Bakuba... Abú Ghrajb... Tikrít... Al-Kájda... Bint-Džubail...Falúdža... Hamidí... Samara... Hamed Al-Suaidí... Al-Zarkáví... Bin-Ládin... Ahmadínedžád!
Počas polovice desaťročia od 11. septembra v New Yorku (článok je z októbra 2006 - pozn. prekl.) si táto generácia reportérov rýchlo osvojila výslovnosť predtým takých predtým neznámych názvov miest a priezvisk ako tých uvedených vyššie. A mnohé z nich sa prakticky stali zdomácnenými slovami - slovami, ktoré sa teraz valia z jazykov reportérov tak hladko, ako keby sa s nimi narodili.
Všetko je to súčasť toho, čo sa nazýva "nový normál". V podstate máme novú realitu a nový slovník - slovník teroru. Osvojili sme si tento nový slovník rovnako ako nevyhnutnú súvisiacu geografiu ich krajín, krajín, o ktorých sme nikdy nesnívali, že ich budeme musieť poznať, aspoň nie na tejto úrovni podrobností.
Ale čo sme si neosvojili je, prečo a kedy, ak vôbec, sa to skončí? Učiní tomu koniec víťazstvo vojny v Iraku a vyriešenie problému medzi Hizballáhom a Izraelom? Poskytne to základ pre udržateľný mier?
Ohľadom týchto záležitostí jestvujú rozšírené dohady, od Bieleho domu až po ulicu. Najprv sme počuli, že islam je náboženstvo mieru, ale po piatich rokoch je táto teória spochybňovaná a prezident Bush konečne zmiernil svoju rétoriku, aby zahrňovala výraz islamský fašizmus, aby bol schopný pravdivejšie sa vyrovnať s realitou toho, čomu čelíme. Existujú dokumentárne filmy, okrúhle stoly a dokonca celé konferencie, ktoré sa venujú výlučne tomu, čo sa deje a čo sa s tým dá robiť. Ale čo si myslia samotní moslimovia?
Keď sa človek pokúša diskutovať s ktorýmkoľvek moslimom, vrátane umiernených, v úsilí pochopiť vzťah medzi terorizmom a islamom, je konfrontovaný s reakciou, ktorá prakticky dáva veci do nesprávneho poradia tým, že obracia poradie "príčiny" a "následku" v obrannej paľbe nesúvisiacich udalostí a krívd - no po celú dobu nepriznávajú nijaké chyby - čo končí v podobe ospravedlňovania diel teroru. Hoci rečniaca osoba v skutočnosti nemusí uznávať teror ako taktiku na dosiahnutie nápravy, ich názor zostáva nasledovný:
Pozrite, čo sa stalo v Bosne a Hercegovine! Pozrite na brutalitu v Kosove, Afganistane, Čečensku, Iraku, Palestíne a teraz Libanon!...
...Pozrite na zlé a násilné skutky, ktoré páchajú dokonca i americké sily a ostatné okupačné sily v Iraku a Afganistane! Pozrite na zverstvá vo väznici Abú Ghrajb!...
A... čo križiacke výpravy? Európania nás prepadli a spôsobili konflikt na viac ako dvesto rokov. Konflikt, ktorý zahrňoval obrovské krviprelievanie a brutalitu! A nezabudnite na to, čo Hitler urobil Židom. Sme za to zodpovední?...
A... všetky tie krivdy voči Arabom vo všeobecnosti a Palestínčanom zvlášť! Napríklad, pozrite na americkú podporu pre Izrael napriek jeho porušeniam a znásilneniam ľudských práv Palestínčanov a jeho vzdor voči všetkým medzinárodným vyhláseniam!... Izrael... ktorý okupuje takmer celú Palestínu, potom, ako ju ukradol jej právoplatným majiteľom po druhej svetovej vojne, následne urobil z jej detí a žien bezdomovcov a rozptýlil ich po celom svete alebo ich odsúdil na mizernú existenciu v utečeneckých táboroch!...
A... čo tak znesväcovanie islamských svätých miest a ich historických pamiatok?...
Vidíte... všetky tieto krivdy prirodzene vedú k násilným reakciám a sú dôvodom pre odplatu a terorizmus, z ktorého je islam mylne obviňovaný a v súvislosti s ktorým je úplne nevinný!... A tak sa pýtame, "Je sebaobrana zločin? Je arabská a islamský krv lacná?"
Ale zabúdajú sa pozrieť na minulú históriu islamu a koreň terorizmu na stránkach Koránu a súvisiacich svätých kníh, ktoré definujú a posilňujú islam. Koreň, ktorý plodil trpké ovocie počas celej histórie islamského dobýjania a robil by to isté aj dnes nebyť Izraela a nebyť amerických síl v moslimských krajinách.
Bolo nútené vyhostenie Židov a kresťanov v roku 635 z Arabského polostrova - "spravodlivým" a takzvaným "správne vedeným" kalifom Umarom Ibn Al Chattábom - spôsobené izraelskou okupáciou Palestíny?
Bol nepretržitý pochod islamských armád, ktoré dobýjali a okupovali susedné územia, krajinou za krajinou medzi 7. a 17. storočím - až po brány Viedne - spôsobené americkou inváziou do Iraku?
Kde bol v tom čase Izrael? Kde boli Spojené štáty?
Prečo Araby a moslimovia prehliadajú vlastnú históriu a vlastné posvätné texty keď ich žiadajú o nájdenie "príčiny" terorizmu? Najmä z pohľadu uznávaného faktu, že ich "svätý džihád" je zaznamenaný v Koráne.
Postavme sa tomu, terorizmus a násilie v islame NIE je výsledkom ekonomických a politických krívd, ktorými trpia krajiny v tých regiónoch - ako predkladajú a opakujú dobroprajní západniari, "umiernení" moslimskí politickí poradcovia a možno niektorí odborníci z think-tankov.
Nie, vážení znalci! Terorizmus a násilie v islame nie sú javy spôsobené politickými alebo ekonomickými krivdami.
Nie, vôbec nie! V skutočnosti je bolestivou pravdou to, že terorizmus a násilie sú základnými prvkami islamu. Fakticky, islam bez krvavosti a krutej brutality jednoducho nie je islam. Islam bez prelievania krvi by upadol a zomrel.
Avšak, hoci "krivdy", ktorými trpia, nie sú skutočnými "príčinami" teroru, sú v každom ohľade veľmi skutočné a človek môže ľahko zistiť, že všetky tieto krivdy každého druhu - či už politické, ekonomické alebo sociálne - sú nástrojmi, prísadami a muníciou, ktorú dozorcovia a náborári islamského teroru čo najefektívnejšie zužitkúvajú, aby motivovali, vycvičili, zmanipulovali a odpálili nových džihádistov pre vec Alláha.
Skutočné aj pociťované "krivdy" využívajú manažéri teroru v rôznych organizáciách ako Al-Kájda a ostatných, aby poškvrnili a vymyli mozgy mladým moslimom za účelom ich "privedenia späť" k pravému islamu Koránu - ktorý ich je potom schopný premeniť na samovražedných mučeníkov, ktorí sa sami odpália.
Čo títo mladí muži a ženy zistia, keď sa vrátia ku Koránu s novo prebudenou túžbou a odhodlaním "robiť, čo môžu" v islamskom "boji"? Zistia - islamsky povediac - že nepriateľstvo voči Židom a kresťanom a výzva na ich zabíjanie sú celkom normálne a sú v skutočnosti božsky nariadenou povinnosťou, ktorú Alláh uložil všetkým moslimom. A vo svojom novom odhodlaní sú ešte viac posilnení koránovým sľubom, že smrť vo veci islamu ich okamžite premiestni do raja. Toto je vzorec pre samovražedného atentátnika.
Tieto božské, právne záväzné výnosy (viď nižšie) sú v Koráne takmer 1400 rokov, čím splnomocňovali a podporovali džihádistov počas prvého objavenia sa islamu pred storočiami, a teraz usmerňujú, učia, zjednocujú a splnomocňujú džihádistov Al-Kájdy a im podobných v ich súčasnej snahe o celosvetové obrodenie.
Súra 9:29 hovorí: Bojujte proti tým, ktorí neveria v Boha a v deň posledný a nezakazujú to, čo zakázal Boh a Jeho posol, a ktorí neuctievajú náboženstvo pravdy, z tých, ktorým sa dostalo Písma pokiaľ nedajú poplatok priamo vlastní rukou a sú ponížení.
Súra 5:82 hovorí: A veru zistíš, že ľudia, ktorí sú najväčšími nepriateľmi veriacich, sú Židia, a tí, kto k Bohu pridružujú; a zistíš, že ľudia, ktorí sú najväčšími priateľmi veriacich, sú tí, ktorí hovoria: "Sme kresťania!" A je to preto, že sú medzi nimi kňazi a mnísi a že nie sú pýchou naplnení.
Súra 5:51 hovorí: Vy, ktorí veríte! Neberte si Židov a kresťanov ako priateľov, lebo oni sú si priateľmi jedni druhým. Ktokoľvek z vás sa s nimi priatelí, ten stane sa jedným z nich a Boh veru nepovedie ľud nespravodlivý.
Súra 60:1 hovorí: Vy, ktorí veríte! Neberte si nepriateľov Mojich i svojich za priateľov, obracajúc sa k nim s láskou, zatiaľ čo oni neveria v to, čo k vám prišlo z pravdy. Veď vyhnali posla i vás za to, že veríte v Boha, Pána svojho. Ak ste sa vydali do boja na Mojej ceste a snažíte sa získať Moje zaľúbenie, ako môžete im prejavovať tajne svoju lásku? Veď Ja viem, čo skrývate i čo najavo dávate. A kto z vás tak učiní, ten zblúdil z cesty priamej.
Súra 98:6 hovorí: A veru tí, kto sú neveriaci z vlastníkov Písma a z modloslužobníkov, prídu do ohňa pekelného a budú v ňom nesmrteľní, a to sú tie najhoršie zo všetkých stvorení!
Nebolo to takto vždy - pretože v pôvodných odhaleniach Koránu počas skorších až prostredných rokoch Mohamedovej vlády vznikajúceho islamu jestvovali prívetivé odkazy na Židov a kresťanov. Boli zrušené, abrogované a dlho pred jeho smrťou už boli platné súry, ako tie citované vyššie, v plnej platnosti.
Takže, človek by sa mohol čudovať, ak moslimovia poslúchajú (vyššie uvedené) slová Koránu, ktoré im nariaďujú "nepriateľstvo" voči Židom ako islamskú "povinnosť", prečo by mali byť prekvapení zistením, že pre Židov je ťažké dôverovať im?
Dá sa vo svetle týchto koránových nariadení ešte povedať, že islamské nepriateľstvo a nevraživosť voči Židom sú vyvolané len ich okupáciou Palestíny? Alebo sú otvorene a jasne zakorenené v náboženstve samotnom?
Ak by sme predpokladali možnosť, že politickým, sociálnym a ekonomickým krivdám uvedeným v zozname na začiatku tohto článku sa venuje pozornosť, izraelsko-palestínsky konflikt sa vyrieši a Irak stabilizuje a zároveň by došlo ku stiahnutiu všetkých medzinárodných síl z tejto krajiny a všetkých moslimských krajín - bola by potom koránová "povinnosť džihádu" odvolaná?
A ak áno, zmenil by sa koránový verš citovaný vyššie - súra 5:51-52 - tak, aby znel, "Vy, ktorí veríte! Berte si Židov a kresťanov ako priateľov"? A súra 5:82 aby znela: "...ktorí sú najväčšími priateľmi veriacich, sú Židia..."?
Inými slovami - skončí sa džihád v islame keď sa krivdám budeme venovať a budú napravené? Mali by sme potom, za týchto ideálnych podmienok, skutočný "udržateľný mier"? Alebo by to mohlo byť tak, že džihád sa môže skončiť len vtedy, keď sa všetci ľudia na zemi podriadia, vzdajú a islamizujú?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára