Kognitívna disonancia vyžadujúca si, aby sme tvrdili, že chudoba a nie náboženský zápal je koreňom islamského teroru, predstavuje niečo, čo je omnoho horšie a nebezpečnejšie než utešujúci blud. Bráni reakcii Západu predtým, než nadobudne efektívnu podobu.
Islamistickí apologéti neustále predpokladajú, že islamskí teroristi sú poháňaní z dôvodu svojej marginalizácie (odsunutia na okraj záujmu - pozn. prekl.), diskriminácie a zbedačenia. Americký minister zahraničia John Kerry (momentálne už bývalý - pozn. prekl.), by napríklad chcel, aby sme verili, že chudoba je jednou z príčin terorizmu a ak máme čeliť terorizmu, tak že musíme zabezpečiť, aby bolo "viacej ekonomických príležitostí pre marginalizovanú mládež." Kerry samozrejme nie je outsider, pretože medzi mnohými inými je v tejto veci za jedno s bývalým britským premiérom Tonym Blairom, arcibiskupom z Cantenbury, bývalým americkým prezidentom Billom Clintonom, Alom Goreom, Elie Wieselom v neskoršom období a inými. Ich tvrdeniam však chýba empirické overenie, pretože dôkazy drvivou väčšinou naznačujú, že teroristi zvyčajne nepochádzajú z najchudobnejšej spoločenskej vrstvy krajiny.
Prieskum vykonaný v štrnástich moslimských štátoch odhalil, že nemajetní prejavujú značne menšiu podporu terorizmu než majetní. Správa MI5 zistila, že najmenej 60% podozrivých z terorizmu je veľmi vzdelaných a ekonomicky dobre situovaných. Veľmi podobný obrázok sa vynoril zo štúdie vykonanej francúzskym Centrom pre prevenciu, deradikalizáciu a individuálne monitorovanie, ktorá zistila, že dve tretiny tých, ktorí opustili Francúzsko, aby bojovali za Islamský štát, pochádza z rodín strednej triedy. Výskumníčka Nasra Hassan, ktorá urobila rozhovor s 250 preživšími palestínskymi bombovými atentátnikmi, si všimla, že "žiaden z nich nebol nevzdelaný, zúfalo chudobný, prostoduchý či deprimovaný. Mnohí boli zo strednej vrstvy a kým sa nestali utečencami, mali platené práce... dvaja boli synmi milionárov". Všetkých do jedného charakterizovalo, že boli "hlboko pobožní". Ako zistili Alan Kreuger z Princetonskej univerzity a Jitka Malečková z Karlovej univerzity v Prahe, existuje len malá priama spojitosť medzi chudobou a terorom.
Náhodný pohľad na portfóliá prominentných islamských teroristov odhaľuje, že mnohí z nich boli všeličo, len nie chudobní. Pätnásť z devätnástich džihádistov z útokov z 11. septembra bolo zo strednej triedy a vodca ich hnutia, Usáma bin Ládin, bol synom multimilionára. Nedávnejšie - vezmime do úvahy Omara Matína, masového vraha z Orlanda, ktorý vyrástol v rodinnej domácnosti, ktorá, hoci nebola bohatá, nebola nijakým spôsobom chudobná. Podľa Washington Post bolo Matínovo "detstvo v pobrežnom floridskom meste Port St. Lucie vyplnené zmrzlinou z McDonald's a výletmi do nákupného centra." Nidal Hassan, islamista, ktorý zabil 13 a zranil 30 amerických vojakov vo Fort Hood, nebol len armádnym majorom, ale tiež psychiatrom. Džochar Carnajev, bombový atentátnik z Bostonského maratónu, bol študentom Massachusettskej univerzity. Ahmed Omar Saíd Šejch, ktorý zorganizoval zabitie amerického novinára Daniela Pearla, vyštudoval na prestížnej London School of Economics. Kafíl Ahmed, ktorý nasmeroval auto naložené výbušninami do terminálu na Glasgowskom letisku, bol inžinier študujúci na doktorandskom stupni. Umar Farúk Abdulmutallab, ktorý sa pokúsil vyhodiť do vzduchu lietadlo Northwest Airlines počas letu, je synom bohatého nigérijského bankára a podnikateľa. Azaharí Husin, mozog a organizátor stojaci za bombovým atentátom v Bali bol univerzitným lektorom a nadaným matematikom.
Tvrdeniu, že terorizmus je vyvolaný chudobou, tak zjavne odporujú empirické a náhodné pozorovania, že môžeme dospieť len k jedinému záveru, a to, že ľudia ako Kerry - vzdelaní a s celkom slušne vysokým IQ, musia byť sužovaní vlohami pre kognitívnu disonanciu. Inak je s ohľadom na toľko empirických dôkazov jediným vysvetlením neústupčivé idiotstvo.
Ľudia s Kerryho názormi vylúčili z úvah, že konkrétny systém viery hrá akúkoľvek úlohu v motivácii ich činov. Keby tomu tak nebolo, položili by si otázku, prečo Židia, ktorí boli v Európe prenasledovaní nekonečne viacej než moslimovia, nikdy neprijali masakre v štýle islamistov. Súčasťou problému je, že prevládajúce všelieky multikulturalizmu predpokladajú, že všetky náboženstvá musia prikazovať rešpekt, duševné rozpoloženie, ktoré sa dá dosiahnuť len ak absolútne odmietneme uznať, že teológia - v tomto prípade islam - je popretkávaná princípmi, ktoré sú protikladom západných hodnôt. Toto občas vedie k absurdným situáciám, kedy napríklad austrálsky premiér Malcolm Turnbull najprv pozval prominentného imáma, aby s ním prelomil halal chlieb v Kirribilli, no následne bol povinný odsúdiť ho po tom, ako bol informovaný o naliehaniach svojho hosťa, že homosexuáli si zaslúžia smrť a že problémové ženy musia byť obesené za prsia. Turnbullova pochabosť spočívala predovšetkým v presvedčení, že ľudia ako jeho problematický imám sú nezvládnuteľní duchovní, než aby pochopil, že spoluveriaci - nepochybne aj vrátane ostatných prítomných moslimov, ich názory zdieľajú.
Je tu samozrejme mnoho osobných faktorov, ktoré vedú človeka k tomu, aby sa stal islamistom. Ale medzi nimi môže človek poukázať na vystavenie aspektom Koránu, ktoré velebia zabíjanie neveriacich a ochotu obetovať sa pre Alláha. Vo vyhlásení Islamského štátu uverejnenom na internete nás informujú, že nás, ľudí na Západe moslimovia nenávidia, pretože sme neveriaci a majú "rozkázané (od Alláha) bojovať proti neveriacim, až kým neprijmú autoritu islamu." (Korán 9:29) Neuviedli nijaký odkaz na akúkoľvek inú krivdu, či už ekonomické vykorisťovanie, diskrimináciu alebo islamofóbiu. Odhodlanie džihádistu posilňuje očakávanie odmeny v nebi a istota, že ostatní ho budú po smrti ctiť.
Kognitívna disonancia potrebná na to, aby sme tvrdili, že chudoba a nie náboženský zápal je koreňom islamského teroru, je horšia a nebezpečnejšia než utešujúci blud. Bráni reakcii Západu predtým, ako nadobudne efektívnu podobu. Ak odmietate rozoznať svojho nepriateľa, ako môžete proti nemu bojovať, nehovoriac o jeho porážke?
Leslie Stein
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára