Moslimské príbuzenské kríženie: dopady na inteligenciu, duševné zdravie, zdravie a spoločnosť

Masívne príbuzenské kríženie v moslimskej kultúre počas uplynulých 1400 rokov mohlo narobiť katastrofické škody na ich genofonde. Následky zmiešaných manželstiev medzi bratancami a sesternicami majú často vážny dopad na inteligenciu, duševné zdravie, zdravie a okolie potomkov.

---

Najslávnejším príkladom príbuzenského kríženia je staroveký Egypt, kde niekoľko faraónskych dynastií skolabovalo po niekoľko sto rokoch. Aby udržali bohatstvo a moc v rodine, faraóni sa často ženili s vlastnými sestrami alebo polovičnými sestrami a po niekoľkých generáciách bolo potomstvo mentálne a fyzicky neschopné vládnuť. Iným historickým príkladom sú kráľovské rodiny Európy, kde sa medzi sebou často brali kráľovské rodiny, pretože tradícia im nedovoľovala brať si ľudí nekráľovskej triedy.

Veľké množstvo mentálne retardovaných a postihnutých členov kráľovských rodín počas celej európskej histórie ukazuje nezdravé následky tejto metódy. Našťastie, kráľovské rodiny si v súčasnosti povolili sobášiť sa z lásky a nie len pre status.

Moslimská kultúra stále praktizuje príbuzenské kríženie a robí tak dlhšie než ktorákoľvek egyptská dynastia. Táto metóda tiež predchádza najstaršiu monarchiu na svete (dánsku) o 300 rokov.

Hrubý odhad ukazuje, že takmer polovica všetkých moslimov na svete vznikla príbuzenským krížením: v Pakistane je 70 percent všetkých manželstiev medzi bratancami a sesternicami (takzvaná "konsangvinita") a v Turecku je to medzi 25 a 30 percentami (Jyllands-Posten, 27.2. 2009, Imigrantom sa rodí viacej mŕtvych detí).

Štatistický výskum arabských krajín ukazuje, že až do 34 percent všetkých manželstiev v Alžírsku je konsangvinických (pokrvne príbuzných), v Bahrajne 46 percent, v Egypte 33 percent, v Núbii (južnej oblasti Egypta) 80 percent, v Iraku 60 percent, v Jordánsku 64 percent, v Kuvajte 64 percent, v Libanone 42 percent, v Líbyi 48 percent, v Mauritánii 47 percent, v Katare 54 percent, v Saudskej Arábii 67 percent, v Sudáne 63 percent, v Sýrii 40 percent, v Tunisku 39 percent, v Spojených arabských emirátoch 54 percent a v Jemene 45 percent (Reproductive Health Journal, 2009, Konsangvinita a reprodukčné zdravie medzi Arabmi).

Veľká časť moslimov splodených príbuzenským krížením sa rodí rodičom, ktorí sami vzišli z príbuzenského kríženia - čo významne zvyšuje riziká negatívnych mentálnych a fyzických následkov.

Množstvo pokrvne príbuzenských manželstiev je nižšie medzi moslimskými imigrantmi žijúcimi na Západe. Medzi Pakistancami žijúcimi v Dánsku je to menej než 40 percent a medzi tureckými imigrantmi 15 percent (Jyllands-Posten, 27.2. 2009, Imigrantom sa rodí viacej mŕtvych detí).

Viac než polovica pakistanských imigrantov žijúcich v Británii uzavrela zmiešané manželstvo:

Výskum uskutočnený BBC a vysielaný v utorok šokovanej krajine zistil, že prinajmenšom 55% komunity si vzalo bratanca alebo sesternicu. Toto zrejme súvisí s pravdepodobnosťou, že britská pakistanská rodina je aspoň 13-krát náchylnejšia než všeobecná verejnosť, že bude mať deti s recesívnymi genetickými poruchami (Times of India, 17.11. 2005, Zakážte britským Pakistancom manželstvá so sesternicami).

Nižšie percentuálne podiely môžu byť kvôli tomu, že je ťažké dostať vyvoleného člena rodiny do krajiny, alebo kvôli tomu, že zdravotná výchova je na Západe lepšia.

Nízka inteligencia

Niekoľko štúdií ukázalo, že deti z konsangvinických manželstiev majú nižšiu inteligenciu než deti rodičov, ktorí si nie sú príbuznými. Výskum ukazuje, že IQ u detí rodičov, ktorí sú si príbuznými, je o 10-16 bodov nižšie a že schopnosti súvisiace so sociálnym správaním sa u bábätiek splodených príbuzenským krížením vyvíjajú pomalšie:

"Účinky rodičovskej konsangvinity na kognitívne a sociálne správanie detí sa študovalo medzi ansarskými moslimami z Bhalgapúru v Biháre.

IQ u príbuzensky splodených detí (8 až 12-ročných) sa ukázalo byť nižšie (69 u vidieckej a 79 u predmestskej populácie) než u detí nesplodených príbuzensky (79, respektíve 95). Začiatok rôznych sociálnych profilov ako vizuálna fixácia, sociálny úsmev, rozumové pochopenie, ústne vyjadrenie a chytanie do rúk sa u príbuzensky splodených novorodencov významne oneskorujú." (Indická národná vedecká akadémia, 1983, Následky konsangvinity na inteligenčný kvocient a neonatálne správanie detí ansarských moslimov).

Článok "Účinky príbuzenského kríženia na Ravenove matice" usudzuje, že "indickí moslimskí školáci vo veku 13 až 15 rokov, ktorých rodičia sú bratancami a sesternicami, boli porovnávaní so spolužiakmi, ktorých rodičia si nie sú geneticky príbuzní, na Ravenových štandardných progresívnych maticiach, neverbálnom teste inteligencie. Skupina príbuzensky splodených mala výrazne nižšie skóre a výrazne vyššiu odchýlku než skupina príbuzensky nesplodená, a to v ostrom skóre a v skóre štatisticky prispôsobenom na kontrolu kvôli veku a socioekonomickému statusu." (Behaviorálna genetika, 1984).

Ďalšia štúdia ukazuje, že riziko nižšieho IQ než 70 narastá na 400 percent z 1,2 percenta u detí normálnych rodičov po 6,2 percenta u príbuzensky splodených detí: "Údaje naznačujú, že riziko mentálnej retardácie pri párení normálnych rodičov stúpa z 0,012 pri náhodných páreniach po 0,062 u predkov, ktorí sú bratancom a sesternicou." (Proceedings of the National Academy of Science, 1978, Účinok príbuzenského kríženia na IQ a mentálnu retardáciu). Štúdia s názvom Štúdia možných škodlivých účinkov konsangvinity (www.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1399-0004.1997.tb02447.x/abstract) usudzuje, že "Výskyt zhubného bujnenia, vrodených abnormalít, mentálnej retardácie a fyzického postihnutia bol významne vyšší u potomkov z konsangvinických než nekonsangvinických manželstiev."

Mentálne a fyzické choroby a smrť

Keď sú rodičia bratancom a sesternicou, riziko pôrodu mŕtveho dieťaťa sa zdvojnásobuje (Jyllands-Posten, 27.2. 2009, Imigrantom sa rodí viacej mŕtvych detí). Jedna štúdia analyzovala riziko popôrodného úmrtia (dieťa zomrie počas vlastného pôrodu), úmrtia dojčiat (dieťa zomrie, kým je ešte dojčaťom) a autosomálnych recesívnych porúch (vážne a často smrtiace genetické poruchy ako cystická fibróza a chrbticová svalová atrofia):

"Popôrodná mortalita u pakistanských detí bola 1,5-krát vyššia než u nórskych detí a mortalita dojčiat u pakistanských detí bola viac než dvojnásobná oproti nórskym deťom. Úmrtia kvôli autosomálnym recesívnym poruchám boli u pakistanských detí 18-krát bežnejšie. Podobne, úmrtia kvôli viacerým znetvoreniam, ktoré môžu byť súčasťou nerozpoznaných autosomálnych recesívnych syndrómov, boli 10-krát bežnejšie." (BMJ, 1994, Úmrtie dojčiat a konsangvinické manželstvo)

Existujú tiež dôkazy naznačujúce, že ľudia splodení príbuzenským krížením majú vyššie riziko rozvoja mentálnych porúch: "Klinické pozorovania naznačujú, že depresia je veľmi rozšírená v niektorých komunitách, kde sú tiež veľmi rozšírené konsangvinické manželstvá." (Indian Journal of Psychiatry, 2009, "Vzťah medzi konsangvinitou a depresiou u juhoindickej populácie").

Ďalšia štúdia sa zamerala na vzťah medzi manželstvami blízkych príbuzných a schizofréniou: "Čím bližší je pokrvný príbuzný, tým väčšia bola pravdepodobnosť schizofrenickej choroby." (Americká psychiatrická tlač, 1982, Úloha genetických faktorov v etiológii schizofrenických porúch).

Zvýšené riziko duševnej choroby u detí z manželstiev medzi bratancami a sesternicami by mohlo vysvetliť, prečo imigrantskí pacienti zaťažujú psychiatrický systém a sú nadmerne zastúpení medzi duševne chorými zločincami: "V nemocnici Sct. Hans, ktorá má najväčšie oddelenie pre klinicky duševne chorých zločincov v Dánsku, má viac než 40 percent pacientov imigrantské zázemie." (Kristeligt Dagblad, 26.6. 2007, Etnické menšiny sú nadmerne zastúpené medzi duševne chorými zločincami).

Dôsledky pre západný a moslimský svet

Následky pre potomkov konsangvinických manželstiev sú nepríjemne jasné: smrť, nízka inteligencia či dokonca mentálna retardácia, postihnutia a choroby často vedúce k pomalej a bolestivej smrti. Iné následky sú:

Obmedzené sociálne schopnosti a pochopenie, obmedzená schopnosť zvládať vzdelávanie a pracovné postupy a bolestivé liečebné procedúry. Negatívne kognitívne následky tiež ovplyvňujú riadiace funkcie. Zhoršenie sústredenia a emočnej kontroly najčastejšie vedú k antisociálnemu správaniu.

Ekonomické náklady a následky pre spoločnosť príbuzenského kríženia sú samozrejme druhoradou realitou ľudského utrpenia.

Príbuzenské kríženie medzi moslimami má však vážne dôsledky pre západné spoločnosti aj moslimský svet.

Výdavky súvisiace s mentálne a fyzicky postihnutými moslimskými imigrantmi vyčerpávajú rozpočet pre iné sociálne služby: "Keď bratanci a sesternice majú spolu deti, je u nich dvojnásobne pravdepodobné, že budú mať postihnuté dieťa - a to vychádza komunálne finančné zdroje draho. Postihnuté deti imigrantov stoja dánske okresy milióny. Len v okrese Copenhagen počet postihnutých detí za 10 rokov narástol o 100 percent. ... Meredith Lefelt kontaktovala 330 rodín s postihnutými deťmi v Copenhagene. Odhaduje, že jedna tretina jej klientov má cudzie kultúre zázemie." (BT, 10.11. 2003, Imigrantské príbuzenské kríženie stojí milióny).

Na vrchole sú výdavky pre moslimských imigrantov, ktorí - kvôli rôznym následkom toho, že sa narodili pokrvne príbuzným rodičom - nie sú schopní žiť v súlade s výzvami nášho západného trhu práce: u moslimských imigrantov a ich potomkov v Európe je veľmi vysoká miera nezamestnanosti.

To isté platí pre moslimov v USA, kde inštitút Gallup uskutočnil štúdiu zahrňujúcu 300 000 ľudí so záverom, že "väčšina moslimov v USA má nižší príjem, sú menej vzdelaní a majú horšiu prácu než populácia ako celok." (Berlingske Tidende, d. 3. marec 2009: Moslimovia v USA prosperujú.)

Kognitívne následky moslimského príbuzenského kríženia by mohli vysvetliť, prečo majú nezápadní imigranti o viac než 300 percent väčšiu pravdepodobnosť zlyhania v inteligenčnom teste dánskej armády než rodní Dáni: "19,3% nezápadných imigrantov nie je schopných prejsť inteligenčným testom dánskej armády. Pre porovnanie, neprejde len 4,7% uchádzačov s dánskym zázemím." (TV 2 Nyhederne, 13.6. 2007, Imigranti prepadli v armádnom teste).

Pravdepodobne to tiež vysvetľuje - aspoň čiastočne - prečo sú dve tretiny všetkých imigrantských školákov s arabským zázemím po 10 rokoch v dánskom školskom systéme negramotných: "Tí, ktorí hovoria arabsky so svojimi rodičmi majú extrémnu tendenciu k nedostatku čítacích schopností - 64 percent je negramotných. ...Nezáleží na tom, či sa to týka čítacích schopností, matematiky alebo vedy, vzorec je rovnaký: bilingválne zručnosti imigrantov (predovšetkým moslimských) sú nadmieru slabé v porovnaní s ich dánskymi spolužiakmi." (Rockwool Foundation Research Unit, máj 2007: Etnickí študenti nerobia dánske deti horšími).

Vysoké náklady na osobitné vzdelávanie pre pomaly sa učiacich spotrebúvajú jednu tretinu rozpočtu pre dánske školy. "Imigrantské deti sú jasne nadmerne zastúpené na copenhagenských školách pre retardované deti a deti s fyzickými postihnutiami. ... 51 percent detí na troch školách v Copenhagene pre deti s fyzickými a mentálnymi postihnutiami má imigrantské zázemie a v jednej zo škôl je to až 70 percent. ... Tieto podiely sú výrazne vyššie než podiel imigrantských detí v okrese, ktorý predstavuje 33 percent. Mnohé postihnuté deti sú jasným dôkazom, že v imigrantských rodinách je mnoho rodičov zo zmiešaných manželstiev.

Kvôli našej vysokej úrovni vzdelávania tiež môžu mať príbuzensky splodení študenti problém s tým, aby sa venovali svojim štúdiám a dokončili ich: "Mladí ľudia s menšinovým zázemím majú výrazne vyššiu mieru predčasného zanechania štúdia na stredných školách než mládež s dánskym zázemím. Pokiaľ ide o školy s obchodným vzdelávaním, táto miera je medzi imigrantmi 60 percent, dvakrát toľko ako medzi mladistvými s dánskym zázemím...".

Pri porovnaní so žiakmi s národným pôvodom jestvuje vo vzdelávacích výsledkoch veľká odchýlka. Napríklad, predčasné ukončenie štúdia medzi mladými ľuďmi s libanonským alebo iránskym zázemím je omnoho väčšie než medzi ľuďmi vietnamského zázemia." (Centrum pre vedomosti o integrácii v Randers, máj 2005, "Mládež, vzdelávanie a integrácia".) "Medzi imigrantskými deťmi, ktoré sa narodili a vyrástli v Dánsku, viac než tretina nemá žiadne vzdelanie. Medzi rodnými Dánmi je to menej než jedna pätina, ktorej sa nedostáva vzdelania.

Negatívne následky príbuzenského kríženia sú veľké tiež pre moslimský svet. Príbuzenské kríženie môže teda vysvetliť, prečo sa len deviatim moslimom podarilo dostať prestížnu Nobelovu cenu (5 z nich vyhrali "Cenu mieru" - za mier, o ktorom sa ukázalo, že netrval príliš dlho).

Obmedzená schopnosť pochopiť, oceniť a vyprodukovať vedomosti následkom obmedzeného IQ je pravdepodobne tiež čiastočne dôvodom, prečo moslimské krajiny produkujú 1/10 svetového priemeru pokiaľ ide o vedecký výskum: V roku 2003 bol svetový priemer pre produkciu článkov na milión obyvateľov 137, kým žiadna zo 47 krajín OIC (Organizácie islamskej spolupráce - pozn. prekl.), pre ktorú boli dostupné údaje, nedosiahla produkciu nad 107 na milión obyvateľov. Priemer OIC bol len 13." (Nature 444, s. 26-27, 1. november 2006, "Islam a veda: Medzera v údajoch").

Nedostatok záujmu o vedu a ľudský rozvoj v moslimskom svete je tiež jasný v Správach o arabskom ľudskom rozvoji (AHDR) OSN. AHDR dospeli k záveru, že za posledných tisíc rokov bolo do arabčiny preložených menej kníh než koľko sa preloží v Španielsku každý rok:

"Arabský svet preloží ročne asi 330 kníh, jednu pätinu z toho, čo sa preloží v Grécku. Súhrnný súčet preložených kníh od čias kalifa Maamúna (deviate storočie) je asi 100 000, takmer priemer toho, čo Španielsko preloží za rok." (Eugene Rogan, "Arabské knihy a ľudský rozvoj". Index cenzúry, zv. 33, vydanie z 2. apríla 2004, s. 152-157). "70 percent tureckých občanov nikdy nečítalo knihy. (APA, 23. februára 2009).

Záver

Niet pochýb, že široko rozšírená moslimská tradícia manželstiev medzi bratancom a sesternicou poškodila genofond moslimov. Keďže náboženské presvedčenie moslimov zakazuje manželstvá s nemoslimami a teda im zabraňuje v pridaní čerstvého genetického materiálu do svojej populácie, genetická škoda spôsobená ich genofondu od čias, kedy ich prorok povolil prvé manželstvo so sesternicou pred 1400 rokmi, je s najväčšou pravdepodobnosťou masívna.

Súcit pre zdravie budúcich generácií by mal byť dostatočný na to, aby boli zakázané zmiešané manželstvá medzi bratancami a sesternicami. Ekonomické a spoločenské následky sa rátajú taktiež. Taký zákaz by tiež zmenšil moslimskú imigráciu na Západ, pretože mnohé moslimské rodiny by rady pokračovali vo svojej metóde zmiešaných manželstiev, aby žili v súlade s kultúrnymi a náboženskými tradíciami a udržali bohatstvo a moc vo svojej rodine.

Legislatívny zákaz manželstiev medzi bratancami a sesternicami je logickým a súcitným imperatívom pre moslimský svet, pre EÚ a naše západné národné vlády.

Prevzaté z https://www.rightsidenews.com/life-and-science/culture-wars/muslim-inbreeding-impacts-on-intelligence-sanity-health-and-society/

10 tipov, ako čeliť islamu

Nicolai Sennels, psychológ

---

1) Bojujte proti všetkým typom šaríe, zastavte ich a obmedzte ich

Islamské právo, šaría, je proti sekulárnym, demokratickým zákonom a humanistickým hodnotám. Nielen, že diskriminuje moslimky, ale požaduje od moslimov, aby aktívne vzdorovali demokracii a aby bojovali, zotročovali a zabíjali nemoslimov. Vpustením šaríe do našej spoločnosti, bez ohľadu na to, v akých malých množstvách, dávame vodu na mlyn systému, ktorého najvyšším cieľom je naše zničenie. Vysiela to tiež vítací signál islamským fundamentalistom, že môžu prísť a žiť bez toho, aby sa museli asimilovať do našej spoločnosti a hodnôt. Vysiela to signál tak moslimom ako aj nemoslimom, že demokratické, humanistické hodnoty majú menšiu hodnotu než cudzie a stredoveké náboženské zákony brutálneho náboženstva.

Príklady šaríe:

- halal, miestnosti na modlenie len pre moslimov, islamské prázdniny a tradície vo verejných inštitúciách

- islamské pokrývky tváre (burky a nikáby) na verejných miestach

- islamské závoje ako súčasť verejných uniforiem

- dominovanie islamskej architektúry v našich mestách

2) Zastavte mešity

Mešity šíria doslovný výklad islamských posvätných kníh. Odmietajú sa dištancovať od zločinných aspektov Koránu a Mohameda. Namiesto toho ich kážu ako božské pravdy. Takže mešity fungujú ako zhromažďovacie body pre islamských fundamentalistov a vyvíjajú sociálny nátlak na umiernenejších moslimov, aby dodržiavali šaríu dôslednejšie.

Musíme žiadať, aby mešity aktívne a postupne odsudzovali pasáže z islamských svätých kníh, ktoré vyzývajú - alebo dokonca nariaďujú - zločinné správanie. Vo väčšine krajín sa toto dá urobiť s odkazom na ústavné zákony zakazujúce náboženstvá alebo organizácie šíriace posolstvo násilia alebo verejného neporiadku.

Musíme tiež šíriť znalosti o knihách, ktoré mešity, imámovia a islamské organizácie kážu ako božské pravdy každý piatok uprostred našej zraniteľnej, demokratickej spoločnosti.

3) Podporte slobodný prejav: využívajte ho!

Jediná vec, ktorej sa islam bojí tak ako svedomitej, usilovnej a dostatočnej policajnej sily (ktorú čoskoro posilní armáda), je pravda. To preto je väčšina moslimov proti slobodnému prejavu: pretože nám umožňuje odhaľovať zločinné zámeru islamu a odmietnuť požiadavky moslimov na zvláštne zaobchádzanie ako kultúrny imperializmus.

Preto musíme podporovať slobodný prejav a neexistuje iný skutočný spôsob, ako to robiť, než ho aktívne využívať na kritiku islamu. Ak je to možné, verejne a bez skrývania svojej tváre a mena.

4) Zastavte moslimskú imigráciu

Islam sa šíri prostredníctvom emigrácie. Korán dokonca sľubuje hojnosť a božskú odmenu za emigráciu pre vec islamu: "Ktokoľvek sa vysťahuje kvôli ceste Alláha, ten nájde na zemi mnohé iné možnosti a priestor.", hovorí Korán. "A kto opustí svoj dom a vysťahuje sa k Alláhovi a jeho poslovi a zastihne ho pri tom smrť, toho odmeniť pripadá Alláhovi a Alláh je odpúšťajúci a milosrdný." (4:100)

Bez moslimskej imigrácie a utečencov by Európa nemala obrovské problémy s ekonomikou, bezpečnosťou a kultúrnym zničením, ktoré má dnes a ktoré sa šíri do východnej Európy a USA, čiastočne ako výsledok úspešných snáh islamských teroristov vytvoriť veľké prúdy utečencov.

Musíme trvať na plnej hraničnej kontrole, úplnej národnej kontrole so zákonmi o imigrácii a utečencoch (odporujúcich EÚ a OSN) a úplnom zastavení islamskej imigrácie (vrátane zlučovania rodín). Trpká skúsenosť ukazuje, že je nemožné integrovať islamskú kultúru dostatočne. Výsledkom sú zničujúce ekonomické problémy a vytvorenie paralelnej spoločnosti s extrémnou mierou kriminality, slúžiacimi ako semenisko pre teroristov a šírenie šaríe na úkor sekulárneho práva.

5) Dajte ľuďom niečo, za čo sa postavia

Väčšina Západniarov sa obáva islamu a moslimskej imigrácie. Ale kvôli strachu o tom väčšina ľudí nehovorí. Pre odstránenie tohto strachu je dôležité upovedomiť ľudí, že ich názor podporujú mnohí ďalší a že jestvujú silné, solidárne komunity a hnutia, za ktoré sa môžu ľahko postaviť. Jedným z veľmi úspešných hnutí sú demonštrácie nemeckého hnutia PEGIDA. Takže nájdite spôsob, ako ľudí upovedomiť, že nie sú sami so svojou averziou voči islamu a že jestvujú normálni, spriaznení občania, ku ktorým sa môžu pridať, s ktorými sa môžu podeliť a spolupracovať.

A dajte ľuďom niečo, za čo sa môžu postaviť: slogany, symboly, odber informačných bulletinov (newsletter), petície, strany, organizácie a hnutia, odvážne hovorkyne a hovorcov, demonštrácie, blogy a skupiny v sociálnych médiách.

Buďte inšpirujúcim príkladom tým, že ukážete odvahu, budete dobre informovaný a budete konať bez hnevu.

6) Aktivujte náboženské a politické inštitúcie

Toto je v podstate o lobingu. Skontaktujte sa s náboženskými spoločnosťami, cirkvami a politickými a ekonomickými think tankami a organizáciami. Ukážte im, že z kritiky islamu môže mať prospech ich vlastná vec (islamské prenasledovanie kresťanov, moslimovia voliaci ľavicu a stojaci miliardy, moslimky sú utláčané, kvôli mešitám sa ceny neďalekých bytov znižujú - atď.). Je množstvo dôvodov, preto by sa politické skupiny a inštitúcie mali obávať - a nahlas vyjadrovať proti - islamu a moslimskej imigrácii. Pošlite im listy a knihy, požiadajte ich o stretnutie, pridajte sa do ich skupiny na Facebooku a začnite - pomaly a opatrne - zverejňovať na ich stránke kritické materiály o islame. Zistite, či by boli ochotní zaslať váš materiál svojim členom - alebo im pomôžte vytvoriť ich vlastný materiál kritický voči islamu. Ak budete mať šťastie, môžete získať naozaj dobré kontakty v médiách alebo etablovaných stranách či uznávaných organizáciách.

7) Začnite blogovať - každý deň!

V mnohých krajinách je katastrofálny nedostatok blogov. Čo je pri blogoch dôležité: zverejňujte materiály každý deň (aby ste zvýšili návštevnosť a záujem), vytvorte odber noviniek cez email a zjednodušte ľuďom prihlásenie sa ku nim (môžete vytvoriť svoj odber noviniek napríklad len z 10 najnovších príspevkov), uvádzajte odkazy na pôvodné zdroje, držte sa faktov, nie emočných výbuchov, zachovávajte triezvy jazyk a blokujte rasistov a nacistov, aby nemohli komentovať. Nájdite svoj blogovací materiál na Facebooku a medzinárodných blogoch ako gatesofvienna.net, thereligionofpeace.com, europenews.dk, jihadwatch.org, pamelageller.com a 10news.dk.

Čokoľvek zverejníte, uistite sa, že to rozšírite tiež na Facebooku (vo viacerých skupinách, ak je to možné) a Twitteri. Požiadajte vášho technicky nadaného priateľa, aby urobil nejaké SEO (optimizáciu pre internetové vyhľadávanie - pozn. prekl.) a ak budete chcieť, vytvorte blogerskú komunitu, kde budete zdieľať pracovnú záťaž hľadania, prekladania, zverejňovania a šírenia správ.

8) Demonštrácie

Ak máte tú možnosť, konanie demonštrácií môže byť veľmi efektívne. Často priťahujú pozornosť médií, mobilizujú ľudí a môžu vyslať silný signál politikom (najmä ak sa vám podarí upútať pozornosť novinárov). Použite Facebook, aby ste ju oznámili, nezabudnite získať povolenia od polície a miestnej samosprávy, vytvorte symboly a veľký čelný transparent. Nájdite dobrých/slávnych rečníkov a zvážte uskutočnenie nie len jednej demonštrácie, ale ich série, napríklad každý pondelok alebo v prvý pondelok každého mesiaca.

Môžete si tiež zvoliť, že budete také demonštrácie robiť pred mešitami, parlamentom alebo inými miestami, kde môžu pritiahnuť viacej pozornosti relevantných ľudí.

9) Píšte listy redaktorovi - a pokračujte v tom

Keby médiá neboli také zdržanlivé v informovaní o povahe islamu a následkoch moslimskej imigrácie, súčasná hrozba pre slobodu a bezpečnosť by nebola na dnešnej úrovni. Čím skorej budú naši voliči presvedčení, že zaplnenie našich parlamentov odvážnymi ženami a mužmi, ktorí sú ochotní bojovať proti vplyvu islamu, konvenciám OSN o imigrácii a zákonom EÚ o otvorených hraniciach, tým väčšia je šanca na úspešný výsledok pre každého. Novinári a redaktori nie sú šťastní keď majú informovať o veciach, ktoré svojvoľne držali ako tajomstvo, aby nepodnietili nijaké "zlé" myšlienky u obyvateľov. Môžeme pomôcť zaplniť informačnú priepasť tým, že redaktorom pošleme listy. Stránky venované názorom sú najčítanejšími časťami v novinách a ak list aj nevytlačia, stále sme vyslali signál redaktorovi, že ich čitateľov zaujíma táto konkrétna téma (a ak chcú predávať noviny, urobia lepšie, keď budú písať o veciach, ktoré ich čitateľov zaujímajú). Treťou výhodou je, že formulovaním takých listov si človek zdokonaľuje myšlienky a schopnosť obhajovať slobodu a argumentovať proti jej nepriateľom. Začať môžete takto:

a) Nájdite emailovú adresu pre listy redaktorovi.

b) Vždy píšte o súčasných záležitostiach. Môžu to byť utečenecké kvóty EÚ, nedávne vyjadrenie politikov, čerstvé štatistiky kriminality imigrantov atď.

c) Píšte presne - krátko a presne. 2-5 viet by malo stačiť. Dlhšie články môžu byť vynikajúce, ale je ťažšie donútiť redaktora, aby ich vytlačil v novinách. Príklad: "Jediné riešenie problému s utečencami, ktoré by bolo prospešné pre obe strany, je poslať všetkých späť a vybudovať vhodné tábory v ich vlastných regiónoch. Takýmto spôsobom budú nádejní imigranti odrádzaní od toho, aby nechali svoje rodiny samé v nebezpečných podmienkach a podnikli dlhé a často smrtiace cesty. Môžeme poskytnúť jedlo a bezpečnosť pre desiatky ľudí za tie isté peniaze, aké sú potrebné na ubytovanie jedného človeka hľadajúceho azyl tu, v našej krajine. Hlasujem za zatvorenie hraníc, poslanie utečencov späť a za pomoc pre nich v ich vlastných regiónoch, kde sa môžu cítiť viacej doma vo svojej kultúre a jazyku."

d) Pridajte odkazy na dokumentáciu.

e) Ak je to potrebné, použite falošný email, meno a adresu.

f) Pošlite skrytú kópiu relevantným priateľom, aby sa inšpirovali.

g) Skopírujte a pridajte svoje listy do sekcie komentárov na online spravodajských stránkach a blogoch - aby ste maximalizovali úžitok vašich snáh. Môžete ich tiež poslať relevantným politikom alebo ich zverejniť na Facebooku atď.

h) Zistite, ako skontrolovať, či noviny vytlačili váš list - a nezabudnite osláviť, keď ho vytlačia (mne vytlačia asi jeden z troch listov - doteraz ich mám v novinách viac než 700).

10) Ochraňujte vnútornú úroveň

Mnoho ľudí v Európe a tiež niekde vo zvyšku Západu sa pripravuje na život v násilnejšej spoločnosti. Vo Švédsku stúpa predaj zbraní, v Nemecku je vypredaný paprikový sprej a čoraz viac žien a mužov sa učí sebaobranu. Snáď sa mnohí pridajú k národnej garde svojej krajiny.

Človek nemôže urobiť chybu pri ničom z tohto, pokiaľ sa to všetko deje v rámci demokratického práva. Ale pri robení všetkých týchto vonkajších aktivít by sme tiež mali pamätať na naše vnútorné hodnoty a rozvoj. Čo sme a čím sa stávame vnútri bude budúcnosťou ďalších generácií. Nespočetne veľa vecí sa dá oznámiť prostredníctvom kníh a počítačov. Ale prenos hodnôt a názorov na naše vnútorné a najhlbšie úrovne je možný len prostredníctvom spojenia človeka s človekom: od človeka k človeku, od rodičov k deťom, od jednej generácie k ďalšej. Preto musíme nielen ochraňovať našu vnútornú spoločnosť a kultúru, naše demokratické práva a humanistické normy. Musíme tiež ochraňovať náš vnútorný život, a tu sú hnev a strach veľkými prekážkami. Profesionálny policajt a nahnevaný alebo hrozivý policajt sú dvomi celkom odlišnými vecami.

Jedným veľkým problémom je, že nezodpovední politici a naša lenivosť a pripútanosť k pohodlnému životnému štýlu umožňujú, že sa veci tak veľmi vymknú, že môžeme cítiť potrebu týrať samých seba, aby sme napravili historickú chybu nášho vodcu.

Ak vyjdeme z tejto zrážky civilizácií s väčším hnevom vo svojich mysliach a menším rešpektom pre ľudskú dôstojnosť, stratíme samotný základ toho, za čo bojujeme.

Preto by sme sa nemali považovať len za vonkajších ochrancov spoločnosti. Musíme tiež pamätať, že na veľmi hlbokých, psychologických úrovniach prenášame dôležité ľudské vnútorné hodnoty a postoje, ktorým trvalo stáročia, kým sa uskutočnili a vykryštalizovali.

Je psychologickým faktom, že naše emócie sú najsilnejším riadiacim faktorom našich činov. Inými slovami: ľudia sa správajú tak, ako sa cítia. Keď sa ľudia správajú zle, je to znakom bolestivých vnútorných stavov alebo veľmi zlých myšlienok, ktoré ich povedú k zaplneniu vlastného života a mysle utrpením. To neznamená, že by sme sa mali hanbiť za zle sa správajúcich moslimov a zostať pasívnymi, zatiaľ čo oni sa pokúšajú kompenzovať nízke sebavedomie, zbaviť sa bolesti, hnevu alebo sexuálnej frustrácie, alebo bojovať za božskú odmenu tým, že ubližujú druhým. Človek by mal zastaviť ich správanie a dúfajme, že s maximálnym pedagogickým efektom. Ale vždy s minimálnymi škodami a s čo najmenším možným hnevom. Môžeme to urobiť tak, že sa budeme držať túžby, že budú šťastní v budúcnosti - možno vzdialenej - a teda jedného dňa nájdu prebytok a postoj, ktoré budú základom pre pozitívnejšie skutky a ktoré naplnia ich životy a okolie ostatných väčšou láskou a šťastím. Skrátka: Treba urobiť omeletu, ale treba s čo najmenej rozbitými vajcami a s nepretržitou túžbou po dlhodobých situáciách výhodných pre každého. Toto nenecháva žiadny priestor pre zbytočnú brutalitu alebo pocity pomsty či nenávisti.

Udržanie štýlu v ťažkých časoch si vyžaduje pokojnú myseľ, zrelý a múdry súcit a veľmi široký rozhľad, ale popri robení toho, čo je nevyhnutné vonku nesmieme nikdy zabudnúť ochraňovať svoj vlastný ľudský rozvoj a našu najvyššiu túžbu po šťastí všetkých ľudí. Keby sa človek mal ocitnúť v situácii, kde je potrebná agresia, najlepšou vnútornou podporou je pravdepodobne pomyslieť si, že to človek robí v prospech ostatných a aby zastavil svojho protivníka a zabránil mu v spôsobení ďalšieho ublíženia ostatným a sebe.

Neexistuje iný spôsob ochrany nášho vnútorného, kultúrneho prenosu než jeho pestovaním, žitím a tým, že budeme ukazovať ostatným príklad, že je skutočne možné zostať takým aj v búrlivých časoch. Takže domáhajte sa a žite v súlade so sebou a zodpovednosťou vašej generácie. A buďte tou odvahou, radosťou a láskou, ktoré túžite, aby budúce generácie zažili a na ktorých aby vybudovali svoj život a spoločnosť.

Prevzaté z https://www.document.dk/2016/01/19/denne-er-skrevet-paa-engelsk-av-nicolai-sennels-noe-aa-legge-ut/

Práva nemoslimov v islamskom štáte

Samuel Shahid

Predslov

V nedávnej dobe bolo napísaných niekoľko kníh o právach nemoslimov, ktorí sú podrobení vláde islamského práva. Väčšina z týchto kníh predstavila islamský pohľad priaznivo, bez odhalenia negatívnych aspektov zdedených v týchto zákonoch.

---

Táto stručná štúdia sa pokúsi preskúmať tieto zákony tak, ako ich vyhlasujú štyri školy fiqh (právnej vedy). Kladie si za cieľ odhaliť čitateľovi negatívne dôsledky týchto zákonov bez ignorovania tolerantnejších názorov súčasných reformátorov.

Našou planúcou nádejou je, že táto štúdia našim čitateľom odhalí holú pravdu v jej pozitívnych aj negatívnych aspektoch.

S.S.

Pojem "islamského štátu"

"Islamský štát je v podstate ideologický štát a je teda radikálne odlišný od národného štátu." Toto vyhlásenie Mawdúdídho tvorí základ pre politický, ekonomický, sociálny a náboženský systém všetkých islamských krajín, ktoré zavádzajú islamské právo. Tento ideologický systém zámerne diskriminuje ľudí v súlade s ich náboženskou pridruženosťou. Mawdúdí, prominentný pakistanský moslimský učenec, zhŕňa základné rozdiely medzi islamským a sekulárnym štátom nasledovne:

1) Islamský štát je ideologický. Ľudia, ktorí v ňom prebývajú sa delia na moslimov, ktorí veria v jeho ideológiu a nemoslimov, ktorí v ňu neveria.

2) Zodpovednosť za politiku a administratívu takého štátu "by primárne mala spočívať na tých, ktorí veria v islamskú ideológiu." Nemoslimovia preto nemôžu byť žiadaní, aby sa ujali alebo aby im bola zverená zodpovednosť za tvorbu politiky.

3) Islamský štát musí rozlišovať (t.j. diskriminovať) medzi moslimami a nemoslimami. Islamské právo "šaría" však zaručuje nemoslimom "určité, konkrétne vyjadrené práva, mimo ktoré nemajú povolené miešať sa do záležitostí štátu, pretože neschvaľujú jeho ideológiu." Keď prijmú islamskú vieru, "stanú sa rovnými účastníkmi vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa štátu a vlády."

Hore uvedený názor je predstaviteľom hanífitov, alebo hanífovskej právnej školy, jednej zo štyroch islamských škôl práva. Ostatné tri školy sú málikovia, hanbaliti (najprísnejšia a najfundamentalistickejšia zo všetkých škôl) a šáfiovia. Všetky štyri školy sa dogmaticky zhodujú na základných vyznaniach islamu, no odlišujú sa vo svojich výkladoch islamského práva, ktoré je odvodené zo štyroch zdrojov:

a) Korán (čítať alebo recitovať): posvätná kniha moslimskej komunity obsahujúca priame citácie od Alláha, ako ich údajne nadiktoval Gabriel.

b) hadísy (príbehy): zbierky islamských tradícií obsahujúcich slová a skutky Mohameda, ako ich počuli jeho súčasníci z prvej, druhej a tretej ruky.

c) al-kijás (analógia alebo porovnanie): právne rozhodnutie načrtnuté islamskými právnikmi, založené na predchádzajúcich prípadoch.

d) idžmá (konsenzus): výklady islamských zákonov vynesených na základe konsenzu uznávaných moslimských učencov v určitej krajine.

Textových zákonov predpísaných v Koráne je niekoľko. Pre prominentných učencov zbehlých v Koráne, hadísoch a ostatných islamských vedných odboroch sú dvere doširoka otvorené, aby predstavili svoju fatwu (právny názor), ako uvidíme neskôr.

Klasifikácia nemoslimov:

Vo svojom článku "Výnosy ľudí zmluvy a menšiny v islamskom štáte" šejk Nadžíh Ibrahim Ibn Abdulláh poznamenáva, že právnici zatrieďujú nemoslimov alebo neveriacich do dvoch kategórií: Dar al-Harb alebo dom vojny, čo odkazuje na nemoslimov, ktorí nie sú viazaní mierovou zmluvou alebo dohodou a ktorých krv a majetok nie sú chránené zákonom krvnej pomsty alebo odplaty; a Dar al-Salam alebo dom mieru, čo odkazuje na tých, ktorí spadajú do troch kategórií:

1) dhimmí (tí vo väzbe) sú nemoslimskí občania, ktorí žijú v moslimských krajinách a súhlasia s platením džízje (poplatku) výmenou za ochranu a bezpečnosť a s tým, že sa podriadia islamskému právu. Títo majú trvalú zmluvu.

2) ľudia hudny (prímeria) sú tí, ktorí podpíšu mierovú zmluvu s moslimami po porážke vo vojne. Súhlasia s tým, že budú prebývať vo vlastnej krajine, no budú podrobení právnej vede islamu ako dhimmí za predpokladu, že nebudú viesť vojnu proti moslimom.

3) mustámin (ochraňovaní) sú osoby, ktoré prichádzajú do islamskej krajiny ako poslovia, obchodníci, návštevníci alebo študenti, ktorí sa chcú dozvedieť o islame. Mustámin by nemal viesť vojnu proti moslimom a nie je povinný platiť džízu, ale nalieha sa na neho, aby prijal islam. Ak mustámin neprijme islam, má dovolené bezpečne sa vrátiť do svojej krajiny. Moslimovia majú zakázané akokoľvek ho zraniť. Keď je späť vo vlasti, zaobchádza sa s ním ako s niekým, kto patrí do domu vojny.

Táto štúdia sa bude zameriavať na zákony vzťahujúce sa na dhimmí.

Islamské právo a dhimmí

Moslimskí muftíovia (právne autority) sa zhodujú, že dohoda s dhimmí by mala byť primárne ponúkaná ľuďom knihy, to znamená kresťanom a Židom, potom magom (jednému zo šiestich médskych kmeňov tvoriacich Médsku a neskôr Perzskú ríšu, ktorý si vyhradil používanie mágie - pozn. prekl.) alebo zoroastrijcom. Nezhodujú sa však v tom, či by sa mala podpisovať akákoľvek dohoda s ostatnými skupinami, ako sú komunisti a ateisti. Hanbaliti a šáfiovia veria, že s bezbožnými alebo tými, ktorí neveria v najvyššieho boha, by sa nemala uzatvárať nijaká zmluva. Hanífiti a málikovia potvrdzujú, že džizja sa môže prijímať od všetkých neveriacich bez ohľadu na ich presvedčenia a vieru v boha. Abú Hanífa však nechcel, aby pohanskí Arabi mali túto možnosť, pretože sú ľudom proroka. Musia dostať len dve možnosti: prijať islam alebo zomrieť.

Džizja (poplatok)

Džizja doslova znamená trest. Je to ochranná daň vyberaná od nemoslimov žijúcich v islamských režimoch, čím potvrdzujú svoj právny status. Mawdúdí tvrdí, že "prijatie džízji stanovuje nedotknuteľnosť ich životov a majetku a od tej doby ani islamský štát, ani moslimská verejnosť nemajú nijaké právo porušiť ich majetok, česť alebo slobodu." Platenie džízje je symbolom poníženia a podriadenosti, pretože dhimmí sa nepovažujú za občanov islamského štátu, hoci vo väčšine prípadov sú rodnými občanmi danej krajiny.

Taký postoj odcudzuje dhimmí od toho, aby boli podstatnou časťou komunity. Ako sa dhimmí môže vo vlastnej krajine cítiť ako doma, medzi vlastnými ľuďmi a s vlastnou vládou keď vie, že džizja, ktorú platí, je symbolom poníženia a podriadenosti? Vo svojej knihe Islamské právo vzťahujúce sa na nemoslimov šejk Abdulláh Mustafa Al-Muraghi naznačuje, že od džízje môžu byť oslobodení len dhimmí, ktorí sa stanú moslimami alebo zomrú. Šáfiovia opakujú, že keď dhimmí prijme islam, džizja sa automaticky neodkladá. Vyňatie z džízji sa stalo podnetom na povzbudenie dhimmí, aby sa zriekli svojej viery a prijali islam.

Šejk Nadžíh Ibrahim Ibn Abdulláh zhrňuje účel džízje. Hovorí, citujúc Ibn Kajjíma al-Džavzíjju, že džizja je uzákonená:

"...aby ušetrila krv (dhimmí), aby bola symbolom poníženia neveriacich a ako urážka a trest pre nich, a ako naznačujú šáfiovia, džizja je ponúkaná výmenou za bývanie v islamskej krajine." Ibn Kajjím teda dodáva, "Keďže celé náboženstvo patrí bohu, jej cieľom je poníženie bezbožnosti a jej stúpencov a ich urážka. Uvalenie džízje na stúpencov bezbožnosti a ich útlak je požiadavkou božieho náboženstva. Koránsky text naznačuje tento význam keď hovorí: "až kým nezaplatia poplatok vlastnou rukou a nie sú ponížení." (Korán 9:29). S týmto si protirečí to, keď sú neveriaci ponechaní, aby si užívali svoju moc a praktizovali svoje náboženstvo ako chcú, tak, aby mali moc a autoritu."

Dhimmí a náboženské praktiky

Moslimovia veria, že dhimmí sú mušrikun (polyteisti) kvôli tomu, že považujú vieru v trojicu za vieru v troch bohov. Islam je jediné pravé náboženstvo, tvrdia. Preto, aby ochránili moslimov od nepoctivosti, najmä od neodpustiteľného hriechu širk (polyteizmu), jeho praktizovanie je medzi moslimami zakázané, pretože sa považuje za najväčšiu ohavnosť. Keď ho kresťania praktizujú verejne, stáva sa to pokušením a nabádaním k odpadlíctvu. Je významné, aby sme na tomto mieste poznamenali, že podľa Muraghiho sú dhimmí a neveriaci polyteisti, a preto sa s nimi musí zaobchádzať rovnako.

Podľa moslimských právnikov musia byť dhimmím (kresťanom a Židom), ktorí prebývajú medzi moslimami, vnútené nasledovné právne výnosy:

1) Dhimmí nemajú dovolené stavať nové kostoly, chrámy alebo synagógy. Majú dovolené obnovovať staré kostoly alebo domy uctievania za predpokladu, že nedovolia pridanie nijakej novej konštrukcie. "Staré kostoly" sú tie, ktoré existovali pred islamským dobytím a sú zahrnuté v mierovej dohode moslimov. Výstavba akéhokoľvek kostola, chrámu alebo synagógy na Arabskom polostrove (Saudskej Arábii) je zakázaná. Je to krajina proroka a len islam by tu mal prevládať. Avšak moslimovia, ak si to prajú, majú dovolené zdemolovať všetky nemoslimské domy uctievania v ktorejkoľvek krajine, ktorú dobyjú.

2) Dhimmí nemajú dovolené modliť sa alebo čítať svoje posvätné knihy doma alebo v kostoloch nahlas, aby moslimovia nepočuli ich modlitby.

3) Dhimmí nemajú dovolené tlačiť svoje náboženské knihy alebo ich predávať na verejných miestach a trhoch. Majú dovolené zverejňovať a predávať ich medzi svojimi ľuďmi, vo svojich kostoloch a chrámoch.

4) Dhimmí nemajú dovolené osádzať kríž na svoje domy alebo kostoly, keďže je to symbol neviery.

5) Dhimmí nemajú dovolené vysielať alebo ukazovať svoje obradné náboženské rituály v rádiu, televízii alebo využívať médiá, či zverejňovať akýkoľvek obrázok svojich náboženských obradov v novinách a časopisoch.

6) Dhimmí nemajú dovolené zhromažďovať sa v uliciach počas svojich náboženských festivalov; skôr musí každý z nich ísť potichu do svojho kostola alebo chrámu.

7) Dhimmí nemajú dovolené vstúpiť do armády, pokiaľ nie sú nenahraditeľne potrební, pričom v takom prípade nemajú dovolené získať vedúce pozície, no považujú sa za žoldnierov.

Mawdúdí, ktorí je hanífitom, vyjadruje veľkorysejší názor voči kresťanom. Povedal:

"Vo vlastných mestách a veľkomestách majú povolené činiť tak (praktizovať svoje náboženstvo) s úplnou slobodou. V čisto moslimských oblastiach však má islamská vláda plnú voľnosť konania na uvalenie takých obmedzení na ich vyznania viery, aké považuje za nevyhnutné."

Odpadlíctvo v islame

Odpadlíctvo znamená odmietnutie náboženstva islamu či už skutkom alebo slovom. "Akt odpadlíctva teda ukončuje vernosť človeka voči islamu." Keď človek odmietne fundamentálne vyznania islamu, odmieta vieru a to je akt odpadlíctva a taký skutok je v islame vážnym hriechom. Korán naznačuje,

"Ako by Alláh mohol správne viesť ľudí, ktorí sa zriekli viery potom, čo uverili, a potom, čo dosvedčili, že posol je pravdivý, a potom, čo k nim prišli jasné dôkazy? Alláh predsa nepovedie cestou správnou ľud nespravodlivý. A odmenou ich bude, že padne na ne prekliatie Alláhovo a anjelov i ľudstva celého a budú v ňom naveky a nebude im zmiernený trest ani daný odklad okrem tých, kto kajúcne sa potom obrátia a polepšia sa. A Alláh je veru odpúšťajúci, milostivý. (Korán 3:86-89)"

Oficiálne, islamské právo od moslimov požaduje, aby nenútili dhimmí prijať islam. Je povinnosťou každého moslima, domnievajú sa, preukázať dobré vlastnosti islamu, aby tí, ktorí sú nemoslimami, ochotne konvertovali potom, čo objavia jeho veľkosť a pravdu. Keď sa človek stane moslimom, nemôže to vziať späť. Ak to urobí, najprv bude varovaný, potom dostane tri dni na zváženie a kajanie. Ak pretrváva vo svojom odpadlíctve, od jeho ženy sa vyžaduje, aby sa s ním rozviedla, jeho majetok sa skonfiškuje a jeho deti mu budú odobrané. Nemá dovolené opäť sa oženiť. Namiesto toho by mal byť privedený pred súd a odsúdený na smrť. Ak sa kajá, môže sa vrátiť ku svojej žene a deťom alebo sa znovu oženiť. Podľa hanífitov odpadlíčka nemá dovolené opäť sa vydať. Musí stráviť čas rozjímaním, aby sa mohla vrátiť k islamu. Ak sa nekajá alebo neodvolá svoje odpadlíctvo, nebude odsúdená na smrť, ale má byť prenasledovaná, zbitá a väznená až kým nezomrie. Ostatné školy šaríe pre ňu požadujú smrť. Hore uvedený trest je predpísaný v hadíse zaznamenanom Bucharím: "Oznámil Abás... že posol Alláha... povedal, 'Ktokoľvek zmení svoje náboženstvo (od islamu k akejkoľvek inej viere), zabite ho. '"

Vo svojej knihe Šaría: Islamské právo Doi poznamenáva, "Na treste smrti v prípade odpadlíctva sa jednohlasne zhodli všetky štyri školy islamského práva."

Nemoslim túžiaci sa stať moslimom je povzbudzovaný tak urobiť a ktokoľvek, dokonca i otec alebo matka, ktorá sa ho pokúša zastaviť, môžu byť potrestaní. Avšak ktokoľvek, kto sa pokúša konvertovať moslima na akúkoľvek inú vieru môže čeliť trestu.

Občianske zákony

Dhimmí a moslimovia podliehajú tým istým občianskym zákonom. Má sa s nimi zaobchádzať rovnako vo veciach cti, krádeže, cudzoložstva, vraždy a poškodzovania majetku. Musia byť potrestaní v súlade s islamským právom bez ohľadu na svoju náboženskú pridruženosť. Dhimmí a moslimovia sa podriaďujú islamským zákonom vo veciach občianskeho podnikania, finančných transakcií ako predaje, prenájmy, firmy, zakladanie spoločností, fariem, cenné papiere, hypotéky a dohody. Napríklad, krádež sa trestá odseknutím zlodejovej ruky, či už je to moslim alebo kresťan. Ale pokiaľ ide o privilégiá, dhimmí sa netešia rovnakému zaobchádzaniu. Napríklad, dhimmím sa nevydávajú oprávnenia na nosenie zbraní.

Manželstvo a deti

Moslim sa môže oženiť s dhimmí dievčaťom, no dhimmí nemá dovolené oženiť sa s moslimským dievčaťom. Ak žena prijme islam a chce sa vydať, jej nemoslimský otec nemá autoritu, aby ju odovzdal jej ženíchovi. Musí byť odvedená moslimským poručníkom.

Ak jeden rodič je moslim, deti musia byť vychované ako moslimovia. Ak otec je dhimmí a jeho manželka konvertuje na islam, ona sa musí rozviesť; potom bude mať právo na výchovu svojho dieťaťa. Niektoré fundamentalistické školy naznačujú, že moslimský manžel má právo uväzniť svoju dhimmí manželku vo svojom dome a držať ju pod kontrolou, aby nechodila do svojho domu uctievania.

Trest smrti

Hanífiti veria, že dhimmí a moslimovia musia znášať rovnaký trest za podobné zločiny. Ak moslim zabije dhimmího zámerne, na oplátku musí byť zabitý. To isté platí pre kresťana, ktorý zabije moslima. Ale ostatné právne školy majú odlišné výklady islamského práva. Šáfiovia vyhlasujú, že moslim, ktorý zavraždí dhimmího, nemusí byť zabitý, pretože nie je rozumné dávať moslima na jednu úroveň s polyteistom (muširk). V takom prípade sa musí zaplatiť krvavá cena. Trest závisí od právnej školy prijatej v konkrétnej krajine, kde je spáchaný zločin alebo priestupok. Toto ilustruje dôsledok rôznych výkladov islamského práva založeného na hadísoch.

Každá škola sa pokúša zdokumentovať svoju právnu možnosť odkazom na hadís alebo incident, ktorý zažil prorok alebo "správne vedení" kalifovia.

Svedkovia dhimmí

Dhimmí nemôžu vypovedať proti moslimom. Môžu vypovedať len proti iným dhimmí alebo mustámin. Ich prísahy na islamskom súde sa nepovažujú za platné. Podľa šaríe dhimmí dokonca nie je spôsobilý, aby bol pod prísahou. Muraghi bez príkras vyhlasuje, "Svedectvo dhimmího sa neprijíma, pretože Alláh - nech je velebený - povedal: 'boh nedovolí neveriacim (káfirom) mať prevahu nad veriacimi'." Dhimmí, považovaný za neveriaceho, nemôže vypovedať proti moslimovi bez ohľadu na svoju morálnu dôveryhodnosť. Ak dhimmí falošne obviní iného dhimmího a bol už raz potrestaný, jeho dôveryhodnosť a bezúhonnosť je pošpinená a jeho výpoveď už nie je prijateľná. Jedným vážnym dôsledkom tohto je, že ak jeden moslim spáchal vážny priestupok proti inému a svedkom boli len dhimmí, súd bude mať problémy s rozhodnutím o prípade, keďže výpovede od dhimmí sa neprijímajú. A predsa, ak tento dhimmí, ktorého bezúhonnosť je poškvrnená, konvertuje na islam, jeho výpoveď proti dhimmí a moslimom bude prijatá, pretože podľa šaríe, "prijatím islamu získal novú dôveryhodnosť, ktorá mu umožňuje svedčiť..." Všetko, čo musí urobiť, je vyriecť islamské vyznanie viery pred svedkami, a to ho pozdvihne zo statusu vyvrheľa na úroveň rešpektovaného moslima tešiaceho sa všetkým privilégiám zbožného moslima.

Osobné právo

V osobných veciach sobášov, rozvodov a dedičstva majú dhimmí povolené odvolať sa na vlastné náboženské súdy. Každá kresťanská denominácia má právo a autoritu určiť výsledok každého prípadu. Dhimmí môžu slobodne praktizovať vlastné sociálne a náboženské obrady doma a v kostole bez zasahovania zo strany štátu, a to i v takých veciach, ako pitie vína, chov prasiat a jedenie bravčoviny, pokiaľ ju nepredávajú moslimom. Dhimmí majú všeobecné odoprené právo odvolávať sa na islamský súd v rodinných záležitostiach, vo veci sobáša, rozvodu a dedičstva. Avšak v prípade, že moslimský sudca súhlasí s prevzatím takého prípadu, súd musí uplatniť islamské právo.

Politické práva a povinnosti

Islamský štát je ideologický štát, preto hlavou štátu nevyhnutne musí byť moslim, pretože je viazaný šaríou, aby viedol a spravoval štát v súlade s Koránom a sunnou. Funkciou jeho poradnej rady je pomáhať mu v zavádzaní islamských princípov a ich dodržiavaní. Ktokoľvek, kto neprijme islamskú ideológiu, nemôže byť hlavou štátu alebo členom rady.

Mawdúdí, vedomý si požiadaviek súčasnej spoločnosti, sa zdá byť tolerantnejší voči dhimmím. Hovorí,

"Pokiaľ ide o parlament alebo zákonodarný zbor súčasného typu, ktorý je do značnej miery odlišný od poradnej rady v jej tradičnom zmysle, toto panovanie môže byť zmiernené, aby povolilo nemoslimom byť členmi za predpokladu, že ústava plne zaistila, aby nebol prijatý nijaký zákon odporujúci Koránu a sunne, že Korán a sunna budú hlavným zdrojom verejného práva a že hlavou štátu bude nevyhnutne moslim."

Za týchto okolností by sféra vplyvu nemoslimských menšín bola obmedzená na záležitosti súvisiace so všeobecnými problémami krajiny alebo záujmom menšín. Ich účasť by nemala poškodzovať základnú požiadavku islamu. Mawdúdí dodáva,

"Je možné vytvoriť separátne reprezentatívne zhromaždenie pre všetky nemoslimské skupiny v moci ústredného vládneho úradu. Členstvo a volebné práva takého zhromaždenia sa budú vzťahovať len na nemoslimov a bude im daná plná sloboda v jeho rámci."

Týmto názorom sa nedostáva súhlas väčšiny iných škôl šaríe, ktoré sú toho názoru, že nemoslimovia nemajú dovolené prevziať akúkoľvek pozíciu, ktorá by im mohla poskytnúť akúkoľvek autoritu nad ktorýmkoľvek moslimom. Pozícia zvrchovanosti vyžaduje zavedenie islamskej ideológie. Tvrdí sa, že nemoslim (bez ohľadu na svoje nadanie, úprimnosť a lojalitu voči svojej krajine) nemôže a nepracoval by verne na dosiahnutí ideologických a politických cieľov islamu.

Svet obchodu

Politická aréna a oficiálny verejný sektor nie sú jedinou oblasťou, v ktorej nemoslimovia nemajú dovolené získať pozíciu autority. Moslimský zamestnanec, ktorý pracuje v spoločnosti, sa v liste pýta, "či je pre moslimského majiteľa (spoločnosti) povolené udeliť kresťanovi autoritu nad ostatnými moslimami? (Al-Muslim Weekly; zv. 8; vydanie číslo 418; piatok 5.2.1993).

V reakcii na túto otázku traja eminentní moslimskí učenci vydali svoje právne názory:

Šejk Manna K. Al-Kubtan, profesor vyšších štúdií na Škole islamského práva v Rijáde naznačuje, že:

V podstate, kontrola nemoslimov nad moslimami nie je prípustná, pretože boh všemocný povedal: "Alláh nedá neveriacim (t.j. kresťanom) možnosť zvíťaziť nad veriacimi (moslimami)" (Korán 4:141). Pretože boh - sláva mu - vyvýšil moslimov na najvyššie miesto (nad všetkých ľudí) a predurčil im moc na základe koránskeho textu, v ktorom boh všemohúci hovorí: "Avšak moc náleží Alláhovi a jeho poslovi a veriacim (moslimom)" (Korán 63:8).

Takže, autorita nemoslima nad moslimom je nezlučiteľná s týmito dvoma veršami, keďže moslim sa musí podriadiť a poslúchať kohokoľvek, kto je za neho zodpovedný. Moslim sa mu preto stáva podriadeným a takto by tomu v prípade moslima nemalo byť.

Dr. Salíh Al-Sadlan, profesor šaríe v Škole islamského práva v Rijáde cituje tie isté verše a tvrdí, že neveriacemu (v tomto prípade kresťanovi) nie je povolené byť zodpovedným za moslimov či už v súkromnom alebo verejnom sektore. Taký skutok:

"má za následok poníženie moslima a vyzdvihnutie neveriaceho (kresťana). Tento neveriaci môže využiť svoju pozíciu na poníženie a urážku moslimov, ktorí pracujú pod jeho vedením. Pre majiteľa spoločnosti je vhodné, aby sa bál boha všemohúceho a nad moslimov splnomocnil iba moslima. Taktiež, súdne príkazy vydané vládcom stanovujú, že neveriaci by nemal byť zodpovedný (za moslimov), keď je dostupný moslim, ktorý by mohol prevziať vedenie. Naša rada majiteľovi spoločnosti je, aby odstránil tohto neveriaceho a nahradil ho moslimom."

Vo svojej reakcii Dr. Fahd Al-Usajmí, profesor islamských štúdií na Učiteľskej univerzite v Rijáde poznamenáva, že moslimský majiteľ spoločnosti by mal hľadať moslimského zamestnanca, ktorý je lepší než kresťan (manažér), alebo jemu rovný alebo i menej kvalifikovaný, no má možnosť byť vyškolený, aby získal rovnaké zručnosti, akým sa teší kresťan. Kresťanovi nie je dovolené byť zodpovedným za moslimov na základe všeobecných dôkazov, ktoré naznačujú nadradenosť moslimov nad ostatnými. Potom cituje (Korán 63:8) a tiež cituje verš 22 z kapitoly 58:

Nenájdeš žiadnych ľudí, veriacich v Alláha a deň posledný, priateliť sa s tými, ktorí sa protivia Alláhovi a jeho poslovi, hoci to boli ich otcovia či synovia alebo ich bratia či rod.

Usajmí tvrdí, že byť pod autoritou kresťana môže moslimov prinútiť lichotiť mu a ponížiť samých seba voči tomuto neveriacemu v nádeji, že získajú niečo z toho, čo má on. Toto je proti potvrdeným dôkazom. Potom naráža na príbeh Umara Ibn Al-Chattába, druhého kalifa, ktorý bol nespokojný s jedným zo svojich správcov, ktorý vymenoval dhimmího za pokladníka a poznamenal: "Stali sa loná žien neplodnými, že dali zrod len tomuto mužovi?" Potom Usajmí dodáva:

Moslimovia by sa mali báť boha vo svojich moslimských bratoch a cvičiť ich... lebo úprimnosť a strach z boha sú prvotne v moslimovi, na rozdiel od neveriaceho (kresťana), ktorý je prvotne neúprimný a nebojí sa boha.

Znamená to, že kresťan, ktorý vlastný podnik, nemôže zamestnať moslima na prácu pre seba? Čo je horšie, znamená to, že dhimmí, bez ohľadu na svoju nerovnú spôsobilosť, nemôže byť vymenovaný na správnu pozíciu, kde by najlepšie slúžil svojej krajine? Táto otázka si vyžaduje odpoveď.

Sloboda vyjadrenia

Mawdúdí, ktorý je zhovievavejší než väčšina moslimských učencov, predstavuje revolučný názor keď zdôrazňuje, že v islamskom štáte:

"budú mať všetci nemoslimovia slobodu svedomia, možností, vyjadrenia a združovania ako tú, ktorej sa tešia samotní moslimovia a budú sa podriaďovať rovnakým obmedzeniam, aké sú uvalené zákonom na moslimov."

Mawdúdího názory neprijíma väčšina islamských škôl práva, najmä pokiaľ ide o slobodu vyjadrenia ako kritika islamu a vlády. Aj v krajine ako Pakistan, domovine Mawdúdího, je nezákonné kritizovať vládu alebo hlavu štátu. Mnohí politickí väzni sú v Pakistane a väčšine ostatných islamských krajín zatvorení vo väzení. V priebehu histórie, až na ojedinelé prípady, nebola ani moslimom daná sloboda kritizovať islam bez toho, aby boli prenasledovaní alebo odsúdení na smrť. Pre dhimmího je omnoho menej pravdepodobné, že unikne trestu za kritiku islamu.

V Mawdúdího vyhlásení je pojem "obmedzenia" vágne definovaný. Keby bol definovaný jasne, pri konečnej analýze by ste zistili, že obmedzuje akúkoľvek kritiku voči islamskej viere a vláde.

Navyše, ako môžu dhimmí vyjadriť pozitívne aspekty vlastného náboženstva, keď nemajú dovolené používať médiá alebo ich propagovať v rádiu alebo televízii? Týmito návrhmi Mawdúdí snáď myslel dovoliť dhimmím takú slobodu len medzi sebou. Inak by boli podrobení trestu. A predsa je moslimom podľa šaríe (práva) dovolené propagovať svoju vieru medzi všetkými náboženskými sektami bez akýchkoľvek obmedzení.

Moslimovia a dhimmí

Vzťahy medzi moslimami a dhimmí sú zatriedené do dvoch kategórií: čo je zakázané a čo je povolené.

I. Zakázané:

Moslimovi nie je dovolené

1. napodobňovať dhimmí v ich oblečení alebo správaní.

2. navštevovať festivaly dhimmí alebo ich podporovať akýmkoľvek spôsobom, ktorý by im mohol dať akúkoľvek moc nad moslimami.

3. prenajímať svoj dom alebo predať svoj pozemok na výstavbu kostola, chrámu, obchodu s alkoholom alebo čohokoľvek, z čoho by mohla mať prospech viera dhimmí.

4. pracovať pre dhimmí v akejkoľvek práci, ktorá by mohla propagovať ich vieru, ako je výstavba kostola.

5. akokoľvek prispievať kostolom alebo chrámom.

6. viezť akúkoľvek loď, ktorá obsahuje víno, pracovať na výrobe vína alebo prevážať prasce.

7. oslovovať dhimmí akýmkoľvek titulom ako: "môj pán" alebo "môj pane".

II. Povolené:

Moslim má dovolené:

1. finančne pomáhať dhimmí za predpokladu, že peniaze sa nepoužijú v rozpore s islamským právom, ako je kupovanie vína alebo bravčoviny.

2. dať právo predkupného (priority pri kúpe nehnuteľnosti) svojmu dhimmí susedovi. Hanbaliti toto neschvaľujú.

3. jesť jedlo pripravené ľuďmi knihy.

4. utešiť dhimmí v chorobe alebo pri strate milovanej osoby. Pre moslima je tiež povolené sprevádzať pohreb na cintorín, ale musí kráčať pred rakvou, nie za ňou, a musí odísť pred pochovaním zosnulého.

5. zablahoželať dhimmímu ku svadbe, narodeniu dieťaťa, návratu z dlhého výletu alebo zotavenia sa z choroby.

Moslimovia sú však varovaní, aby nevyriekli nijaké slovo, ktoré môže naznačiť schvaľovanie viery dhimmí, ako je: "Nech ťa Alláh velebí", "Nech ťa Alláh poctí", alebo "Nech Alláh dá tvojmu náboženstvu víťazstvo."

Záver

Táto štúdia nám ukazuje, že nemoslimovia sa v nijakom islamskom štáte nepovažujú za občanov, aj keď sú pôvodnými obyvateľmi krajiny. Povedať opak je skrývaním pravdy. Spravodlivosť a rovnosť si vyžadujú, aby sa s ktorýmkoľvek kresťanským Pakistancom, Melanézanom, Turkom alebo Arabom zaobchádzalo ako s ktorýmkoľvek iným občanom jeho vlastnej krajiny. Zaslúži si tešiť sa rovnakým privilégiám občianstva bez ohľadu na náboženskú pridruženosť. Tvrdiť, že islam je pravé náboženstvo a obviňovať iné náboženstvá z neviery je sociálnym, náboženským a právnym útokom voči ľuďom knihy.

Kresťania veria, že ich náboženstvo je pravým náboženstvom božím a islam nie. Znamená to, že Veľká Británia, ktorú vedie kráľovná, hlava anglikánskej cirkvi, by mala so svojimi moslimskými občanmi zaobchádzať ako s druhotriednymi? Navyše, prečo si moslimovia na Západe užívajú všetky slobody pridelené všetkým občanom týchto krajín, kým moslimské krajiny nepovoľujú rodným kresťanom rovnakú slobodu? Moslimovia na Západe stavajú mešity, školy a vzdelávacie centrá a majú prístup do médií bez obmedzení. Verejne propagujú svoje aktivity a majú dovolené voľne distribuovať svoje islamské materiály, kým rodní kresťania v ktorejkoľvek islamskej krajine to isté dovolené nemajú. Prečo majú kresťania na Západe dovolené prijať akékoľvek náboženstvo po akom túžia bez prenasledovania, kým človek, ktorý si vyberie konverziu na akékoľvek iné náboženstvo v islamskej krajine sa považuje za odpadlíka a musí byť zabitý, ak zotrváva vo svojom odpadlíctve? Tieto a iné otázky sú ponechané čitateľom, aby o ich pouvažovali.

Odkazy

1. Abdulláh Nadžíh Ibrahim Bin, Výnosy ľudí zmluvy a menšiny v islamskom štáte, Balagh Magazine, Egypt, zväzok 944, 29. máj 1988; zväzok 945, 5. jún 1988.

2. Al Muslimun, zv. 8; vydanie číslo 418, piatok 5.2.1993.

3. Doi, Abdur Rahmán I.; Šaría: Islamské právo; Tah Publishers; Londýn, Spojené kráľovstvo; 1984.

4. Mawdúdí, S. Abul Ala, Práva nemoslimov v islamskom štáte, Islamic publications, LTD. Lahore, Paksitan, 1982.

5. Muraghí, Abdulláh Mustafa, Islamské práva vzťahujúce sa na nemoslimov, Knižnica listov, Egypt, bez udania dátumu.

Prevzaté z https://www.answering-islam.org/NonMuslims/rights.htm

Islamofóbia: Kto sú islamofóbovia?

"Nič v našej viere nehovorí, že je v poriadku niekoho zabiť." Ahmed Bedier z CAIR

"Zabíjajte neveriacich kdekoľvek ich nájdete..." Korán, verš 9:5

Islamský podvod

Nasledujúca esej francúzskeho spisovateľa Jeana-Gérarda Lapacherie bola zverejnená v nemčine na Forum Romanum. Nie je jasné, kde bola zverejnená pôvodná francúzska verzia.

---

JLH, ktorý preložil ten článok pre Gates of Vienna, pridáva tieto poznámky:

Je to trochu dlhé a na niektorých miestach poučuje - ale je veľmi informatívna tak, ako Fjordmanove prvé články. Človek tiež musí prepáčiť určitý frankocentrizmus a trošku kultúrneho snobstva na niektorých miestach. Ale je to mysliteľ, ktorý mi opäť pripomenul Fjordmana.

Je tiež inteligentne uštipačný tak, ako vie byť len Francúz. Celkom dobre pasuje k vášmu článku o Holandsku a laicité.

Preložená esej:

Islamský podvod

Jean-Gérard Lapacherie

18. november 2004

Vo Francúzsku toho vieme o islame málo. Kúsky, ktoré je nám dovolené poznať - ktoré nám hádžu prispôsobujúci sa orientalisti ako Berque; ľavičiari Kepel a Etienne, ktorí sa spokojne pozerajú, ako radikálny islam pokračuje v kriminálnych počinoch Pol Pota, Lenina, Maa, Trockého, Stalina a Castra, ku ktorým sa pripojili; turkológovia Lewis a Veinstein, odborníci na popieranie dvoch genocíd spáchaných na Arménoch v rokoch 1894-96 a 1915-16; ktoré nám hádže mudrc Roy, ktorý v piatok počas modlitby predpovedal porážku politického islamu; alebo "osvietení" moslimovia ako Arkoun, Ben Cheikh, Meddeb, atď. Cieľom nie je osvietiť nás, ale nechať nás blúdiť v temných vodách nevedomosti.

1. Metóda

Ako všetci intelektuáli hodní toho opisu, buďme skeptickí. Keď sme sa pokúsili pochopiť národný socializmus, začali sme s intelektuálnymi predstavami. Márne, kým sme neuvideli telá. Ani nacionalizmus, ani socializmus, ani nijaká kombinácia ich dvoch nevysvetľuje, čo je národný socializmus. Sú to vyziabnuté, ochabnuté, umučené telá, mŕtvoly navŕšené na kopu, zranené, spálené, týrané, trpiace telá premenené na popol. Nie je dôležité čo ľudia hovoria, ale čo robia. Komunizmus nenájdeme v posvätných textoch Marxa, Lenina, Engelsa, Maa, Trockého, Pol Pota atď., ale v zoslabnutých, vyhladovaných, umučených telách, ktoré boli spálené na popol za ostnatým drôtom; v kopách tiel a zmrznutých mŕtvol na Sibíri. Pravda prichádza z väzníc, mučiacich komôr, gulagov a laogai - táborov smrti - nie z Komunistického manifestu a nie z Mein Kampfu.

S islamom je to rovnaké. Hrdlá podrezávané v Tibhirine (Alžírsko), genocídy v Timore alebo južnom Sudáne, deti predávané alebo zotročované v tejto oblasti, ľudské pozostatky znovu získavané malou lyžicou z trosiek DC 10, alebo UTA alebo áut RER, z veží v New Yorku alebo z Bali - toto je to, čo definuje islam. Skutočnosťou sú zoslabnuté telá. Islamské krajiny sa ukazujú byť čisté v tom zmysle, že všetci ich občania patria islamu, ale tiež - okrem, paradoxne, Saudskej Arábie a emirátov Perzského zálivu - všetky boli očistené: nemravní, neveriaci, cudzinci alebo ktokoľvek za nich považovaní, boli eliminovaní alebo vyhnaní.

V roku 1940 žilo v moslimských krajinách asi 1 milión Židov. Dnes ich prežíva pár tisíc. V máji 1948 bolo niekoľko stoviek Židov žijúcich v káhirskom gete zabitých počas pogromov. Počas káhirského požiaru z januára 1952 boli podpaľované budovy a podniky patriace židovským rodinám. V moslimských krajinách žili neveriaci, domáci aj cudzí - občania európskych mocností, alebo talianski, maltskí či grécki robotníci. Ak ešte nejakí sú, majú hlavy sklonené a dávajú si pozor, aby ich nebolo vidieť a počuť.

Kriminálne činy boli po stáročia súčasťou rytmu islamu:

1860: masaker gréckych katolíkov v Damasku v reakcii na džihád, na ktorý vyzvali moslimské autority.

1861: masaker kresťanov v Libanone, zachránili ich armády Napoleona III.

1894-96: v čase Dreyfusovej aféry: masaker Arménov v Osmanskej ríši.

1915-16: genocída Arménov v celom Turecku. Nútené konverzie detí, ženy a dievčatá oplodnené ako "vojnová korisť", aby sa narodili praví moslimovia.

1923: vypudenie všetkých 1 milión Grékov z Turecka.

1948: pogromy v Káhire.

1952: pálenie židovského majetku v Káhire.

1952-1961: čistky v Egypte, emigrácia všetkých "cudzincov".

1956: emigrácia všetkých "cudzincov" a Židov z Tuniska.

1954-62: emigrácia cudzincov z Alžírska. Vojna bola džihád.

V rokoch 1960-1990: masový útek kresťanov z Blízkeho Východu (Libanon, Turecko, Sýria, Irak).

1960-te roky: organizovaná emigrácia Židov z Maroka.

1970-80: cudzie obyvateľstvo (talianske, francúzske, maltské, španielske) v Maroku sa zredukovalo na jednu štvrtinu - jeho percentuálny podiel klesol po "marokanizácii" dostupného zamestnania. Majetok a podniky klesli zo 400 000 na menej než 100 000.

1978-90: Kopti masakrovaní vo vlastnej krajine.

1980-90: genocída kresťanov a animistov v Sudáne (1 milión mŕtvych); väzni zotročení.

1976-96: jedna štvrtina obyvateľstva Timoru eliminovaná moslimami.

1980-te a 1990-te roky: masaker kresťanov v Indonézii a na juhu Filipín.

1990-te roky: Vraždenie "cudzincov", buď domácich obyvateľov alebo tých, ktorí prišli ako turisti, v Alžírsku, Egypte atď.

1990 a nasledujúce roky: pogromy proti prevažne pokresťančeným Číňanom a Indonézanom.

A tak to pokračuje.

Keď zistíme fakty, môžeme ich spojiť s Manifestom, Mein Kampfom a Koránom, aby sme určili, čo v týchto základných textoch núti veriacich, aby zabíjali tých, ktorí nezdieľajú ich vieru. Manifest Komunistickej strany - posvätný text marxizmu - a ostatné "Korány" marxizmu ospravedlňujú vyhladenie škodlivých tried. Mein Kampf - základný nacistický text - obhajuje vymyslenú nadradenosť ľudí. Korán nenecháva nikoho na pochybách. Potvrdzuje nadradenosť vyvolenej rasy pravých veriacich, ktorí sú zaprisahaní v menej tejto nadradenosti zabíjať, škrtiť, vraždiť, mučiť "neveriacich", aby zaplatili "džízu". Moslimovia vysvetľujú: "V tejto knihe je 123 veršov, ktoré prikazujú zabíjať a viesť vojnu." Najznámejší je "Zabíjajte neveriacich kdekoľvek ich nájdete."

2. Islamská civilizácia

Moslimovia a ich komplici nás nepretržite zasypávajú krásami islamskej architektúry, sociálnymi a intelektuálnymi príspevkami islamu západnému svetu, alebo veľkosti civilizácie, ktorej hybnou silou bol, alebo mal byť, islam.

V roku 2002 zverejnil rozvojový program OSN správu arabských odborníkov "Ľudský rozvoj v arabskom svete." V 22 arabských krajinách (280 miliónov ľudí) je viac ako 50% žien negramotných. Percentuálny podiel medzi mužmi je menší, ale väčší než v ostatných krajinách sveta. Výroba tovarov a služieb má sklon k nule. Za jeden rok bolo v týchto krajinách preložených 330 kníh, čo je tretina z toho čo v samotnom Grécku. "Arabi preložili za tisíc rokov menej kníh než Španieli za jeden rok." A títo analfabeti - hrdí na svoju nevedomosť - mali vytvoriť civilizáciu! Vážne - obyvatelia Arabského polostrova, kde sa islam ohromne rozšíril, boli negramotní kočovníci organizovaní v kmeňoch a živiaci sa nájazdmi. "Spontánna generácia" po stáročia vysvetľovala vzostup života, až kým nás z toho Pasteur nevyliečil. Pokiaľ ide o civilizáciu - všeobecne platné texty alebo zákony, morálne princípy, inštitúcie vytvorené ľuďmi, stavby nimi vztýčené a ostatné hmatateľné fakty civilizácie - stúpenci islamu chcú stále všetko vysvetľovať spontánnou generáciou. Nikto sa nikdy nenaučil matematiku, algebru, princípy monumentálnej architektúry, filozofie alebo medicíny vďaka mágii. Vytvorenie toho všetkého si vyžaduje čas. Analfabeti žijúci z rabovania necivilizovali zrazu celé národy. Táto fraška je nám servírovaná v "obchode s rýchlym občerstvením" islamskej civilizácie.

Na Blízkom Východe, v Iraku (bývalej Mezopotámii), v Sýrii, v Palestíne (úrodný polmesiac našich starších kníh o histórii), v Egypte existovala nádherná civilizácia, ale nebola islamská. Bez Alláhovej inšpirácie by Arabi z púšte nedosiahli nič, nezabrali veľké územia, ktoré boli kolískou týchto žiarivých civilizácií Byzantíncov, prvých kresťanov, Asýrčanov (ktorí neboli ani Arabmi ani moslimami) a starovekého Egypta. Na to, čo zhabali a čiastočne vyrabovali - čo vytvorili ostatní, vtlačili prídavné meno "islamský". Donútili architektov, učencov a filozofov, lekárov z Byzancie, Damasku, Alexandrie, Babylonu a Téb, aby slúžili ich reputácii. Algebru, počítanie, matematiku a astronómiu vytvorili Asýrčania, takzvané arabské číslice - vrátane nuly - vytvorili hinduisti, geometriu a architektúru Gréci a Egypťania, vedu Gréci a Byzantínci. Navyše, päť alebo šesť storočí rabovania - "tabula rasa" - islamu zničili tieto národy a spustošili Blízky Východ, čo ho urobilo takým chudobným akým je Arabský polostrov siedmeho a ôsmeho storočia, kedy islamizovaní Arabi vyrazili, aby dobyli svet. Keby nacistické armády neboli v roku 1945 porazené, ale rozšírili by svoju strašnú nadvládu nad Európou, my a naši potomkovia by sme si v budúcnosti pripomínali vynikajúcu "nacistickú civilizáciu", vrátane Eiffelovej veže, paláca vo Versailles, Racine, Huga, filmu, Diderota, ducha osvietenstva, Pasteura, automobilu a objavu rádioaktivity. "Islamský" ako označenie pre príspevky Blízkeho Východu ku histórii ľudstva je nevhodné. To isté platí o "civilizácii". Aby bola "islamská civilizácia" legitímnym pojmom, je tu nutný predpoklad: islam musí sám seba považovať za civilizáciu. Ale nie je tomu tak. Civilizácia sa odlišuje od lesa, kde žijú divé veci a od púšte, kde sa túlajú kočovníci. Je to proces urbanizácie pracovníka na farme alebo kočovníka. Civilizácia nie je stav ale premena. Predpokladá koniec, ktorý je iný ako začiatok - zmeny, premeny. Civilizácia je jedinečná vec: to slovo by sa malo používať len v jednotnom čísle. Fakticky, Huntingtonova téza o konflikte civilizácií nedáva zmysel. Namiesto toho je tu odmietnutie civilizácie, výslovná túžba nebyť dotknutý týmto procesom. Je to ľudské právo, tak ako právo islamu.

Islam podstupuje historickú chvíľu, ktorá nemá nič do činenia s našou vlastnou. My sme v roku 2003. Oni sú zhruba v roku 1420. Kalendárne počítanie nemeria len čas. Je to tiež história, ktorá má začiatok a koniec. Pre nás je človek tým najvyšším koncom našich skutkov, či už sme kresťania, humanisti, neveriaci alebo liberáli. Jediným agentom civilizácie je človek, ktorý je pánom svojho osudu a prírody, ktorú tvaruje pre svoje vlastné účely. V islame nie je človek ničím. Jestvujú len členovia "ummy", zahŕňajúceho všetkého, ktorá vylučuje jednotlivé osudy a históriu a na vrchole ktorej je Alláh alebo, ak toto slovo nepreložíme ako "boh" ale "on", poprípade "on, ktorý", on, ktorý je zdrojom všetkého, princíp, na ktorom všetko závisí, začiatok a koniec. Čo nepochádza od Alláha neexistuje, alebo ak by to existovalo, bolo by odsúdené zmiznúť. Proces civilizácie je pohyb vpred. Zbavený všetkého, človek sa učí nachádzať alebo utvárať svoje prežitie v prírode a tvoriť to, čo je potrebné na uspokojenie jeho potrieb. V islame je tento príbeh nepravdepodobnou rozprávkou. Tí, ktorí patria do ummy sa podriaďujú vôli Alláha. V islame je človek "tým, ktorý sa klania tvárou dolu". Dotýka sa zeme čelom a uznáva, že nie je ničím a "On" je všetkým. V roku 1989, kvôli tomu že dve alebo tri krajiny vyhlásili slobodu od komunizmu, Francis Fukujama predpovedal koniec dejín. Keď sa na to pozrieme z pohľadu islamu, táto predpoveď je šialená. Od noci (údajného) zjavenia, "Lailat al kadr" 27. Ramadána, dejiny už nemajú dôvod existovať. Je len Alláh, ktorého vôľa sa dá naplniť len prostredníctvom fanatickej, nútenej islamizácie. Civilizácia už v islame viac neexistuje.

Medzi Bagdadom, Damaskom a Káhirou, najprv medzi Asýrčanmi a potom v mestách Egypta boli vynájdené štát, písmo, monoteizmus, neskôr poľnohospodárstvo a hospodárenie, čím boli ľudia oslobodení od nepredvídateľnosti lovenia a zberania a dovolilo im to usadiť sa na jednom mieste. Mesto, štát, písmo, monoteizmus: to je to, čím sme my, Európania. Táto história sa integrovala do našej histórie. Učinili sme týchto ľudí svojimi predkami nie na základe krvi, ale kultúry, keďže nás naučili procesu civilizácie - toho, čo vnímame ako civilizáciu, pretože sme tým, čím sme. V islame existuje len nenaplnené víťazstvo islamu, čiže islamizácia sveta - o ktorú sa mnohí usilujú ako o druhý príchod Krista.

3. Hranie sa na obeť

Moslimovia a ich komplici neprestajne opakujú, že islam bol obeťou križiackych výprav 11. - 13. storočia a v 19. a 20. storočí obeťou Európy (kolonizácie). Nie že by som popieral zvrátenú povahu tej kolonizácie, ale treba si pamätať, že kolonizácia moslimských krajín netrvala tak dlho ako kolonizácia Európy islamom a že bola bez pochýb menej ničivá a menej krutá. Francúzsko (nespravodlivo) kolonizovalo Alžírsko po dobu 132 rokov; (nespravodlivo) urobilo z Tuniska na 70 rokov "protektorát" a z Maroka na menej než 50 rokov; na 20 rokov prebralo kontrolu nad mandátom Ligy národov v Sýrii a Libanone. Čo sú tieto desaťročia v porovnaní s ôsmymi storočiami islamského útlaku Španielska, tromi storočiami islamskej kolonizácie Sicílie, štyrmi storočiami islamskej a osmanskej tyranie, ktorá takmer odstránila Grékov, Albáncov, Srbov, Rumunov, Bulharov a ostatných južných Slovanov z povrchu zemského? Moc, ktorá zneužíva kolonizáciu: to je islam. V tejto oblasti bola Európa učňom.

Nebudem zachádzať do otroctva v ktorom boli Američania zapojení pred dvomi a tromi storočiami a my tiež, keďže sme im dodávali robotníkov a slúžky. Ale to nebolo nič v porovnaní s otroctvom uvaleným Arabmi a Turcami. Niektoré arabské štáty ho stále praktizujú. Navyše, ženy v ktoromkoľvek islamskom štáte sú do určitej miery v poddanstve, zbavené práv a zaobchádza sa s nimi ako s ťažnými zvieratami posudzovanými podľa svojej pracovnej hodnoty. Stále je tu otázka križiackych výprav. Pre marxistov boli križiacke výpravy vyjadrením imperialistickej nenásytnosti západných krajín.

Samozrejme že to nie je pravda. V 10. a 11. storočí sa Blízky Východ dostal pod úplnú nadvládu Seldžukov - turkických kolonistov z ďalekých vysočín Strednej Ázie, ktorí prišli vyrabovať stále prosperujúce oblasti, ktoré arabskí dobyvatelia nedokázali spravovať, a aby uvalili ešte tyranskejšie jarmo na kresťanské obyvateľstvo. Križiacke výpravy boli na to, aby pomohli týmto ohrozovaným ľuďom a márne sa usilovali oslobodiť ich z cudzej okupácie. Stroskotali v tom istom štádiu, kde Američania v roku 1917 a v rokoch 1943-45 uspeli v prinavracaním nám našej slobody.

Klamstvá vysvetľujú milosť, ktorá sa preukazuje v paralele medzi džihádom a križiackymi výpravami. Tieto dva javy nemajú nič spoločné. Džihád je neoddeliteľný od islamu. Objavil sa už v roku 622. Bez džihádu a vojny na smrť by islam zostal obmedzený na Arabský polostrov. Všetci militantní moslimovia, bez ohľadu na to, kde žijú, zdieľajú názor, že svet je rozdelený na Dar al-Islam a Dar al-Harb. Dôkazom toho je obľúbenosť, ktorej sa teší Bin Ládin a jeho vrahovia. Na druhej strane "križiacke výpravy" sa neobjavujú v žiadnom základnom kresťanskom alebo židovskom texte. Tento jav bol obranou proti džihádu pred desiatimi storočiami.

4. Poníženie

Moslimovia a ich komplici ospravedlňujú tieto zločiny a násilné skutky svojím ponížením. Ako moslimovia sa cítia ponížení (zraniteľným) bohatstvom Západu, všetkým, čo západniari urobili a vymysleli. Sme vraj zodpovední za zaostalosť, ktorú popierajú. Iste, preklad menej kníh za storočie než v Španielsku za rok je dôvodom na hanbu. Ak majú moslimovia naozaj ten pocit, potom je poníženie dobrovoľné. Okrem nenávisti namierenej na ženy, cudzincov a neveriacich má toto náboženstvo opovrhnutie pre osobu, ktorá nie je ničím a modlí sa k Alláhovi, voči ktorému sa podriadila (islam znamená "podriadenosť") a ktorý je všetkým. Môže tu byť otázka poníženia, ale tá je islamská. Navyše, poníženie je nevyčerpateľná, obrovská psychická sila. Ľudia, ktorí sú ponižovaní od kolísky po hrob a pre ktorých sa ponižovanie stalo druhou povahou, môžu byť prinútení spáchať sériové vraždy a vykonať absolútne divy krutosti, aj keď len preto, aby nadobudli dojem, že sú niekým. Ponížení človek sa mstí na svojej žene a dcére a potom, ak má zbrane, na tých, ktorí nemajú zbrane a ktorí odmietli vojnu vedenú proti nim. Takýmto spôsobom ľudia na Blízkom Východe, ktorí dosiahli vysokú úroveň civilizácie, upadli do hlbín.

5. Vojna

Islam je vraj mierumilovné náboženstvo. Moslimovia a ich komplici tvrdia, že pojem "salaam", znamenajúci "mier", bol odvodený od "islam". To znamená, že vyjadruje podriadenosť Alláhovi. Pochádza z rovnakého lingvistického koreňa (salaam alejkum). V skutočnosti je v islame mier len medzi moslimami a mimo moslimských krajín musí byť vojna moslimov proti nemoslimom a proti komukoľvek, kto sa netúži podriadiť Alláhovi. To je téza "chýbajúceho záväzku" (šiesty pilier islamu) podporovaného rešpektovanými teológmi, medzi ktorými je Egypťan Kotb, ktorý zomrel pred dvomi alebo tromi storočiami. Vo ôsmom storočí, ako vidíte, bol svet rozdelený na dve zóny: Dar al-Islam (dom islamu) a Dar al-Harb (dom vojny). "Ľud knihy", či už sú to Židia alebo kresťania, sú separovaní ako "dhimmí" ak žijú v Dar al-Islam a prijmú nadvládu islamu, a "harbi" ak žijú vo "vojnovej zóne". Okrem Dar al-Islam a Dar al-Harb je tu aj tretia zóna - krajiny, kde je prímerie alebo prerušená vojna, a prímerie je dočasné a nemôže trvať dlhšie než desať rokov. Pre islamských teológov je preto svet definovaný na základe džihádu. Moslimovia musia prijať túto "snahu" islamizovať svet, priviesť všetky krajiny do Dar al-Islam a podrobiť celé ľudstvo Alláhovým zákonom. V arabčine je slovo "harbi" odvodení od "harb" (vojna) a používa sa na pomenovanie tých, proti ktorým sa vedie vojna a ktorí sú definovaní touto vojnou. Vo francúzštine neexistuje ekvivalent slova "harbi". Ten pojem je nášmu mysleniu cudzí. Pre nás nie je prijateľné, aby boli ľudia znížení na existenciu ako "harbi". Len nabádanie Simona de Montforta pri nasadaní na svojho vojnového koňa počas vojny proti albigéncom ilustruje status tých, ktorí sú "harbi": "Zabite ich všetkých. Boh spozná svojich." Pojem "harbi" sa len nepriamo prekladá slovom "nepriateľ". Je možné mať nepriateľov bez vedenia vojny proti nim a po vojne sa títo nepriatelia môžu stať spojencami. "Harbi" nie je podmienka, ktorá môže uplynúť, ale stav existencie končiaci sa len vyhynutím tých, na ktorých sa vzťahuje. Pre tých, ktorí vedú vojnu sú "harbi" tým, čím boli Židia pre národných socialistov v rokoch 1939-1945 v ktorejkoľvek krajine okupovanej nacistickými armádami. Len pojem "vyhladiť" ponúka dostatočnú predstavu o tom, čo je "harbi". Z pohľadu islamu majú byť ľudia, ktorí nie sú moslimami, vyhladení. Nemôže existovať iné ospravedlnenie pre bezduché zabíjanie.

6. Tolerancia

Moslimovia a ich komplici tiež hovoria, že islam je tolerantný. Samozrejme, všetko odporuje tomuto tvrdeniu. V arabčine je slovo "dhimmí" zhodné s pojmom "toleruje". Dhimmí je Žid alebo kresťan, prítomnosť ktorého islam na dobytom území toleruje. "Zákonov šaría týkajúcich sa dhimmí je mnoho", píše Bat Ye'or. Podliehajú zvláštnym daniam. Majú zakázané stavať, zväčšovať alebo obnovovať náboženské budovy (kostoly a synagógy). Ich náboženstvo nie je zakázané, ale musí byť zdržanlivé (žiadne vyzváňanie zvonov). Ich svedecká výpoveď proti moslimovi sa neuznáva. Sú odsúdení na smrť, ak sa oženia s moslimkou alebo prejavia túžbu konvertovať moslima. Nemôžu prevziať žiadny čestný úrad. Vyžadujú sa od nich finančné príspevky na džihád na dobytie nových krajín. Ich krajina sa nazýva "fej" a je vojnovou korisťou. Víťazný islam rozhodne, ktoré "práva" budú dhimmím povolené. Rokovanie nie je možné. Dhimmí je bývalý harbi, ktorý prijal víťazstvo islamu. Na oplátku je "ochraňovaný" pred zákonmi džihádu - otroctvom, zmasakrovaním, rabovaním a rozdelením koristi. Je to táto "ochrana", na základe ktorej komplici islamu formulovali svoju "toleranciu". Ak sa dhimmí vzpierajú a začnú vzdorovať, stávajú sa harbi a uplatnia sa voči nim zákony džihádu. Existencia ako dhimmí, ktorý je podrobený tomu najnespravodlivejšiemu systému, aký kedy na svete existoval, sa šíri všade naprieč západným svetom - medzi inteligenciou, vo vedúcich radách, medzi radcami najdôležitejších ľudí na svete, v odkazoch na islamskú "toleranciu", v pokúšaní kresťanov aby sa rozišli so Židmi, v ich súhlase s predpokladmi Hamasu, džihádu a Fatahu, ktoré nie sú ničím viac než výrazom tisícročných islamských predpokladov, a v ich mánii urobiť rabína Ježiša Nazaretského nie heterodoxným Židom, ale Palestínčanom alebo "Filištíncom" (identické pojmy) alebo vodcom militantných Palestínčanov. Už v druhom storočí nášho letopočtu biskup na Blízkom Východe vyzval kresťanov na odmietnutie Starého zákona, na prerušenie spojitosti medzi judaizmom a kresťanstvom a na vymazanie spojenia medzi Židmi a kresťanmi. Jeho doktrína, známa ako markionizmus, si získala vysoké uznanie medzi kresťanmi v Nemecku v 19. a 20. storočí a pripravila ich na prijatie toho, že toto teologické prerušenie sa časom premení na etnického zničenie.

7. Nespravodlivý obchod

Islam, hovoria moslimovia a ich komplici, trpí kvôli nespravodlivému obchodu so Západom. Preskúmajme túto rozprávku. Islam má prírodné zdroje, ktoré Západ nemá, najmä ropu a zemný plyn. Náklady na výrobu sú asi 1 americký dolár za barel - najviac 3 americké doláre - ak zarátate nevyhnutné kapitálové výdavky, dane atď. Predáva sa za 20-40 dolárov - čo je desaťnásobne vyššia cena než sú skutočné výrobné náklady. Západ nepredáva moslimom obilie, autá alebo baranie mäso za desaťnásobok výrobnej ceny, aj keď pridajú 30% na uhradenie investorov. Západ obchoduje s islamom, prijíma milióny moslimov, dáva im azyl, prácu, sociálne dávky, vzdelanie a ľudské práva. Pre porovnanie, islam neponúka nič. Moslimovia prijímajú do svojich krajín tisíckrát menej "cudzincov" alebo "neveriacich" než Západ moslimov. Ľudia, ktorí žijú v islamských oblastiach nemajú prístup ku žiadnej z výhod, ktoré tu ponúkame moslimom (dotované bývanie, bezplatná zdravotná starostlivosť atď.). Keď sa na to pozrieme takto, tak Západ je obeťou nespravodlivého obchodu, ale nikto sa nepýta na tento nedostatok rovnosti a na to, čo to znamená. Táto skutočná, hmatateľná, overiteľná politika je kontrastom voči nepriateľstvu, ktoré islam a moslimovia preukazujú voči kresťanom, Európanom a harbi.

Jean-Gérard Lapacherie

Prevzaté z https://www.rightsidenews.com/editorial/world-opinion-and-editorial/the-islamic-scam/

Šaría - islamské právo

Šaría je islamské právo. Je to náboženský právny systém, ktorý spravuje politické, sociálne a morálne povinnosti veriacich moslimov. Je tým, čo sa myslí pod pojmom "Boží zákon".

Zlaté pravidlo v islame

Apologéti islamu hovoria, že islam len potrebuje reformu. Napokon, aj kresťanstvo a judaizmus boli reformované. Ale apologéti sa nikdy nedostanú k tomu, aby povedali, čo za reformu by to bolo.

---

Jestvuje mnoho druhov reforiem pre islam, ale zaujíma niekoho, či reformovali modlitbu tak, aby sa modlili smerom k L.A. namiesto Mekky? Nie. Jediná vec, ktorá káfirov zaujíma je, ako s nami islam zaobchádza. Chceme, aby sa zaobchádzanie s nami zmenilo. Chceme, aby sa reformoval politický islam.

Zaobchádzanie islamu s nami môžeme nájsť v jednom slove - káfir. Korán hovorí, že káfir (neveriaci) môže byť okradnutý, zabitý, mučený, zosmiešňovaný, urážaný, sťatý, znásilnený, ukrižovaný a tak ďalej. Hadísy a Síra s Koránom súhlasia. Každý jeden odkaz na káfirov je negatívny, útočný a nenávistný.

Slovo "káfir" ilustruje oba princípy politického islamu - podriadenosť a dualitu. Trilógia (Korán, Síra a hadísy) hovorí, že každý káfir na svete sa musí podriadiť politickému islamu.

Korán tiež stanovuje dualizmus so svojím etickým systémom. Moslim nesmie zabiť iného moslima; káfir môže byť zabitý, alebo nemusí. Moslim nesmie klamať inému moslimovi; káfir môže byť oklamaný, alebo nemusí. A tak ďalej. Islam má jeden súbor etiky pre moslimov a iný súbor etiky pre káfirov - dualistickú etiku.

Neskorší politický Korán napísaný v Medine si často protirečí so skorším Koránom napísaným v Mekke. Korán poskytuje pravidlo pre odstránenie protirečenia keď hovorí, že neskorší Korán "abroguje" skorší Korán. Ale skorší Korán je stále pravdivý; bol daný Alláhom. Takže v islame obidve strany protirečenia môžu mať pravdu. Toto dáva islamu jeho dualistickú logiku. Naša jednotná logika hovorí, že ak si dve veci protirečia, potom jedna z nich nie je pravdivá.

Tento dualizmus zodpovedá za dva typy moslimov - dobrý moslim v práci a moslim Talibanu. Obaja sú "pravými" moslimami. Dualizmus dáva "dobrému" moslimovi presvedčivú schopnosť popierania keď hovorí, že džihádisti nie sú "skutočný" islam. Dualizmus znamená, že "dobrí" moslimovia a džihádisti sú len dve strany jednej mince.

Korán, Síra a hadísy sú plné požiadaviek na to, aby sa všetci káfiri podriadili islamu. Káfiri sa môžu podriadiť tak, že sa pripoja k náboženstvu alebo cez status dhimmí (apologét). Tak či onak, Korán neustále požaduje, aby sa všetci káfiri podriadili islamu.

Takže káfiri chcú, aby sa na islame reformovali jeho princípy politickej podriadenosti a duality. Aký princíp sa dá použiť na reformu islamu? Kľúčom je to, ako islam zaobchádza s "ostatnými" - káfirmi. Zlaté pravidlo nám hovorí, ako sa má zaobchádzať s "ostatnými". Každá kultúra na svete má zlaté pravidlo ako súčasť svojho dedičstva. Ale islam nie.

Takže čo sa stane, ak aplikujeme "zaobchádzaj s druhými tak, ako chceš, aby sa zaobchádzalo s tebou" na politický islam? Všetka bolestná, nenávistná a škodlivá dualita a podriadenosť zmiznú. Úžasné je, koľko islamskej doktríny odíde. Zmizne asi 61% Koránu. Síra stratí 75% svojich slov a 20% hadísov sa vytratí.

A tieto čísla sú nízke. Všetky urážlivé slová o ženách by sa stratili tiež. Takže vyššie uvedené zníženie by bolo ešte väčšie.

Zlaté pravidlo zmení i peklo. Islamské peklo je primárne politické. Peklo sa v Koráne spomína 146 krát. Len 9 odkazov je o morálnych zlyhaniach - chamtivosť, nedostatok dobročinnosti, láska ku svetskému úspechu. Zvyšných 137 odkazov na peklo zahrňuje večné mučenie za nesúhlas s tým, že Mohamed má pravdu. To je politické obvinenie, nie morálne zlyhanie. Takže 94% odkazov na peklo sú odkazy na politické väzenie pre disidentov. Zlaté pravidlo by to politické väzenie vyprázdnilo.

Zamyslite sa nad tým, aký nádherný by bol islam so zlatým pravidlom. Žiadne hádky, požiadavky, obvinenia, súdne procesy, hrozby, nátlak, nenávistný prejav, zabíjanie alebo bombové atentáty. Moslim by dokonca mohol byť skutočný priateľ káfira. Islam by si vypestoval zmysel hanby a priznal by sa ku hroznému utrpeniu 270 000 000 káfirov zabitých počas džihádu. Islam so zlatým pravidlom by požiadal o odpustenie za všetko utrpenie ľudí so statusom dhimmí. Islam so zlatým pravidlom by sa tiež priznal k uskutočňovaniu obchodu s otrokmi v Afrike tým, že zabíjal a zajímal otrokov, ktorých moslimovia predali bielym obchodníkom s otrokmi.

Ženy by nemuseli byť bité a nemuseli byť nosiť hidžáb alebo burku. Vraždy zo cti by sa zastavili. Moslimovia by sa ku nám mohli pridať v ľudských pretekoch.

Ale všetky tieto nádherné myšlienky sa vytratia keď si uvedomíte, čo iné by to pre islam znamenalo. Mohamed mal po 13 rokoch kázania náboženstva v Mekke len 150 stúpencov. Ale keď odišiel do Mediny a stal a politikom a vojenským vodcom, dobyl Arábiu za 9 rokov tým, že sa v priemere každých 6 týždňov zapojil do násilnej udalosti.

Dualita a politická podriadenosť sú princípmi, ktoré islamu dali jeho víťazstvo. Prečo by sa islam vzdal jediných princípov, ktoré prinášali úspech? Dualita a politická podriadenosť rozdrvili svet, ktorý verí v zlaté pravidlo.

CSPI by mohlo vytvoriť Korán, Síru a hadísy, ktoré by využívali zlaté pravidlo. Bol by to tenký zväzok, ale ktorý moslim by si ho kúpil?

Bill Warner, zakladateľ a prezident Centra pre štúdium politického islamu

Prevzaté z https://www.politicalislam.com/golden-rule-islam/

Tavríja - nová islamská doktrína povoľuje "tvorivé klamanie"

Raymond Ibrahim

Takíja - islamská doktrína klamania

Raymond Ibrahim

Ovocie islamu

Zaostalosť alebo zlyhanie moslimského sveta - či už v oblasti vedomostí a vedy, v politike a vláde alebo v rozvoji a ľudských právach - nie sú ničím iným než ovocím islamu.

---

Jablko nikdy nepadá ďaleko od stromu. Aké sú praktické výsledky islamskej politickej a kultúrnej ideológie? Aké ovocie je na strome? Islam je úplná civilizácia, ktorá odmieta každý aspekt káfirskej (nemoslimskej - pozn. prekl.) civilizácie ako podradný. Tvrdenie o islamskom zlatom veku je tvrdením, že islam je nadradenou civilizáciou. Korán hovorí, že moslimovia sú najlepším z národov. Ako sa najlepší z národov porovnáva na úrovni politiky, ekonomiky a kultúry?

Islam tvrdí, že Korán je dokonalá kniha s dokonalou politickou a sociálnou doktrínou, ktorá moslimov učiní intelektuálne nadradenými nad káfirmi. Pamätajte, že Korán je dokonalý záznam mysle nekonečne inteligentného boha, Alláha, takže moslimovia by mali byť absolútnym lídrom v poznaní a myšlienkach. Islam je najkvalitnejšia, najdokonalejšia myšlienka, aká len môže existovať.

Vedomosti

Najprv osobná otázka: ktorého moslimského spisovateľa ste v poslednom čase čítali? To je osobný prístup a keďže tento článok je o objektívnom uvažovaní, potrebujeme objektívne údaje. Organizácia spojených národov zostavila štyri knihy, ktoré merajú arabskú spoločnosť. V súčasnosti sú Arabi medzi moslimami menšinou, ale o islame ako celej civilizácii máme málo údajov, a tak musia Arabi reprezentovať celý islam. Arabi sú najstarší moslimovia a Saudská Arábia si môže nárokovať, že je najdokonalejšou islamskou krajinou. Mohamed bol stadiaľto a Korán sa mimoriadne vyjadruje o kmeni Kurajšovcov a Araboch vo všeobecnosti. Takže Arabi nie sú dokonalým kritériom, ale sú najlepším kritériom.

Najobľúbenejším spôsobom presúvania informácií je v súčasnosti internet. Anglicko má 48% svojho obyvateľstva pripojeného na internet, kým Saudská Arábia len 2%. Krajiny s vysokým príjmom majú 380 počítačov na tisíc ľudí. Arabské krajiny majú 20 počítačov na tisíc ľudí. Svet ako celok má 80 na tisíc.

Ale moslim nepovažuje za až také potrebné skúmať informácie na internete. "Začínajúc v ranom detstve, (arabské) dieťa si zvyká potláčať svoje všetečné a zisťovacie tendencie."

Zdá sa, že vzdelávacie osnovy "povzbudzujú skôr podvolenie sa, poslušnosť, pracovnú podriadenosť a dodržiavanie pravidiel než slobodné, kritické myslenie." Tento nedostatok kritického myslenia sa dá vidieť na patentoch. V priebehu 20-ročného obdobia získala Saudská Arábia 171 patentov, kým Južná Kórea 16 328 patentov. Toto je prirodzený výsledok financovania výskumu a vývoja. Švédsko minie na výskum 3,1% svojho hrubého národného produktu, kým arabské štáty minú 0,2%. Švajčiarsko má 79,9 často citovaných vedeckých publikácií na milión obyvateľov. Saudská Arábia má 0,07 často citovaných publikácií na milión obyvateľov. To znamená, že Saudská Arábia zverejnila jednu publikáciu, ktorú často citovali ostatní.

Smäd po vedomostiach sa dá vidieť na tom, že počas päťročného obdobia, od roku 1970 do roku 1975, bolo preložených len 330 kníh za rok. Za posledných 1200 rokov bolo do arabčiny preložených len 10 000 kníh. To je menej než jedna kniha za rok v priebehu storočí. Pre porovnanie, Španielsko prekladá 10 000 kníh do španielčiny každý rok. Vo vedeckých publikáciách priemyselné krajiny produkujú asi 6 publikácií na desať miliónov obyvateľov, kým arabské krajiny vytvoria asi 0,1 na desať miliónov obyvateľov.

Nejestvuje žiaden známy indikátor, ktorý by ukazoval čo i len oblasť nadradenosti voči káfirskej kultúre, okrem jednej - publikované knihy o náboženstve. Svet ako celok venuje asi 5% svojich kníh náboženstvu, ale arabské krajiny venujú náboženstvu 17% publikovaných kníh. Islamské arabské krajiny publikujú o 340% viacej kníh o náboženstve než káfiri, kým vo všeobecnosti dosahujú asi 10% intelektuálnych výsledkov vo všetkých ostatných oblastiach.

Nie je to o tom, že káfirské krajiny sú na tom omnoho lepšie než moslimské krajiny, ale o tom, že islamské krajiny sú na tom omnoho horšie. Islamskou intelektuálnou filozofiou je mechanicky nasledovať Mohameda a táto metóda je predpokladom pre podpriemernú intelektuálnu konkurencieschopnosť. Ani v náboženských záležitostiach si moslim nemá klásť náročné otázky alebo kriticky rozoberať slová imáma.

Efektívnosť arabskej vlády

Správa OSN zahrňuje mieru zvanú "indikátor efektívnosti vlády a korupcie." Ten indikátor využíva niekoľko stoviek premenných, ktoré merajú vnímanie vlády, odvodené z 25 zdrojov poskytnutých 18 rôznymi organizáciami.

Jeden prieskum ukázal, že 61% respondentov vedelo o zvýhodňovaní a 50% vedelo o podplácaní, ktoré sa použilo vo vláde počas posledného roka. Navyše, popredným spôsobom na vyhnutie sa trestu je protekcionárstvo a podplácanie.

Hlas a zodpovednosť je skupina indikátorov merajúcich občianske a politické práva. Pre Severnú Ameriku je tento indikátor 1,3. Indikátor pre arabské vlády je mínus 1,2. To je horšie než Afrika, ktorá je zvyčajne na spodku akéhokoľvek zoznamu.

Indikátor politickej stability meria pravdepodobnosť zvrhnutia vlády. Indikátor pre Európu je 0,7. Pre arabské štáty mínus 0,8.

Efektívnosť vlády meria kvalitu služieb. Pre Severnú Ameriku je index efektívnosti vlády 1,7 a pre arabské štáty mínus 0,6.

Miera právneho poriadku meria, do akej miery sa právne predpisy tešia dôvere a sú dodržiavané. Indikátor právneho poriadku pre Severnú Ameriku je 1,7 a pre arabské vlády mínus 0,4.

Indikátor kontroly korupcie meria rozsah korupcie. Pre Severnú Ameriku je tento indikátor 1,8. Pre arabské štáty je to mínus 0,4. Len Afrika je na tom horšie.

Žiadna z tejto korupcie a nekompetencie by nemala byť prekvapením. Mohamed ustanovil etiku a filozofiu vlády. Bol to vodca kmeňa, ktorý bol absolútnym tyranom. Ostatným ako základ pre založenie vlády radil zabíjať, klamať a podvádzať. Násilie sa využívalo na nastolenie nadvlády nad ostatnými. Rozdeľovali sa prejavy priazne, nech už boli jeho momentálne potreby akékoľvek. Existovali sťažnosti ohľadom toho, ako dával peniaze obľúbencom, vrátane svojej rodiny. Ktokoľvek mu odporoval, bol zavraždený. Mohamed dával peniaze tým, o ktorých si myslel, že by si nimi získal ich náklonnosť islamu. Používal peniaze na kupovanie vplyvu. Prečo je prekvapujúce, že moslimovia využívajú podplácanie a protekcionárstvo ako metódu vlády? Mohamed to robil - podplácanie je sunna. Jablko nepadá ďaleko od stromu.

Ľudský rozvoj

OSN definuje ľudský rozvoj ako najlepšie využitie schopností a ekonomických, politických a sociálnych príležitostí, ktoré sú dostupné. Dávalo by zmysel, keby najlepší z národov mal najväčší ľudský rozvoj.

Sociológovia využívajú index, index ľudského rozvoja (HDI), ktorý meria očakávania od života, vzdelanie, slobodu a zdravie. Najlepšie skóre je nula a najnižšie skóre je 100. Severná Amerika má HDI 8 a arabské štáty majú HDI 75.

OSN tiež využíva skóre slobody na meranie politickej slobody. Hodnota 1 je najlepšia a nula je najhoršia. Severná Amerika má skóre slobody 0,9 a arabské štáty 0,15.

Ženy

Arabské štáty majú jednu z najnižších mier vzdelania žien. V arabských štátoch je "polovica žien negramotná v porovnaní s tretinou mužov." "Miera negramotnosti v arabskom svete je vyššia než priemer sveta a dokonca vyššia než u rozvojových krajín."

Arabské krajiny majú najnižšiu mieru zarábajúcich žien na svete, 33%, čo je dokonca menej než v subsaharskej Afrike.

Všetky tieto výsledky sú z teórie islamu. Žiaden z nich nie je prekvapujúci. Podľa islamu hodnota ženy spočíva len v tom, že má deti a uspokojuje svojho manžela.

Záver

Neexistuje známa oblasť civilizácie, ktorá je merateľná a v ktorej Arabi neskončia buď poslední alebo predposlední. Má to dobrý dôvod - islam. Islamská civilizačná doktrína ovplyvňuje všetko. Vzdelávací systém, ktorý vytvára nevedomosť, nedostatok tvorivosti, obmedzenosť a predpojaté názory sa zakladajú na islame. Islamská náboženská doktrína učí úplnej podriadenosti doktríne. Úplná podriadenosť znamená mechanické učenie sa. Hadísy zakazujú vypytovanie sa. Doktrína učí, že len islam má pravdu vo všetkých záležitostiach, no islam je všetko na čom záleží a káfiry sa vždy mýlia a Alláh ich nenávidí. Učeniu od káfirov sa kladie odpor a deje sa tak primárne v technológii.

Islamská politická doktrína sa zakladá na mase ľudí, ktorí sú otrokmi doktríny politického islamu. Otrok je ideálnym občanom. Sunna hovorí, že Mohamed nadobudol moc mečom a bol absolútnym vládcom. Z tisícov strán zdrojovej doktríny, ktorá učí absolútnu poslušnosť vodcovi, Mohamedovi, len menej než strana ukazuje príklad jeho demokracie, keď sa radil s ostatnými ohľadom rozhodnutí. Mohamed niečo povedal a všetci poslúchli.

Bill Warner, zakladateľ a prezident Centra pre štúdium politického islamu

Prevzaté z http://www.islam-watch.org/authors/86-bill/176-the-fruit-of-islam.html