Mýtus:
"Náš prorok (pokoj s ním) trpel v rukách polyteistov len pre kázanie náboženstva Alláhovho chudobným a ľuďom na okraji spoločnosti."
Pravda:
Podľa moslimských historikov boli Mekkčania v skutočnosti vcelku tolerantní voči Mohamedovi, kážucom svoje nové náboženstvo. Mekka bola otvorenou spoločnosťou, kde boli rešpektované rozličné náboženstvá. Polyteisti, Židia a kresťania tam žili a uctievali bok po boku, najmä počas posvätných mesiacov, kedy pohanskí pútnici cestovali z veľkej diaľky, aby v Kaabe vykonali svoje rituály.
Mohamed spôsobil rozhorčenie miestnych ľudí nie kázaním islamu, ale porušením mekkskej tradície a preklínaním ostatných náboženstiev:
Keď apoštol predstavil islam na verejnosti ako mu Alláh nariadil, jeho ľudia sa nestiahli ani neobrátili proti nemu, podľa toho, čo som počul, až kým sa on nevyjadril pohŕdavo o ich bohoch. Keď to urobil, veľmi sa urazili a jednomyseľne sa rozhodli, že s ním budú zaobchádzať ako s nepriateľom (Ibn Ishák/Hišám, 167). "(Mohamed) vyhlásil islam verejne svojim súkmeňovcom. Keď to urobil, nestiahli sa od neho, ani ho nijako neodmietli, podľa toho, čo som počul, až kým sa nevyjadril k ich bohom a neodsúdil ich." (al-Tabarí, zv. VI, s. 93)
Hoci ho žiadali, aby prestal, Mohamed naďalej podnecoval problémy svojím "odsudzovaním" miestneho náboženstva, čím Mekkčanom spôsoboval veľkú úzkosť:
(Mekkčania) povedali, že nikdy nepoznali nič také ako problémy, ktoré znášali od svojho druha. Vyhlásil ich spôsob života za smiešny, urážal ich predkov, nadával na ich náboženstvo, rozdelil spoločnosť a preklial ich bohov (Ibn Ishák/Hišám, 183). "My (Mekkčania) sme nikdy nevideli nič také ako to, čo sme znášali od tohto človeka (Mohameda). Posmieva sa našim tradičným hodnotám, uráža našich predkov, nadáva na naše náboženstvo, spôsobuje medzi nami rozkol a uráža našich bohov. Musíme toho od neho veľa zniesť." (al-Tabarí, zv. VI, s. 101)
Nie len, že to bola urážka voči ľuďom a ich tradíciám, ale ohrozovalo to tiež miestnu ekonomiku, ktorá bola závislá od každoročnej púte. Stále však boli takí dychtiví po živote v mieri, že ponúkli Mohamedovi peniaze, ak prestane podnecovať problémy:
Rozhodli sa poslať po Mohameda a rokovať a dohadovať sa s ním... Keď prišiel a sadol si s nimi, vysvetlili, že po neho poslali, aby sa mohli spolu porozprávať. Žiaden Arab nikdy nezaobchádzal so svojím kmeňom tak, ako Mohamed zaobchádzal s nimi, a zopakovali obvinenia... Ak to, čo chcel, boli peniaze, urobili by ho najbohatším z nich všetkých; ak to bola česť, mal byť ich princom; ak to bola zvrchovanosť, urobili by ho kráľom. (Ibn Ishák/Hišám, 188)
Ďalší dôkaz, že Mekkčania nemali problém s tým, že islam existuje bok po boku s ich vlastným náboženstvom, sa nachádza v epizóde známej ako Satanské verše. Podľa moslimských historikov Mohamed nakrátko súhlasil s ich požiadavkou prestať znevažovať miestnych bohov a uznať práva ostatných na ich náboženstvo:
Keď to (Mekkčania) počuli, radovali sa. To, čo povedal o ich bohoch, ich potešilo a urobilo im to radosť a počúvali ho... Keď dospel k pokľaknutiu na kolená a dokončil kapitolu, kľakol si na kolená a moslimovia v tom nasledovali svojho proroka, veriac v to, čo im priniesol a poslúchajúc jeho nariadenie. Tí mušrikun z Kurajšovcov a ostatní, ktorí boli v mešite, taktiež pokľakli na kolená kvôli tomu, čo ho počuli povedať o ich bohoch. V celej mešite nebol žiaden neveriaci alebo káfir, ktorý by nekľačal na kolenách. (al-Tabarí, Tarich, zv. 6)
Mekkčanov zjavne upokojilo, že nebývalé napätie kvôli náboženským presvedčeniam bolo prelomené. Radovali sa tak, že sa modlili vedľa moslimov v Kaabe. Prijali moslimov len čo Mohamed prijal ich.
Nanešťastie, obdobie mieru a bratstva malo krátke trvanie. Mohamed zanedlho nedodržal svoje slová, keď sa jeho vlastní ľudia začali pýtať na protirečenie medzi jeho predošlými tvrdeniami a jeho novoobjavenou toleranciou voči ostatným vieram. Tento incident, konkrétne, jeho obrat, mal efekt ešte väčšieho nárastu napätia a nepriateľstva.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára