Možno ste už počuli o takíji, moslimskej doktríne, ktorá povoľuje klamanie za určitých okolností, primárne vtedy, keď moslimská menšina žije pod autoritou neveriacich. Teraz vám predstavím tavríju, doktrínu, ktorá povoľuje klamanie doslova za všetkých okolností - vrátane ostatným moslimom a vďaka prísahe na Alláha - za predpokladu, že klamár je dostatočne tvorivý, aby formuloval svoje klamanie spôsobom, ktorý pre neho platí. (Hoci tavríja technicky nie je "nová" - ako uvidíte, je súčasťou islamského práva a tradície už stáročia - určite je nová pre väčšinu nemoslimov, preto je potrebné toto vysvetlenie a preto som zvolil slovo "nová" v názve článku.)
Autoritatívny Arabsko-anglický slovník Hansa Wehra definuje tavríju ako "skrývanie, zatajenie; predstieranie, pretvárka, pokrytectvo; neurčitosť, nejednoznačnosť, dvojzmysel, narážka." Odvodená od trojstranného koreňa slova, v-r-y, sa objavuje v Koráne v kontexte skrývania alebo tajenia niečoho (napr. 5:31, 7:26).
Ako doktrínu najlepšie opisuje funkciu tavríje slovo "dvojzmysel". Podľa minulých a súčasných moslimských učencov (niekoľko je ich zdokumentovaných nižšie) tavríja je, keď rečník hovorí niečo, čo znamená pre poslucháča jednu vec, hoci rečník myslí niečo iné, a jeho slová technicky podporujú tento alternatívny význam.
Napríklad, ak niekto vyhlási "Nemám vo vrecku žiadne drobné," väčšina poslucháčov usúdi, že rečník nemá pri sebe peniaze - hoci môže mať bankovky, len doslova nemá žiadne drobné. Podobne, povedzme, že sa vás priateľ opýta, "Nevieš, kde je Mišo?" Viete, ale radšej mu to nepoviete. Takže poviete, "Nie, neviem" - ale máte na mysli iného Miša, ktorého miesto pobytu skutočne nepoznáte.
Všetko toto je podľa práva šaría legitímne a nepredstavuje "klamanie", ktoré je inak v islame zakázané okrem troch prípadov: klamanie vo vojne, klamanie svojmu druhovi alebo družke, a klamanie za účelom zmierenia ľudí. Na tieto účely šaría povoľuje moslimom voľne klamať, bez obmedzení tavríje, to znamená, bez potreby tvorivosti.
Pokiaľ ide o všetky ostatné prípady, slovami šejka Mohameda Salíha al-Munadžída (podľa konsenzu učencov): "Tavríja je povolená za dvoch podmienok: 1) že použité slová zodpovedajú skrytému významu; 2) že nevedie k nespravodlivosti" ("nespravodlivosti" definovanej šaríou, samozrejme, nie západnými štandardami). Inak je povolené dokonca i to, aby moslim prisahal pri klamaní prostredníctvom tavríje. Munadžíd napríklad cituje muža, ktorý prisahá na Alláha, že vie spať len pod strechou (saqf); keď je ten muž prichytený pri spánku na streche, obhajuje sa slovami, "strechou som myslel otvorenú oblohu." Toto je legitímne. "Napokon," dodáva Munadžíd, "Korán 21:32 nazýva oblohu strechou (saqf)."
Tu je nedávny príklad tavríje v akcii: Keďže je pre moslima "veľkým hriechom", aby uznal Vianoce, istý šejk radí moslimom, aby kresťanom povedali, "Želám ti to najlepšie," pričom tí by to mohli "pochopiť tak, že im želáte to najlepšie z hľadiska ich (kresťanskej) slávnosti." Ale - tu sa prešibaný šejk chichoce ako vysvetľuje - "keď poviete 'Želám ti to najlepšie', v srdci tým myslíte 'Želám ti, aby si sa stal moslimom'."
Ako je tomu u väčšiny moslimských metód, aj tavríja sa dá vystopovať ku prorokovi islamu. Potom, ako trval na tom, že moslimovia "potrebujú" tavríju, pretože "ich ochraňuje od klamania," a teda páchania hriechu, šejk Utman al-Chamís dodáva, že Mohamed ju často používal. Skutočne, je zaznamenané ako Mohamed hovorí "Alláh mi nariadil hovoriť nejasne medzi ľuďmi vzhľadom na to, že mi nariadil stanoviť (náboženské) povinnosti"; a "Bol som zoslaný so zmätkom"; a "ktokoľvek žije svoj život v pretvárke zomrie ako mučeník" (Sami Mukaram, Al Takíjja Fi Al Islam, Londýn: Muassisat al-Turath al-Druzi, 2004, strana 30).
Konkrétnejšie, v kánonickom hadíse Mohamed hovorí: "Ak si niekto z vás kedykoľvek prdne alebo sa poserie počas modlitieb (čím poruší wudu), držte si nos a odíďte" (Sunan Abú Dawud): Držanie svojho nosa a opustenie naznačuje, že ste pocítili niečo odporné - čo je pravda - hoci ľudia si budú myslieť, že to bol niekto iný, kto spáchal ten priestupok.
Nasledujúc príklad svojho proroka, tavríju využili mnohé vedúce moslimské osobnosti, ako imám Ahmed bin Hanbal, zakladateľ jednej zo štyroch škôl islamského práva, praktizovaných v Saudskej Arábii. Raz keď prednášal, niekto prišiel a zaklopal, aby si vypýtal jedného študenta. Imám Ahmed odpovedal, "Nie je tu, čo by tu robil?" - celý čas ukazujúc na svoju ruku, ako keby hovoril "nie je v mojej ruke." Volajúci, ktorý Ahmeda nevidel, usúdil, že ten študent tam jednoducho nie je.
Taktiež, Sufján al-Tavrí, ďalší dôležitý moslimský mysliteľ, bol raz privedený ku kalifovi Mahdímu, ktorý ho odmietol nechať ísť, až kým Tavrí neodprisahal, že sa vráti. Keď odchádzal, Tavrí nechal svoje sandále pri dverách. Po chvíli sa vrátil, zobral si sandále a nadobro odišiel. Keď sa na neho kalif opýtal, odpovedali mu áno, Tavrí prisahal, že sa vráti - a skutočne, vrátil sa: len aby si vzal sandále a odišiel.
Ak by sa zdalo, že tavríja je obmedzená na niekoľko pestrých anekdot, ktoré viacej hodia do rozprávok Tisíc a jednej noci než náboženského práva (šaríe) miliardy ľudí, tu sú niektoré súčasné moslimské autority - šejk Mohamed Hassán, slávny duchovný, ktorý povedal, že islam zakazuje moslimom usmievať sa na neveriacich, okrem prípadov, kedy je to výhodné, a Dr. Abdulláh Šakír - ktorý to ospravedlňuje. Obidvaja uvádzajú príklad, ako vám niekto zaklope na dvere, no vy ho netúžite vidieť, takže váš príbuzný odpovie "nie je tu", a slovom "tu" má na mysli najbližšiu miestnosť, čo je pravda, keďže sa skrývate v inej miestnosti.
Podobne, na populárnom islamskom webe, kde moslimovia zverejňujú otázky a islamské autority odpovedajú fatwou, dievča predloží svoju morálnu dilemu: jej otec je otvorene povedal, že kedykoľvek zazvoní telefón, má odpovedať "nie je tu". Fatwa ten problém vyriešila: môže slobodne klamať, ale keď povie "nie je tu", musí tým myslieť, že nie je v rovnakej miestnosti, alebo nie priamo pred ňou.
Samozrejme, hoci všetci šejkovia poskytujú príklady, ktoré sú neškodné a rovnajú sa "bielym" klamstvám, tavríja sa jasne dá použiť na spáchanie hrozných, "čiernych" lží, najmä v prípadoch, kedy ide o nepriateľského nemoslimského neveriaceho. Ako to vyjadril šejk al-Munadžíd: "Tavríja je povolená, ak je nevyhnutná alebo slúži záujmom šaríe." Zvážte nespočítateľné "záujmy šaríe", ktoré sú v priamom protiklade voči západnej civilizácii a právu, od posilnenia islamu po podrobenie neveriacich. Aby ich uskutočnili, moslimovia prostredníctvom tavríje dostali bianko šek na klamanie - šek, ktorý im určite prišiel vhod: nie len pri nepodstatných príležitostiach, ako je vyhnutie sa nechceným volajúcim, ale závažných, ako sú diplomatické mítingy na vysokej úrovni, kde sa vypracúvajú veľké dohody.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára