sobota 28. januára 2017

Premýšľajte znova: Islamistický terorizmus


Znalci a politici každého druhu rýchlo ponúkajú svoju múdrosť ohľadom toho, čo podnecuje islamistický terorizmus. Proste sa stáva, že veľa z toho, čo hovoria, je omyl. Chudoba nevytvára teroristov, riešenie izraelsko-palestínskeho problému nie je všeliekom a mladí moslimovia nie sú najnáchylnejší, aby sa obrátili na teror. Ak sa chystáme viesť vojnu proti teroru, to najmenej, čo môžeme urobiť, je pochopiť, proti komu bojujeme.


Vyriešenie izraelsko-palestínskeho problému spôsobí, že terorizmus ustane

Ťažko. Izraelsko-palestínsky konflikt je dôležitý, ale v žiadnom prípade nie je jediným problémom inšpirujúcim ideológiu globálneho džihádu. Vo svete je niekoľko ústredných konfliktov, ktoré povzbudzujú militantnú islamistickú ideológiu, od Kaukazu a Balkánu po južné Filipíny a ťažko riešiteľný kašmírsky konflikt. Militantní islamisti tiež vidia spojenie medzi svojimi miestnymi záležitosťami a globálnou politikou. Pre nich sú moslimovia obeťami v každom konflikte a Západ je zodpovedný za moslimské utrpenie a bezmocnosť.

To však nevypovedá nič o fakte, že význam každého regionálneho konfliktu sa líši od jednej džihádistickej skupiny k druhej. Pre alžírskych džihádistov je ich vojna, vyprovokovaná odmietnutím prozápadnej alžírskej armády akceptovať výsledky volieb, ktoré vyhrali islamisti v roku 1991, rovnako významná ako palestínsky odpor voči Izraelu. Pakistanskí a kašmírski džihádisti chrlili najväčšie množstvo jedu vo svojich publikáciách na hinduistickú Indiu, nie židovský Izrael. Rusko sa taktiež nachádza na vysokom mieste na džihádistickom zozname smrti, pokiaľ sú tými džihádistami Čečenci.

Radikálni islamisti nechcú nič menej, než obnovu islamskej zvrchovanosti vo všetkých krajinách, kde moslimovia kedysi mali prevahu, vrátane Bulharska, Cypru, Etiópie, Maďarska, Sicílie, Španielska a dokonca častí Francúzska. Áno, vyriešenie palestínskeho problému by odstránilo kľúčové dráždidlo vo vzťahoch Západu s moslimským svetom. Ale je nepravdepodobné, že by izraelsko-palestínske urovnanie uspokojilo tieto ambície.

Chudoba, nezamestnanosť a nedostatok vzdelania vytvárajú teroristov

Dokážte to. Chudoba, nezamestnanosť a nedostatok vzdelania sú vážnymi problémami v niektorých z najľudnatejších moslimských krajín sveta. Nejestvuje však žiadny dôkaz o korelácii medzi týmito sociálnymi a ekonomickými neduhmi a terorizmom. Teroristi nie sú vždy chudobní a prosperita neukončuje terorizmus. V skutočnosti je v 50 najchudobnejších krajinách sveta málo terorizmu. Je príliš skoro, aby sme zamietli socioekonomické podmienky úplne, ale štúdie vo všeobecnosti zistili tendenciu, že teroristi nepochádzajú zo sociálne najslabších skupín spoločnosti. Namiesto toho sú teroristi vo všeobecnosti dobre vzdelaní a je malá pravdepodobnosť, že sú chudobní. V Indii, napríklad, sa terorizmus vyskytuje v jednom z najprosperujúcejších regiónov krajiny, Pandžáb, a jej najrovnostárskejšom Kašmíre (kde je miera chudoby menej než 4 percentá v porovnaní s národným priemerom 26 percent). Najchudobnejšie regióny subkontinentu, ako Severný Bihár, nevykazujú nijakú teroristickú aktivitu. V arabských krajinách ako Egypt a Saudská Arábia, rovnako ako v severnej Afrike, teroristi nepochádzajú z najchudobnejších a najzanedbanejších oblastí, ale z niektorých z najbohatších regiónov a štvrtí.

Teroristické skupiny, ako ostatní zamestnávatelia, zavádzajú pri svojich náborových snahách štandardy kvality. Výskum ukazuje tendenciu, že teroristi sú vyššej kvality, sú viacej vzdelaní alebo vyškolení v iných prácach a činnostiach. Títo jednotlivci sú náchylnejší obrátiť sa na terorizmus keď je ekonomika slabá a je nedostatok pracovných miest. Keď je ekonomika v dobrom stave, vysokokvalitní ľudia všeobecne majú prístup k lukratívnym pracovným miestam v porovnaní so svojimi náprotivkami nízkej kvality a cena za opustenie dobrej práce za účelom účasti v teroristickom hnutí je relatívne vysoká. To pomáha vysvetliť, prečo sa inžinieri a iné technické osoby, ktoré pracovali na slabšie platených pracovných miestach, zapájajú do terorizmu. Sú dostupní a chcú ich teroristické organizácie, obzvlášť počas období ekonomickej stagnácie a poklesu.

Mladí, slobodní moslimovia sú najnáchylnejší stať sa teroristami

Nie. Je v móde naznačovať, že mladí, slobodní moslimovia sú najnáchylnejšou populáciou, ktorá sa môže stať teroristami alebo ich podporovať. Ale z pohľadu globálneho dopytu po teroristoch je toto tvrdenie nepravdivé. Vezmite do úvahy Tigre oslobodenia tamilského Ílamu na Srí Lanke. Sú najväčšou skupinou samovražedných atentátnikov na svete. Ich kádre nie sú moslimské, ale podľa náboženstva hinduistické a takmer 40 percent sú ženy.

Aj ohľadom problému podpory pre terorizmus je dôvod byť skeptický voči populárnej zvyklosti, že mladí muži vedú svorku. V prieskume vykonanom na vzorke 6000 moslimov v 14 krajinách zverejnenom v Studies in Conflict Terrorism boli ženy náchylnejšie podporovať terorizmus než muži. Ba čo viac, ženatí a slobodní ľudia sú rovnako náchylní na podporu terorizmu. Na veku záleží menej, než si človek môže myslieť na prvý pohľad. V tom istom prieskume asi 47 percent 62-ročných opýtaných inklinovalo k podpore terorizmu. Tento percentuálny podiel bol len o 10 bodov vyšší u 18-ročných.

Iné faktory, ako vnímanie hrozby voči islamu a názory na úlohu náboženstva vo vláde, majú významne vyšší dopad na podporu terorizmu než vek alebo pohlavie. To podstatné? Na ideológii a presvedčeniach záleží viacej než na sociálnom alebo ekonomickom statuse, veku alebo pohlaví. Sústreďovanie aktívnej pomoci a protiteroristických snáh na mladých, slobodných moslimov povedie len k prehliadnutiu veľkých častí moslimskej populácie, ktoré podporujú teroristov.

Madrasy sú továrňami na teroristov

Toto je zveličenie. Produkujú madrasy (ultrakonzervatívne náboženské školy) študentov, ktorí sú menej tolerantní voči ostatným náboženstvám, odporujú právam žien a sú náchylnejší na podporu militantných spôsobov riešenia sporov medzi moslimami a nemoslimami? Určite. Ale toto sa nerovná trénovaniu pre terorizmus. Ani jeden únosca z 11. septembra nenavštevoval madrasu. A nejestvuje žiaden dôkaz, že ktoríkoľvek z teroristov zapojených do veľkých medzinárodných teroristických útokov počas posledných rokov sa vôbec zapísal ako pravidelný študent do madrasy, hoci mohli cez madrasy prejsť na ceste do výcvikových táborov teroristov.

Vzhľadom ku svojmu úplnému nedostatku západného vzdelania nie sú študenti madrás užitoční žiadnemu súčasnému zamestnávateľovi, vrátane teroristických skupín. Nevedia splynúť so západnou krajinou alebo začať sofistikované operácie vyžadujúce si technickú odbornosť. Chýbajú im jazykové schopnosti a kompetencie aj v najzákladnejších formách technológie, pretože také zručnosti sa vo všeobecnosti v madrasách neučia. Niektorí študenti madrás nemajú ani základné matematické zručnosti nevyhnutné na rozbehnutie aj mierne sofistikovaných teroristických operácií.

Posadnutosť mediálnej a politickej komunity madrasami začala s tým, ako sa v Afganistane dostal k moci Taliban. Ich vzostup a pád mohol pritiahnuť medzinárodnú pozornosť na kultúru a osnovy madrás, ale také školy nie sú ničím novým. Madrasy existujú v celom moslimskom svete od 12. storočia. Ich základné osnovy v južnej Ázii, aby sme uviedli jeden príklad, sa nezmenili od 19. storočia. A nie sú ani široko populárne. V Pakistane, napríklad, navštevuje madrasy menej než 1 percento všetkých študentov zapísaných do škôl. Niektorí naznačujú, že ich počet by mohol byť iba 0,7 percenta všetkých detí chodiacich do školy.

Predstavitelia v arabskom svete zveličujú význam madrás možno preto, aby odviedli pozornosť od skutočného problému: osnov verejných škôl, ktoré inšpirujú mladých mužov k džihádu a sústredeniu sa na moslimskú obetu. Štúdium podľa osnov verejných škôl v Saudskej Arábii, napríklad, potvrdzuje, že podnecovanie k nenávisti voči Západu, Židom a nemoslimom sa len ťažko obmedzuje na madrasy.

Ľudia podporujú terorizmus, pretože sú chudobní a nemajú dostatok možností

Pochybujem. Doposiaľ sa urobilo málo práce týkajúcej sa efektu socioekonomických faktorov na dopyt po terorizme a podpory, ktorej sa teší medzi ľuďmi, v mene ktorých teroristi podľa svojich tvrdení operujú. Inými slovami, nikto nevie, prečo niektorí ľudia podporujú terorizmus a iní nie.

Prieskum v 14 moslimských krajinách zistil, že respondenti, ktorí hlásili, že majú nedostatok peňazí na jedlo, boli najmenej náchylní na podporu terorizmu. Pre porovnanie, štúdia zistila, že jednotlivci s dotykovými mobilmi alebo počítačmi (ktorí sú podľa všetkého majetnejší) sú náchylnejší na podporu terorizmu než tí, ktorí tieto položky nevlastnia.
Je samozrejme možné, že riešenie socioekonomických záležitostí ako chudoba a vzdelanie v moslimských krajinách zníži podporu, ktorej sa tu teroristi tešia. Je tiež možné, že podpora pre terorizmus môže závisieť viac na rozdieloch v ekonomickom statuse v priebehu času než na úrovni chudoby v ktorejkoľvek danej chvíli. Tak či onak, je priskoro vyvodiť závery. Rozvojové agentúry a advokáti by mali zozbierať viacej údajov o podpore pre terorizmus medzi chudobnými.

Vnímané hrozby voči islamu vytvárajú podporu pre terorizmus

Absolútne. Existuje obrovská zdržanlivosť priznať, že moslimské obyvateľstvo, v mene ktorého teroristi podľa svojich tvrdení operujú, majú sťažnosti alebo obavy, ktorým sa treba venovať ako spôsobu na minimalizovanie verejnej podpory pre terorizmus. Pre niektorých je toto morálnym ekvivalentom rokovania s terorizmom. Toto je poľutovaniahodné, pretože na týchto sťažnostiach záleží.

V niektorých krajinách, vrátane Indonézie, Jordánska, Libanonu, Nigérie, Pakistanu a ďalších, viac než 70 percent obyvateľstva verí, že islam je pod priamou hrozbou. Podpora pre terorizmus sa priživuje na presvedčení, že veľké časti moslimského sveta sú obeťami pokračujúcej nespravodlivosti. Niektorí odborníci vyhlasujú, oprávnene, že vnímanie hrozieb voči islamu zámerne pestujú islamistické politické skupiny a autoritatívne moslimské vlády, aby vytvárali podporu pre svoju agendu. Ale je nepravdepodobné, že podpora pre terorizmus sa zníži bez toho, aby sa tomuto vnímaniu venovala pozornosť, či už je to vnímanie výtvorom propagandy alebo výsledkom legitímnej politickej krivdy.

Rozčarovaní, nahnevaní moslimovia v Európe a severnej Amerike sú potenciálnymi brancami teroristov

Čoraz viacej. Moslimovia žijúci v severnej Amerike a Európe sú príťažliví pre medzinárodné teroristické organizácie, pretože už majú jazykové zručnosti, západné pasy a pokojne v týchto krajinách pracujú a vzájomne sa v nich ovplyvňujú. A terorizmus je pre niektorých ľudí v týchto diaspórach príťažlivý.

Dôvodov tohto javu je mnoho a líšia sa. Mnoho severoamerických a európskych moslimov našlo islam počas pobytu vo väzení. Jav väzenského islamu znepokojuje analytikov na obidvoch stranách Atlantiku. Hoci v Británii žijú len 2 milióny moslimov (2,5 percenta celkového obyvateľstva), viac než 8 percent britských väzňov sú moslimovia (článok je z roku 2006, takže tieto údaje sú už zrejme podhodnotené - pozn. prekl.). Väznice sa ukázali byť miestom náboru a výcviku pre rôzne trestné činnosti, vrátane organizovaného zločinu a terorizmu. Navyše, radikálni islamistickí učitelia mali dlho prístup k uväzneným britským moslimom.

Diaspóry boli dlho zdrojom etnonacionalistického extrémizmu a aktivít. Niečo čo sa týka stavu diaspór motivuje ľudí pochopiť svoju identitu novými a niekedy znepokojujúcimi spôsobmi. Príkladov tohto je hojne: vietnamský Ho Či Min, iránsky Ajatolláh Chomejní, indický Mohandás Gándhí a pakistanský Muhammad Alí Džinnáh začali opäť formulovať národné identity, keď boli v zahraničí.

Sloboda prejavu a združovania v Európe a severnej Amerike umožňuje radikálnym islamistom zverejňovať a organizovať bez vládneho zásahu, čo je právo, ktoré je im odopreté vo väčšine moslimských krajín. Západné krajiny by sa mali usilovnejšie snažiť pochopiť, čím to je, že niektorí obyvatelia sa neintegrujú do spoločnosti a čím to je, že niektorí páchajú násilie. Čoraz častejšie sa stáva, že ľudia, ktorí sa narodia a vyrastú v jednej krajine, vyhľadávajú vojenský výcvik v inej a páchajú teroristické útoky v tretej krajine v mene ľudí, ktorých pravdepodobne nikdy nespoznali.

C. Christine Fair, Husain Haqqani

nedeľa 22. januára 2017

Neznámy nepriateľ jasne na dohľad


Kognitívna disonancia vyžadujúca si, aby sme tvrdili, že chudoba a nie náboženský zápal je koreňom islamského teroru, predstavuje niečo, čo je omnoho horšie a nebezpečnejšie než utešujúci blud. Bráni reakcii Západu predtým, než nadobudne efektívnu podobu.


Islamistickí apologéti neustále predpokladajú, že islamskí teroristi sú poháňaní z dôvodu svojej marginalizácie (odsunutia na okraj záujmu - pozn. prekl.), diskriminácie a zbedačenia. Americký minister zahraničia John Kerry (momentálne už bývalý - pozn. prekl.), by napríklad chcel, aby sme verili, že chudoba je jednou z príčin terorizmu a ak máme čeliť terorizmu, tak že musíme zabezpečiť, aby bolo "viacej ekonomických príležitostí pre marginalizovanú mládež." Kerry samozrejme nie je outsider, pretože medzi mnohými inými je v tejto veci za jedno s bývalým britským premiérom Tonym Blairom, arcibiskupom z Cantenbury, bývalým americkým prezidentom Billom Clintonom, Alom Goreom, Elie Wieselom v neskoršom období a inými. Ich tvrdeniam však chýba empirické overenie, pretože dôkazy drvivou väčšinou naznačujú, že teroristi zvyčajne nepochádzajú z najchudobnejšej spoločenskej vrstvy krajiny.

Prieskum vykonaný v štrnástich moslimských štátoch odhalil, že nemajetní prejavujú značne menšiu podporu terorizmu než majetní. Správa MI5 zistila, že najmenej 60% podozrivých z terorizmu je veľmi vzdelaných a ekonomicky dobre situovaných. Veľmi podobný obrázok sa vynoril zo štúdie vykonanej francúzskym Centrom pre prevenciu, deradikalizáciu a individuálne monitorovanie, ktorá zistila, že dve tretiny tých, ktorí opustili Francúzsko, aby bojovali za Islamský štát, pochádza z rodín strednej triedy. Výskumníčka Nasra Hassan, ktorá urobila rozhovor s 250 preživšími palestínskymi bombovými atentátnikmi, si všimla, že "žiaden z nich nebol nevzdelaný, zúfalo chudobný, prostoduchý či deprimovaný. Mnohí boli zo strednej vrstvy a kým sa nestali utečencami, mali platené práce... dvaja boli synmi milionárov". Všetkých do jedného charakterizovalo, že boli "hlboko pobožní". Ako zistili Alan Kreuger z Princetonskej univerzity a Jitka Malečková z Karlovej univerzity v Prahe, existuje len malá priama spojitosť medzi chudobou a terorom.

Náhodný pohľad na portfóliá prominentných islamských teroristov odhaľuje, že mnohí z nich boli všeličo, len nie chudobní. Pätnásť z devätnástich džihádistov z útokov z 11. septembra bolo zo strednej triedy a vodca ich hnutia, Usáma bin Ládin, bol synom multimilionára. Nedávnejšie - vezmime do úvahy Omara Matína, masového vraha z Orlanda, ktorý vyrástol v rodinnej domácnosti, ktorá, hoci nebola bohatá, nebola nijakým spôsobom chudobná. Podľa Washington Post bolo Matínovo "detstvo v pobrežnom floridskom meste Port St. Lucie vyplnené zmrzlinou z McDonald's a výletmi do nákupného centra." Nidal Hassan, islamista, ktorý zabil 13 a zranil 30 amerických vojakov vo Fort Hood, nebol len armádnym majorom, ale tiež psychiatrom. Džochar Carnajev, bombový atentátnik z Bostonského maratónu, bol študentom Massachusettskej univerzity. Ahmed Omar Saíd Šejch, ktorý zorganizoval zabitie amerického novinára Daniela Pearla, vyštudoval na prestížnej London School of Economics. Kafíl Ahmed, ktorý nasmeroval auto naložené výbušninami do terminálu na Glasgowskom letisku, bol inžinier študujúci na doktorandskom stupni. Umar Farúk Abdulmutallab, ktorý sa pokúsil vyhodiť do vzduchu lietadlo Northwest Airlines počas letu, je synom bohatého nigérijského bankára a podnikateľa. Azaharí Husin, mozog a organizátor stojaci za bombovým atentátom v Bali bol univerzitným lektorom a nadaným matematikom.

Tvrdeniu, že terorizmus je vyvolaný chudobou, tak zjavne odporujú empirické a náhodné pozorovania, že môžeme dospieť len k jedinému záveru, a to, že ľudia ako Kerry - vzdelaní a s celkom slušne vysokým IQ, musia byť sužovaní vlohami pre kognitívnu disonanciu. Inak je s ohľadom na toľko empirických dôkazov jediným vysvetlením neústupčivé idiotstvo.

Ľudia s Kerryho názormi vylúčili z úvah, že konkrétny systém viery hrá akúkoľvek úlohu v motivácii ich činov. Keby tomu tak nebolo, položili by si otázku, prečo Židia, ktorí boli v Európe prenasledovaní nekonečne viacej než moslimovia, nikdy neprijali masakre v štýle islamistov. Súčasťou problému je, že prevládajúce všelieky multikulturalizmu predpokladajú, že všetky náboženstvá musia prikazovať rešpekt, duševné rozpoloženie, ktoré sa dá dosiahnuť len ak absolútne odmietneme uznať, že teológia - v tomto prípade islam - je popretkávaná princípmi, ktoré sú protikladom západných hodnôt. Toto občas vedie k absurdným situáciám, kedy napríklad austrálsky premiér Malcolm Turnbull najprv pozval prominentného imáma, aby s ním prelomil halal chlieb v Kirribilli, no následne bol povinný odsúdiť ho po tom, ako bol informovaný o naliehaniach svojho hosťa, že homosexuáli si zaslúžia smrť a že problémové ženy musia byť obesené za prsia. Turnbullova pochabosť spočívala predovšetkým v presvedčení, že ľudia ako jeho problematický imám sú nezvládnuteľní duchovní, než aby pochopil, že spoluveriaci - nepochybne aj vrátane ostatných prítomných moslimov, ich názory zdieľajú.

Je tu samozrejme mnoho osobných faktorov, ktoré vedú človeka k tomu, aby sa stal islamistom. Ale medzi nimi môže človek poukázať na vystavenie aspektom Koránu, ktoré velebia zabíjanie neveriacich a ochotu obetovať sa pre Alláha. Vo vyhlásení Islamského štátu uverejnenom na internete nás informujú, že nás, ľudí na Západe moslimovia nenávidia, pretože sme neveriaci a majú "rozkázané (od Alláha) bojovať proti neveriacim, až kým neprijmú autoritu islamu." (Korán 9:29) Neuviedli nijaký odkaz na akúkoľvek inú krivdu, či už ekonomické vykorisťovanie, diskrimináciu alebo islamofóbiu. Odhodlanie džihádistu posilňuje očakávanie odmeny v nebi a istota, že ostatní ho budú po smrti ctiť.

Kognitívna disonancia potrebná na to, aby sme tvrdili, že chudoba a nie náboženský zápal je koreňom islamského teroru, je horšia a nebezpečnejšia než utešujúci blud. Bráni reakcii Západu predtým, ako nadobudne efektívnu podobu. Ak odmietate rozoznať svojho nepriateľa, ako môžete proti nemu bojovať, nehovoriac o jeho porážke?

Leslie Stein

pondelok 16. januára 2017

Ako hovoriť s politicky korektnými fanatikmi


Ali Sina

Už nejaký čas som fanúšikom vašej práce, pán Sina. Tak mi povedzte, ako môžem ukázať duševnú vôľu, aby som jednal s politicky extrémne korektnou triedou o islame?


Táto extrémne a v skutočnosti fanatická politicky korektná trieda o islame je naším hlavným problémom. Musíme ich poraziť za akúkoľvek cenu. Ich hlúposť by mohla priviesť svet do záhuby. Najlepší spôsob jednania s nimi je odhaliť ich nevedomosť hneď od začiatku. Ukážte im fakty. Fakty sú:

Mohamed mal sex s 9-ročným dieťaťom. Opýtajte sa ich, čo si o tom myslia. Sú ochotní aspoň odsúdiť jeho pedofíliu? Predložia všetky nepresvedčivé výhovorky a morálne relativistické argumenty, aby sa otázke vyhli. Opýtajte sa ich, prečo, ak Mohamed tvrdil, že je prorokom božím, nasledoval príklady zlých ľudí svojej doby? Navyše, je nejaký dôkaz, že v tých dňoch si 50-roční muži brali 6-ročné deti? Toto nie je ani prirodzené. Normálnych mužov deti sexuálne nepriťahujú. Len pedofila môže sexuálne vzrušiť dieťa. Jeden priateľ napísal: "aj v kráľovstve zvierat, kde zvieratá reagujú na svoje zvieracie inštinkty, sú predpubertálne zvieratá a vtáky ušetrené a samci v ruji po nich netúžia. Povedal by som, že je to biologická reakcia, ktorá je zakorenená v nás všetkých, aby sme neprahli alebo netúžili alebo sa nevzrušovali nijakým dieťaťom, bez ohľadu na to, čo za zvrátených ľudí môžeme byť." Mať sexuálne pocity voči deťom je neprirodzené a je to choroba mysle. Nemá to nič do činenia s morálkou. Nijaký dospelý, ktorý túži po dieťati, nie je normálny. Mohamed bol chorý na hlavu.

Povedzte im o Banú Kurajza, židovskom kmeni, ktorý sídlil blízko Mediny 2000 rokov. Mohamed zmasakroval všetkých ich mužov a zotročil ich ženy a deti. Aby oddelil chlapcov od mužov, prezrel si ich genitálie. Ak im narástlo ochlpenie ohanbia, rozhodol, že sú to muži a zabil ich. Požiadajte týchto politicky korektných fanatikov, aby to ospravedlnili. Sú ochotní odsúdiť aspoň jeho genocídy? Jedinou vinou Banú Kurajza bola ich neochota prijať Mohameda za svojho proroka. Ale povedzme, že by boli vinní z niečo hrozného. Bol každý jeden človek z nich, vrátane detí, vinný? Je ochlpenie ohanbia dôkazom viny?

Povedzte im o Asme Bint Marwán, matke piatich malých detí a Abú Afakovi, 120-ročnom mužovi, ktorí boli zavraždení uprostred noci na rozkaz Mohameda za to, že skladali básne, ktoré považoval za urážlivé. Nie je táto fanaticky politicky korektná trieda ochotná odsúdiť ani Mohamedovi úkladné vraždy?

Povedia vám, že aj v Biblii sú krvavé príbehy. Povedzte im, že Biblia je kniha mýtov. Nikto nevie, ktoré časti tých príbehov o bojoch sú pravdivé a ktoré sú vystatovačným chvastaním ich pisateľov, aby posilnili morálku porazených ľudí v zajatí. Ale aj keby tieto príbehy boli pravdivé, ospravedlňovalo by jedno zlo druhé?

Jestvujú stovky príbehov o úkladných vraždách, genocíde, mučení, nájazdoch, znásilneniach, plieneniach a všetkých druhoch zločinov Mohameda, ktoré sú zaznamenané v autentických islamských análoch. Predstavte im tie dôkazy v ich krvavých detailoch a požadujte vysvetlenie. Buďte statočný! Nedovoľte im, aby vás premohli svojím fanatickým povýšeným zovňajškom. Politická korektnosť je sekta a politicky korektní ľudia môžu byť zlí ako ktorýkoľvek stúpenec sekty. Stojte si pevne za svojím a povedzte im, že sú neinformovaní. Nedovoľte nikomu, aby vás zastrašoval. Oni sa stiahnu keď uvidia, že viete veci, ktoré oni nevedia. Oni sú fanatici, nie vy. Nebojte sa hovoriť otvorene. Povedzte im, že počas 30-tych rokov žili idioti, ktorí chceli byť milí voči nacistom a boli rovnako politicky korektní ohľadom tej ideológie nenávisti, ako sú oni ohľadom islamu.

Nevedomosť a zbabelosť idú ruka v ruke. Za každým neinformovaným tyranom je zbabelec. Odhaľte ich nevedomosť a uvidíte, že ujdú, aby sa skryli ako niekto, koho nahota je odhalená. Nehovorte o všeobecnostiach, podajte im jednu z epizód barbarstva Mohameda a požadujte vysvetlenie. Nedovoľte, aby vám povedali "musíme rešpektovať presvedčenia ľudí". Opýtajte sa ich, či rešpektujú presvedčenia Ku Klux Klanu a skinheadov. Kto povedal, že presvedčenia treba rešpektovať? Toto je to najabsurdnejšie vyhlásenie, ktoré často uvádzajú tí, ktorých presvedčenia nemôžu vystáť podrobné skúmanie. Prekvapte ich svojimi vedomosťami o islame a opýtate sa ich, čo o ňom vedia. Samozrejme, že nevedia nič! Potom sa ich opýtajte, či by sa nemali niečo naučiť predtým, ako otvoria ústa. Oni sa stiahnu len keď vo vás uvidia silu, inak budú vaše mlčanie považovať za znak porážky a začnú vás poúčať o prednostiach toho, aké to je byť idiotom a rešpektovať kulty nenávisti a presvedčenia ľudí, ktorí si myslia, že je ich bohom danou povinnosťou zabiť vás.

Politicky korektní ľudia sú "užitoční idioti". Musia byť zahanbení za to, že sa stoja na strane zla a obrany terorizmu. Islam je terorizmus. Ak to nevedia, nech sa to radšej naučia. Nevedomosť nie je výhovorka. Nevedia o islame nič a hovoria z nevedomosti. Dajte im URL adresu faithfreedom.org (alebo napríklad cspi-cz.blogspot.cz či islamoklast.blog.cz - pozn. prekl.). Povedzte im, nech tam idú a prečítajú si príbehy odpadlíkov od islamu (a tiež ďalšie informácie o islame - pozn. prekl.). Sme tiež islamofóbovia? Zakladá sa naša averzia voči islamu na nevedomosti a nedorozumeniach? To obvinenie sa na nás nevzťahuje, alebo áno? Vyzval som každého moslima na svete, aby prišiel a dokázal, že sa mýlime. Kde sú tí vojaci Alláha, keď ide o logiku? Prečo títo džihádisti, ktorí sú takí statoční, keď ide o vyhadzovanie nevinných civilistov do vzduchu, sú takí zbabelí, keď treba dokázať pravdu ich viery logikou?

Poznáme islam lepšie než ktokoľvek iný. Poznáme zmýšľanie moslimov. Poznáme vnútorné zákutia ich myšlienok, pretože to boli aj naše myšlienky. Presne poznáme terminológiu, ktorú moslimovia používajú a vieme, čo ňou myslia. Ostatní nie.

Keď moslimovia hovoria "mier", znamená to, aby ste sa im podriadili, aby vás mohli nechať žiť. Inak vás zabijú.

Keď moslimovia hovoria, že bojujú proti útlaku, myslia tým boj proti neviere. Utláčateľom sa stanete vo chvíli, keď poviete, že nechcete by moslimom.

Keď hovoria, že islam nedovoľuje zabíjanie nevinných ľudí, majú tým na mysli tých, ktorí ešte neodmietli islam. Keď odmietnete ich dawá, už nie ste nevinný.

Keď moslimovia hovoria, že islam bojuje proti skazenosti, myslia tým slobodu myslenia. Toto je najväčšia skazenosť pokiaľ ide o islam.

Keď moslimovia hovoria, že islam akceptuje kresťanstvo a judaizmus, myslia tým len tie verzie, ktoré vymyslel Mohamed. Všetci kresťania a Židia, ktorí sa nepodriadia islamu a chcú svoje náboženstvo vykladať vlastným spôsobom sú neveriaci a mali by byť zabití. Ich knihy sú sfalšované, takže ich náboženstvo je falošné. Syed Maudúdí hovorí: "Hoci (Židia) boli pôvodne moslimami, odchýlili sa od skutočného islamu a urobili v ňom novoty a zmeny a padli za obeť puntičkárstvu a sektárstvu. Zabudli na Alláha, opustili ho a začali slúžiť mamonu. Až tak, že sa vzdali aj svojho pôvodného mena "moslim" a prijali namiesto toho meno "Žid" a učinili náboženstvo výlučným monopolom detí Izraela."

Keď moslimovia hovoria o rokovaniach a zmluvách, myslia tým, že nás oklamú aby získali čas, kým my hľadáme iný spôsob a keď budú silnejší, porušia všetky zmluvy tak, ako to Mohamed urobil v Hudajbíji a neskôr ratifikoval v súre Pokánie, kde ho Alláh zbavil všetkých povinností voči ľuďom, s ktorými uzavrel zmluvu.

Keď moslimovia hovoria, že islam učí zbožnosti, vôbec to neznamená to, čo si myslíte, že zbožnosť znamená. Zbožnosť v islame znamená robiť, čo je halal (povolené) a vyhnúť sa tomu, čo je haram (zakázané). To nemá nič do činenia so správnym a nesprávnym. Napríklad, homosexualita je haram ale pedofília je halal. Masturbácia je haram ale zabitie nemoslima je halal. Víno je haram ale kameňovanie je halal. Pre ženu je odhalenie jej vlasov na verejnosti haram, ale pre jej manžela je jej bitie halal. Pojem islamskej zbožnosti sa vzpiera ľudskej logike. Zbožný moslim nie je nevyhnutne dobrým človekom podľa definície. Zbožný moslim je ten, kto nasleduje Mohameda, mohol by to byť terorista, mohol by obťažovať deti, mohol by biť svoju manželku alebo by mohol byť klamár. Pokiaľ klame nemoslimom, je zbožný. Kým hovorí svoje povinné modlitby, drží pôsty a má bradu a oblečenie v správnej veľkosti, vstupuje na toaletu správnou nohou a úzkostlivo dodržuje všetky rituály, je zbožný.

Nech vás slová neoklamú. Aby ste pochopili moslimov, musíte najprv pochopiť islamskú terminológiu. Definícia islamskej terminológie nie je zapísaná v žiadnych knihách. Musíte byť moslimom, aby ste vedeli, čo skutočne znamená. Nie je opísaná slovami, pretože to nie je potrebné. Bežne ju chápu všetci moslimovia.

Poznáme islam a moslimské zmýšľanie lepšie než ktokoľvek iný. Pojem islamofób na nás neplatí. Naša averzia voči islamu sa zakladá na našom plnom poznaní islamu a odmietnutí jeho hodnôt a nie na nevedomosti, nepochopeniach a bezdôvodnej fóbii. Ale tých, ktorí prichádzajú obhajovať islam môžeme nazvať "UŽITOČNÝMI IDIOTMI". Sú to idioti, pretože hovoria bez znalosti islamu a jeho hrozby pre ľudstvo, a sú užitoční pre islamistov, ktorí s ich pomocou môžu preniknúť do nemoslimských krajín a zničiť ich zvnútra.

Kedykoľvek vás politicky korektný fanatik nazve islamofóbom, povedzte mu "a ty si užitočný idiot"! "Islamofóbia dáva asi taký zmysel ako nacifóbia. Tej pojem je bezvýznamný. Naznačuje, že islam je nevinnou obeťou dezinformácií a bezdôvodného strachu a že keď sa človek o ňom dozvie pravdu, fóbia odíde. Nič nemôže byť vzdialenejšie od pravdy. Čím viacej sa človek učí pravdu o islame, tým nebezpečnejší a zlomyseľnejší vyzerá. Samozrejme, nevedomý človek sa nebojí smrtiacich vírusov. 'Môže niečo také maličké zabiť človeka? ', opýtal by sa. Len blázon si môže dovoliť nebáť sa ideológie nenávisti, ktorá si kladie za cieľ dobyť svet prostredníctvom klamania a teroru a vziať mu jeho slobodu."

sobota 14. januára 2017

Islamské právo a jeho výzva západnej civilizácii


Úvod

Väčšina ľudí na Západe verí, že islam je náboženstvo v tradičnom zmysle slova. Toto je však osudové nedorozumenie. Islam nie je len náboženstvo. Je to omnoho viac než náboženstvo. Moslimovia sami opisujú svoju vieru slovami, islam je úplný spôsob života. Toto je určite výstižnejší opis, pretože islam je náboženský, sociálny, ekonomický, vzdelávací, politický a filozofický spôsob života. Islam je v skutočnosti všetko zahrňujúca sociálno-politicko-náboženská utopická ideológia, ktorá zahŕňa každú oblasť ľudského snaženia.


Západný názor na náboženstvo je, že náboženstvo je úzky aspekt života. Nezahŕňa všetky ľudské záležitosti. Náboženstvo stojí vedľa kultúry, ekonomiky, politiky a ostatných ľudských inštitúcií. Západniari sa môžu rozchádzať vo veciach náboženskej viery, ale môžu spolupracovať v sociálnych, štátnych a ekonomických záležitostiach. Dôvodom je to, že ich náboženstvá si nenárokujú božskú autoritu nad inštitúciami vlády a ekonomiky. Ich viery sa môžu odlišovať pokiaľ ide o spásu duše, život po smrti a náboženské rituály, no netvrdia, že majú božské pochopenie inštitúcií ľudskej vlády a jej konkrétnych zákonov. Ako dobrí občania sa snažia mať spravodlivú a nestrannú spoločnosť.

Islam je odlišný od ostatných náboženstiev v tom, že nie je obmedzený na duchovné aspekty života. Pohlcuje všetky aspekty života od kolísky po hrob. Islam tvrdí, že má božské splnomocnenie nad každým, vrátane nemoslimov. Hoci od nemoslimov sa nemusí vyžadovať dodržiavanie náboženských rituálov islamu, musia uznať nadradenosť islamskej vlády nad sebou. Ako ideológia islam sľubuje ekonomickú, politickú, sociálnu a náboženskú utópiu, keď sa svet nakoniec podriadi Alláhovi a vláde práva šaría. Cieľom islamu je, aby všetky aspekty kultúry a inštitúcií krajiny podstúpili postupnú islamizáciu, čím by mal vzniknúť islamský štát podľa vzoru práva šaría.

Cieľom islamského hnutia je privodiť niekde na svete novú spoločnosť, ktorá bude bezvýhradne oddaná učeniam islamu v ich úplnosti a ktorá sa ich bude snažiť dodržiavať vo svojich vládnych, politických, ekonomických a sociálnych organizáciách, vo svojom vzťahu k ostatným štátom, vo svojom vzdelávacom systéme a morálnych hodnotách a všetkých ostatných aspektoch svojho spôsobu života.

Zvrchovaný vládca

Z islamského právneho pohľadu nejestvuje žiaden vládca okrem Alláha a on je najvyšším panovníkom a zákonodarcom sveta. Toto je podstatné; lebo, keďže Alláh je vládca, žiaden pozemský panovník nemá dostatočnú autoritu na uzákoňovanie práva. Dôvodom je, že zvrchovaná autorita patrí Alláhovi a jeho zákonom a tie zákony boli odhalené Mohamedovi v siedmom storočí. Moslimovia veria, že Korán a Sunna sú Alláhovými konečnými zákonmi pre svet. Preto podľa pravého islamu je právo šaría jediným právom s božským schválením a autoritou pre krajiny sveta.

Korán vyhlasuje, že Alláh je zvrchovaný vládca ľudstva.

Nech je povznesený Boh, vládca skutočný! Niet božstva okrem Neho, Pána trónu vznešeného.
Súra 23:116

Povedz: "Utiekam sa v ochranu Pána ľudí, vládcu (alebo kráľa) ľudí, Boha (alebo sudcu) ľudí.
Súra 114:1-3

Zvrchovaný predstaviteľ

Za kraľovania Alláha moslimský kalif alebo miestodržiteľ presadzuje zákon Alláha na zemi. Kalif nie je ako kráľ, ktorý má autoritu na vytváranie zákonov, pretože zákony islamského štátu už existujú v Koráne a Sunne. V dôsledku toho nemajú islamskí panovníci slobodu vytvoriť nijaký zákon, ktorý by si protirečil s princípmi Koránu a Sunny. Podriadenou úlohou kalifa (amira alebo miestokráľa) je slúžiť pod autoritou Alláha, ako ju zjavil Mohamed.

Hľa, Pán tvoj k anjelom hovoril: "Umiestnim na zemi námestníka!" I povedali: "Chceš tam ustanoviť niekoho, kto pohoršenie na nej bude šíriť a krv na nej prelievať, zatiaľ čo my slávu Tvoju ospevujeme a svätosť Tvoju prehlasujeme?" Povedal: "Ja veru poznám to, čo vy nepoznáte!"
Súra 2:30

Podľa Websterovho revidovaného neskráteného slovníka, "miestodržiteľ je osoba vymenovaná vládcom alebo hlavou štátu, ktorá má slúžiť ako administratívny zástupca. Má alebo vykonáva delegovanú moc; koná ako dosadený alebo namiesto niekoho iného." Takže vidíme, že islamský kalif je podriadený zákonom Mohameda.

Islamský štát, ako niečo, čo by sme mohli nazvať celou islamskou politickou psychológiou, považuje dar al-islam (dom vojny) za jedno obrovské, homogénne spoločenstvo ľudí, ktorí majú spoločný cieľ a spoločný osud a ktorých vedie spoločná ideológia vo všetkých záležitostiach, tak duchovných ako aj svetských. Celá moslimská umma žije podľa šaríe, ktorej sa musí podriadiť každý člen, pričom zvrchovanosť patrí Alláhovi.

Každý moslim, ktorý je schopný a kvalifikovaný poskytnúť rozumný názor na záležitosti šaríe, je oprávnený vykladať právo Alláha, keď je taký výklad potrebný. V tomto zmysle je islamská politika demokraciou. Ale tam, kde už existuje jasný rozkaz Alláha alebo jeho proroka, nemôže žiaden moslimský vodca alebo zákonodarný zbor ani nijaký náboženský učenec formulovať nezávislý rozsudok; ani všetci moslimovia sveta spojení dokopy nemajú nijaké právo urobiť v ňom čo i len najmenšiu zmenu.

Korán

Prvoradým zdrojom práva šaría je samotný Korán. Toto tvrdenie je podporené v texte Koránu, kde sa dočítame, že Alláh zoslal Knihu pravdy (Korán), ktorá by mala súdiť medzi ľuďmi. To znamená, že Korán je zdrojom súdneho práva na súdenie medzi ľuďmi. A podľa Koránu, ak niekto nesúdi podľa tohto zjavenia, pácha zlo. O predpísaných rozsudkoch v Koráne sa nemôže pochybovať, keďže sú mimo ľudskú logiku a treba ich prijať vierou.

A veru sme ti zoslali Písmo s pravdou, aby si súdil medzi ľuďmi podľa toho, čo ti Boh ukázal. A nebuď obhajcom zradcov.
Súra 4:105

...Tí potom, ktorí nesúdia podľa toho, čo zoslal Boh, tí veru sú nespravodliví.
Súra 5:45

Mám si snáď žiadať ako sudcu niekoho iného než Boha, ktorý je tým, kto zoslal vám Písmo jasne vyložené? Tí, ktorým dali sme Písmo, dobre vedia, že od Pána tvojho bolo s pravdou zoslané. A nebuď teda z tých, ktorí pochybujú!
Súra 6:114

Podľa islamskej doktríny je Mohamed pečaťou prorokov, čo znamená, že je posledným prorokom rovnako ako konečným zjavením Alláha pre ľudstvo. Keďže Mohamed je pečaťou prorokov, v žiadnych súdnych záležitostiach, v ktorých Korán a Sunna poskytujú radu, už nemôže byť žiadny ďalší vývoj. Následkom toho Korán naveky zakotvuje kmeňové vládnutie Arábie 7. storočia do všetkého práva pre všetky krajiny.

Sunna

Druhým zdrojom práva šaría je Mohamedova Sunna. Sunna je vláda zákona, ktorá sa nachádza v prastarých tradíciách Mohamedových slov a správania. Sunna znamená "normatívny spôsob konania, vedenie, prax, používanie, vláda, smer, inštitúcia a správanie." Hadís (množné číslo ahadís) je písaný záznam Mohamedovej Sunny. Ahmad Hasan napísal,

Hadís je v skutočnosti rozprávaním o slovách, skutkoch a tichých schváleniach proroka (mier s ním), kým sunna je vláda zákona vyjadrená prostredníctvom hadísov. Hadís je prostriedok, ktorý vyjadruje sunnu proroka. Jeden hadís môže preto obsahovať mnoho sún. Sunna v tomto prípade znamená vládu zákona, prax alebo modelové správanie proroka (mier s ním), ktorý obsahujú hadísy.

Šesť veľkých zbierok hadísov sú Sahíh Al-Bucharí, Sahíh Muslim, Sunan Abú Dawud, Sunan At-Tirmidhí, Sunan An-Nisai a Sunan Ibn Madžah. Tieto zbierky sú rozsiahlymi prácami, ktoré uchovávajú podrobnosti o konaní a slovách Mohameda. Dá sa oprávnene povedať, že hadísy prispievajú k islamskej ideológii viacej než samotný Korán. Takže sú životne dôležitými zdrojmi na pochopenie islamu.

Korán tvrdí, že Mohamed je "krásnym vzorom (správania)". Moslimovia preto veria, že Mohamed je ideálnym prototypom dokonalého človeka a obracajú sa na jeho slová a správanie, keď potrebujú radu vo svojom každodennom živote. Moslimovia veria, že všetka viera v Alláha a Posledný deň nachádzajú svoju odpoveď v Mohamedovi.

Pre moslima, Mohamedove slová a správanie zavrhujú svetlo rozumu, svedomia a povahy ako sprievodcov ľudského správania.

A veru máte teraz v poslovi Božom príklad prekrásny pre každého, kto dúfa v Boha a v deň posledný a kto Boha hojne spomína.
Súra Al-Ajzab 33:21

Keďže literatúra hadísov zaznamenáva život a slová Mohameda, poskytuje základ pre právo šaria a islamskú ideológiu. Bez štúdia hadísov je nemožné presne pochopiť islam a jeho zákony. Táto druhá myšlienka sa dá ťažko zveličiť. Príliš často sa stáva, že keď sa Západniari chcú niečo dozvedieť o islame, študujú len Korán a ignorujú informatívnejšie hadísy.

Islamská nadvláda

Mohamed prehlásil, že "náboženstvo pravdy" (islam) je nadradené nad všetkými ostatnými náboženstvami, a že je sprievodcom pre všetkých ľudí. Inými slovami, islam má božské poverenie byť nadradeným nad náboženstvami sveta. Navyše, je to sprievodca pre každého vo všetkých ľudských záležitostiach. Toto všeobecné poverenie má byť vnútené, aj keď sa pohanom prieči.

Moslimovia veria, že všetci praví proroci Alláha ako Adam, Noe, Abrahám, Mojžiš, Dávid a Ježiš boli moslimovia, ktorí učili náboženstvo islamu. Ďalej veria, že Mohamedovým poslaním bolo znovu nastoliť pôvodné náboženstvo islamu, pretože ho Židia a kresťania sfalšovali. Takže z pohľadu moslimov nebolo potrebné, aby sa Židia a kresťania priečili islamu, pretože to údajne bolo náboženstvo ich vlastných prorokov. Naproti tomu pohanské náboženstvá sa vždy považovali za falošné, takže islamu sa prirodzene priečili.

V súre 9:33-34 sa dočítame, že Mohamed bol Alláhovým poslom s vedením a "náboženstvom pravdy" (islamom). Popisuje, že pohania sa islam nepáči a verš pokračuje vo svojom argumente tvrdením, že židovskí rabíni a kresťanskí mnísi sa dopustili falšovania. Záver je, že ak Židia a kresťania neprijmú islam, ich odmietnutie bude spôsobený tým, že uprednostnili svoje skazené metódy. Mohamed veril, že tak ako Židia zo Starého zákona neposlúchli svojich prastarých prorokov, arabskí Židia prirodzene tiež odmietnu jeho status proroka. Následne Mohamed varoval židovských a kresťanských vodcov, že budú čeliť bolestivému osudu počas Súdu posledného dňa.

On je ten, kto vyslal posla Svojho so správnym vedením a náboženstvom pravdivým, aby zvíťazilo nad všetkými náboženstvami inými, i keď sa to nepáči modloslužobníkom.
Súra 9:33

Vy, ktorí veríte! Veru mnoho z učených a z mníchov pohlcuje majetky ľudí spôsobom podvodným a odvracajú ľudí od cesty Alláha! A tým, ktorí zhromažďujú zlato a striebro a nevynakladajú ich na ceste Alláha, tým oznám zvesť radostnú o treste bolestnom.
Súra 9:34

Ti, ktorí neveria, hovoria: "Prečo mu nebolo zoslané znamenie nejaké od Pána jeho?" Avšak ty si varovateľom a každý ľud má vodcu svojho.
Súra 13:7

Predchádzajúca právna veda

Korán likviduje všetku právnu vedu mimo Koránu a Sunny. Dni nevedomosti (džahilíja) odkazujú na obdobie pred Mohamedom. Niektorí moslimovia vyhlasovali, že verš neguje všetky zákony, ktoré boli uzákonené na základe neislamských princípov. Výsledkom je, že nikto sa nemôže odvolávať na právny precedens mimo Koránu a Sunny. Z moslimského pohľadu Alláh zjavil svoje božské právo v Koráne a v živote Mohameda. Výsledkom tohto božského zjavenia je, že takzvané ľudské zákony krajiny boli zrušené Mohamedovým zjavením. V skutočnosti je podriadenie sa ľudskému zákonu potom, čo Alláh vydal nanovo božský kódex správania pre ľudstvo, vzburou proti Alláhovej nadvláde.

Čo oni túžia po rozsudkoch z doby nevedomosti? Kto môže byť pre ľud pevne presvedčený lepším sudcom než Alláh?
Súra 5:50

Navyše, Korán tvrdí, že tí, ktorí hovoria, že veria v zjavenia, ktoré prišli pred Mohamedom, sa túžia uchýliť k rozsudkom Zlého, Satana, ktorý sa usiluje zviesť ľudstvo na scestie. Dôležitými zjaveniami, ktoré prišli pred Mohamedom, boli Starý a Nový zákon a tí, ktorí v tieto zjavenia verili, boli Židia a kresťania. Teraz si všimnite Mohamedov ďalší krok. Mohamed v podstate povedal, že náboženskí pokrytci sa odvolávajú na Zlého, keď sa usilujú o rozsudky predchádzajúcich zjavení.

Čo si nevidel tých, kto tvrdia, že uverili v to, čo ti bolo zoslané a čo bolo zoslané pred tebou? A pritom chcú predkladať svoje spory k rozsúdeniu Tághútovi, hoci im bolo nariadené, aby v neho neverili. A satan si praje, aby zblúdili ďalekým zblúdením.
Súra 4:60

Mohamed teda zrušil všetkých predchádzajúcich prorokov Alláha. A Korán učí, že uchyľovanie sa k rozsudkom predchádzajúcich zjavení je uchyľovanie sa k Satanovým rozsudkom a túžbam. Moslimovia veria, že jediné božské posolstvo, ktoré platí dodnes, nám dal Mohamed. Takže moslimovia veria, že voľba je medzi vládou Alláha a vládou Satana. A odvolávať sa na zjavenia, ktoré prišli pred Koránom, je obracanie sa ku Satanovi. Korán a Sunna musia byť výlučným základom práva.

Oddanosť a poslušnosť

Moslim je v prvom rade oddaný Alláhovi a Mohamedovi a je dôležité poznamenať, že oddanosť Mohamedovi je to isté ako oddanosť Alláhovi. Po druhé, moslim má prikázané poslúchať tých, ktorí majú v umme autoritu. Ak vyvstane akákoľvek otázka, treba ju predložiť Alláhovi a jeho poslovi pre konečné rozhodnutie. A ak kalif vydá rozkaz, ktorý si protirečí so základným princípom islamu, každý moslim musí poslúchnuť Alláha namiesto kalifa.

Ktokoľvek je poslušný poslovi, je poslušný i Bohu.
Súra 4:80

Vy, ktorí veríte! Poslúchajte Alláha a poslúchajte posla a tých, ktorí medzi vami majú autoritu! A ak ste v spore o nejakú vec, predajte jej rozhodnutie Alláhovi a poslovi - ak veríte v Alláha a v deň súdny! A to bude najlepšie a povedie k najkrajšiemu výsledku.
Súra 4:59

Ak moslim otvorene nedôveruje Mohamedovej Sunne, jeho viera v islam nie je skutočná. Voči islamskej ideológii nesmie existovať nijaký psychologický odpor. Nebezpečenstvom vnútorného odporu voči Mohamedovmu vedeniu v ktorejkoľvek zo životných záležitostí je nebezpečenstvo, že človek skončí v plameňoch pekelných. Toto je mocná psychologická sila na slepé podriadenie sa právu šaría.

Však nie, pri Pánovi tvojom, oni nebudú veriaci, pokiaľ ťa neučinia sudcom v tom, o čom sú v spore. Potom nenájdu v dušiach svojich pochybnosti o tom, čo si rozhodol, a podrobia sa plným podrobením.
Súra 4:65

A kto odpadne od posla potom, čo mu bolo jasne ukázané správne vedenie, a sleduje potom cestu inú než veriaci, k tomu obrátime sa chrbtom, tak ako on sa obrátil, a necháme ho horieť v pekle a aký hnusný je to cieľ konečný.
Súra 4:115

A ani veriacemu, ani veriacej nie je daná voľba v záležitostiach ich, len čo Alláh a posol Jeho vec raz rozhodli; a kto neposlúcha Alláha a posla Jeho, ten zblúdil zjavným zblúdením.
Súra 33:36

Moslimská evolúcia

Islamská ideológia tvrdí, že moslimovia sú najvyvinutejšími jedincami ľudstva. Ich pokročilý evolučný stav ich umiestňuje na vyššiu úroveň než kohokoľvek iného, a to ich zaťažuje zvláštnou povinnosťou rozkázať ľudstvu, aby dosiahlo božský štandard morálky.

Vo svojej úlohe prikázať islam svetu, Ľudia (Židia a kresťania) knihy (Biblie) budú ľuďmi, ktorí zvládnu svoju úlohu najťažšie, pretože väčšina Židov a kresťanov, podľa Koránu, sú hriešnici. Takže hoci sa moslimovia usilujú podporovať správne a zakazovať nesprávne, Mohamed veril, že Ľudia knihy budú čeliť islamskému posolstvu prekrúcaním a klamstvami. Cítil, že Židia a kresťania budú tými, ktorí sa budú najviac stavať proti islamskej vláde s jej koránskou ústavou a právnym systémom šaríe.

Vy ste národ najlepší, aký kedy povstal medzi ľuďmi; vy prikazujete vhodné, zakazujete zavrhnutiahodné a veríte v Alláha. A keby uverili vlastníci Písma, bolo by to pre nich lepšie; sú síce medzi nimi veriaci, avšak mnohí z nich sú hriešnici.
Súra 3:110

Kto túži po inom náboženstve než po islame, nebude to od neho prijaté a v živote budúcom bude medzi tými, ktorí stratu utrpia.
Súra 3:85

Náboženstvo a krajiny

Západniari si chybne myslia, že judaizmus, kresťanstvo a islam sú podobné náboženstvá, ktoré zastávajú jemne odlišné doktríny o spáse a povahe boha. Toto je hlboký omyl. Posvätné texty týchto náboženstiev obsahujú veľmi odlišné vyhlásenia o vláde, ekonomike a krajinách.

Judaizmus. V Starom zákone Jahve (Jehova) dal ľuďom Izraela zem Kanaán, ktorá je veľmi malou časťou krajiny medzi riekou Jordán a Stredozemným morom. V zmluve im dal krajinu Kanaán navždy. Aj keď bol Izrael vypudený z ich krajiny kvôli ich neviere a bol okupovaný inými, krajina stále zostala podľa zmluvy ich. V skutočnosti, Jahve sľúbil priviesť ich späť do ich zasľúbenej krajiny v Posledných dňoch.

Mojžišova Tóra obsahuje zákony Jahveho, ktoré sú spravodlivé len pre ľud Izraela.

Pamätajte večne na jeho zmluvu, na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim, na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal. Jakubovi to stanovil za zákon, Izraelovi za zmluvu večitú, keď povedal: "Tebe dám kanaánsku krajinu ako váš podiel dedičný."
1 Kniha kroník 16:15-18

A hovor im: toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja vezmem Izraelových synov spomedzi národov, medzi ktoré išli, pozbieram ich zo všetkých strán a privediem ich na ich zem.
Ezechiel 37:21

A tak bude spasený celý Izrael, ako je napísané: "Zo Siona príde vysloboditeľ a odvráti od Jakuba bezbožnosť: A to bude tvoja zmluva s nimi, keď odstránim ich hriechy."
Rimanom 11:26-27

Kresťanstvo. V Novom zákone boh nedal kresťanskej cirkvi osobitnú krajinu, národnú vládu alebo ekonomický systém. Hoci kresťania ako občania krajín sa môžu zúčastňovať ľudských vlád, nemajú nijaké zvláštne privilégiá. Nový zákon nariaďuje kresťanom, aby poslúchali svoju národnú vládu, okrem prípadu, keď vláda vydáva zákony v čisto duchovných záležitostiach. Preto sú náboženstvo a politika oddelené.

Každý nech sa poddá vyššej moci, lebo niet moci, ktorá by nebola od Boha. A tie, čo sú, ustanovil Boh.
Rimanom 13:1

Tu im povedal: "Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu."
Matúš 22:21

Islam. Korán a Mohamedova Sunna si nárokujú islamskú nadvládu nad svetom vo všetkých jeho záležitostiach - islam je úplný spôsob života. Toto zahŕňa vládu, ekonomiku, náboženstvo, stravovacie predpisy a sociálne normy. Keďže moslimovia veria, že Mohamedov prorocký status je univerzálny, cieľom islamu je, aby celý svet žil v stave podriadenosti voči právu šaría.

Územným nárokom judaizmu je krajina Kanaán, ktorá je menšia než 33 670 štvorcových kilometrov, kým Saudská Arábia je veľká 2 149 690 štvorcových kilometrov. Pre porovnanie, okres San Bernardino v Kalifornii má viac ako 52 000 štvorcových kilometrov a je omnoho väčší než samotná krajina Izrael. Moslimovia vám nikdy nepovedia, že podľa Koránu Alláh zasľúbil Svätú zem Palestíny Izraelu.

A hľa, povedal Mojžiš ľudu svojmu: "Ľud môj, spomínajte na dobrodenie Alláha voči vám, keď medzi vami učinil prorokov a vás učinil vládcami a dal vám to, čo nedal nikomu z ľudstva celého! Ľud môj! Vstúpte do svätej zeme, ktorú vám Alláh zasľúbil, a neobracajte kroky svoje, aby ste sa neobrátili v tých, ktorí stratu utrpia!"
Súra 5:20-21

Takže milióny moslimov, ktorí nepodporujú opätovnú Izraelskú okupáciu svojej vlastnej zmluvnej krajiny, odporujú Koránu rovnako ako Starému a Novému zákonu.

Niektorí moslimovia tvrdia, že Vatikán v Ríme je plnohodnotná kresťanská krajina. Je to však jednoducho centrála rímskokatolíckej cirkvi. Jeho veľkosť je 0,44 štvorcového kilometra alebo asi veľkosť veľkého nákupného centra. Takže je smiešne myslieť si, že Vatikán je krajinou v tradičnom zmysle slova. Nový zákon neposkytuje nijaký teologický základ pre kresťanské štátne územie.

Je dôležité poznamenať, že islam je jediné monoteistické náboženstvo, ktoré sa snaží stať sa sociálno-politicko-náboženskou silou vládnucou svetu. Judaizmus a kresťanstvo nemajú nijaký biblický základ na vnútenie svojich náboženských zákonov vládam sveta.

Ideologický konflikt

Islam je ideológia, ktorá si nárokuje božskú autoritu vo všetkých náboženských, ekonomických a politických záležitostiach života. Takže z toho prirodzene vyplýva, že islam bude v priamom konflikte s demokraciou, kapitalizmom, liberalizmom, socializmom a všetkými ostatnými neislamskými systémami vlády, právnej vedy a ekonomiky.

Najväčšou hrozbou pre islam nie je kresťanstvo ako také. Cieľom islamu je celý západný svet a jeho právny systém. Ľudia žijúci v západných spoločnostiach nechápu, prečo sa islamskí fundamentalisti tak veľmi stavajú proti Západu. Možno študovali päť pilierov islamu a videli zaujímavé video z hadždž. Tento typ štúdia im nikdy neposkytne presný obraz globálnych cieľov islamu. Západniari by si mali uvedomiť, že islamská ideológia je v priamom konflikte so západným systémom myšlienok a ideálov.

Z islamského pohľadu, samotný fakt, že západné krajiny majú väčšiu slobodu, bohatstvo a vojenskú silu zvyšuje ich kritiku západných spoločností. Islamskí fundamentalisti idú do veľkej hĺbky aby dokázali, že západné spoločnosti sú zlé, dekadentné, nemorálne, skorumpované, brutálne, násilné, utláčateľské atď. Hoci v západných spoločnostiach existuje nemorálne správanie, cítia sa byť povinní dokázať, že Západ je zdrojom všetkého zla vo svete. Táto nevraživá kritika Západu je motivovaná túžbou vykresliť islam ako mravný, pričom zároveň obviňovať z vlastných chýb údajný útlak Západu. Západ sa stáva vyhovujúcou výhovorkou pre ich chudobu, protežovanie príbuzných, podplácanie, korupciu, nemorálnosť, nedostatok sociálneho pokroku, tyranských a skorumpovaných vodcov a neúspešnú islamskú ideológiu. Ich prenikavá kritika je dôležitým psychologickým nástrojom na to, aby zabránili mladým moslimským mysliteľom objektívne posudzovať chyby Mohamedových učení a výslednú islamskú ideológiu. Právo šaría je samo o sebe spiatočníckym, utláčateľským a diskriminačným právnym systémom.

Šaría je kľúčom k pochopeniu islamu

Právo šaría je kľúčom k pochopeniu islamskej ideológie, vlády, ekonomiky a sociálnych inštitúcií. Je základom pre nesúhlas islamských fundamentalistov so západnými myšlienkami a zhrňuje ideológiu, ktorá sa nachádza v Koráne a Sunne. Šaría prináša islamskú teológiu na úroveň každodenného života človeka. Cieľom islamskej ideológie je, aby právo šaría vládlo každému človeku na svete. Moslimovia veria, že toto právo vyjadruje univerzálnu vôľu Alláha pre ľudstvo. Myslia si, že majú svätú povinnosť vnútiť ho všetkým krajinám sveta.

Veríme, že šaría by sa mala používať ako štandard testu platnosti všetkých pozitívnych zákonov. Základom obhajoby uplatnenia šaríe je jej etika a keď tá bude zapracovaná do akéhokoľvek systému práva, také právo bude islamským právom. Takže etika šaríe by mala byť zavedená ako štandard hodnôt, ktorým sa musí prispôsobiť všetko právo. Akýkoľvek zákon, ktorý je nekonzistentný alebo v konflikte s touto hodnotou by mal byť neplatný. Toto je podľa môjho názoru jediný spôsob, akým sa dnes dá šaría využívať. Nemali by ju využívať len moslimovia, ale celé ľudstvo. Čím skorej budú moslimovia uvažovať o tomto výroku, tým skorej budú schopní prispieť k utváraniu 21. storočia kresťanskej éry.

Z islamského konceptuálneho rozpustenia "duchovných" a "materiálnych" oblastí vyplýva najnápadnejšia skutočnosť, že islam je prirodzene politická doktrína. Šejch Nabahanní, slávny právnik a politický mysliteľ našej doby, celkom výstižne opísal šahádu ako súčasne duchovnú a politickú doktrínu. Je duchovná z očividného dôvodu, že je pevne zakorenená vo viere v Alláha, ale má rovnaký politický význam, pretože Alláh sám je zvrchovaným tvorcom práva. Politika preto nie je časťou islamu, lebo to by naznačovalo, že pôvodne je to zreteľne oddelená oblasť života, ktorá je nakoniec zlúčená s islamom; politika je prirodzeným jadrom islamského imperatívu Alláhovej zvrchovanosti - islam sa teda nedá opísať inak než v politických pojmoch.

Záver

Aby západniari pochopili islam, musia si uvedomiť, že islam je viac než systém duchovnej viery. Je to všetko zahrňujúca ideológia, ktorá sa snaží regulovať svetové politické záležitosti v súlade s právom šaría. Islam je v rozpore so západnými ideálmi vlády a spoločenského poriadku; a kvôli slobode západu, jeho vzdelaniu, bohatstvu a vojenskej moci islamskí fundamentalisti považujú Západ za svoju najväčšiu prekážku, aby mohli vládnuť svetu. Islamským fundamentalistom sa zdá, že Západ bráni ich cieľom v Afrike, Juhovýchodnej Ázii, Palestíne a ostatných častiach sveta. Kým Západ nepochopí plný rozsah a zámer islamskej politickej ideológie, nebude chápať ciele islamských fundamentalistov. Typicky, západní vodcovia si myslia, že islam je len spravodlivým konkurentom judaizmu a kresťanstva. Avšak právo šaría poskytuje jasné pochopenie islamských cieľov svetového politického a spoločenského poriadku. Islam spochybňuje západnú civilizáciu samotnú, pretože je to úplný spôsob života - a jeho právo šaría nie je kompatibilné so západnými ideálmi a civilizáciou.

nedeľa 1. januára 2017

Čím islam nie je


Nasleduje úryvok z knihy Dr. Petra Hammonda Otroctvo, terorizmus a islam: Historické korene a súčasná hrozba


Islam nie je náboženstvo ani kult. Je to úplný systém.

Islam má náboženskú, právnu, politickú, ekonomickú a vojenskú zložku. Náboženská zložka je krytím pre všetky ostatné zložky.

K islamizácii dochádza, keď je v krajine dostatok moslimov na to, aby agitovali za svoje takzvané "náboženské práva".

Keď politicky korektné a kultúrne diverzné spoločnosti súhlasia s "rozumnými" moslimskými požiadavkami kvôli ich "náboženským právam", získajú tiež ďalšie zložky, ktoré sú utajené. Takto to funguje (zdroj percentuálnych podielov: CIA: The World Fact Book (2007)).

Kým moslimská populácia zostáva na úrovni asi 1% v ktorejkoľvek danej krajine, sú považovaní za mierumilovnú menšinu a nepovažujú za hrozbu pre nikoho. V skutočnosti môžu figurovať v článkoch a filmoch, zaškatuľkovaní pre svoju farebnú jedinečnosť:

Spojené štáty - 1,0% moslimov
Austrália - 1,5% moslimov
Kanada - 1,9% moslimov
Čína - 1-2% moslimov
Taliansko - 1,5% moslimov
Nórsko - 1,8% moslimov

Na úrovni 2 a 3% začínajú konvertovať ľudí z ostatných etnických menšín a nespokojných skupín s veľkým náborom z väzníc a spomedzi pouličných gangov:

Dánsko - 2% moslimov
Nemecko - 3,7% moslimov
Spojené kráľovstvo - 2,7% moslimov
Španielsko - 4% moslimov
Thajsko - 4,6% moslimov

Od 5% využívajú prehnaný vplyv v pomere ku svojmu percentuálnemu podielu v populácii.

Budú sa domáhať zavedenia halal jedla (čistého podľa islamských štandardov), čím zabezpečia pre moslimov práce na prípravu jedla. Zvýšia nátlak na reťazce supermarketov, aby toto jedlo uviedli na svoje pulty - spolu s hrozbami, pokiaľ im nevyhovejú (Spojené štáty).

Francúzsko - 8% moslimov
Filipíny - 5% moslimov
Švédsko - 5% moslimov
Švajčiarsko - 4,3% moslimov
Holandsko - 5,5% moslimov
Trinidad a Tobago - 5,8% moslimov

V tomto bode budú pracovať na tom, aby im úradujúca vláda povolila, aby si mohli vládnuť sami podľa šaríe, islamského práva. Najvyšším cieľom islamu nie je konvertovať svet, ale nastoliť právo šaría na celom svete.

Keď moslimovia dosiahnu 10% populácie, zvýšia zločinnosť ako prostriedok sťažností na svoje podmienky (Paríž - podpaľovanie áut). Akýkoľvek nemoslimský skutok, ktorý uráža islam bude mať za následok povstania a hrozby (Amsterdam - karikatúry Mohameda).

Guyana - 10% moslimov
India - 13% moslimov
Izrael - 16% moslimov
Keňa - 10% moslimov
Rusko - 10-15% moslimov

Po dosiahnutí 20% očakávajte napäté pouličné nepokoje, vytváranie džihádistických milícií, sporadické vraždy a vypaľovanie kostolov a synagóg:

Etiópia - 32,8% moslimov

Na úrovni 40% nájdete rozšírené masakre, chronické teroristické útoky a pokračujúcu vojnu milícií:

Bosna - 40% moslimov
Čad - 53,1% moslimov
Libanon - 59,7% moslimov

Od 60% môžete očakávať neobmedzené prenasledovanie neveriacich a ostatných náboženstiev, sporadické etnické čistky (genocídu), používanie práva šaría ako zbrane a džízu, daň uvalenú na neveriacich:

Albánsko - 70% moslimov
Malajzia - 60,4% moslimov
Katar - 77,5% moslimov
Sudán - 70% moslimov

Po 80% očakávajte štátom prevádzanú etnickú čistku a genocídu:

Bangladéš - 83% moslimov
Egypt - 90% moslimov
Gaza - 98,7% moslimov
Indonézia - 86,1% moslimov
Irán - 98% moslimov
Irak - 97% moslimov
Jordánsko - 92% moslimov
Maroko - 98,7% moslimov
Pakistan - 97% moslimov
Palestína - 99% moslimov
Sýria - 90% moslimov
Tadžikistan - 90% moslimov
Turecko - 99,8% moslimov
Spojené arabské emiráty - 96% moslimov

100% zvestuje mier "dar al-salaam" - islamský dom mieru - kde by mal byť mier, lebo každý je moslim:

Afganistan - 100% moslimov
Saudská Arábia - 100% moslimov
Somálsko - 100% moslimov
Jemen - 99,9% moslimov

Samozrejme tak tomu nie je. Aby moslimovia uspokojili svoju túžbu po krvi, začínajú sa zabíjať navzájom z rôznych dôvodov.

"Kým som mal deväť rokov, som sa naučil základné pravidlo arabského života. Ja proti môjmu bratovi; ja a môj brat proti nášmu otcovi; moja rodina proti mojím bratancom a klanu; klan proti kmeňu; a kmeň proti svetu a my všetci proti neveriacim." Leon Uris, "Hadždž"

Je dobré zapamätať si, že v mnohých, mnohých krajinách ako Francúzsko sa moslimské obyvateľstvo sústreďuje okolo ghet podľa svojej etnicity. Moslimovia sa vo veľkom neintegrujú do spoločnosti. Preto uplatňujú viac moci, než by naznačil ich celoštátny priemer.

Dr. Peter Hammond