Jedným z najčastejších argumentov na obranu islamu, ktorý počujeme, je, že Biblia je rovnako násilná ako Korán. Logiku to má takúto. Ak Korán nie je o nič násilnejší než Biblia, potom prečo by sme sa mali báť islamu? Tento argument znamená, že islam je rovnaký ako kresťanstvo a judaizmus. To nie je pravda, ale táto analógia je veľmi populárna, keďže niekomu, kto nevie nič o skutočnej doktríne islamu, umožňuje, aby o nej hovoril. "Vidíte, islam je ako kresťanstvo, kresťania sú rovnako násilní ako moslimovia." Ak je to pravda, potom sa nemusíte učiť nič o skutočnej islamskej doktríne.
Toto však nie je teologický argument. Je politický. Tento argument nie je o tom, čo sa odohráva v dome uctievania, ale o tom, čo sa odohráva na trhovisku nápadov.
Je doktrína islamu násilnejšia než Biblia? Je len jeden spôsob, ako dokázať alebo nedokázať to porovnanie, a tým je zmerať rozdiely v násilí v Koráne a Biblii.
Prvým bodom je definovať násilie. Jediné násilie, na ktorom záleží niekomu mimo islamu alebo kresťanstva či judaizmu je to, čo robia "druhým", politické násilie. Kainovo zabitie Ábela nie je politickým násilím. Politickým násilím nie je zabitie baránka kvôli jedlu alebo učinenie zvieracej obety. Všimnite si však, že vegán alebo člen PETA (Ľudia za etické zaobchádzanie so zvieratami, nezisková organizácia angažujúca sa za práva zvierat - pozn. prekl.) považuje obidva tieto skutky za násilné, no nie je to násilie proti nim.
Ďalším bodom je porovnať obidve doktríny kvantitatívne a kvalitatívne. Politické násilie Koránu sa nazýva "bojom za Alláhovu vec", alebo džihád.
Musíme urobiť viac než len zmerať džihád v Koráne. Islam má tri posvätné texty: Korán, Síra a hadísy, islamská trilógia. Síra je Mohamedov životopis. Hadísy sú jeho tradície - čo urobil a povedal. Síra a hadísy tvoria sunnu, dokonalý vzor všetkého islamského správania.
Korán je najmenšou z troch kníh, trilógie. Tvorí len 16% textu trilógie. To znamená, že sunna predstavuje 84% slovného obsahu posvätných textov islamu. Len táto samotná štatistika má obrovské dôsledky. Väčšina islamskej doktríny je o Mohamedovi, nie Alláhovi. Korán na 91 rôznych miestach hovorí, že Mohamed je dokonalým vzorom života. Je omnoho dôležitejšie poznať Mohameda než Korán. Toto je veľmi dobrá správa. Je ľahké pochopiť životopis človeka. Aby ste poznali islam, poznajte Mohameda.
Ukazuje sa, že džihád sa objavuje vo veľkom pomere vo všetkých troch textoch. Tu je schéma výsledkov:
Je veľmi významné, že Síra venuje 67% svojho textu džihádu. Mohamed sa zapojil do násilnej akcie v priemere každých 6 týždňov počas posledných 9 rokov svojho života. Je to džihád, čo Mohameda učinilo úspešným. Tu je schéma rastu islamu.
V podstate, keď bol Mohamed kazateľom náboženstva, islam rástol tempom 10 nových moslimov za rok. Ale keď sa obrátil na džihád, islam rástol priemerným tempom 10 000 za rok. Všetky detaily o tom, ako viesť džihád, sú zaznamenané do veľkých podrobností. Korán poskytuje veľkú víziu džihádu - dobytie sveta politickým procesom. Síra je strategický manuál a hadísy sú taktickým manuálom džihádu.
Teraz poďme do hebrejskej Biblie. Keď spočítame všetko politické násilie, zistíme, že je mu venovaných 5,6% textu. V Novom zákone nie je varovanie pred politickým násilím.
Keď spočítame rozsah slov venovaných politickému násiliu, máme 327 547 slov v trilógii a 34 039 slov v hebrejskej Biblii (v anglickom preklade týchto textov - pozn. prekl.). Trilógia má 9,6-krát viac slov venovaných politickému násiliu ako hebrejská Biblia.
Skutočný problém ide ďalej, než je kvantitatívne nameranie desaťnásobku násilného materiálu; je tu kvalitatívne meranie. Politické násilie Koránu je večné a univerzálne. Politické násilie Biblie bolo pre konkrétnu historickú dobu a miesto. Toto je obrovský rozdiel medzi islamom a ostatnými ideológiami. Násilie zostáva nepretržitou hrozbou pre všetky neislamské kultúry, teraz a v budúcnosti. Islam nie je analogický s kresťanstvom a judaizmom nijakým praktickým spôsobom. Okrem doktríny jedného boha je islam unikátny.
Iné meranie rozdielu medzi násilím nájdeným v židovsko-kresťanských textoch ako opaku násilia islamu sa nachádza v použití strachu z násilia proti umelcom, kritikom a intelektuálom. Ktorý umelec, kritik alebo intelektuál pociťuje nával strachu, keď odsudzuje čokoľvek kresťanské alebo židovské? Pozrite sa však na násilné politické hrozby a vraždy Salmána Rushdieho, Thea van Gogha, Pima Fortuyna, Kurta Westergaarda za dánske karikatúry Mohameda a mnohých ďalších. Ktorý umelec, kritik alebo intelektuál nemal nával strachu z islamu pokiaľ ide o slobodné vyjadrenie? Politický rozdiel v reakcii na dve rozdielne doktríny je obrovský. Politické ovocie z dvoch stromov je také odlišné ako noc a deň.
Je čas, aby sa takzvaní intelektuáli pustili do základov posudzovania islamu podľa jeho skutočnej doktríny, nie aby robili nepresvedčivé analógie, ktoré sú hlúpymi vyjadreniami. Argumentácia založená na faktoch by mala nahradiť fantázie, ktoré sa zakladajú na politickej korektnosti a multikulturalizme.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára