"Vedecké" tvrdenie: kresťanská Biblia je "krvilačnejšia" než Korán

Raymond Ibrahim

MÝTUS: Pohania boli prví, kto prelial krv v ich konflikte s moslimami v Mekke

Mýtus:

"Náš prorok (pokoj s ním) a jeho stúpenci boli vždy mierumilovní (v Mekke), napriek tomu, že znášali nevyprovokované mučenie a útoky polyteistov."

MÝTUS: Raní moslimovia boli v Mekke prenasledovaní a mnohí boli zabití

Mýtus:

"Náš prorok (pokoj s ním) a jeho stúpenci si v rukách polyteistov vytrpeli mnoho mučenia a mnohí boli zabití."

MÝTUS: Mohamed bol v Mekke mučený svojimi protivníkmi

Mýtus:

"Náš prorok (pokoj s ním) si v rukách polyteistov vytrpel mnoho urážok a mučenia."

---

Pravda:

Toto sa nikdy nestalo. Na rozdiel od niektorých jeho menej šťastných stúpencov, Mohamed sa tešil ochrane svojho mocného strýka Abú Táliba:

(Vodcovia Mekky) šli k Abú Tálibovi (a povedali), "Tvoj synovec preklína našich bohov, uráža naše náboženstvo, vysmieva sa nášmu spôsobu života a obviňuje našich predkov z omylu. Musíš ho buď zastaviť, alebo nám dovoľ pohroziť mu."

Ale Abú Tálib neustúpil:

Apoštol pokračoval na svojej ceste... Následne sa jeho vzťahy s Kurajšovcami (Mekkčanmi) zhoršili a muži sa od neho stiahli s pocitom nepriateľstva. (Ibn Ishák/Hišám, 168)

To najhoršie, čo sa Mohamedovi za trinásť rokov v Mekke stalo, bolo, že na neho provokatér hodil prach a príležitostne sa mu posmievali počas modlitby v Kaabe. Pokračoval v provokovaní Mekkčanov a raz im povedal, že prišiel, aby im priniesol "masaker" (Tabarí, zv. VI, strana 102). Toto spôsobilo, že Mohameda chytili a jeden človek (menom Ukba) sa ho pokúsil "zaškrtiť", ale takmer okamžite ho pustili bez toho, aby ho zranili:

Kým sa rozprávali, tak sa objavil apoštol, skočili na neho ako jeden muž a obkľúčili ho hovoriac, "Ty si ten, kto povedal tie zlé veci o našich bohoch a našom náboženstve?" Apoštol povedal, "Áno, ja som ten, kto to povedal." A videl som jedného z nich, ako ho chytil za rúcho. Potom sa Abú Bakr vsunul s plačom medzi nich a povedal, "Zabil by si človeka, ktorý povedal, že Alláh je môj pán?" Potom ho nechali. Nikdy som nevidel, že by mu Kurajšovci urobili niečo horšie. (Ibn Ishák/Hišám, 184)

Požiadal som 'Abdulláha bin 'Amr bin Al-'Asa, aby mi povedal o najhoršej veci, ktorú pohania urobili Alláhovmu apoštolovi. Povedal: "Keď sa Alláhov apoštol modlil na nádvorí Kaaby, 'Ukba bin Abí Mu'ait prišiel a chytil Alláhovho apoštola za rameno, otočil mu odev okolo krku a vážne ho priškrtil. Abú Bakr prišiel, chytil 'Ukbu za rameno, odhodil od Alláhovho apoštola a povedal, "Zabil by si človeka, lebo hovorí: 'Mojím pánom je Alláh' a prišiel za tebou s jasnými znameniami od tvojho pána?" (Sahíh Bucharí 60:339, 57:27)

Mohamed mal príležitosť odpustiť mužovi, ktorý ho chytil, keď bol 'Ukba zajatý po bitke pri Badr. Podľa jeho životopiscov sa prorok islamu namiesto toho rozhodol, že ho zabije, dokonca ako neozbrojeného zajatca prosiaceho o život.

Hadís tiež potvrdzuje, že Mekkčania Mohamedovi fyzicky neublížili:

Alláhov apoštol povedal, "Neudivuje ťa, ako ma Alláh ochraňuje od urážok a preklínania Kurajšovcov? Urážajú Mudhammam a preklínajú Mudhammam, hoci ja som Mohamed (a nie Mudhammam)" (Sahíh Bucharí 57:733)

Ako už bolo spomenuté na niekoľkých miestach, najhoršie poníženie, ktoré Mohamed pretrpel, bola epizóda, v ktorej sa mu Abú Džahl a ostatní posmievali počas modlitby tak, že mu na chrbát položili črevá zvieraťa (Sahíh Bucharí 4:241). Ľudí, ktorí to urobili, moslimovia neskôr zabili.

Ani Korán neposkytuje nijaký dôkaz pre súčasnú tézu, že Mohameda v Mekke fyzicky mučili, napriek mnohým krutým veciam, ktoré sme si povedali, ktorí ho odmietli - o čom sa v Koráne píše toľko, že tvorí väčšinu textu.

Existuje tiež celá súra venovaná opisu príšerného a sadistického mučenia čakajúceho v pekle na Abú Lahaba a jeho ženu, ktorí sú jedinými ľuďmi spomenutými v Koráne menovite (okrem Mohameda a jeho zaťa Zaida). Podľa autentického hadísu však bolo ich jediným zločinom osobné posmievanie sa "poslovi" v Mekke (Sahíh Muslim 406, Sahíh Bucharí 60:475).

Prevzaté z https://www.thereligionofpeace.com/pages/muhammad/tortured-by.aspx

MÝTUS: Mohamed bol v Mekke prenasledovaný pre kázanie islamu

Mýtus:

"Náš prorok (pokoj s ním) trpel v rukách polyteistov len pre kázanie náboženstva Alláhovho chudobným a ľuďom na okraji spoločnosti."

Mohamed: Vzor etického správania

Úvod

Islam učí, že prorok Mohamed je najlepším príkladom správneho etického a morálneho správania pre ľudstvo. Skutočne, Mohamed je vzor, podľa ktorého treba merať naše správanie. Inými slovami, ak to urobil Mohamed, tak by sme to mali urobiť aj my.

---

A veru máte teraz v poslovi Božom príklad prekrásny pre každého, kto dúfa v Boha a v deň posledný a kto Boha hojne spomína. (Korán 33:21)

Ak má Korán pravdu a Mohamed je "príklad prekrásny", mali by sme byť schopní preskúmať jeho život a pozrieť sa, ako tento vzor správania (sunna) vyzerá, aby sme si ho taktiež mohli brať za príklad.

Nasledujúce záznamy sú len malou vzorkou toho, ako Mohamed reagoval v niekoľkých etických situáciách. Nejako sme ich roztriedili, hoci mnoho z citovaných príkladov spadá do viacerých kategórií. Väčšina z týchto príkladov je prevzatá z najranejšieho životopisu Mohameda od Ibn Isháka.

Mohamedovo správanie

Urážky

Mohamed netoleroval nijaký druh urážok voči sebe. Trestom za jeho urážanie bola smrť, ako tomu bolo v prípade Ka'ba bin Ašrafa, ktorý bol zavraždený na rozkaz Mohameda. Čo je ale pokrytecké, Mohamed nemal nijaké výčitky svedomia za to, že urážal nemoslimov.

- Pred obliehaním kmeňa Banú Kurajza za účelom jeho zmasakrovania sa Mohamed priblížil k ich pevnostiam s urážkami. Nazýval ich "bratia opíc".

- Mohamed tiež pobádal svojich stúpencov, aby robili to isté a urážali ich svojimi básňami.

Hnev

V živote Mohameda nachádzame mnoho príkladov hnevu, z ktorých mnohé vyústili do fyzických násilných skutkov spáchaných prorokom islamu. Ak chcete malú vzorku mnohých záznamov o Mohamedových násilných výbuchov hnevu, zvážte nasledovné:

- Skupina židovských rabínov sa smiala a robila si žarty z islamu a moslimov. Mohamed nariadil, aby boli vyhodení z mešity, a hneď nato boli niektorí vytiahnutí z mešity za vlasy a vážne zbití.

- Mohamed nariadil zabitie dvoch dievčat, Fartany a jej priateľky, za spievanie satirických piesní o ňom.

- Ďalšie mladé dievča menom Sara bola nemilosrdne udupaná na smrť nasadeným vojakom, ktorého vyslal Mohamed potom, ako ho urazila.

- Žena menom Asma bint Marwan bola brutálne zavraždená s plným vedomým Mohameda, opäť za písanie básní vysmievajúcich sa Mohamedovi. Mohamed požiadal o niekoho spomedzi svojich mužov, kto by ju zabil, a jeden z jeho mužov sa prihlásil ako dobrovoľník. Keď mu nasledujúce ráno povedal o vražde, Mohamed povedal, "dve kozy sa nepobijú kvôli jej smrti." Táto žena zanechala po sebe piatich synov ako siroty. Podľa iných výpovedí tejto istej udalosti, vojak, ktorý Asmu zabil, najprv odstránil sajúce dojča z jej hrudníka predtým, ako do nej vrazil svoj meč.

Takže vidíme, že Mohamed sa nevyrovnal s hnevom v súlade s normami občianskej spoločnosti.

Krádeže

- Mohamed sa dopočul o obchodnej karaváne zo Sýrie prichádzajúcej do Mekky. Vyslal niekoľkých zo svojich stúpencov, aby zastavili karavánu a vydrancovali jej peniaze a tovar, hovoriac "snáď nám to dá boh ako korisť". Jediným účelom nájazdov na karavánu bolo ukradnúť majetok, ktorý nebol jeho, a rozdeliť ho svojim stúpencom, aby si získal ich oddanosť.

- Mohamed sa istej žene priznal, že materiálne bohatstvo, o ktorom môžeme predpokladať, že bolo výsledkom podobných nájazdov na karavány a rabovania neďalekých kmeňov vo vojne, sa použilo na pritiahnutie neveriacich k islamu.

Vražda

Mohamed stanovil príklad pre svojich stúpencov a ten ukazuje, že bol chladnokrvným vrahom. Toto pravdepodobne nie je úplne v súlade s oddanými moslimami, no jeho životopis zaznamenáva mnoho príkladov, kedy sa Mohamed buď priamo zúčastnil vraždy svojich protivníkov, alebo ju výslovne schválil, niekedy za skutky také bezvýznamné ako písanie urážlivých básní. Zvážte nasledovné:

- Mohamed vzdával vďaku Alláhovi, keď mu priniesli hlavu Abú Džahla. Jeho zločinom bolo posmievanie sa Ibn Mas'údovi, jednému z Mohamedových stúpencov.

- Ka'b bin Al-Ašraf zložil básne urážajúce moslimky. Za tento skutok Mohamed požiadal o dobrovoľníkov spomedzi svojich mužov, ktorí by Ka'ba zabili. Vylákali Ka'ba do noci na priateľský rozhovor a na vhodnom mieste ho zabili. Ibn Warraq dodáva (v knihe Proč nejsem muslim - pozn. prekl.), že Ka'bova hlava bola prinesená Mohamedovi, ktorý chválil ich dobrú prácu v mene božom.

- Po smrti Ka'ba Mohamed nariadil zavraždenie - z akéhokoľvek dôvodu alebo bez akéhokoľvek dôvodu - ľubovoľného Žida bez rozdielu.

- Al-Harit b. Sawajd bol považovaný za pokrytca potom, čo najskôr prijal islam a neskôr ho odmietol. Za toto Mohamed nariadil Umarovi zabiť ho, ak na to bude mať príležitosť.

- Mohamed schválil vraždu Amr b. Džihaša, ktorý sa sprisahal, aby zabil Mohameda hodením skaly zo strechy. Ale ešte znepokojivejšie je, že neznámemu človeku boli dané peniaze, aby zabil b. Džihaša, čo bola vlastne platená vražda podobná dnešným plateným zásahom mafie. Ak aj súhlasíme s tým, že b. Džihaš si zaslúžil to, čo sa mu stalo za jeho účasť na sprisahaní s cieľom zabiť Mohameda, je toto dokonalejší príklad toho, čo by človek mal robiť so svojimi nepriateľmi?

Poznámka: Príbeh o Amr b. Džihaš b. Ka'bovi, ktorý sa prihlásil ako dobrovoľník, aby zhodil skalu zo strechy keď Mohamed a jeho spoločníci prišli do pevnosti kmeňa Banú Nadír, je očividne neskorším doplnením, za ktorým je Mohamed. Kvôli výpovedi Ibn Isháka o tomto incidente to chápeme tak, že to bol Gabriel, kto povedal Mohamedovi o tomto pláne, kým sedel s Abú Bakrom a ostatnými svojimi spoločníkmi. Žiaden z Mohamedových spoločníkov to nemohol vnímať zmyslami a Mohamed potreboval svoje alter ego, aby si vymyslelo sprisahanie. Hovorí nám to, že pokus o vraždu bol len príbeh vymyslený Mohamedom (pre viac podrobností viď Ibn Ishák: 652).

- Mohamed osobne schválil vraždu Salláma ibn Abu'l-Hukajka, o ktorom sa hovorilo, že prechováva voči Mohamedovi nepriateľstvo.

- Mohamed považoval Abdulláha bin Sa'da za odpadlíka za to, že najskôr prijal islam, no neskôr ho zanechal. Mohamed chcel, aby bol Sa'd zavraždený, no nechcel prevziať zodpovednosť za jeho vraždu dúfajúc, že jeden z jeho pomocníkov sa prihlási ako dobrovoľník a zabije ho.

Takže, Mohamed schválil, prehliadol a dokonca osobne nariadil vraždu iných ľudí, niekedy za najbezvýznamnejšie urážky voči sebe alebo islamu všeobecne. Ako je jasné, príklad stanovený Mohamedom by sa nemal stať predpisom pre spoločnosť, aby sme sa neocitli v stave nepretržitého strachu o naše životy, bez záruky života, slobody alebo honby za šťastím.

Pomsta

Väčšina civilizovaných spoločností žije podľa niečoho, čo je podobné "zlatému pravidlu": rob druhým to, čo chceš, aby oni robili tebe. Príklad Mohameda je v tomto ohľade práve opačný. Jeho skutky hovoria samé za seba. Tu je len pár príkladov z jeho životopisu.

- Počas bitky o Uhud, jednej z mnohých bitiek, kedy sa islam šíril mečom, bol zabitý Mohamedov strýko Hamza. Žena menom Hind d. 'Utba zmrzačila telo Hamzu, pričom mu odrezala nos a uši a vyrezala mu pečeň, aby sa pomstila za stratu svojho otca, brata a svojho prvorodeného syna v bitke o Badr. V reakcii Mohamed vyjadril nesmiernu túžbu osobne zmrzačiť 30 mužov z kurajšovského kmeňa. Jeho vyjadrená túžba podnietila jeho mužov, aby vyhlásili, že v budúcich bitkách "ich zmrzačíme tak, ako žiaden Arab ešte nikdy nikoho nezmrzačil." Hoci tento druh Mohamedovej reakcie sa z hľadiska ľudskej logiky môže zdať oprávnený, zdá sa, že sa dosť vymyká charakteru proroka božieho, o ktorom sa hovorí, že je "najláskavejší, najmilosrdnejší."

- V záchvate extrémneho hnevu a odplaty na konci bitky o Priekopu Mohamed osobne sťal až do 900 Židov za jednu noc, po čom nahádzal ich bezhlavé telá do priekopy vykopanej okolo Mediny. Ženy, deti a osobný majetok týchto 900 mužov sa rozdelili medzi Mohameda a jeho stúpencov.

- Mohamed zosnoval sprisahanie, aby zaútočil na ľudí z Lihjanu a pomstil sa za smrť niekoľkých zo svojich mužov, ktorí boli zabití v al-Radži, hoci prekvapivý útok zlyhal, keď sa ľudia z Lihjanu dopočuli o Mohamedových plánoch a pripravili sa.

- Mohamed nariadil zbičovanie niekoľkých zo svojich mužov, ktorí boli obvinení zo šírenia klebiet, že jeho žena Aiša má nedovolený vzťah s mužom, ktorý ju našiel stratenú v púšti potom, ako ju karavána nechala pozadu.

Z týchto niekoľkých príkladov je jasné, že Mohamed bol veľmi pomstychtivý človek, ktorý svojim nepriateľom nepreukázal strpenie, lásku či súcit, ale hnev a nepriateľstvo, ktoré v niektorých prípadoch viedli k prípadom extrémneho násilia z jeho strany. Tento druh správania určite nie je jedným zo základov civilizovanej spoločnosti.

Sexuálne túžby, incest a cudzoložstvo

Existujú dôkazy, že Mohamed mal sexuálne túžby a praktizoval incest a možno i nedovolené vzťahy. Mohamedov adoptívny syn Zaid mal ženu menom Zajnab, ktorá bola Mohamedovou sesternicou z otcovej a očividne bola dosť príťažlivá. V histórii je zaznamenané, že Mohamed šiel jedného dňa navštíviť Zaida, ale bol preč a Zajnab, oblečená veľmi sporo, uvítala Mohameda vo dverách. Mohamed sa podľa všetkého ospravedlnil zo strachu z podľahnutia svojej telesnej túžbe po nej. Jeho stúpenci si všimli, že Mohamed bol očarený jej fyzickou príťažlivosťou a poznamenali, že ju túžil mať za svoju manželku. Zaid, ktorý chcel zostať verný Mohamedovi a urobiť všetko, aby ho potešil, sa so Zajnab rozviedol, aby sa s ňou Mohamed mohol oženiť. V súčasných spoločnostiach by sa sobáš s vlastnou dcérou a sesternicou považoval za incest. Je jasné, že dôkazy poukazujú na fakt, že Mohamedova túžba po Zajnab sa zakladala čisto na sexuálnej túžbe a telesnej túžbe po nej.

Navyše, v hadísoch existuje prinajmenšom náznak, že Mohamed sa správal ku Zajnab nedovoleným spôsobom predtým, ako sa s ňou oženil. Abú Dawúd zaznamenáva ženu menom Hamnah, sestru Zajnab, ktorá raz hľadala Mohameda kvôli rade a našla ho aj so Zajnab samých v jej dome. Môžeme len špekulovať, prečo by sa Mohamed dostal do situácie, o ktorej vedel, že v nej bude v pokušení pohlavného styku so Zajnab, sám v jej dome a ďaleko od dohľadu kohokoľvek iného.

Klamanie

Mohamed povolili klamanie a tolerované klamanie ako prostriedok na dosiahnutie cieľa. V jeho životopise nájdeme:

- Tri kmene sa zhromaždili, aby bojovali s Mohamedom: Kurajza, Kurajšovci a Ghatafán. Jeden z nových konvertitov na islam z kmeňa Ghatafán pristúpil k Mohamedovi, aby sa ho opýtal, ako by mohol pomôcť v bojovom úsilí. Keďže oni stále nevedeli o jeho konverzii, Mohamed ho vyslal medzi tieto tri kmene s výslovným príkazom, aby ich oklamal uveriteľným príbehom, pretože vojna je klamanie. Príbeh fungoval a medzi tri kmene bola zasiata nedôvera, takže boj proti Mohamedovým ľuďom bol odvrátený. Hoci niektorí ľudia môžu tvrdiť, že to bolo múdre, strategické rozhodnutie na strane Mohameda, aby sa vyhol niečomu, o čom bolo isté, že to bude zdrvujúci konflikt proti trom kmeňom dokopy, predsa len to zdôrazňuje, že Mohamed nebol proti používaniu klamania vo svoj prospech.

- V ďalšej situácii mal jeden z Mohamedových konvertitov značnú sumu peňazí roztrúsenú medzi obchodníkmi z Mekky, ktorú chcel pozbierať. Keby týmto obchodníkom povedal pravdu o svojom vzťahu s Mohamedom, nikdy by svoje peniaze nezískal späť. Pristúpil k Mohamedovi kvôli povoleniu získať späť svoje peniaze a priznal sa mu, "Musím povedať klamstvá." Mohamedova reakcia bola, "Povedz ich."

Takže opäť sme zistili, že Mohamed bol menej než ideálnym príkladom etického a morálneho správania.

Záver

Po tomto stručnom preskúmaní niekoľkých konkrétnych príkladov morálneho a etického správania Mohameda musíme dôjsť k záveru, že Mohamed neposkytuje štandard morálnej dokonalosti, o ktorú by sa mal každý človek usilovať.

Morálna charakteristika, príklad ktorej nájdeme v živote Mohameda, sa typicky nachádza u despotov hladných po moci, ktorých záujmy sú čisto sebecké.

Po získaní politickej moci v Medine sa Mohamedov život stal obrazom bezuzdnej moci, ktorú využíval na uspokojenie každej túžby, ktorú mal, od rabovania susedných kmeňov len aby zhabal ich bohatstvo až po ovplyvňovanie svojich stúpencov, aby sa vzdali svojich manželiek, aby ich mohol mať on.

Ako povedal britský historik Lord Acton, "Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne." Taký bol Mohamed.

Prevzaté z https://www.wikiislam.net/wiki/Muhammad:_The_Example_of_Ethical_Behavior