Úvod
Väčšina ľudí na Západe verí, že islam je náboženstvo v tradičnom zmysle slova. Toto je však osudové nedorozumenie. Islam nie je len náboženstvo. Je to omnoho viac než náboženstvo. Moslimovia sami opisujú svoju vieru slovami, islam je úplný spôsob života. Toto je určite výstižnejší opis, pretože islam je náboženský, sociálny, ekonomický, vzdelávací, politický a filozofický spôsob života. Islam je v skutočnosti všetko zahrňujúca sociálno-politicko-náboženská utopická ideológia, ktorá zahŕňa každú oblasť ľudského snaženia.
Západný názor na náboženstvo je, že náboženstvo je úzky aspekt života. Nezahŕňa všetky ľudské záležitosti. Náboženstvo stojí vedľa kultúry, ekonomiky, politiky a ostatných ľudských inštitúcií. Západniari sa môžu rozchádzať vo veciach náboženskej viery, ale môžu spolupracovať v sociálnych, štátnych a ekonomických záležitostiach. Dôvodom je to, že ich náboženstvá si nenárokujú božskú autoritu nad inštitúciami vlády a ekonomiky. Ich viery sa môžu odlišovať pokiaľ ide o spásu duše, život po smrti a náboženské rituály, no netvrdia, že majú božské pochopenie inštitúcií ľudskej vlády a jej konkrétnych zákonov. Ako dobrí občania sa snažia mať spravodlivú a nestrannú spoločnosť.
Islam je odlišný od ostatných náboženstiev v tom, že nie je obmedzený na duchovné aspekty života. Pohlcuje všetky aspekty života od kolísky po hrob. Islam tvrdí, že má božské splnomocnenie nad každým, vrátane nemoslimov. Hoci od nemoslimov sa nemusí vyžadovať dodržiavanie náboženských rituálov islamu, musia uznať nadradenosť islamskej vlády nad sebou. Ako ideológia islam sľubuje ekonomickú, politickú, sociálnu a náboženskú utópiu, keď sa svet nakoniec podriadi Alláhovi a vláde práva šaría. Cieľom islamu je, aby všetky aspekty kultúry a inštitúcií krajiny podstúpili postupnú islamizáciu, čím by mal vzniknúť islamský štát podľa vzoru práva šaría.
Cieľom islamského hnutia je privodiť niekde na svete novú spoločnosť, ktorá bude bezvýhradne oddaná učeniam islamu v ich úplnosti a ktorá sa ich bude snažiť dodržiavať vo svojich vládnych, politických, ekonomických a sociálnych organizáciách, vo svojom vzťahu k ostatným štátom, vo svojom vzdelávacom systéme a morálnych hodnotách a všetkých ostatných aspektoch svojho spôsobu života.
Zvrchovaný vládca
Z islamského právneho pohľadu nejestvuje žiaden vládca okrem Alláha a on je najvyšším panovníkom a zákonodarcom sveta. Toto je podstatné; lebo, keďže Alláh je vládca, žiaden pozemský panovník nemá dostatočnú autoritu na uzákoňovanie práva. Dôvodom je, že zvrchovaná autorita patrí Alláhovi a jeho zákonom a tie zákony boli odhalené Mohamedovi v siedmom storočí. Moslimovia veria, že Korán a Sunna sú Alláhovými konečnými zákonmi pre svet. Preto podľa pravého islamu je právo šaría jediným právom s božským schválením a autoritou pre krajiny sveta.
Korán vyhlasuje, že Alláh je zvrchovaný vládca ľudstva.
Nech je povznesený Boh, vládca skutočný! Niet božstva okrem Neho, Pána trónu vznešeného.
Súra 23:116
Povedz: "Utiekam sa v ochranu Pána ľudí, vládcu (alebo kráľa) ľudí, Boha (alebo sudcu) ľudí.
Súra 114:1-3
Zvrchovaný predstaviteľ
Za kraľovania Alláha moslimský kalif alebo miestodržiteľ presadzuje zákon Alláha na zemi. Kalif nie je ako kráľ, ktorý má autoritu na vytváranie zákonov, pretože zákony islamského štátu už existujú v Koráne a Sunne. V dôsledku toho nemajú islamskí panovníci slobodu vytvoriť nijaký zákon, ktorý by si protirečil s princípmi Koránu a Sunny. Podriadenou úlohou kalifa (amira alebo miestokráľa) je slúžiť pod autoritou Alláha, ako ju zjavil Mohamed.
Hľa, Pán tvoj k anjelom hovoril: "Umiestnim na zemi námestníka!" I povedali: "Chceš tam ustanoviť niekoho, kto pohoršenie na nej bude šíriť a krv na nej prelievať, zatiaľ čo my slávu Tvoju ospevujeme a svätosť Tvoju prehlasujeme?" Povedal: "Ja veru poznám to, čo vy nepoznáte!"
Súra 2:30
Podľa Websterovho revidovaného neskráteného slovníka, "miestodržiteľ je osoba vymenovaná vládcom alebo hlavou štátu, ktorá má slúžiť ako administratívny zástupca. Má alebo vykonáva delegovanú moc; koná ako dosadený alebo namiesto niekoho iného." Takže vidíme, že islamský kalif je podriadený zákonom Mohameda.
Islamský štát, ako niečo, čo by sme mohli nazvať celou islamskou politickou psychológiou, považuje dar al-islam (dom vojny) za jedno obrovské, homogénne spoločenstvo ľudí, ktorí majú spoločný cieľ a spoločný osud a ktorých vedie spoločná ideológia vo všetkých záležitostiach, tak duchovných ako aj svetských. Celá moslimská umma žije podľa šaríe, ktorej sa musí podriadiť každý člen, pričom zvrchovanosť patrí Alláhovi.
Každý moslim, ktorý je schopný a kvalifikovaný poskytnúť rozumný názor na záležitosti šaríe, je oprávnený vykladať právo Alláha, keď je taký výklad potrebný. V tomto zmysle je islamská politika demokraciou. Ale tam, kde už existuje jasný rozkaz Alláha alebo jeho proroka, nemôže žiaden moslimský vodca alebo zákonodarný zbor ani nijaký náboženský učenec formulovať nezávislý rozsudok; ani všetci moslimovia sveta spojení dokopy nemajú nijaké právo urobiť v ňom čo i len najmenšiu zmenu.
Korán
Prvoradým zdrojom práva šaría je samotný Korán. Toto tvrdenie je podporené v texte Koránu, kde sa dočítame, že Alláh zoslal Knihu pravdy (Korán), ktorá by mala súdiť medzi ľuďmi. To znamená, že Korán je zdrojom súdneho práva na súdenie medzi ľuďmi. A podľa Koránu, ak niekto nesúdi podľa tohto zjavenia, pácha zlo. O predpísaných rozsudkoch v Koráne sa nemôže pochybovať, keďže sú mimo ľudskú logiku a treba ich prijať vierou.
A veru sme ti zoslali Písmo s pravdou, aby si súdil medzi ľuďmi podľa toho, čo ti Boh ukázal. A nebuď obhajcom zradcov.
Súra 4:105
...Tí potom, ktorí nesúdia podľa toho, čo zoslal Boh, tí veru sú nespravodliví.
Súra 5:45
Mám si snáď žiadať ako sudcu niekoho iného než Boha, ktorý je tým, kto zoslal vám Písmo jasne vyložené? Tí, ktorým dali sme Písmo, dobre vedia, že od Pána tvojho bolo s pravdou zoslané. A nebuď teda z tých, ktorí pochybujú!
Súra 6:114
Podľa islamskej doktríny je Mohamed pečaťou prorokov, čo znamená, že je posledným prorokom rovnako ako konečným zjavením Alláha pre ľudstvo. Keďže Mohamed je pečaťou prorokov, v žiadnych súdnych záležitostiach, v ktorých Korán a Sunna poskytujú radu, už nemôže byť žiadny ďalší vývoj. Následkom toho Korán naveky zakotvuje kmeňové vládnutie Arábie 7. storočia do všetkého práva pre všetky krajiny.
Sunna
Druhým zdrojom práva šaría je Mohamedova Sunna. Sunna je vláda zákona, ktorá sa nachádza v prastarých tradíciách Mohamedových slov a správania. Sunna znamená "normatívny spôsob konania, vedenie, prax, používanie, vláda, smer, inštitúcia a správanie." Hadís (množné číslo ahadís) je písaný záznam Mohamedovej Sunny. Ahmad Hasan napísal,
Hadís je v skutočnosti rozprávaním o slovách, skutkoch a tichých schváleniach proroka (mier s ním), kým sunna je vláda zákona vyjadrená prostredníctvom hadísov. Hadís je prostriedok, ktorý vyjadruje sunnu proroka. Jeden hadís môže preto obsahovať mnoho sún. Sunna v tomto prípade znamená vládu zákona, prax alebo modelové správanie proroka (mier s ním), ktorý obsahujú hadísy.
Šesť veľkých zbierok hadísov sú Sahíh Al-Bucharí, Sahíh Muslim, Sunan Abú Dawud, Sunan At-Tirmidhí, Sunan An-Nisai a Sunan Ibn Madžah. Tieto zbierky sú rozsiahlymi prácami, ktoré uchovávajú podrobnosti o konaní a slovách Mohameda. Dá sa oprávnene povedať, že hadísy prispievajú k islamskej ideológii viacej než samotný Korán. Takže sú životne dôležitými zdrojmi na pochopenie islamu.
Korán tvrdí, že Mohamed je "krásnym vzorom (správania)". Moslimovia preto veria, že Mohamed je ideálnym prototypom dokonalého človeka a obracajú sa na jeho slová a správanie, keď potrebujú radu vo svojom každodennom živote. Moslimovia veria, že všetka viera v Alláha a Posledný deň nachádzajú svoju odpoveď v Mohamedovi.
Pre moslima, Mohamedove slová a správanie zavrhujú svetlo rozumu, svedomia a povahy ako sprievodcov ľudského správania.
A veru máte teraz v poslovi Božom príklad prekrásny pre každého, kto dúfa v Boha a v deň posledný a kto Boha hojne spomína.
Súra Al-Ajzab 33:21
Keďže literatúra hadísov zaznamenáva život a slová Mohameda, poskytuje základ pre právo šaria a islamskú ideológiu. Bez štúdia hadísov je nemožné presne pochopiť islam a jeho zákony. Táto druhá myšlienka sa dá ťažko zveličiť. Príliš často sa stáva, že keď sa Západniari chcú niečo dozvedieť o islame, študujú len Korán a ignorujú informatívnejšie hadísy.
Islamská nadvláda
Mohamed prehlásil, že "náboženstvo pravdy" (islam) je nadradené nad všetkými ostatnými náboženstvami, a že je sprievodcom pre všetkých ľudí. Inými slovami, islam má božské poverenie byť nadradeným nad náboženstvami sveta. Navyše, je to sprievodca pre každého vo všetkých ľudských záležitostiach. Toto všeobecné poverenie má byť vnútené, aj keď sa pohanom prieči.
Moslimovia veria, že všetci praví proroci Alláha ako Adam, Noe, Abrahám, Mojžiš, Dávid a Ježiš boli moslimovia, ktorí učili náboženstvo islamu. Ďalej veria, že Mohamedovým poslaním bolo znovu nastoliť pôvodné náboženstvo islamu, pretože ho Židia a kresťania sfalšovali. Takže z pohľadu moslimov nebolo potrebné, aby sa Židia a kresťania priečili islamu, pretože to údajne bolo náboženstvo ich vlastných prorokov. Naproti tomu pohanské náboženstvá sa vždy považovali za falošné, takže islamu sa prirodzene priečili.
V súre 9:33-34 sa dočítame, že Mohamed bol Alláhovým poslom s vedením a "náboženstvom pravdy" (islamom). Popisuje, že pohania sa islam nepáči a verš pokračuje vo svojom argumente tvrdením, že židovskí rabíni a kresťanskí mnísi sa dopustili falšovania. Záver je, že ak Židia a kresťania neprijmú islam, ich odmietnutie bude spôsobený tým, že uprednostnili svoje skazené metódy. Mohamed veril, že tak ako Židia zo Starého zákona neposlúchli svojich prastarých prorokov, arabskí Židia prirodzene tiež odmietnu jeho status proroka. Následne Mohamed varoval židovských a kresťanských vodcov, že budú čeliť bolestivému osudu počas Súdu posledného dňa.
On je ten, kto vyslal posla Svojho so správnym vedením a náboženstvom pravdivým, aby zvíťazilo nad všetkými náboženstvami inými, i keď sa to nepáči modloslužobníkom.
Súra 9:33
Vy, ktorí veríte! Veru mnoho z učených a z mníchov pohlcuje majetky ľudí spôsobom podvodným a odvracajú ľudí od cesty Alláha! A tým, ktorí zhromažďujú zlato a striebro a nevynakladajú ich na ceste Alláha, tým oznám zvesť radostnú o treste bolestnom.
Súra 9:34
Ti, ktorí neveria, hovoria: "Prečo mu nebolo zoslané znamenie nejaké od Pána jeho?" Avšak ty si varovateľom a každý ľud má vodcu svojho.
Súra 13:7
Predchádzajúca právna veda
Korán likviduje všetku právnu vedu mimo Koránu a Sunny. Dni nevedomosti (džahilíja) odkazujú na obdobie pred Mohamedom. Niektorí moslimovia vyhlasovali, že verš neguje všetky zákony, ktoré boli uzákonené na základe neislamských princípov. Výsledkom je, že nikto sa nemôže odvolávať na právny precedens mimo Koránu a Sunny. Z moslimského pohľadu Alláh zjavil svoje božské právo v Koráne a v živote Mohameda. Výsledkom tohto božského zjavenia je, že takzvané ľudské zákony krajiny boli zrušené Mohamedovým zjavením. V skutočnosti je podriadenie sa ľudskému zákonu potom, čo Alláh vydal nanovo božský kódex správania pre ľudstvo, vzburou proti Alláhovej nadvláde.
Čo oni túžia po rozsudkoch z doby nevedomosti? Kto môže byť pre ľud pevne presvedčený lepším sudcom než Alláh?
Súra 5:50
Navyše, Korán tvrdí, že tí, ktorí hovoria, že veria v zjavenia, ktoré prišli pred Mohamedom, sa túžia uchýliť k rozsudkom Zlého, Satana, ktorý sa usiluje zviesť ľudstvo na scestie. Dôležitými zjaveniami, ktoré prišli pred Mohamedom, boli Starý a Nový zákon a tí, ktorí v tieto zjavenia verili, boli Židia a kresťania. Teraz si všimnite Mohamedov ďalší krok. Mohamed v podstate povedal, že náboženskí pokrytci sa odvolávajú na Zlého, keď sa usilujú o rozsudky predchádzajúcich zjavení.
Čo si nevidel tých, kto tvrdia, že uverili v to, čo ti bolo zoslané a čo bolo zoslané pred tebou? A pritom chcú predkladať svoje spory k rozsúdeniu Tághútovi, hoci im bolo nariadené, aby v neho neverili. A satan si praje, aby zblúdili ďalekým zblúdením.
Súra 4:60
Mohamed teda zrušil všetkých predchádzajúcich prorokov Alláha. A Korán učí, že uchyľovanie sa k rozsudkom predchádzajúcich zjavení je uchyľovanie sa k Satanovým rozsudkom a túžbam. Moslimovia veria, že jediné božské posolstvo, ktoré platí dodnes, nám dal Mohamed. Takže moslimovia veria, že voľba je medzi vládou Alláha a vládou Satana. A odvolávať sa na zjavenia, ktoré prišli pred Koránom, je obracanie sa ku Satanovi. Korán a Sunna musia byť výlučným základom práva.
Oddanosť a poslušnosť
Moslim je v prvom rade oddaný Alláhovi a Mohamedovi a je dôležité poznamenať, že oddanosť Mohamedovi je to isté ako oddanosť Alláhovi. Po druhé, moslim má prikázané poslúchať tých, ktorí majú v umme autoritu. Ak vyvstane akákoľvek otázka, treba ju predložiť Alláhovi a jeho poslovi pre konečné rozhodnutie. A ak kalif vydá rozkaz, ktorý si protirečí so základným princípom islamu, každý moslim musí poslúchnuť Alláha namiesto kalifa.
Ktokoľvek je poslušný poslovi, je poslušný i Bohu.
Súra 4:80
Vy, ktorí veríte! Poslúchajte Alláha a poslúchajte posla a tých, ktorí medzi vami majú autoritu! A ak ste v spore o nejakú vec, predajte jej rozhodnutie Alláhovi a poslovi - ak veríte v Alláha a v deň súdny! A to bude najlepšie a povedie k najkrajšiemu výsledku.
Súra 4:59
Ak moslim otvorene nedôveruje Mohamedovej Sunne, jeho viera v islam nie je skutočná. Voči islamskej ideológii nesmie existovať nijaký psychologický odpor. Nebezpečenstvom vnútorného odporu voči Mohamedovmu vedeniu v ktorejkoľvek zo životných záležitostí je nebezpečenstvo, že človek skončí v plameňoch pekelných. Toto je mocná psychologická sila na slepé podriadenie sa právu šaría.
Však nie, pri Pánovi tvojom, oni nebudú veriaci, pokiaľ ťa neučinia sudcom v tom, o čom sú v spore. Potom nenájdu v dušiach svojich pochybnosti o tom, čo si rozhodol, a podrobia sa plným podrobením.
Súra 4:65
A kto odpadne od posla potom, čo mu bolo jasne ukázané správne vedenie, a sleduje potom cestu inú než veriaci, k tomu obrátime sa chrbtom, tak ako on sa obrátil, a necháme ho horieť v pekle a aký hnusný je to cieľ konečný.
Súra 4:115
A ani veriacemu, ani veriacej nie je daná voľba v záležitostiach ich, len čo Alláh a posol Jeho vec raz rozhodli; a kto neposlúcha Alláha a posla Jeho, ten zblúdil zjavným zblúdením.
Súra 33:36
Moslimská evolúcia
Islamská ideológia tvrdí, že moslimovia sú najvyvinutejšími jedincami ľudstva. Ich pokročilý evolučný stav ich umiestňuje na vyššiu úroveň než kohokoľvek iného, a to ich zaťažuje zvláštnou povinnosťou rozkázať ľudstvu, aby dosiahlo božský štandard morálky.
Vo svojej úlohe prikázať islam svetu, Ľudia (Židia a kresťania) knihy (Biblie) budú ľuďmi, ktorí zvládnu svoju úlohu najťažšie, pretože väčšina Židov a kresťanov, podľa Koránu, sú hriešnici. Takže hoci sa moslimovia usilujú podporovať správne a zakazovať nesprávne, Mohamed veril, že Ľudia knihy budú čeliť islamskému posolstvu prekrúcaním a klamstvami. Cítil, že Židia a kresťania budú tými, ktorí sa budú najviac stavať proti islamskej vláde s jej koránskou ústavou a právnym systémom šaríe.
Vy ste národ najlepší, aký kedy povstal medzi ľuďmi; vy prikazujete vhodné, zakazujete zavrhnutiahodné a veríte v Alláha. A keby uverili vlastníci Písma, bolo by to pre nich lepšie; sú síce medzi nimi veriaci, avšak mnohí z nich sú hriešnici.
Súra 3:110
Kto túži po inom náboženstve než po islame, nebude to od neho prijaté a v živote budúcom bude medzi tými, ktorí stratu utrpia.
Súra 3:85
Náboženstvo a krajiny
Západniari si chybne myslia, že judaizmus, kresťanstvo a islam sú podobné náboženstvá, ktoré zastávajú jemne odlišné doktríny o spáse a povahe boha. Toto je hlboký omyl. Posvätné texty týchto náboženstiev obsahujú veľmi odlišné vyhlásenia o vláde, ekonomike a krajinách.
Judaizmus. V Starom zákone Jahve (Jehova) dal ľuďom Izraela zem Kanaán, ktorá je veľmi malou časťou krajiny medzi riekou Jordán a Stredozemným morom. V zmluve im dal krajinu Kanaán navždy. Aj keď bol Izrael vypudený z ich krajiny kvôli ich neviere a bol okupovaný inými, krajina stále zostala podľa zmluvy ich. V skutočnosti, Jahve sľúbil priviesť ich späť do ich zasľúbenej krajiny v Posledných dňoch.
Mojžišova Tóra obsahuje zákony Jahveho, ktoré sú spravodlivé len pre ľud Izraela.
Pamätajte večne na jeho zmluvu, na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim, na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal. Jakubovi to stanovil za zákon, Izraelovi za zmluvu večitú, keď povedal: "Tebe dám kanaánsku krajinu ako váš podiel dedičný."
1 Kniha kroník 16:15-18
A hovor im: toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja vezmem Izraelových synov spomedzi národov, medzi ktoré išli, pozbieram ich zo všetkých strán a privediem ich na ich zem.
Ezechiel 37:21
A tak bude spasený celý Izrael, ako je napísané: "Zo Siona príde vysloboditeľ a odvráti od Jakuba bezbožnosť: A to bude tvoja zmluva s nimi, keď odstránim ich hriechy."
Rimanom 11:26-27
Kresťanstvo. V Novom zákone boh nedal kresťanskej cirkvi osobitnú krajinu, národnú vládu alebo ekonomický systém. Hoci kresťania ako občania krajín sa môžu zúčastňovať ľudských vlád, nemajú nijaké zvláštne privilégiá. Nový zákon nariaďuje kresťanom, aby poslúchali svoju národnú vládu, okrem prípadu, keď vláda vydáva zákony v čisto duchovných záležitostiach. Preto sú náboženstvo a politika oddelené.
Každý nech sa poddá vyššej moci, lebo niet moci, ktorá by nebola od Boha. A tie, čo sú, ustanovil Boh.
Rimanom 13:1
Tu im povedal: "Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu."
Matúš 22:21
Islam. Korán a Mohamedova Sunna si nárokujú islamskú nadvládu nad svetom vo všetkých jeho záležitostiach - islam je úplný spôsob života. Toto zahŕňa vládu, ekonomiku, náboženstvo, stravovacie predpisy a sociálne normy. Keďže moslimovia veria, že Mohamedov prorocký status je univerzálny, cieľom islamu je, aby celý svet žil v stave podriadenosti voči právu šaría.
Územným nárokom judaizmu je krajina Kanaán, ktorá je menšia než 33 670 štvorcových kilometrov, kým Saudská Arábia je veľká 2 149 690 štvorcových kilometrov. Pre porovnanie, okres San Bernardino v Kalifornii má viac ako 52 000 štvorcových kilometrov a je omnoho väčší než samotná krajina Izrael. Moslimovia vám nikdy nepovedia, že podľa Koránu Alláh zasľúbil Svätú zem Palestíny Izraelu.
A hľa, povedal Mojžiš ľudu svojmu: "Ľud môj, spomínajte na dobrodenie Alláha voči vám, keď medzi vami učinil prorokov a vás učinil vládcami a dal vám to, čo nedal nikomu z ľudstva celého! Ľud môj! Vstúpte do svätej zeme, ktorú vám Alláh zasľúbil, a neobracajte kroky svoje, aby ste sa neobrátili v tých, ktorí stratu utrpia!"
Súra 5:20-21
Takže milióny moslimov, ktorí nepodporujú opätovnú Izraelskú okupáciu svojej vlastnej zmluvnej krajiny, odporujú Koránu rovnako ako Starému a Novému zákonu.
Niektorí moslimovia tvrdia, že Vatikán v Ríme je plnohodnotná kresťanská krajina. Je to však jednoducho centrála rímskokatolíckej cirkvi. Jeho veľkosť je 0,44 štvorcového kilometra alebo asi veľkosť veľkého nákupného centra. Takže je smiešne myslieť si, že Vatikán je krajinou v tradičnom zmysle slova. Nový zákon neposkytuje nijaký teologický základ pre kresťanské štátne územie.
Je dôležité poznamenať, že islam je jediné monoteistické náboženstvo, ktoré sa snaží stať sa sociálno-politicko-náboženskou silou vládnucou svetu. Judaizmus a kresťanstvo nemajú nijaký biblický základ na vnútenie svojich náboženských zákonov vládam sveta.
Ideologický konflikt
Islam je ideológia, ktorá si nárokuje božskú autoritu vo všetkých náboženských, ekonomických a politických záležitostiach života. Takže z toho prirodzene vyplýva, že islam bude v priamom konflikte s demokraciou, kapitalizmom, liberalizmom, socializmom a všetkými ostatnými neislamskými systémami vlády, právnej vedy a ekonomiky.
Najväčšou hrozbou pre islam nie je kresťanstvo ako také. Cieľom islamu je celý západný svet a jeho právny systém. Ľudia žijúci v západných spoločnostiach nechápu, prečo sa islamskí fundamentalisti tak veľmi stavajú proti Západu. Možno študovali päť pilierov islamu a videli zaujímavé video z hadždž. Tento typ štúdia im nikdy neposkytne presný obraz globálnych cieľov islamu. Západniari by si mali uvedomiť, že islamská ideológia je v priamom konflikte so západným systémom myšlienok a ideálov.
Z islamského pohľadu, samotný fakt, že západné krajiny majú väčšiu slobodu, bohatstvo a vojenskú silu zvyšuje ich kritiku západných spoločností. Islamskí fundamentalisti idú do veľkej hĺbky aby dokázali, že západné spoločnosti sú zlé, dekadentné, nemorálne, skorumpované, brutálne, násilné, utláčateľské atď. Hoci v západných spoločnostiach existuje nemorálne správanie, cítia sa byť povinní dokázať, že Západ je zdrojom všetkého zla vo svete. Táto nevraživá kritika Západu je motivovaná túžbou vykresliť islam ako mravný, pričom zároveň obviňovať z vlastných chýb údajný útlak Západu. Západ sa stáva vyhovujúcou výhovorkou pre ich chudobu, protežovanie príbuzných, podplácanie, korupciu, nemorálnosť, nedostatok sociálneho pokroku, tyranských a skorumpovaných vodcov a neúspešnú islamskú ideológiu. Ich prenikavá kritika je dôležitým psychologickým nástrojom na to, aby zabránili mladým moslimským mysliteľom objektívne posudzovať chyby Mohamedových učení a výslednú islamskú ideológiu. Právo šaría je samo o sebe spiatočníckym, utláčateľským a diskriminačným právnym systémom.
Šaría je kľúčom k pochopeniu islamu
Právo šaría je kľúčom k pochopeniu islamskej ideológie, vlády, ekonomiky a sociálnych inštitúcií. Je základom pre nesúhlas islamských fundamentalistov so západnými myšlienkami a zhrňuje ideológiu, ktorá sa nachádza v Koráne a Sunne. Šaría prináša islamskú teológiu na úroveň každodenného života človeka. Cieľom islamskej ideológie je, aby právo šaría vládlo každému človeku na svete. Moslimovia veria, že toto právo vyjadruje univerzálnu vôľu Alláha pre ľudstvo. Myslia si, že majú svätú povinnosť vnútiť ho všetkým krajinám sveta.
Veríme, že šaría by sa mala používať ako štandard testu platnosti všetkých pozitívnych zákonov. Základom obhajoby uplatnenia šaríe je jej etika a keď tá bude zapracovaná do akéhokoľvek systému práva, také právo bude islamským právom. Takže etika šaríe by mala byť zavedená ako štandard hodnôt, ktorým sa musí prispôsobiť všetko právo. Akýkoľvek zákon, ktorý je nekonzistentný alebo v konflikte s touto hodnotou by mal byť neplatný. Toto je podľa môjho názoru jediný spôsob, akým sa dnes dá šaría využívať. Nemali by ju využívať len moslimovia, ale celé ľudstvo. Čím skorej budú moslimovia uvažovať o tomto výroku, tým skorej budú schopní prispieť k utváraniu 21. storočia kresťanskej éry.
Z islamského konceptuálneho rozpustenia "duchovných" a "materiálnych" oblastí vyplýva najnápadnejšia skutočnosť, že islam je prirodzene politická doktrína. Šejch Nabahanní, slávny právnik a politický mysliteľ našej doby, celkom výstižne opísal šahádu ako súčasne duchovnú a politickú doktrínu. Je duchovná z očividného dôvodu, že je pevne zakorenená vo viere v Alláha, ale má rovnaký politický význam, pretože Alláh sám je zvrchovaným tvorcom práva. Politika preto nie je časťou islamu, lebo to by naznačovalo, že pôvodne je to zreteľne oddelená oblasť života, ktorá je nakoniec zlúčená s islamom; politika je prirodzeným jadrom islamského imperatívu Alláhovej zvrchovanosti - islam sa teda nedá opísať inak než v politických pojmoch.
Záver
Aby západniari pochopili islam, musia si uvedomiť, že islam je viac než systém duchovnej viery. Je to všetko zahrňujúca ideológia, ktorá sa snaží regulovať svetové politické záležitosti v súlade s právom šaría. Islam je v rozpore so západnými ideálmi vlády a spoločenského poriadku; a kvôli slobode západu, jeho vzdelaniu, bohatstvu a vojenskej moci islamskí fundamentalisti považujú Západ za svoju najväčšiu prekážku, aby mohli vládnuť svetu. Islamským fundamentalistom sa zdá, že Západ bráni ich cieľom v Afrike, Juhovýchodnej Ázii, Palestíne a ostatných častiach sveta. Kým Západ nepochopí plný rozsah a zámer islamskej politickej ideológie, nebude chápať ciele islamských fundamentalistov. Typicky, západní vodcovia si myslia, že islam je len spravodlivým konkurentom judaizmu a kresťanstva. Avšak právo šaría poskytuje jasné pochopenie islamských cieľov svetového politického a spoločenského poriadku. Islam spochybňuje západnú civilizáciu samotnú, pretože je to úplný spôsob života - a jeho právo šaría nie je kompatibilné so západnými ideálmi a civilizáciou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára