boji proti nepriateľom islamu, vstúpi do Raja, a že ak i prežije, vráti sa domov "bezpečne s odmenami a vojnovou korisťou." Tak či onak, pohania sa mali lepšie (finančne), keď sa stali moslimami.
Tento sľub odmien a vojnovej koristi bol dôležitým faktorom v ranom šírení islamu. Skutočne, využívanie vojnovej koristi na získavanie konvertitov bolo súčasťou Mohamedovej stratégie. Napríklad, keď bol Mohamed obvinený z nerovnomerného rozdeľovania vojnovej koristi, odpovedal, "Ste znepokojení v mysli kvôli dobrým veciam tohto života, pomocou ktorých víťazím nad ľuďmi, ktorí sa môžu stať moslimami, kým vás zverujem do vášho islamu?" (6) Imám Muslim dodáva: "Keď posol Alláha (nech je pokoj s ním) dobyl Hunajn, rozdelil korisť a udelil ju tým, srdcia ktorých mala získať." (7)
Mohamedove sľuby bohatstva boli také veľké, že keď vyvstali ťažkosti, jeho stúpenci sa mu niekedy sťažovali, že neplní všetko čo sľúbil:
Situácia sa stala vážnou a strach bol všade. Nepriateľ ku nim prišiel zhora a zospodu, až kým si veriaci nepredstavili zbytočné veci, a nespokojnosť bola rozšírená medzi nespokojnými do takej miery, že Ma'attib bin Kusjar, brat B. Amra bin Aufa, povedal, "Mohamed nám sľuboval, že by sme mali jesť poklady Chosrovcov a Cézara a dnes sa nikto z nás nemôže cítiť bezpečne keď ide na latrínu!" (8)
Tieto pasáže zdôrazňujú dôležitosť bohatstva a koristi ako motív pre konverziu. Mohamed sľuboval svojim stúpencom, že jedného budú míňať poklady Cézara. Rozdelil vojnovú korisť po každej vojenskej kampani a využíval svoje bohatstvo na získavanie konvertitov. Takže mnohí raní moslimovia prijali toto náboženstvo s nečistými motívmi, a predsa Mohamed nevidel na takých konverziách nič zlé.
Dôvod číslo štyri: Strach zo smrti
Mohamedova osobnosť, presvedčenie a výrečnosť určite hrali úlohu pri získavaní ľudí pre islam. Avšak, získal len zopár stúpencov, keď sa spoliehal na svoju "očarujúcu osobnosť" a úprimnosť, aby šíril islam. Veľké konverzie na islam nachádzame, až keď sa Mohamed obrátil na násilie a útlak. Napríklad, moslimské spisy informujú o veľkom počte konverzií, ku ktorým došlo po zavraždení ženy, ktorá kritizovala islam:
Keď apoštol počul, čo povedala, povedal, "Kto ma zbaví Marwanovej dcéry?" Umajr bin Adij al-Chatmí, ktorý bol s ním, ho počul, a ešte v tú noc šiel do jej domu a zabil ju. Ráno prišiel za apoštolom a povedal mu čo urobil a on povedal, "Pomohol si Bohu a Jeho apoštolovi, ó Umajr!" Keď sa ho opýtal, či bude musieť znášať nejaké zlé následky, apoštol povedal, "Dve kozy sa kvôli nej nepobijú ," tak sa Umajr vrátil späť ku svojim ľuďom. ...Deň potom, ako bola Bint Marwan zabitá, sa ľudia z B. Chatmá stali moslimami, lebo videli moc islamu. (9)
Zatiaľ čo ľudia z kmeňa Chatmá sa stali moslimami keď videli moc islamu nad ostatnými, mnohí jednotlivci konvertovali, lebo boli v ohrození ich vlastné životy. Ka'b bin Zuhajr počul od svojho brata, že Mohamed "zabil niektorých z ľudí v Mekke, ktorí ho zosmiešňovali a urážali a že kurajšovskí básnici ktorí boli preč... sa rozutekali na všetky smery." (10) Brat potom naznačil, aby Ka'b išiel za Mohamedom a konvertoval, kým nebude neskoro. Ka'b dbal radu svojho brata:
Keď Ka'b dostal formálny list, bol hlboko zdeptaný a znepokojený o svoj život. Jeho nepriatelia v susedstve šírili poplašné správy o ňom, hovoriac, že bol takmer zabitý. Nenachádzajúc nijakú cestu von, napísal svoju ódu, v ktorej chválil apoštola a zmienil svoj strach a ohováračské správy jeho nepriateľov. Potom sa vydal do Mediny a zostal s mužom z Juhajny, ktorého poznal, podľa mojich informácií. Vzal ho za apoštolom, keď sa modlil ranné modlitby, a modlil sa s ním. Muž mu ukázal proroka ukázal a povedal mu, aby šiel a poprosil o svoj život. Vstal, šiel, posadil sa vedľa apoštola a položil svoju ruku na jeho, apoštol nevedel kto to je. Povedal, "Ó apoštol, Ka'b bin Zhajr ťa prišiel požiadať o ochranu od teba ako kajúci sa moslim. Prijali by si ho ako takého, keby za tebou prišiel?" Keď apoštol povedal že áno, priznal sa, že je Ka'b bin Zuhajr. (11)
Dejiny tiež ukazujú, že niektorí ľudia boli ohrozovaní smrťou (v prítomnosti Mohameda), ak nekonvertujú:
(Mohamed) povedal: "Beda ti, Abú Sufján, nie je čas, aby si uznal, že ja som boží prorok?" Odpovedal, "Pokiaľ ide o to, stále mám nejaké pochybnosti." Povedal som mu, "Podriaď sa a dosvedč, že niet iného boha okrem Alláha a že Mohamed je apoštolom božím, kým prídeš o hlavu," čo aj urobil. (12)
Abú Sufján pochyboval o Mohamedovom statuse proroka, a predsa mu bolo povedané, aby konvertoval skorej, než príde o hlavu. Plne si vedomý nespočetných ľudí, ktorých Mohamed zabil, Abú Sufján sa podriadil prorokovi.
Takže strach zo smrti hral dôležitú úlohu pri konvertovaní ľudí na islam. Keďže islam sa naozaj nezakorenil až dovtedy, kým ho Mohamed nezačal šíriť prostredníctvom násilia, strach zo smrti môže byť najdôležitejším faktorom v ranom šírení islamu.
Vyhodnotenie
Existuje mnoho dôvodov raného šírenia islamu. Mohamed si získal mnoho konvertitov kvôli svojmu presvedčeniu a úprimnosti a mnohí boli dojatí jeho skutkami láskavosti, charitatívnymi činmi a zasväteniu modlitbe. Napriek tomu to nie sú nevyhnutne dobré dôvody pre konvertovanie na náboženstvo. Mohli by sme rozumne vyvodiť, že pravý prorok bude úprimný a oddaný svojmu náboženstvu, ale nemôžeme v dôsledku toho dôjsť ku záveru, že úprimný a oddaný jedinec musí byť pravým prorokom. Mnohí náboženskí vodcovia v priebehu histórie zdieľali spoločné obdivuhodné vlastnosti; to neznamená, že všetci hovorili pravdu.
Pri výbere náboženstva môže byť duša osoby veľmi neistá; preto to nie je vec, ktorú treba brať na ľahkú váhu. Konverzia by mala byť obratom k pravde, nie len obratom k "očarujúcej osobnosti". Ako sme videli, ľudia sa zasvätili islamu, pretože boli dojatí jeho schopnosťou inšpirovať ľudí spáchať vraždu. Zvolili si islam, pretože Mohamed mal úplnú dôveru vo svoje odhalenia, hoci mnohé z týchto odhalení sa ukázali byť mylné. Mohamed si získal konvertitov tým, že ich lákal bohatstvami a že im hrozil smrťou. To nie sú dobré dôvody pre prijatie systému viery.
To neznamená, že neexistujú dobré dôvody pre zaviazanie sa náboženstvu. Len naznačujem, že musíme byť veľmi opatrní, do čoho vložíme svoju vieru, lebo falošné učenia a falošní učitelia sa v našom svete vyskytujú hojne.
David Wood
Poznámky:
1 - Abul, A'la Mawdúdí, K pochopeniu islamu (New York: Islamic Circle of North Amerika, 1986), s. 58, 59, 67.
2 - Ibn Ishák, Sírat Rasúl Alláh (Život Mohameda), A. Guillaume, tr. (New Yorku: Oxford University Press, 1980), s. 369.
3 - Sahíh Al-Bucharí, Dr. Muhammad Matradži, tr. (New Delhi: Islamic Book Service, 2002), číslo 3329.
4 - Sahíh Al-Bucharí, číslo 2787.
5 - Tamtiež, číslo 3027.
6 - Ibn Ishák, s. 596.
7 - Sahíh Muslim, Abdul Hamíd Siddikí, tr., číslo 2313.
8 - Ibn Ishák, str. 453-454.
9 - Tamtiež, s. 676.
10 - Tamtiež, s. 597.
11 - Tamtiež, s. 598.
12 - Tamtiež, s. 547.
