Mýtus:
"Náš prorok (pokoj s ním) vždy preukazoval vojnovým zajatcom najväčšie zľutovanie. Nikdy žiadnym rukojemníkom neublížil."
Pravda:
Islamskí teroristi zajímajú a popravujú zajatcov takmer každý deň. Hoci sme často uisťovaní, že tento zvyk nemá "nič do činenia s islamom", Mohamed v skutočnosti popravoval vojnových zajatcov a ostatných rukojemníkov.
Po bitke pri Badr bolo niekoľko bezbranných Mekkčanov zavraždených Mohamedovými spoločníkmi. Medzi nimi bol muž menom Umajja a jeho mladý syn, ktorých zajal moslim (bývalý priateľ, ktorý sa ich pokúsil ochrániť), no následne boli napadnutí davom skorej, než boli odprevadení do bezpečia:
"Povedal som, '(zaútočíš) na mojich väzňov?' Ale... Ľudia vytvorili okolo nás kruh, keď som ich ochraňoval. Potom jeden muž vytiahol svoj meč a odsekol chlapcovi nohu, kvôli čomu spadol, a Umajja (chlapcov otec) zakričal tak, ako som nikdy nepočul... Rozsekali ich svojimi mečmi na kusy." (Ibn Ishák/Hišám 449)
Ďalšia dojemná správa o islamskej galantnosti počas rovnakej bitky sa týka Abú Džahla, jedného z Mohamedových úhlavných nepriateľov v Mekke. Smrť si ho našla, keď bezbranne ležal. V tomto prípade využili dvaja moslimovia príležitosť, aby mu zasadili smrtiaci úder:
Mu'awwidha prechádzal okolo Abú Džahla, keď tam bezmocne ležal, a bil ho, kým posledný krát nevydýchol. (Ibn Ishák/Hišám 451)
Ďalší moslim menom Abdulláh potom šiel okolo, stúpil Abú Džahlovi na krk a posmieval sa mu predtým, než mu odsekol hlavu:
Potom som mu odsekol hlavu a priniesol ju apoštolovi so slovami, "Toto je hlava nepriateľa Alláha, Abú Džahla." ...Hodil som jeho hlavu pred apoštola a on vzdal vďaku Alláhovi. (Ibn Ishák/Hišám 451-452)
Je očividné, že títo Mohamedovi spoločníci si neboli vedomí toho, že "islam je proti" zabíjaniu zajatcov. Ale kto by ich aj vinil? Prorok islamu ich nielen chválil za vraždenie, ale nariadil tiež zabiť ďalšieho zajatca, ktorého pred neho priviedli.
Ukba bin Abú Mu'ajt prosil o život:
Keď apoštol nariadil, aby ho zabili, Ukba povedal, "Ale kto sa postará o moje deti, ó Mohamed?" (Mohamedova odpoveď) "Peklo." Muža zabili. (Ibn Ishák/Hišám 458, taktiež Abú Dawud 2686)
Ostatní zajatci boli prepustení po zaplatení výkupného, no Ukba si vyslúžil mimoriadne zaobchádzanie, lebo sa v Mekke posmieval Mohamedovi. Jeho zločinom bolo, že keď sa Mohamed modlil, hodil mu na chrbát vnútornosti mŕtveho zvieraťa, aby pobavil ostatných Mekkčanov (Sahíh Muslim 4422, Ibn Ishák/Hišám 277). Prorok islamu rozhodol, že tento priateľský žart stojí za to, aby ho kvôli nemu zabili, a stal sa prvou z niekoľkých ďalších okolností, za ktorých boli ľudia zabití na Mohamedov rozkaz len za to, že sa mu posmievali.
Čo je zaujímavé, zdá sa, že Mohamed ľutoval, že nezabil všetkých svojich zajatcov, lebo niekoľkých namiesto toho prepustil po zaplatení výkupného. Koránový verš 8:67 bol "zjavený" po bitke pri Badr a hovorí sa v ňom, "Neprislúchalo žiadnemu prorokovi, aby mal zajatcov, až kým silné rany na zemi nezasadí."
Prorok islamu pokračoval v popravovaní mnohých ďalších zajatcov, pričom najneslávnejším prípadom je poprava 800 mužov a chlapcov zajatých v Kurajze. Jeho muži tiež brutálne zavraždili starú ženu menom Umm Kirfa potom, ako ju zajali po nájazde na kmeň Banú Fazaráh. Podľa al-Tabarího bola zabitá tak, že jej "pripevnil lano ku nohám a dvom ťavám, ktoré hnal od seba, kým ju tie neroztrhli na dva kusy." (Dcéra tej ženy bola potom pridelená jednému z jej moslimských vrahov.)
Hoci moslimovia bežne tvrdia, že ich náboženstvo je "proti" zabíjaniu rukojemníkov, skutočná história islamu dokazuje, že nič nemôže byť vzdialenejšie od pravdy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára