Mýtus:
"O našom prorokovi (pokoj s ním) nie je známe, že by niekoho zavraždil, ani že by prikázal zabiť."
Pravda:
Podľa hadísov Mohamed nariadil vraždu homosexuálov (Abú Dawud 4447 a 4448), dospelých ľudí za konsenzuálny sex (Sahíh Bucharí 60:79 a Sahíh Muslim 17:4196) a každého, kto sa riadil svojím svedomím a opustil islam kvôli inému náboženstvu (Sahíh Bucharí 83:17 a 84:64).
Apologéti to nemusia nazvať vraždou. Civilizovaný svet áno.
Potom sú tu ostatní:
"Zabite každého Žida, ktorý padne do vašej moci!"
Toto bol rozkaz, ktorý Mohamed vydal potom, ako jeho kmeň zabil iného Žida, ktorý sa volal Ka'b al-Ašraf. Od úkladného zavraždenia Asmy bint Marwan (poetky a matky piatich detí) v nočných hodinách po kresťanov zabitých v Tabúku je toto len jeden z mnohých príkladov zo Síry, ktoré vyvracajú hlúpu myšlienku, že prorok islamu nikdy neschválil vraždu.
Úspešná a krvavá úkladná vražda al-Ašrafa presvedčila Mohameda o tom, že je čas presadiť svoju nadvládu v Medine. Chcel vrhnúť hrôzu do sŕdc miestnych Židov, z ktorých mnohí mali iný názor na vpustenie moslimských imigrantov do svojej komunity. Mohamed ich začal zabíjať a vyháňať už osemnásť mesiacov po svojom príchode.
Zastrašovacia kampaň sa zameriavala zvlášť na posledné dva preživšie židovské kmene (Nadír a Kurajza). Škodoradostne veselý z dôvodu úspešnej vraždy vodcu kmeňa Nadír, al-Ašrafa, prorok islamu okamžite vyzval svojich mužov na zabíjanie náhodných cieľov, ktoré by prostredníctvom teroru a konverzií ešte viacej zredukovalo akýkoľvek odpor.
Po Mohamedovom príkaze zabiť "každého Žida, ktorý padne do vašej moci", moslimský stúpenec dobodal svojho židovského obchodného partnera na smrť. Brat toho moslima bol najskôr zdesený z tohto zločinu, keďže s obeťou boli nielen za dobre, ale ten obchodník bol kľúčovým pre ich vlastné živobytie:
Apoštol povedal, "Zabite každého Žida, ktorý padne do vašej moci." Hneď nato Muhajjisa bin Mas'ud skočil na Ibn Sunajna, židovského obchodníka, s ktorým mal sociálne a obchodné vzťahy, a zabil ho. Huwajjisa nebol v tom čase moslimom, hoci bol starším bratom. Keď ho Muhajjisa zabil, Huwajjisa ho začal biť, hovoriac, "Ty nepriateľ Boží, zabil si ho, hoci väčšina sadla na tvojom bruchu pochádza z jeho bohatstva?" Muhajjisa odpovedal, "Keby mi ten, kto mi nariadil zabiť ho, nariadil zabiť ťa, odsekol by som ti hlavu." Povedal, že toto bol začiatok Huwajjisovho prijatia islamu. Ten druhý odpovedal, "Pri Bohu, keby ti Mohamed prikázal zabiť ma, zabil by si ma?" On povedal, "Áno, pri Bohu, keby mi prikázal odseknúť ti hlavu, urobil by som to." Zvolal, "Pri Bohu, náboženstvo, ktoré ťa dokáže priviesť k tomuto, je ohromné!" A stal sa moslimom. (Ibn Ishák/Hišám 554)
Neveriaci brat bol dosť ohromený Mohamedovou schopnosťou porušiť spoločenskú dohodu a ovplyvniť ľudí, aby zabili dokonca i niekoho z vlastnej rodiny. Preto na mieste prijal "náboženstvo mieru" (predpokladajme, že jeho konverzia nebola z dôvodu sebazáchovy).
Ďalší príklad, kedy Mohamed otvorene schválil vraždu, sa objavil po zbabranom pokuse o úkladnú vraždu jeho protivníka v Mekke. Mohamedovi starostlivo vybraní vrahovia boli odhalení pred vykonaním svojho poslania a museli sa ukryť v jaskyni. Čoskoro sa im dostal do cesty nevinný muž, ktorý pásol svojho koňa:
Kým sme boli v jaskyni, prišiel Utmán bin Málik bin Ubajd Alláh al-Tajmí, ktorý kosil trávu pre svojho koňa. Približoval sa čoraz viac, až kým nestál pri samotnom vstupe do jaskyne... Vyšiel som a bodol som ho pod hruď dýkou. Zareval tak hlasno, že ho Mekkčania začuli... (Ibn Ishák/Hišám T. 1439 (s. 674) - pozri tiež al-Tabarí 1439 - pozn. prekl.)
Po tomto incidente sa zabijaci neskôr ocitli v ďalšej jaskyni, do ktorej nešťastne vstúpil jednooký pastier v čase, keď oddychovali:
Keď sa ma opýtal, kto som, povedal som mu, že som jedným z moslimov. Potom si ľahol vedľa mňa a so zvýšeným hlasom začal spievať: "Nebudem moslimom, kým žijem, ani si nevšimnem ich náboženstvo."
Povedal som si, "čoskoro uvidíš", a len čo beduín zaspal a začal chrápať, zodvihol som sa a zabil som ho strašnejším spôsobom, než akým bol kto kedy zabitý. Položil som koniec svojho luku na jeho zdravé oko a potom som naň tlačil, až kým som ho nevytlačil zo zadnej strany jeho krku. (Ibn Ishák/Hišám T. 1440 (s. 674) - pozri tiež al-Tabarí 1440 - pozn. prekl.)
Vražedná horúčka napodiv ešte neskončila. Moslimovia zabili tretieho Mekkčana na ceste späť a zajali ďalšieho. Mohamed bol informovaný o rôznych vraždách, vrátane tej, kedy bol zavraždený spiaci pastier, ktorého jediným "zločinom" bolo, že nikdy nebude moslimom. Jeho reakcia:
Smial sa (Mohamed) až tak, že mu bolo vidieť zadné zuby. Opýtal sa ma, čo je nové, a keď som mu povedal, čo sa stalo, požehnal ma. (Ibn Ishák/Hišám T. 1441 (s. 674 - 675) - pozri tiež al-Tabarí 1441 - pozn. prekl.)
Ani jeden z týchto ľudí nebol vinný z hrdelného zločinu, no neboli moslimami. Keďže vražda je v islame definovaná ako zabitie iného človeka z vlastnej vrstvy (viď zákon nerovnosti, Korán 2:178), konverzia na islam bola jediným spôsobom, ako si v tom čase zaistiť, že vás Mohamedovi muži nezabijú.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára