Mýtus:
"Náš prorok (pokoj s ním) a jeho ľudia boli po hidžre do Mediny neustále obťažovaní a napádaní polyteistami."
Pravda:
Tento mýtus vďačí za svoj vznik potrebe moslimských apologétov ospravedlniť Mohamedove útoky na Kurajšovcov, rovnako ako násilné pasáže druhej kapitoly Koránu, ktorá bola vyrozprávaná krátko po Mohamedovom príchode do Mediny po hidžre.
Pasáže z tejto kapitoly pobádajú na násilie v súvislosti s ukončením "nepokoja", "útlaku" a "prenasledovania". Súčasní moslimskí čitatelia zvyčajne uplatňujú svoje osobné definície týchto pojmov a domnievajú sa, že na moslimov v Medine museli v tom čase útočiť.
Nanešťastie, to, čo Mohamed myslel pod pojmom "prenasledovanie", je jasne vyjadrené v historickom zázname a dosť sa to odlišuje od dnešného populárneho názoru. V skutočnosti to boli Mekkčania, ktorí počas tohto obdobia vo všeobecnosti konali vo vlastnej obrane.
Historici nezaznamenávajú žiaden agresívny čin mekkských Kurajšovcov proti moslimom počas obdobia, kedy Mohamed vyrozprával druhú kapitolu. Nepochodovali proti nim žiadne armády, ani neexistovali také plány. Mekkčania mali v tomto vzdialenom meste malý vplyv a moslimov vtedy nikto neprenasledoval nijakým spôsobom, ako sa to chápe dnes.
Podľa postupnosti udalostí v Síre (životopise) Mekkčanom celkom stačilo, aby nechali Mohameda po jeho vysťahovaní na pokoji (hoci on zložil sľub vojny proti nim). Ibn Kathir rozpráva, ako jeden z protivníkov povedal, "Len čo odíde, nemalo nám byť jedno, kde skončí alebo čo sa mu stane. Kým je preč, budeme bez neho a budeme schopní obnoviť naše záležitosti, aby boli také ako predtým." (Zv. 2, s. 152). A to aj urobili... alebo sa o to pokúsili.
Mohamedova česť utrpela kvôli jeho vyhosteniu a jeho dôveryhodnosť ako Alláhovho vyvoleného posla bola poškodená. Chcel sa pomstiť. Využíval "zjavenia" od Alláha, aby predefinoval prenasledovanie, s cieľom presvedčiť svojich stúpencov, že sú prenasledovaní. Chcel, aby verili, že samotný fakt, že Mekkčania ho vyhostili do Mediny a zabránili mu v návrate, bol dôvodom pre to, aby pochodoval späť s pomstychtivou armádou (t.j. 2:191 - "prenasledovanie je horšie než zabitie" - v niektorých prekladoch možno nájsť výraz "zvádzanie od viery" namiesto "prenasledovanie" - pozn. prekl.).
Ale pre Mekkčanov bolo celkom opodstatnené, aby Mohameda vyhostili a zabránili jeho návratu. V prvom rade, prorok islamu sa vyhlásil za ozbrojeného revolucionára proti nim. Ktoré mesto by pozvalo zaprisahaného nepriateľa späť za svoje brány? (Vlastne, Mekkčania boli dosť hlúpi, aby urobili presne toto o niekoľko rokov neskôr a zaplatili za to stratou svojho mesta a spôsobu života).
Druhý dôvod, prečo Mekkčania nechceli Mohameda nikde v blízkosti svojho mesta, bol, že islam bol intolerantný voči ostatným náboženstvám a požadoval výlučné vlastníctvo Kaaby, spoločného miesta uctievania. Inými slovami, nebolo to tak, že Mekkčania mali problém s moslimami krúžiacimi okolo Kaaby, ale že moslimovia to chceli zakázať všetkým ostatným. V skutočnosti, potom, ako sa Mohamed v roku 630 napokon vrátil, aby mesto dobyl, nariadil vyhostenie každého, kto odmietol konvertoval na islam (Korán, 9:18-19).
Vo svetle tejto reality nadobúdajú slová druhej súry iný význam:
"Zabíjajte ich všade, kde ich dostihnete, a vyžeňte ich z miest, odkiaľ oni vás vyhnali, veď prenasledovanie je horšie než zabitie. Avšak nebojujte s nimi blízko Mešity posvätnej, pokiaľ oni s vami tu nezačnú bojovať. Ak však vás tam napadnú, zabite ich - taká je odmena neveriacich! ... A bojujte proti nim, pokiaľ nebude koniec zvádzania od viery a pokiaľ nebude všetko náboženstvo patriť Bohu." (Súra 2:191, 193)
Hoci apologéti radi tvrdia, že táto pasáž sa obmedzuje na záležitosti sebaobrany, historický kontext s tým nesúhlasí. Namiesto toho je ten verš ospravedlnením pre agresiu vo veci presadzovania islamskej vlády. Ako sme poukázali, Mohamed a jeho moslimovia neboli napadnutí Mekkčanmi. Nezabíjali ich, preto to očividné rozlíšenie vo verši medzi "prenasledovaním" a zabitím.
Súra 47 bola taktiež "zjavená" v tom čase... a dosť toho odhaľuje:
"Veru tým, ktorí neuverili a od cesty Božej iných odvracali a potom ako neveriaci zomrú, Boh neodpustí. Neochabujte a nevyzývajte k mieru, keď máte prevahu." (Korán 47:34-35)
Takže moslimovia nielen, že zďaleka neboli prenasledovaní, ale v skutočnosti mali prevahu. Mnohí chceli žiť v mieri, ale Mohamed im povedal, že Alláh od nich chce, aby namiesto toho šli a zajímali karavány (toto sa vzťahuje na bitku pri Badr). Má to len dve zdôvodnenia: nevieru neveriacich a to, že "odvracali iných od cesty Božej." Na strane zamýšľaných obetí nie je nič sebaobranné alebo niečo, čo by sa týkalo (nenáboženských) hrdelných zločinov.
"Prenasledovanie" teda jednoducho znamenalo, že moslimovia žijúci takmer 483 kilometrov odtiaľ, v Medine, mali zakázané návštevu Mekky a vstup do "posvätnej mešity" (Kaaby). Mohamed sa pokúšal presvedčiť svojich ľudí, že táto (nesmrtiaca) politika je ospravedlnením pre útoky a zabíjanie Mekkčanov v mene náboženstva.
To, čo túto logiku ešte viacej oslabuje, je fakt, že moslimovia v Medine mali povolené vykonávať púte do Mekky. Mohamedova krvilačná túžba po pomste bola taká silná, že dokonca sľúbil zabiť tých Kurajšovcov, ktorí boli dosť láskaví na to, aby hostili moslimských pútnikov:
Sa'd bin Mu'adh prišiel do Mekky so zámerom vykonať 'umru (hadždž) a zostal v dome Umaija bin Chalafa Abí Safwána... (hádka neskôr pokračuje s treťou stranou)... Umaija stále hovoril Sa'dovi, "Nezvyšuj svoj hlas." a stále ho chytal. Sa'd sa nazúril a povedal (Umaijovi), "Choď odo mňa, lebo som počul Mohameda hovoriť, že ťa zabije." Umaija povedal, "Zabije ma?" Sa'd povedal, "Áno." Umaija povedal, "Pri Alláhovi! Keď Mohamed niečo povie, nikdy neklame." (Sahíh Bucharí 56:826 - www.thereligionofpeace.com/quran/bukhari/056-sbt.htm#004.056.826)
Jediným možným dôvodom pre neskorší pochod na Mekku bolo zmocnenie sa Kaaby a vyhostenie domácich nemoslimov (všimnite si, že Korán hovorí bojovať, "až kým nebude všetko náboženstvo patriť Bohu"). V rámci svojho skutočného kontextu je preto pasáž manifestom agresívnej vojny proti Mekkčanom a nie manifestom moslimov skutočne prenasledovaných toľko kilometrov odtiaľ.
V skutočnosti je dosť ironické, že "prenasledovanie", o ktorom hovoril Mohamed v tomto verši (na ospravedlnenie zabíjania), je presne tým, čo plánoval urobiť - a urobil - svojim protivníkom. Dodnes má ktokoľvek, kto je nemoslim, zakázané vstúpiť do mesta Mekka len preto, že je nemoslim.
Dodatočné poznámky:
Chronológia podľa moslimských historikov:
Nejestvuje absolútne žiaden záznam o agresii Mekkčanov proti moslimom v Medine v prvých troch rokov po ich príchode v roku 622.
Mohamed nariadil prvé nájazdy na karavány proti Mekkčanom rok po hidžre, vo februári roku 623, čo sa nakoniec ukázalo smrtiace. Nejestvuje žiaden záznam o agresii Kurajšovcov počas tohto obdobia.
Informácia o blížiacom sa moslimskom útoku na zvlášť bohatú karavánu podnietila Mekkčanov k tomu, aby vyslali armádu na obranu, kde boli vyprovokovaní do boja a porazení moslimami pri Badre v marci 624.
Mekkčania pomstili svoju prehru pri Badre (a zajatcov, ktorí boli kruto popravení Mohamedom) tým, že v marci 625 rozdrvili moslimov v meste Uhud blízko Mediny. Ak ich najvyšším cieľom bolo zabiť Mohameda a jeho stúpencov, potom by určite prepadli bezbranné mesto a porazili ich. Očividne nemali žiaden záujem urobiť to.
Mohamed sa k Mekkčanom správal slušne po dobu jedného roka, kedy si radšej zvolil podporovanie seba samého tak, že vysťahoval miestne židovské kmene a skonfiškoval ich majetok. Potom, v apríli 626, začal prepadávať karavány.
O rok neskôr, v apríli 627, po roku obnovenej moslimskej agresie, Mekkčania reagovali vyslaním armády do Mediny, kde prehrali počas obliehania známeho ako "Priekopová bitka".
Ako môžeme vidieť, historický záznam neposkytuje absolútne žiaden dôkaz, že moslimovia v Medine boli Mekkčanmi utláčaní alebo ohrozovaní akýmkoľvek spôsobom a úplne podporuje názor, že to boli Mekkčania, kto konal v sebaobrane. Mekkčania nemali nijaký záujem o Mohameda a jednoducho chceli žiť v mieri a robiť si svoje obchody. Prorok islamu ich zakaždým zbytočne obťažoval smrtiacimi a provokatívnymi skutkami, ktoré si nakoniec pri niekoľkých príležitostiach vynútili vojenské bitky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára