sobota 30. septembra 2017

MÝTUS: Mohamed by nikdy neschválil vraždu


Mýtus:

"O našom prorokovi (pokoj s ním) nie je známe, že by niekoho zavraždil, ani že by prikázal zabiť."


Pravda:

Podľa hadísov Mohamed nariadil vraždu homosexuálov (Abú Dawud 4447 a 4448), dospelých ľudí za konsenzuálny sex (Sahíh Bucharí 60:79 a Sahíh Muslim 17:4196) a každého, kto sa riadil svojím svedomím a opustil islam kvôli inému náboženstvu (Sahíh Bucharí 83:17 a 84:64).

Apologéti to nemusia nazvať vraždou. Civilizovaný svet áno.

Potom sú tu ostatní:

"Zabite každého Žida, ktorý padne do vašej moci!"

Toto bol rozkaz, ktorý Mohamed vydal potom, ako jeho kmeň zabil iného Žida, ktorý sa volal Ka'b al-Ašraf. Od úkladného zavraždenia Asmy bint Marwan (poetky a matky piatich detí) v nočných hodinách po kresťanov zabitých v Tabúku je toto len jeden z mnohých príkladov zo Síry, ktoré vyvracajú hlúpu myšlienku, že prorok islamu nikdy neschválil vraždu.

Úspešná a krvavá úkladná vražda al-Ašrafa presvedčila Mohameda o tom, že je čas presadiť svoju nadvládu v Medine. Chcel vrhnúť hrôzu do sŕdc miestnych Židov, z ktorých mnohí mali iný názor na vpustenie moslimských imigrantov do svojej komunity. Mohamed ich začal zabíjať a vyháňať už osemnásť mesiacov po svojom príchode.

Zastrašovacia kampaň sa zameriavala zvlášť na posledné dva preživšie židovské kmene (Nadír a Kurajza). Škodoradostne veselý z dôvodu úspešnej vraždy vodcu kmeňa Nadír, al-Ašrafa, prorok islamu okamžite vyzval svojich mužov na zabíjanie náhodných cieľov, ktoré by prostredníctvom teroru a konverzií ešte viacej zredukovalo akýkoľvek odpor.

Po Mohamedovom príkaze zabiť "každého Žida, ktorý padne do vašej moci", moslimský stúpenec dobodal svojho židovského obchodného partnera na smrť. Brat toho moslima bol najskôr zdesený z tohto zločinu, keďže s obeťou boli nielen za dobre, ale ten obchodník bol kľúčovým pre ich vlastné živobytie:

Apoštol povedal, "Zabite každého Žida, ktorý padne do vašej moci." Hneď nato Muhajjisa bin Mas'ud skočil na Ibn Sunajna, židovského obchodníka, s ktorým mal sociálne a obchodné vzťahy, a zabil ho. Huwajjisa nebol v tom čase moslimom, hoci bol starším bratom. Keď ho Muhajjisa zabil, Huwajjisa ho začal biť, hovoriac, "Ty nepriateľ Boží, zabil si ho, hoci väčšina sadla na tvojom bruchu pochádza z jeho bohatstva?" Muhajjisa odpovedal, "Keby mi ten, kto mi nariadil zabiť ho, nariadil zabiť ťa, odsekol by som ti hlavu." Povedal, že toto bol začiatok Huwajjisovho prijatia islamu. Ten druhý odpovedal, "Pri Bohu, keby ti Mohamed prikázal zabiť ma, zabil by si ma?" On povedal, "Áno, pri Bohu, keby mi prikázal odseknúť ti hlavu, urobil by som to." Zvolal, "Pri Bohu, náboženstvo, ktoré ťa dokáže priviesť k tomuto, je ohromné!" A stal sa moslimom. (Ibn Ishák/Hišám 554)

Neveriaci brat bol dosť ohromený Mohamedovou schopnosťou porušiť spoločenskú dohodu a ovplyvniť ľudí, aby zabili dokonca i niekoho z vlastnej rodiny. Preto na mieste prijal "náboženstvo mieru" (predpokladajme, že jeho konverzia nebola z dôvodu sebazáchovy).

Ďalší príklad, kedy Mohamed otvorene schválil vraždu, sa objavil po zbabranom pokuse o úkladnú vraždu jeho protivníka v Mekke. Mohamedovi starostlivo vybraní vrahovia boli odhalení pred vykonaním svojho poslania a museli sa ukryť v jaskyni. Čoskoro sa im dostal do cesty nevinný muž, ktorý pásol svojho koňa:

Kým sme boli v jaskyni, prišiel Utmán bin Málik bin Ubajd Alláh al-Tajmí, ktorý kosil trávu pre svojho koňa. Približoval sa čoraz viac, až kým nestál pri samotnom vstupe do jaskyne... Vyšiel som a bodol som ho pod hruď dýkou. Zareval tak hlasno, že ho Mekkčania začuli... (Ibn Ishák/Hišám T. 1439 (s. 674) - pozri tiež al-Tabarí 1439 - pozn. prekl.)

Po tomto incidente sa zabijaci neskôr ocitli v ďalšej jaskyni, do ktorej nešťastne vstúpil jednooký pastier v čase, keď oddychovali:

Keď sa ma opýtal, kto som, povedal som mu, že som jedným z moslimov. Potom si ľahol vedľa mňa a so zvýšeným hlasom začal spievať: "Nebudem moslimom, kým žijem, ani si nevšimnem ich náboženstvo."

Povedal som si, "čoskoro uvidíš", a len čo beduín zaspal a začal chrápať, zodvihol som sa a zabil som ho strašnejším spôsobom, než akým bol kto kedy zabitý. Položil som koniec svojho luku na jeho zdravé oko a potom som naň tlačil, až kým som ho nevytlačil zo zadnej strany jeho krku. (Ibn Ishák/Hišám T. 1440 (s. 674) - pozri tiež al-Tabarí 1440 - pozn. prekl.)

Vražedná horúčka napodiv ešte neskončila. Moslimovia zabili tretieho Mekkčana na ceste späť a zajali ďalšieho. Mohamed bol informovaný o rôznych vraždách, vrátane tej, kedy bol zavraždený spiaci pastier, ktorého jediným "zločinom" bolo, že nikdy nebude moslimom. Jeho reakcia:

Smial sa (Mohamed) až tak, že mu bolo vidieť zadné zuby. Opýtal sa ma, čo je nové, a keď som mu povedal, čo sa stalo, požehnal ma. (Ibn Ishák/Hišám T. 1441 (s. 674 - 675) - pozri tiež al-Tabarí 1441 - pozn. prekl.)

Ani jeden z týchto ľudí nebol vinný z hrdelného zločinu, no neboli moslimami. Keďže vražda je v islame definovaná ako zabitie iného človeka z vlastnej vrstvy (viď zákon nerovnosti, Korán 2:178), konverzia na islam bola jediným spôsobom, ako si v tom čase zaistiť, že vás Mohamedovi muži nezabijú.

štvrtok 28. septembra 2017

30 vecí, ktoré si nemôžem nevšímať na islame



1. Krutosť. Mučenie, ktoré čaká na neveriacich v pekle, je v Koráne a hadísoch (tradíciách) láskyplne opísané do detailov: vriaca voda, roztavený kov, odevy z tekutej smoly, bitie palcátmi, hnusné jedlá, ktoré uvaria vnútornosti, obesenie za prsia (ženy tvoria v pekle kvôli nevďačnosti voči svojim manželom (Sahíh Bucharí 1.2.29) väčšinu)... a vždy oheň, naveky, plus nahraditeľná koža ako vynachádzavé prečistenie.


Najmenej mučení obyvatelia pekla však budú musieť len nosiť topánky z ohňa, kvôli ktorým sa im uvarí mozog (Sahíh Muslim 1.412).

2. Mohamed dosiahol moc najprv v Medine a potom v celej Arábii nájazdmi na karavány, kmeňovými vojnami, úkladnými vraždami, mučením a genocídou. Bol to brutálny vojvodca, ktorého zámerom bolo konvertovanie, podrobenie alebo zabitie všetkých na jeho ceste. Ak o tom pochybujete, pozrite si toto a prehodnoťte tvrdenia, ktoré často počujeme:

a) že Mohamed schválil len obranné vojny
b) že "v náboženstve niet donútenia" (Korán, súra 2:256)
c) že islam sa nešíril mečom.

Možných podporovateľov motivoval primitívnou metódou cukor a bič v podobne koristi alebo smrti na tomto svete a záhradami s čiernookými pannami alebo večnými mukami na druhom.

Na úrovni s ktorými ostatnými charizmatickými postavami histórie stojí? S Ježišom ani Budhom určite nie. Čím vernejšie sa ich pokúšate napodobňovať, tým lepším sa pravdepodobne stanete. Čím vernejšie sa pokúšate napodobňovať Mohameda, tým je väčšia pravdepodobnosť, že budete vojnovým zločincom. Určite je na jednej úrovni s Alexandrom Veľkým a Džingischánom s ich dravou túžbou po nadvláde... len ešte pridal nadprirodzené ozdoby.

Je znepokojujúce, že je taktiež považovaný za dokonalého človeka a ideál pre všetkých moslimských mužov.

3. Alláh. Kým Mohamed bol krutý, Alláh je pozitívne sadistický. Pokiaľ práve nenavrhuje molekuly DNA ani nevytvára galaxie, jeho hlavným záujmom sa zdá byť večné mučenie tých, ktorí v neho neveria, či dokonca tých, ktorí očakávajú, že sa s nimi podelí o svoju nekonečnú moc ako súčasť trojice. Nešťastníci ani nemajú šancu dostať sa z toho. Alláh dáva jasne najavo, že by ich mohol urobiť veriacimi, keby chcel, no radšej ich nechá v temnote, aby dodal peklu palivo (súra 32:13).

Na to, že je vševediacou bytosťou, Alláh často prejavuje slabé všeobecné vedomosti. Napríklad, očividne verí, že kresťanská trojica pozostáva z boha, Ježiša a Márie (súra 5:116).

Islam znamená podriadenosť, hovorí nám Alláh, no Alláh sa veľkoryso delí o svoju autoritu s Mohamedom, takže to v praxi vyzerá viac ako podriadenosť Mohamedovi. Napríklad, "Bojujte proti tým... ktorí nezakazujú to, čo zakázal Boh a jeho posol..." (súra 9:29).

Mohamedovi tiež poskytoval podozrivo nápomocné zjavenia, keď ich potreboval - aby napravil nešťastnú chybičku (satanské verše) (Al-Tabarí, zv. 6, s. 107-112), aby ospravedlnil boj svojich vojakov počas posvätných mesiacov (súra 2:217), alebo aby ospravedlnil sobáš s manželkou svojho adoptívneho syna napriek vtedajším zvykom (súra 33:4-5, 37).

I Aiša, jeho obľúbená manželka, vraj poznamenala, "Alláh sa ti ponáhľa na pomoc, keď ide o tvoje túžby."

Celkovo sa vzťah medzi Mohamedom a Alláhom zdá byť zreteľne naklonený v prospech Mohameda. Dokonca by sme mohli Mohameda podozrievať, že skôr on vytvoril Alláha než naopak.

4. Islamská literárna kritika. Mohamed nariadil zabitie niekoľkých básnikov v oblasti Mediny, ktorí o ňom písali posmešné verše (Ibn Ishák - Život Mohameda).

Táto tradícia žije dodnes v podobe fatwy proti Salmanovi Rushdiemu, pokusu o vraždu dánskeho karikaturistu Kurta Westergaarda a skutočnú vraždu filmára Thea van Gogha.

5. Vyhrážky smrťou, ktoré nasledujú tak ako noc nasleduje po dni, keď sa niekto príliš unáhli, aby kritizoval čokoľvek islamské, ako zistil Michael Nazir-Ali, biskup z Rochesteru, keď naznačil, že niektoré komunity sa stali oblasťami, kam sa nemoslimovia neodvážia vkročiť (no-go zóny - pozn. prekl.)... a mnohí, mnohí ďalší.

6. Náboženstvo mieru. Ježiš - "Milujte svojich nepriateľov."

Budha - "Preukazujte súcit všetkým cítiacim bytostiam."

Mahávírá (džinizmus) - "Nenásilie je najvyššie náboženstvo."

Mohamed - "Bojujte proti tým z neveriacich, ktorí sú blízko vás a nech vo vás nájdu tvrdosť." (súra 9:123).

Všimnite si toho chlapíka vyčnievajúceho z radu.

7. Krutosť. Pre nepriateľov Alláha je trestom v tomto živote ukrižovanie alebo odseknutie rúk a nôh na opačných stranách (súra 5:33)... a potom oheň.

8. Islamofóbia. V roku 1997 Runnymede Trust definoval islamofóbiu ako "postoj alebo svetonázor zahrňujúci nepodložený strach a odpor voči moslimom, ktorý vedie k vylúčeniu a diskriminácii."

Nuž, je to ako keby homilofóbia bola nepodloženým strachom z kázní. Ale moment - kázne vám pravdepodobne neublížia, hoci to isté sa nedá povedať o islame. Možno by sme sa mali kresťanov na juh od Sahary, ktorých momentálne obliehajú rôzne militantné islamské skupiny, opýtať, či ich strach z islamu je nepodložený alebo dobre podložený. Alebo koptov v Egypte, homosexuálov v Iráne, budhistov v Thajsku, ženy v Afganistane či ľudí žijúcich si svojím životom vo Woolwichy.

Po vytvorení tejto kategórie do nej následne jej tvorcovia a islamskí apologéti zaraďujú každú kritiku islamu alebo moslimov, či už oprávnenú alebo nie. Napríklad toto sú niektoré z názorov, ktoré Runnymede Trust definuje ako islamofóbne:

"Považujú ho za barbarský, iracionálny, primitívny a sexistický. Považujú ho za násilný, agresívny, ohrozujúci, za ideológiu podporujúcu terorizmus a za jednu zo strán v zrážke civilizácií. Považujú ho za politickú ideológiu, využívanú pre politické a vojenské výhody."

Iste, že väčšina týchto vyjadrení je celkom oprávnená, a tu je ďalšie, na ktoré zabudli, a síce, že je nezmieriteľne šovinistický.

Runnymede Trust by možno mal preskúmať, prečo nie sú potrebné slová ako hindufóbia, kristofóbia, rastafóbia atď.

Na záver slová Antonyho Flewa, uznávaného britského filozofa: "Nikdy by som sa na islam nepozeral s čímkoľvek iným ako s hrôzou a strachom, pretože je v podstate zaviazaný k dobýjaniu sveta pre islam...". Dúfajme, že starý džentlmen zomrel skorej, než zistil, čím bol.

9. Denník The Guardian, v ktorom sú články vykresľujúce moslimov ako čokoľvek iné než obete zlomyseľných fóbov zriedkavejšie než rabíni v Rijáde. Pravidelne zverejňuje absurdne jednostranné články ako ten, ktorý mal názov "Poznám Abú Katadu - nie je to terorista". Autor vyťažil veľa zo skutočnosti, že jeho dom bol plný kníh a z väzenia podporoval školskú činnosť svojich detí, no zabudol spomenúť jeho desivé výzvy na zabíjanie odpadlíkov, egyptskej polície, armádnych dôstojníkov, Židov a ich ženy a deti.

Prečo to Guardian (známe semenisko ateistov, homosexuálov a áno, aj žien) robí, keď islamské postoje voči týmto skupinám sú diametrálne také odlišné od jeho vlastných? Možno je to prípad masochistickej fascinácie. Je však zaujímavé všimnúť si, že tieto články sú neustále ostro kritizovaní ľuďmi, ktorí na stránke zverejňujú komentáre. Možno sa zaregistrovali všetci členovia EDL (English Defense League - Liga na obranu Anglicka, anglické nacionalistické hnutie bojujúce proti islamizácii a šíreniu šaríe v Spojenom kráľovstve - pozn. prekl.), aby viedli vojnu komentárov, alebo Guardian naozaj začína strácať kontakt so svojimi čitateľmi?

10. Umiernenosť sociálnych služieb, polície a Kráľovskej vyšetrovacej služby, ktorí, aby nikoho neurazili, ignorujú, keď sú moslimské dievčatá (a dievčatá z iných afrických skupín) sexuálne mrzačené. Doteraz nebolo v Británii ani jedno trestné stíhanie za tieto zverstvá v domácnosti.

11. Mlčanie feministiek v rovnakej veci a tiež ohľadom islamskej mizogýnie všeobecne.

12. Demografia. V roku 1990 bolo v Británii 1,1 milióna moslimov, čo predstavovalo 2% obyvateľstva. Do roku 2010 ich počet stúpol na 2,8 milióna (4%) a podľa Pew Research Centre môžeme očakávať, že do roku 2030 dosiahne 5,5 milióna (8%). Za toto je zodpovedná imigrácia a vyššia miera pôrodnosti moslimiek v Európe.

13. Krutosť. Umm Kirfa bola starena a vodkyňa Banú Fazaráh, jedného z kmeňov, ktorý bol porazený Mohamedovými silami pod vedením jeho adoptívneho syna Zajda. K nohám jej boli priviazané laná a ťavy ju roztrhli (Al-Tabarí, zv. 8, s. 96).

Wafa Sultan, žena, ktorá pobúrila moslimský svet, keď imámovi v televízii Al-Džazíra povedala, aby čušal, nám hovorí, že ponaučením, ktoré si ľudia berú z tohto príbehu v jej rodnej Sýrii, je obdivuhodná oddanosť Mohamedových stúpencov.

14. Ajatolláh Chomejní, ktorý nás varoval:

"Islam ukladá všetkým dospelým mužom, za predpokladu, že nie sú postihnutí a nespôsobilí, povinnosť pripraviť sa na dobytie (ostatných) krajín, aby boli príkazy islamu poslúchnuté v každej krajine na svete. Tí, ktorí študujú islamskú svätú vojnu, pochopia, prečo chce islam dobyť celý svet... Tí, ktorí o islame nič nevedia, predstierajú, že islam odhovára od vojny. Tí (ktorí toto hovoria) sú hlúpi."

Podobne sa vyjadril aj Muamar Kaddáfí:

"V Európe je 50 miliónov moslimov. Je to znamenie, že Alláh udelí islamu víťazstvo v Európe - bez mečov, bez zbraní, bez dobytia - premení ju na moslimský kontinent behom niekoľkých desaťročí."

A aj Moslimské bratstvo so svojím programovým cieľom:

"Alláh je náš cieľ. Korán je náš zákon. Prorok je náš vodca. Džihád je naša cesta. Smrť za Alláha je naša najvyššia túžba."

15. Reformácia. Často sa hovorí, že islam potrebuje reformáciu, akú mala kresťanská cirkev. Nanešťastie, jednu už mal a výsledkom boli wahábisti/saláfisti, ktorí veria, že nasledujú príklad Mohameda a jeho raných stúpencov najvernejšie a oproti ktorým vyzerá Moslimské bratstvo ako liberálna demokratická strana.

Keď umiernení hovoria o reformácii islamu, v skutočnosti myslia premenu na verziu bez šaríe, džihádu alebo bez toho, aby tvrdil, že je jediným pravým náboženstvom, predurčeným nahradiť všetky ostatné, proste odľahčenú verziu islamu, ktorá skutočne dokáže vychádzať so svojimi susedmi. Realistická nádej alebo len túžobný názor? Tipnite si.

16. Otroctvo. Napodiv, je to naša rozdielna angažovanosť v obchode s otrokmi, ktorá ukazuje najostrejší morálny rozdiel medzi židovsko-kresťanskou a islamskou civilizáciou. Po 300 rokoch obchodu s otrokmi cez Atlantický oceán sa svedomie Západu pohlo a v 19. Storočí ho koloniálne mocnosti najskôr zakázali vo vlastných impériách, a potom urobili čo mohli, aby s ním skoncovali všade, vrátate moslimského sveta. Vo veľkej krajine bola občianska vojna a odvtedy je kvôli tomuto problému trýznená.

Na druhej strane, arabský obchod s otrokmi trval omnoho dlhšie a trpelo kvôli nemu omnoho viac ľudí, černosi z Afriky a belosi z Európy, proste všetci neveriaci. V islamskom svete sa kvôli tomu nikto nekajá. Prečo by aj? Mohamed vlastnil otrokov a v Koráne sa otroctvo považuje za súčasť prirodzeného poriadku vecí. V skutočnosti, v uplynulých rokoch niektorí wahábisti vyzvali na jeho opätovné zavedenie. V roku 2003 šejk Saleh Al-Fawzán, vyšší saudský učenec, právnik a imám vydal fatwu, v ktorej sa tvrdilo, že "otroctvo je súčasťou islamu. Otroctvo je súčasťou džihádu a džihád bude trvať tak dlho ako islam."

17. Viac než 100 miliárd dolárov, ktoré saudská vláda minula od roku 1975 na podporu wahábizmu po celom svete prostredníctvom mešít, imámov, islamských centier, škôl, literatúry, štipendií, akademikov, novinárov a programov na konverzie vo väzniciach. Prirodzene, váha týchto peňazí mala svoj efekt, od výskytu brád a závojov v západných uliciach po nárast dogmatického učenia v mnohých mešitách. V roku 2007 televízny program "Undercover Mosque" televízie Channel 4 vyšetroval rôzne mešity a islamské inštitúcie podporované Saudmi a zaznamenal, ako imámovia hovoria nasledovné veci:

"Nemôžete prijať vládu káfirov... musíme si vládnuť sami a musíme vládnuť ostatným."

Narážajúc na vraha britského vojaka slúžiaceho v Afganistane, "Hrdinom islamu je ten, kto mu oddelil hlavu od ramien."

"Musíte odpaľovať indické podniky a pokiaľ ide o Židov, tých zabíjajte fyzicky."

"Ste v situácii, v ktorej musíte žiť ako štát v štáte, kým neprevezmete moc."

18. Bývalí moslimovia, ktorí statočne odmietli islam, riskujúc smrť v rukách rodiny, komunity alebo štátu, a ktorí informujú nás ostatných o postojoch a zámeroch v moslimskom svete. Napríklad, Ayaan Hirsí Alí, ktorá nás varovala, že "Európa je námesačná a rúti sa do záhuby."

19. Islamská móda. Ayaan Hirsí Alí to povedala najlepšie:

"Závoj zámerne označuje ženy ako súkromný a obmedzený majetok, neosoby. Závoj oddeľuje ženy od mužov a od sveta; drží ich pod kontrolou, obmedzuje ich, pripravuje ich na poddajnosť. Myseľ môže byť ochromená tak ako telo a moslimský závoj vám dáva klapky na oči i na váš osud. Je to znak apartheidu, nie nadvlády rasy ale pohlavia."

20. Krutosť. Kinána ibn al-Rabí mal na starosti poklad Banú Nadír, židovského kmeňa, na ktorý podnikli nájazd Mohamedove sily. Potom, ako Kinána odmietol povedať, kde je ukrytý, Mohamed nariadil, "Muč ho, kým sa od neho nedozvieš, čo má." Na Kinánovej hrudi bol založený oheň, až kým nebol takmer mŕtvy, potom mu bola odseknutá hlava a Mohamed si vzal jeho vdovu (Al-Tabarí, zv. 8, s. 122).

21. Obozretnosť tých, ktorí si najlepšie uvedomujú, že najlepšou formou cenzúry je autocenzúra, napríklad: Grayson Perry, protináboženský umelec, ktorý sa v roku 2007 priznal, že sa vo svojej práci nevenuje islamu, "...lebo nechcem, aby mi podrezali hrdlo."

Sebastian Faulks, novelista, ktorý v roku 2009 poskytol novinám Sunday Times rozhovor, v ktorom povedal, že Korán je zreteľne chvastaním schizofrenika. Behom 24 hodín vydal veľmi citlivé prehodnotenie Mohamedovho duševného stavu a podlízavé ospravedlnenie prostredníctvom denníka The Guardian.

Televízna stanica Channel 4, ktorá v roku 2012 odvysielala dokument Toma Hollanda s názvom "Islam: The Untold Story", v ktorom vyjadril pochybnosti o všeobecne prijímanej histórii raného islamu. Autorovi sa vyhrážali násilím a druhé vysielanie v londýnskej centrále Channel 4 bolo zrušené kvôli obavám o bezpečnosť.

22. Odvaha (alebo šialená odvaha) tých, ktorí sa odmietajú nechať zastrašiť, ako:

Pat Condell ("Nerešpektujem vaše presvedčenia a je mi jedno, či vás to uráža.")

Richard Dawkins ("Islam je najväčšou silou zla v dnešnom svete.")

Sam Harris ("Pravda, s ktorou sa musíme napokon konfrontovať, je, že islam obsahuje konkrétne predstavy o mučeníctve a džiháde, ktoré celkom vysvetľujú charakter moslimského násilia.")

23. Islamský humor.

24. Internet, ktorý moslimom, prvým obetiam islamu, dovoľuje vyhnúť sa svojmu miestnemu imámovi a získať nezávislé informácie zo stránok ako WikiIslam, kritickej, no nepolemickej stránky, ktorú si častejšie pozerajú ľudia v moslimských než nemoslimských krajinách. Po prvý krát po 1400 rokoch je monopol mešít na informácie spochybnený. Kto vie, aké dôsledky by to mohlo mať?

25. Intelektuáli, ktorí radi diskutujú o tom, aké fundamentálne a umiernené sú názory ostatných ľudí. Medzitým sa bezpečnostné služby snažia monitorovať, koľko ich je... 2000? Jednotlivcov, ktorých názory sú veľmi fundamentálne a vôbec nie umiernené.

26. Politici v stave rezolútneho popierania po vražde vo Woolwichy:

David Cameron povedal, "V islame nie je nič, čo ospravedlňuje tento skutočne hrozný čin."

Nick Clegg sa poďakoval komunite vodcov za vyslovenie sa proti prekrúcaniu "náboženstva veľkej spásy."

Boris Johnson povedal, "Je úplne nesprávne, aby sme z tejto vraždy obviňovali islam."

27. Tony Blair, ktorý ľudí pred niekoľkými rokmi uistil, že islam je náboženstvo mieru, len s frakciou extrémistov, hoci umožnil, aby sa v Británii usadil bezprecedentný počet moslimov.

Nedávnejšie povedal, že "v islame existuje problém - stúpenci ideológie, ktorá je vetvou islamu... Obávam sa, že táto vetva nie je sférou pár extrémistov. Vo svojom srdci má taký názor na náboženstvo a interakciu medzi náboženstvom a politikou, ktorý nie je zlučiteľný s pluralistickými, liberálnymi spoločnosťami s otvorenou mysľou. Na extrémnom konci spektra sú teroristi, no ten svetonázor ide hlbšie a širšie, než sme si ochotní priznať. Takže celkovo vzaté si ho nepriznáme."

28. Islamské manželky. "Ak sa zdržia (zla), majú právo na svoju stravu a ošatenie v súlade so zvykom. Zaobchádzajte so ženami dobre, lebo sú s vami (ako) domáce zvieratá a nevlastnite nič pre seba" (z Mohamedovej "poslednej kázne" (Al-Tabarí, zv. 9, s. 112-113)).

29. Nenávisť voči Židom. Mohamed bol pôvodne naklonený židovským kmeňom, no potom, ako ho odmietli uznať za proroka, začal preukazovať mimoriadne nepriateľstvo. Po porážke jedného židovského kmeňa, Banú Kurajza, nechal sťať 600 mužov a ženy a deti predal do otroctva.

Dnes praktizujúci moslimovia preklínajú Židov päť krát denne vo svojich modlitbách ako tých, "na ktorých je hnev (tvoj) zoslaný" (súra 1:7).

Dobre známy hadís (ktorý je v súčasnosti zapracovaný do stanov Hamasu) cituje Mohameda ako hovorí, "...Posledná hodina nenadíde prv, než moslimovia nebudú bojovať proti Židom a moslimovia ich nezabijú, až sa Židia skryjú za skaly a stromy. Potom skaly a stromy zvolajú: och, moslim, och služobník boží! Je za mnou Žid, poď a zabi ho." (Sahíh Muslim 41:6985)

Jusúf al-Karadáví je vplyvný egyptský islamský teológ, ktorý vysiela na televízii Al-Džazíra s publikom odhadovaným na 60 miliónov ľudí na celom svete. V roku 2009 povedal:

"V priebehu celej histórie Alláh uvaľoval na Židov ľudí, ktorí ich trestajú za skazenosť... Posledný trest vykonal Adolf Hitler. Všetkým, čo im urobil - hoci oni tento problém zveličujú - sa mu podarilo uzemniť ich. Toto bol pre nich boží trest... Ak Alláh dá, nabudúce budú v rukách veriacich."

Nemožno sa čudovať, že Mein Kampf je v moslimskom svete bestseller.

30. Krutosť. Spomínal som krutosť? Dobre, tak ešte raz:

Skupina ľudí z kmeňa Uraina ukradla Mohamedovi pár tiav a zabila pastiera. Chytili ich a "prorok prikázal, aby boli kusy železa rozpálené do červena a aby im nimi vypálili oči, aby im odsekli ruky a nohy a nevypálili im ich. Potom ich dali na miesto zvané Al-Harra a keď žiadali o vodu, aby sa mohli napiť, nedostali ju a zomreli." (Sahíh Bucharí 8.82.796)

sobota 23. septembra 2017

utorok 19. septembra 2017

piatok 15. septembra 2017

MÝTUS: Mohamed bol napadnutý byzantskou armádou: Výprava na Tabúk a verš 9:29


Mýtus:

"V kapitole 9, vo verši 29 v Koráne, povolil Boh Všemohúci boj len v súvislosti blížiacou sa armádou Byzantskej (Rímskej) ríše, ktorá chcela zaútočiť na moslimov... Lebo ak niekto tvrdí, že ten verš povolil agresiu a vojnu proti nevinným ľuďom, tak to nezodpovedá historickej pravde." (Zo stránky Discover the Truth: Answering Jihad)


Pravda:

Verš 9:29 v Koráne znie:

Bojujte proti tým, ktorí neveria v Boha ani v Deň posledný a ktorí nezakazujú to, čo zakázal Boh a jeho posol a ktorí neuctievajú náboženstvo pravdy (islam), z tých, ktorým sa dostalo Písma (Židia a kresťania) pokiaľ nedajú poplatok priamo vlastnou rukou pociťujúc pokoru.

Verš moslimom doslova hovorí, aby bojovali proti Židom a kresťanom, kým buď nekonvertujú, nezačnú platiť džízu alebo nezomrú. Je to jedna z posledných kapitol Koránu a dramaticky si odporuje s otrepanou frázou, že islam je mierumilovné náboženstvo. Súra dokonca pokračuje a hovorí: Vy, ktorí veríte! Bojujte proti tým z neveriacich, ktorí sú blízko vás a nech vo vás nájdu tvrdosť. (9:123)

Ako to často robia pri konfrontácii s nevyhovujúcimi koránovými veršami, apologéti okamžite tvrdia, že je tu poľahčujúci historický kontext, ktorý objasňuje skutočný zmysel verša, takže je o dosť odlišný od toho, akým sa zdá byť.

V tomto prípade argument znie, že verš 9:29 bol vyrozprávaný, keď boli moslimovia "napadnutí" (agresívnou byzantskou armádou v meste Tabúk), a že verš sa vzťahuje len na túto konkrétnu situáciu (sebaobranu).

Najočividnejším problémom tohto argumentu je, že verš 9:29 otvorene vyzýva na boj proti Židom a kresťanom na základe ich náboženského presvedčenia. Nielen, že v tomto božom rozkaze chýba zmienka o byzantskej armáde, chýba tu i zdôvodnenie, ktoré by naznačovalo, že sa obmedzuje na záležitosti sebaobrany. Nepriateľ je definovaný jednoducho ako tí, ktorí "neveria v Boha", ani neuznávajú nadradenosť islamu.

Toto je extrémne dôležité, lebo moslimovia o Koráne tvrdia, že je dokonalý a úplný. Prečo by Alláh zabudol zmieniť nepriateľskú armádu, keď je to rozhodujúce pre výklad pasáže? Ešte horšie je, že namiesto detailného vysvetlenia argumentov pre sebaobranu Alláh otvorene preklína Židov a kresťanov v nasledujúcom verši (9:30):

A Židia povedali: "'Uzajr je syn Boží!" A kresťania povedali: "Mesiáš je syn Boží!" To sú ich slová prednesené ich vlastnými ústami. Napodobňujú slová tých, kto boli neveriaci pred nimi. Nech Boh proti nim bojuje! Do akej lži to upadli!

Aký zvláštny spôsob, akým sa Alláh snaží povedať, že ciele sú definované agresívnymi skutkami a nie náboženským presvedčením! (Vlastne, prečo vôbec do toho zatiahol veriacich Židov, ak hovorí o byzantskej armáde?)

Je jasné, že najdôveryhodnejším a najpriamočiarejším výkladom tejto pasáže v Koráne je, že sa vzťahuje na ľudí vyznávajúcich judaizmus a kresťanstvo. Vyhlásiť, že je "viazaná" na historický kontext, ktorý treba pozbierať inde, je veľmi subjektívny trik, ktorý jasne spadá do ríše túžob dočítať sa v Koráne viac, než čo sa Alláh rozhodol do neho zahrnúť.

Vzhľadom k tomu, že v súre 9 nie je nijaký textový kontext sebaobrany, ďalším problémom pre apologétov je, že ani historický záznam desivo nespolupracuje, dokonca ani správy z moslimských zdrojov. V prvom rade, neexistuje nezávislé potvrdenie toho, že v Tabúku vôbec došlo k vojenskému postupu na Mohamedov kmeň. Inými slovami, neexistuje ani zlomok historických dôkazov, že byzantská armáda bola v tom čase zhromaždená, o to menej, že útočila na moslimov.

Dva najdôveryhodnejšie moslimské zdroje (Sahíh Bucharí a Sahíh Muslim) sa zmieňujú o kampani proti Tabúku na niekoľkých miestach, ale o nepriateľskej armáde je v každom zdroji len jedna zmienka. Kontextom nevyhnutne nie je to, že taká armáda existuje, ale že Mohamed sa preventívne pripravuje na stretnutie s armádou (obidva verše využívajú Badr ako príklad, v ktorom sa moslimovia vydajú na drancujúci nájazd, nepripravení na bitku, ktorá nasledovala).

Ani pochybnejšie zdroje nehovoria, že v Tabúku skutočne bola armáda, hovoria len o možnej historke, že nejaká armáda sa formuje. (Apologéti, ako tí zo stránky, "Discover the Truth" (Odhaľte pravdu) bežne zamieňajú dôveryhodné a slabšie zdroje, aby sa zdalo, že moslimovia v Medine boli v tom čase v bezprostrednom nebezpečenstve. Pozmeňujú tiež znenie pôvodného verša a uvádzajú udalosti, ktoré sa odohrali po Tabúku, ako keby ich predchádzali.)

Jediné spojenie medzi výpravou v Tabúku a predstavou sebaobrany pochádza z komentára spísaného niekoľko storočí po udalosti - nie od skorších, dôveryhodnejších zdrojov, ktoré sa nezmieňujú o ozajstnej hrozbe. V skutočnosti je výprava na Tabúk slávna pre jednu vec, a síce, že sa do nej mnohí moslimovia nechceli zapojiť. Inými slovami, nikto nemal pocit naliehavosti alebo nebezpečenstva.

Mohamed mal problém zhromaždiť veriacich, lebo ľudia v Medine nechceli cestovať na takú diaľku vo vysychajúcej horúčave a popri nedôveryhodných zdrojoch vody. Toto nezodpovedá kritickému prvku príbehu: moslimovia neboli pod útokom.

Mohamed sa v skutočnosti chystal bojovať proti Byzantíncom na byzantskom území, čo znie skôr ako útočná vojna pre vec Alláhovu než sebaobrana! (Verš 9:33 znie: On poslal svojho posla so správnym usmernením a s náboženstvom pravdy, aby zvíťazilo nad všetkými náboženstvami) Z taktického hľadiska je lepšie, keď si nepriateľ musí poradiť so skľučujúcimi podmienkami a veľkou vzdialenosťou, najmä keď to znamená mať obrannú výhodu.

Čo je ironické, každý tiež súhlasí s tým, že v čase Mohamedovho príchodu nebola v Tabúku žiadna byzantská armáda - a teda žiaden boj. Inými slovami, tá historka nebola pravdivá, čo robí argument apologétov o to menej dôveryhodným.

Ak bol verš 9:29 (a zvyšok 9. súry) naozaj o sebaobrane tvárou v tvár agresii, potom by človek očakával, že to tam bude jasne uvedené. Okrem toho, bolo by príhodné, keby tá pasáž bola zjavená aspoň v čase bezprostredného nebezpečenstva - povedzme, v čase nepriateľovho prelomu cez brány Mediny počas obliehania nešťastných moslimov, ktorí vyčerpali všetky spôsoby dosiahnutia mieru.

Namiesto toho sa ukazuje, že historickým kontextom je moslimská vojenská výprava na veľkú vzdialenosť, s cieľom prepadnúť ľudí na ich vlastnom území, v čase, keď sú obete celkom bezbranné. Keď tam už Mohamed bol, zabil niekoľko kresťanov a ostatných zastrašovaním donútil, aby odovzdali svoj majetok predtým, než zamieril späť.

Čo vám tiež apologéti nepovedia je, že existuje omnoho dôveryhodnejšie vysvetlenie pre výpravu na Tabúk, ktoré pochádza z uznávaného moslimského zdroja. Ibn Kathir je jedným z najuznávanejších historikov islamu, čo priznávajú i apologéti. Pracoval v čase, keď sa islamskí učenci zaoberali prifarbovaním omnoho menej než skutočnosťou. Jeho bádanie zistilo, že výprava do Tabúku bola o koristi a poplatku na kompenzáciu stratu príjmu z púte:

Keď Boh Všemohúci nariadil, že polyteistom treba zabrániť priblížiť sa k Posvätnej Mešite, či už počas púte alebo inokedy, Kurajšovci vyhlásili, že ich to pripraví o obchodnú činnosť, ktorá sa koná počas púte, a že preto utrpia finančnú stratu. A tak ich za to Boh odškodnil tak, že im nariadil bojovať proti ľuďom písma, aby buď prijali islam alebo platili džízu ("v stave podriadenosti").

Posol Alláhov (pokoj s ním) sa preto rozhodol bojovať proti Byzantíncom. Bolo to preto, že to boli ľudia najbližšie k nemu a najviac sa hodili na to, aby boli pozvaní k pravde kvôli svojej blízkosti k islamu a tým, ktorí v neho veria. Boh Všemohúci vyhlásil, "Ó, vy, ktorí veríte, bojujte proti neveriacim, ktorí sú blízko pri vás. Nech vo vás vidia krutosť; a vedzte, že Boh je s tými, ktorí sú zbožní." (Ibn Kathir, zv. 4, s. 1)

Toto je opakom toho, čo súčasní apologéti neisto tvrdia. Dáva to tiež väčší zmysel a perfektne to súhlasí s Koránom. Moslimovia v čase vyrozprávania veršov 9:29 a 9:123 nečelili útoku.

Apologetická stránka "Discover the Truth" pridáva k príbehu zopár iných prikrášlení, akým je tvrdenie, že nepriateľská armáda utiekla (čo nepodporujú ani moslimské, ani nezávislé záznamy), a tiež, že keď Mohamed prišiel do Tabúku, "kresťanom a Židom sa nič nestalo". Tomuto sa hovorí očividná lož. Tu je skutočný záznam o tom, čo Mohamed urobil:

Posol boží potom zavolal na Chálida ibn Valída a vyslal ho za Ukajdirom Dumom, mužom z Banú Kindá, ktorý bol ich kráľom; bol to kresťan. Posol boží (pokoj s ním) Chálidovi povedal, "Nájdeš ho ako loví dobytok."

Chálid cestoval, až kým nemal na dohľad Ukajdirovu pevnosť. Ukajdir bol na streche pevnosti so svojou ženou. Potom šiel dolu a prikázal, aby mu priviedli koňa. Osedlali mu ho. Niekoľko členov jeho rodiny potom odišlo na koňoch s ním, vrátane jeho brata menom Hassan. Všetci odišli na lov. Keď vyšli, jazdci proroka (pokoj s ním) na nich zaútočili, zajali Ukajdira a zabili jeho brata.

...Keď Chálid priviedol Ukajdira k poslovi božiemu, ten ušetril jeho krv a podpísal s ním zmluvu pod podmienkou, že bude platiť džízu. (Ibn Kathir, zv. 4, s. 21)

Takže tak. Kresťanská rodina, ktorá si žije svojím životom, je nemilosrdne prepadnutá a okradnutá na Mohamedov rozkaz. Prinajmenšom jeden člen je zabitý a ostatní si zachránia život súhlasom s platením džízy (t.j. vydieraním)... zvláštne, že sa to prehliadlo.

Posledný klinec do rakvy pre tvrdenie, že verš 9:29 a zvyšok 9. súry znamenajú niečo iné než to, čo hovoria, pochádza z príkladu Mohamedových spoločníkov. Oni by podľa všetkého najlepšie vedeli, či sa tie verše obmedzujú na sebaobranu alebo vyzývajú na vojnu proti Židom a kresťanom v ich krajinách.

Netreba ani hovoriť, že títo Mohamedovi spoločníci sa po smrti svojho proroka nerozutekali z Arabského polostrova na dobrosrdečné a dobročinné humanitárne misie. Viedli brutálne vojenské kampane na nastolenie islamskej hegemónie, zotročovali ľudí a vymáhali džízu od obyvateľov, ktorí neboli schopní primeranej obrany. Len v priebehu pár desaťročí sa dosah islamu rozšíril od Španielska po Indický subkontinent. Žiadny seriózny historik neverí, že to má niečo do činenia so sebaobranou.

sobota 2. septembra 2017

piatok 1. septembra 2017

Islam a násilie


Po udalostiach z 11. septembra sa o probléme násilia a náboženstva opäť začalo intenzívne diskutovať. Je naším presvedčením, že hoci rôzne politické, sociálno-ekonomické a kultúrne faktory významne prispeli ku vzostupu násilia a terorizmu v súčasnom fundamentalistickom islame, nemôžeme ignorovať náboženský rozmer tohto násilia, ktorý siaha späť ku samotnému srdcu a pôvodu islamu.