Mýtus:
"Náš prorok (pokoj s ním) si v rukách polyteistov vytrpel mnoho urážok a mučenia."
Pravda:
Toto sa nikdy nestalo. Na rozdiel od niektorých jeho menej šťastných stúpencov, Mohamed sa tešil ochrane svojho mocného strýka Abú Táliba:
(Vodcovia Mekky) šli k Abú Tálibovi (a povedali), "Tvoj synovec preklína našich bohov, uráža naše náboženstvo, vysmieva sa nášmu spôsobu života a obviňuje našich predkov z omylu. Musíš ho buď zastaviť, alebo nám dovoľ pohroziť mu."
Ale Abú Tálib neustúpil:
Apoštol pokračoval na svojej ceste... Následne sa jeho vzťahy s Kurajšovcami (Mekkčanmi) zhoršili a muži sa od neho stiahli s pocitom nepriateľstva. (Ibn Ishák/Hišám, 168)
To najhoršie, čo sa Mohamedovi za trinásť rokov v Mekke stalo, bolo, že na neho provokatér hodil prach a príležitostne sa mu posmievali počas modlitby v Kaabe. Pokračoval v provokovaní Mekkčanov a raz im povedal, že prišiel, aby im priniesol "masaker" (Tabarí, zv. VI, strana 102). Toto spôsobilo, že Mohameda chytili a jeden človek (menom Ukba) sa ho pokúsil "zaškrtiť", ale takmer okamžite ho pustili bez toho, aby ho zranili:
Kým sa rozprávali, tak sa objavil apoštol, skočili na neho ako jeden muž a obkľúčili ho hovoriac, "Ty si ten, kto povedal tie zlé veci o našich bohoch a našom náboženstve?" Apoštol povedal, "Áno, ja som ten, kto to povedal." A videl som jedného z nich, ako ho chytil za rúcho. Potom sa Abú Bakr vsunul s plačom medzi nich a povedal, "Zabil by si človeka, ktorý povedal, že Alláh je môj pán?" Potom ho nechali. Nikdy som nevidel, že by mu Kurajšovci urobili niečo horšie. (Ibn Ishák/Hišám, 184)
Požiadal som 'Abdulláha bin 'Amr bin Al-'Asa, aby mi povedal o najhoršej veci, ktorú pohania urobili Alláhovmu apoštolovi. Povedal: "Keď sa Alláhov apoštol modlil na nádvorí Kaaby, 'Ukba bin Abí Mu'ait prišiel a chytil Alláhovho apoštola za rameno, otočil mu odev okolo krku a vážne ho priškrtil. Abú Bakr prišiel, chytil 'Ukbu za rameno, odhodil od Alláhovho apoštola a povedal, "Zabil by si človeka, lebo hovorí: 'Mojím pánom je Alláh' a prišiel za tebou s jasnými znameniami od tvojho pána?" (Sahíh Bucharí 60:339, 57:27)
Mohamed mal príležitosť odpustiť mužovi, ktorý ho chytil, keď bol 'Ukba zajatý po bitke pri Badr. Podľa jeho životopiscov sa prorok islamu namiesto toho rozhodol, že ho zabije, dokonca ako neozbrojeného zajatca prosiaceho o život.
Hadís tiež potvrdzuje, že Mekkčania Mohamedovi fyzicky neublížili:
Alláhov apoštol povedal, "Neudivuje ťa, ako ma Alláh ochraňuje od urážok a preklínania Kurajšovcov? Urážajú Mudhammam a preklínajú Mudhammam, hoci ja som Mohamed (a nie Mudhammam)" (Sahíh Bucharí 57:733)
Ako už bolo spomenuté na niekoľkých miestach, najhoršie poníženie, ktoré Mohamed pretrpel, bola epizóda, v ktorej sa mu Abú Džahl a ostatní posmievali počas modlitby tak, že mu na chrbát položili črevá zvieraťa (Sahíh Bucharí 4:241). Ľudí, ktorí to urobili, moslimovia neskôr zabili.
Ani Korán neposkytuje nijaký dôkaz pre súčasnú tézu, že Mohameda v Mekke fyzicky mučili, napriek mnohým krutým veciam, ktoré sme si povedali, ktorí ho odmietli - o čom sa v Koráne píše toľko, že tvorí väčšinu textu.
Existuje tiež celá súra venovaná opisu príšerného a sadistického mučenia čakajúceho v pekle na Abú Lahaba a jeho ženu, ktorí sú jedinými ľuďmi spomenutými v Koráne menovite (okrem Mohameda a jeho zaťa Zaida). Podľa autentického hadísu však bolo ich jediným zločinom osobné posmievanie sa "poslovi" v Mekke (Sahíh Muslim 406, Sahíh Bucharí 60:475).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára