Mohamed a desať Mekkčanov

 

Silas

Mohamed a moslimovia z Urajny

Silas

Mohamed a smrť Kinánu

Silas

---

Abstrakt

Mohamed agresívne napadol niekoľko skupín ľudí vo svojom okolí. Jednou z nich boli Židia z Chajbaru. Mohamed veril, že k útoku na Chajbar ho naviedol boh. Po dobytí Chajbaru boli Židia buď zotročení, popravení alebo mohli zostať za predpokladu, že moslimom dajú polovicu všetkej svojej produkcie. V jednom z najbrutálnejších Mohamedových činov figuroval väzeň menom Kinána. Bol jedným z vodcov Chajbaru. Mohamed chcel, aby mu prezradil, kde sa ukrýva časť zakopaného pokladu. Kinána mu to odmietol prezradiť. Mohamed ho nechal umučiť na smrť a následne mu nechal odseknúť hlavu.

Úvod

Keď Mohamed začal so svojím poslaním, vyhlásil, že je pre ľudí len "tým, kto je poverený pripomínať". Ako sa píše v súre 88:21-22:

"Pripomínaj, veď ty si poverený pripomínať, nie si poverený ich ovládať."

V čase, keď Mohamed vyslovil tento verše, mal len zopár stúpencov a boli slabí. Nemali ich radi a Mohamedovi sa posmievali a prenasledovali ho. Vyhlásil, že mu Alláh povedal, aby ľuďom len pripomínal. Lenže o niekoľko rokov neskôr Mohamed a jeho stúpenci nadobudli moc. Viedol silnú a oddanú armádu. Mohamed mal malú, ale nie celkom zanedbateľnú moc. Pravidlá hry sa zmenili. Keď bol slabý, prosil Mekkčanov, aby sa odvrátili od pohanstva a uctievali len Alláha. Teraz, keď mal primeranú vojenskú silu, agresívne niesol meč islamu.

Na strane 515 v knihe "Život Mohameda", čo je v podstate preklad knihy "Sírat Rasúl Alláh" (Život proroka božieho) od Ibn Isháka, sú podrobne uvedené udalosti okolo dobytia Chajbaru. K tomu došlo asi 3 roky pred Mohamedovou smrťou otrávením. Chajbar bola veľká židovská usadlosť asi 153 kilometrov severne od Mediny. Židia boli najmä farmári. Chajbar bol známy svojimi datľovníkmi, ktoré patrili medzi najlepšie v oblasti. Tamojší Židia boli majetní, lebo ťažko pracovali a svoj majetok si zarobili.

Predtým, ako Mohamed dobyl Chajbar, mu Mekkčania zabránili v púti do Mekky. Za Mekkou tiež podpísal ponižujúcu dohodu s Mekkčanmi - dohodu, ktorá sa niektorým z jeho popredných stúpencov nepáčila. Aby ich Mohamed upokojil, tvrdil, že dostal "zjavenie", že boh im dá majetok Židov z Chajbaru. O šesť týždňov neskôr pochodoval na Chajbar s cieľom dobyť a vydrancovať ho.

Zdroje

Najstarší zachovaný životopis Mohamed sa nazýva "Sírat Rasúl Alláh" - "Život proroka Alláhovho". Túto knihu napísal Ibn Ishák, zbožný moslimský učenec, a neskôr ho zrevidoval Ibn Hišám. Napísal ho skôr, než vznikla akákoľvek z hlavných prác z oblasti hadísov. Považuje sa za najautentickejší Mohamedov životopis. Do angličtiny ho preložil A. Guillaume pod názvom "The Life of Muhammad" (Život Moahmeda).

Na strane 515 sa píše:

"Kinána bin al-Rabí, ktorý sa staral o poklad kmeňa Banú Nadír, bol privedený k apoštolovi, ktorý sa ho na neho opýtal. Poprel, že by vedel, kde sa nachádza. K prorokovi prišiel Žid a povedal, že videl, ako Kinána ide k istej zrúcanine každý deň zavčas rána. Keď sa apoštol opýtal Kinánu, 'Vieš, že keď zistíme, že ho máš (poklad), tak ťa zabijem?', on povedal, 'Áno.' Apoštol vydal rozkazy, aby tú zrúcaninu vykopali a niečo z pokladu sa našlo. Keď sa opýtal na zvyšok, odmietol odpovedať, preto apoštol vydal rozkazy al-Zubajrovi bin al-Awwámovi, 'Muč ho, kým sa od neho nedozvieš, čo má.' Tak zapálil oheň s kresacím kameňom a oceľou na jeho hrudi, čím ho takmer zabil. Potom ho apoštol odovzdal Mohamedovi bin Maslamovi a on mu odsekol hlavu z pomsty za svojho brata Mahmúda."

Diskusia

Mohamedove rozkazy mučiť Kinánu, aby prezradil, kde sa nachádza "zakopaný poklad", sú podľa mňa podobné tomu, čo robia zločinci, keď chcú od ľudí získať peniaze či majetok. Predstavujem si organizovaných zločincov mlátiacich alebo mučiacich niekoho, aby ho prinútili hovoriť. "Hovor! Povedz nám, kde sú peniaze! Inak pocítiš ešte horšiu bolesť!"

V tomto prípade nechal Mohamed mučiť muža, aby ho donútil "hovoriť". Napokon, keď už bol takmer mŕtvy, mu Mohamed nechal odseknúť hlavu.

Nespomínam si, že by Mojžiš mučil ľudí na svojich cestách a pri dobytí Kanaánu. Ani Ježiš svojich učeníkov určite nikdy neučil, že je v poriadku mučiť ľudí. Lenže ani po vyplienení Chajbaru, bohatého mesta, nebol Mohamed spokojný a chcel viac.

Otázky

1) Premýšľajte o Mohamedovom výroku, "Muč ho, kým sa od neho nedozvieš, čo má." Toto bol prorok islamu v akcii, keď mal moc meča. Čo za človeka bol prorok islamu? Ako by ste sa cítili, keby ste sledovali aktuálne udalosti a dozvedeli sa o tom, že sa to deje vo vašej štvrti?

2) Moslimovia sa sťažujú na to, čo niektorí Srbi urobili moslimom v Bosne, v čom s moslimami súhlasím. Ale ak si niekto preštuduje tento Mohamedov čin, pochopí, že aj Mohamed robil ľuďom niektoré z rovnakých brutálnych vecí. Ak majú súčasní moslimovia pocit, že majú právo sa sťažovať na činy niektorých Srbov v Bosne, nemajú tiež pocit, že by sme mali odsúdiť aj Mohamedove činy?

3) Aké množstvo lupu mu stačilo? Mohamed už tískal majetok Chajbaru. Niet pochýb, že získal obrovské bohatstvo. Bolo nutné, aby Mohamed toto urobil Kinánovi?

4) Ak Mohamed išiel príkladom v rabovaní, zotročovaní, mučení a vraždení, môžeme sa čudovať, že v súčasnosti dochádza v moslimskom svete ku podobným udalostiam? Všetci vieme o udalostiach v Alžírsku, Afganistane, Pakistane, Egypte, Mali a Mauritánii. Tieto brutálne činy nepáchajú drogové gangy, organizovaní zločinci či dokonca politickí revolucionári, ale zbožní moslimovia. Títo moslimovia chcú nastoliť svoju odnož islamu, podobnú tej, ktorú praktizoval Mohamed. Preto veria, že majú právo robiť to, čo on. Pamätajte si, že moslimovia sú povinní nasledovať Mohamedov životný štýl, čiže "sunnu". Ak Mohamed mohol mučiť a popraviť muža len preto, aby získal peniaze, potom môžu dnešní moslimovia robiť to isté. Naozaj chcú moslimovia vybudovať spoločnosť na tomto?

5) Moslimovia, ktorí chcú nasledovať príklad Mohamed, chcú ospravedlňovať a podporovať jeho zlé činy. Prečo by ste vkladali svoju večnosť, či už v nebi alebo pekle, do rúk muža ako Mohamed? Je on tým mužom, kvôli ktorému ste ochotní riskovať svoju večnosť?

Záver

Mohamedov čin bol žiadostivý. Bol hriešny. Motivovala ho chamtivosť a nenávisť. Tieto činy neboli skutkami skutočného proroka božieho, ale muža odhodlaného konať svoju vlastnú vôľu a uskutočňovať vlastné túžby.

Mohamedova chamtivosť ho motivovala ku páchaniu zla, mučeniu a následnej vražde muža len preto, aby získal peniaze.

Prevzaté z https://www.answering-islam.org/Silas/kinana.htm

Mohamed a vražda Ka'ba bin Al-Ašrafa

Silas

---

Abstrakt

Kým Mohamed žil v Medine, jeho moc narastala. Bolo proti nemu niekoľko Židov. Mohamed požiadal niektorých svojich stúpencov, aby ich zavraždili. Jedným z týchto Židov bol Ka'b b. Al-Ašraf. Tento článok pojednáva o jeho vražde.

Úvod

V Medine začal Mohamed zažívať odpor židovských kmeňov žijúcich v blízkom okolí. Väčšinou odmietali jeho posolstvo a islam. Židia mali s Mohamedom slabú, neformálnu dohodu, ale neboli spolu za dobre. Jeden zo Židov, Ka'b b. Al-Ašraf, dôrazne podporoval Mohamedových nepriateľov, Mekkčanov, proti nemu. Dával najavo svoje presvedčenie, že Mohamed je podvodník - a vôbec nie prorok.

V tomto článku uvádzam množstvo podrobností; chcem uvádzať úplné citácie, aby som uviedol správny kontext. Zdroje tiež citujem tak, ako sú zapísané v anglických prekladoch. Niektoré slová sú tajomné, ale chcem ich uviesť tak, ako ich preložili do angličtiny.

Ka'b bol Žid. Nenávidel Mohameda. Ka'b proti Mohamedovi, ani proti žiadnemu inému moslimovi, nikdy nepozdvihol zbraň, len vyjadril svoj názor naňho a zložil niekoľko nechutných básní o moslimkách. Mohamed ho považoval za hrozbu, a preto ho nechal v noci zavraždiť.

Židia v okolí Mediny neboli pod Mohamedovou nadvládou; s moslimami len uzavreli všeobecnú dohodu, ale nebola to formálna, uznávaná dohoda. Mohamed nemal zákonné právo zavraždiť Ka'ba, preto sa radšej rozhodol zbaviť muža, ktorý ho nenávidí.

Prezentácia islamských zdrojov

Zo Sahíh Bucharí, zv. 5, číslo 369: (Všimnite si, že je to veľmi dlhý hadís. Ďalej si všimnite, že skutočný vrah v tomto hadíse je iný muž, ktorý sa volal Mohamed bin Maslama. Uvádzam ho ako Maslama.)

Citát zo Sahíh Bucharí, zväzok 5, číslo 369:

Vyrozprával Džabír bin 'Abdulláh: Alláhov posol (nech je s ním pokoj) povedal, "Kto je ochotný zabiť Ka'ba bin al-Ašrafa, ktorý urazil Alláha a jeho apoštola?" Nato Mohamed bin Maslama vstal apovedal, "Ó Alláhov apoštol! Páčilo by sa ti, keby som ho zabil?" Prorok povedal, "Áno." Mohamed bin Maslama povedal, "Potom mi dovoľ povedať niečo (nepravdivé, t.j. oklamať Ka'ba)." Prorok povedal, "Môžeš to povedať."

Potom Mohamed bin Maslama šiel za Ka'bom a povedal, "Ten muž (t.j. Mohamed) od nás požaduje sadaku (t.j. zakát, almužnu), spôsobuje nám problémy a prišiel som si od teba požičať." Na to Ka'b povedal, "Pri bohu, budeš ho mať po krk!" Mohamed bin Maslama povedal, "Keď sme ho už nasledovali, nechceme ho opustiť kým neuvidíme, ako skončí. Teraz chceme, aby si nám požičal jeden alebo dva ťavie náklady jedla." Ka'b povedal, "Áno (požičiam vám), ale mali by ste si u mňa niečo založiť." Maslama a jeho spoločník povedali, "Čo chceš?" Ka'b odpovedal, "Založte u mňa svoje ženy." Oni povedali, "Ako môžeme u teba založiť naše ženy, keď si najkrajší z Arabov?" Ka'b povedal, "Tak u mňa založte svojich synov." Oni povedali, "Ako môžeme u teba založiť našich synov? Neskôr by ich urážali reči ľudí, že tamtoho a hentoho založili kvôli ťaviemu nákladu jedla. To by bolo pre nás veľkou hanbou, ale založíme u teba svoje zbrane."

Mohamed bin Maslama a jeho spoločník sľúbili Ka'bovi, že Mohamed (bin Maslama) sa za ním vráti. Prišiel za Ka'bom v noci spolu s Ka'bovým nevlastný bratom, Abú Na'ilom. Ka'b ich pozval do svojej pevnosti a potom šiel dolu za nimi. Jeho žena sa ho opýtala, "Kam ideš o takomto čase?" Ka'b odpovedal, "Nikam, len prišiel Mohamed bin Maslama a môj (nevlastný) brat Abú Na'ila." Jeho žena povedala, "Počujem zvuk ako keby z neho odkvapkávala krv." Ka'b povedal, "Je to len môj brat Mohamed bin Maslama a môj nevlastný brat Abú Na'ila. Štedrý muž by mal reagovať na volanie v noci, aj keby ho pozvali, aby ho zabili."

Maslama šiel s dvoma mužmi. Tak Mohamed bin Maslama vošiel dovnútra spolu s dvomi mužmi a povedal im, "Keď Ka'b príde, dotknemsa jeho vlasov a ovoniam ich a keď uvidíte, že som ho chytil za hlavu, vyzlečte ho. Dám vám ovoňať jeho hlavu."

Ka'b bin Al-Ašraf šiel dole ku nim, zahalený vo svojich šatách a prenikavom parfume. Mohamed bin Maslama povedal, "Nikdy som necítil lepšiu vôňu než túto." Ka'b odpovedal, "Mám najlepšie Arabky, ktoré vedia, ako použiť prvotriedny parfum." Mohamed bin Maslama požiadal Ka'ba, "Môžem ovoňať tvoju hlavu?" Ka'b povedal, "Áno." Mohamed ju ovoňal a dal ju ovoňať aj svojim spoločníkom. Potom požiadal Ka'ba znovu, "Môžem (ovoňať tvoju hlavu)?" Ka'b povedal, "Áno." Keď ho Mohamed pevne chytil, povedal (svojim spoločníkom), "Zabite ho!" Tak ho zabili a išli za prorokom, aby ho o tom informovali.

Koniec citátu z Bucharího.

Všimnime si tu, že:

1) Mohamed chcel zabiť tohto muža, lebo "urazil Alláha a jeho apoštola!" Lenže ako môže človek uraziť Alláha?

2) Mohamed si na svoju špinavú prácu našiel niekoho iného. Mohamed sa nepodieľal na zabití muža, ktorý urážal Alláha a jeho samotného.

3) Mohamed dovolil Maslamovi klamať, aby Ka'ba vytiahol z domu a mohol ho zavraždiť.

Teraz preskúmame ďalšie zdrojové odkazy na túto udalosť.

Zo Sírat Rasúl Alláh ("Život proroka božieho" - najstarší dochovaný životopis Mohameda) od Ibn Hišáma, strana 365. Pozadím jeho vraždy je, že po bitke pri Badr bol Ka'b b. Al-Ašraf zdesený Mohamedovým víťazstvom a smrťou určitých arabských vodcov. Začnem citáciou Ka'ba, ktorý vyjadruje svoje prekvapenie z víťazstva moslimov.

Citát zo Sírat Rasúl Alláh

"'Je to pravda? Naozaj Mohamed zabil týchto ľudí, ktorých títo dvaja spomínajú? Sú šľachtou Arabov a kráľovskými mužmi; pri bohu, ak Mohamed zabil týchto ľudí, tak je lepšie byť mŕtvy ako živý.' Keď sa nepriateľ boží uistil, že tie správy sú pravdivé, odišiel z mesta a šiel do Mekky, aby zostal s Al-Muttalíbom, ktorý bol ženatý s Atikou. Pustila ho dovnútra a pohostinne ho prijala. Začal slovne útočiť na apoštola a recitovať básne, v ktorých oplakával Kurajšovcov pohádzaných do jamy po ich zabití pri Badre."

Síra ďalej uvádza niektoré z básní zložených Ka'bom a ďalšími ľuďmi, ktorých zoznam tu neuvediem. Rozprávanie Ibn Hišáma pokračuje:

Potom zložil erotické, urážlivé básne o moslimkách. Apoštol povedal - podľa toho, čo mi povedal 'Abdulláh b. al-Mugith b. Abú Burda - "Kto ma zbaví Ibnul'l-Ašrafa?" Mohamed b. Maslama, brat z B. Abdu'l-Asšal, povedal, "Poradím si s ním namiesto teba, ó apoštol boží, zabijem ho." On povedal, "Urob to, ak môžeš." Tak sa Mohamed b. Maslama vrátil a počkal tri dni bez jedla či vody, okrem toho, čo bolo absolútne nevyhnutné. Keď to povedali apoštolovi, zavolal si ho a opýtal sa, prečo sa vzdal jedenia a pitia. Odpovedal mu, že mu dal záväzok a nevie, či ho bude vedieť splniť. Apoštol povedal, "Všetko, čo si povinný urobiť, je, že by si sa o to mal pokúsiť." On povedal, "Ó apoštol boží, budeme mu musieť klamať." Odpovedal, "Povedz mu, čo chceš, lebo v tom máš voľnú ruku."

Potom sa on a Silkán b. Saláma b. Vakš, ktorý bol Abú Ná'ila, jeden z B. 'Abdu'l-Asšal, nevlastný brat Ka'ba a 'Abbáda b. Bišra b. Vakša, Al-Hárith b. Aus b. Mu'ádh z B. 'Abdu'l-Asšal a Abú 'Abs b. Džabr z B. Háritha spolu sprisahali a poslali Silkána za nepriateľom božím, Ka'bom b. Ašrafom, predtým, než za ním prišli. Chvíľu sa s ním rozprával a recitovali si navzájom básne, lebo Silkán mal rád poéziu. Potom povedal, "Ó Ibn Ašraf, prišiel som za tebou kvôli niečomu, o čom ti chcem povedať a čo by si mal uchovať v tajnosti." "Tak dobre," odvetil. Pokračoval, "Príchod tohto muža je pre nás veľkou skúškou. Vyprovokoval nepriateľstvo Arabov a všetci sú v spolku proti nám. Cesty sa stali nepriechodnými, takže naše rodiny sú v biede a núdzi a my s našimi rodinami sme vo veľkej tiesni." Ka'b odpovedal, "Pri bodu, hovoril som ti, ó Ibn Saláma, že veci, pred ktorými som ťa varoval, sa stanú." Silkán mu povedal, "Chcem, aby si nám predal jedlo a my ti zaručíme bezpečnosť a ty v tejto veci konaj veľkoryso." Odpovedal, "Dáš mi svojich synov ako zálohu?" Povedal, "Chceš nás uraziť. Mám priateľov, ktorí majú rovnaký názor ako ja a chcem ich za tebou priviesť, aby si im ho mohol predať a konaj veľkoryso, my ti dáme dostatok zbraní ako dobrú zálohu." Silkánovým zámerom bolo nevydesiť ho, keď prinesú zbrane a uvidí ich. Ka'b odpovedal, "Zbrane sú dobrou zálohou."

Na to sa Silkán vrátil ku svojim spoločníkom, povedal im, čo sa stalo, a prikázal im, aby si vzali zbrane. Potom odišli, zišli sa s ním a stretli sa s apoštolom.

Thaur b. Zajd z 'Ikrima od Ibn 'Abbása mi povedal, že apoštol s nimi kráčal až po Baki'ul-Gharkad. Potom ich vyprevadil so slovami, "Choďte v mene božom; ó bože, pomáhaj im." Keď to dopovedal, vrátil sa do svojho domu. Bola práve mesačná noc a putovali, kým neprišli k jeho pevnosti, a Abú Ná'ila naňho zavolal. Len nedávno sa oženil a vyskočil na plachtu, jeho žena chytila jej koniec a povedala, "Si vo vojne a tí, ktorí sú vo vojne, nevychádzajú v túto hodinu." Odpovedal, "Je to Abú Ná'ila. Keby zistil, že spím, nezobudil by ma." Ona odpovedala, "pri bohu, cítim v jeho hlase zlo." Ka'b odpovedal, "Aj keby ma volal preto, aby ma bodol, statočný muž na to musí odpovedať."

Tak zišiel dolu a chvíľu sa spolu rozprávali. Potom Abú Ná'ila povedal, "Šiel by si sa s nami prejsť ku Šib al-'Adžúz, aby sme sa mohli po zvyšok noci rozprávať?" "Ak chcete," odpovedal a šli sa spolu prejsť; o nejaký čas Abú Ná'ila prešiel rukou cez jeho vlasy. Potom si ovoňal ruku a povedal, "Nikdy som necítil jemnejšiu vôňu než túto." Kráčali ďalej a urobil to isté, aby Ka'b nemal podozrenie na niečo zlé. Potom, po chvíli to urobil znova a zvolal, "Zničte nepriateľa božieho!" Tak ho zasiahli a ich meče sa nad ním zrazili bez účinku. Mohamed b. Maslama povedal, "Spomenul som si na svoju dýku, keď som videl, že naše meče sú nepoužiteľné, a siahol som po nej. Medzitým urobil nepriateľ boží taký hluk, že v každej pevnosti okolo nás sa rozsvietilo. Vrazil som ju do dolnej časti jeho tela, potom som na ňu zatlačil, kým som sa nedostal po genitálie, a nepriateľ boží padol na zem.

Al-Hárith sa zranil, buď na hlave alebo na nohe, lebo ho zasiahol jeden z našich mečov. Šli sme preč, pričom sme prechádzali popri B. Umajja b. Zajd, potom B. Kurajza a potom Bu'ath, kým sme nevyšli na vrch Harra pri al-'Urajde. Náš priateľ Al-Hárith za nami zaostával, lebo bol oslabený stratou krvi, tak sme na neho chvíľu čakali, kým neprišiel po našich stopách. Niesli sme ho a na konci noci sme ho priniesli ku apoštolovi. Pozdravili sme ho, kým sa postojačky modlil, prišiel za nami von a povedali sme mu, že sme zabili nepriateľa božieho. Zapľul na ranu nášho druha a on aj my sme sa vrátili k našim rodinám. Náš útok na nepriateľa božieho vrhol hrôzu medzi Židov a v Medine nezostal Žid, ktorý by sa nebál o svoj život."

Koniec citátu zo Sírat Rasúl Alláh.

Kitáb al-Tabakát al-Kabír od Ibn Sa'da pridáva ďalší zaujímavý prvok do tohto príbehu. Z Tabakáta, zv. 2, strana 37:

"Potom mu odsekli hlavu a vzali ju so sebou... hodili pred neho (Mohameda) jeho hlavu. (Prorok) chválil Alláha za to, že ho zavraždili."

Koniec citátu Ibn Sa'da.

Všimnite si, čo sa tu naozaj stalo. Ka'b pobádal Mohamedových nepriateľov a zložil niekoľko básní o moslimkách. Mohamedovi sa to nepáčilo a nechal ho zavraždiť. Ka'bovi po zabití odsekli hlavu a priniesli ju Mohamedovi. Keď ju Mohamed uvidel, chválil boha za jeho vraždu!

Otázky

1) Dodržiaval Mohamed dohodu, ktorú mal so Židmi? Bolo správne zavraždiť jedného z ich vodcov pod rúškom noci, ako to robia zločinci?

2) Čo to vypovedá o skutočnom práve? Ak bol Ka'b skutočný zločinec, nemohol s ním Mohamed naložiť v súlade s miestnym právom alebo dohodou, ktorú mal so Židmi?

3) Čo z toho vyplýva pre islamskú spoločnosť? V podstate, môžu moslimovia vraždiť v noci ľudí, ktorí sú proti nim alebo proti islamu? V tom čase islamský štát nevládol nad Židmi okolo v okolí Mediny.

4) Čo to vypovedá o skutočnom charaktere Mohameda? Ako by sme v dnešnom svete posudzovali také činy?

5) Akí iní ľudia posielajú druhých vraždiť v noci?

Záver

Vidíme, že došlo ku chladnokrvnej vražde. Mohamed vzal veci do vlastných rúk a zavraždil muža, ktorý mu slovne oponoval. Bola to brutálna vražda. Toho muža oklamali jeho bývalí priatelia, ktorí sa stali moslimami, aby vyšiel von a pomohol im. Keď bol vonku, zabili ho.

Opäť, keď bol Mohamed konfrontovaný s výzvou, poradil si s ňou násilne. Keď žil Mohamed v Mekke, pred svojím útekom do Mediny, bol slabý a neschopný použiť silu na dosiahnutie svojich požiadaviek. Ale po nadobudnutí moci ju využíval vo svoj prospech, na splnenie svojich túžob. Sám sebe sa stal právom.

Toto nie je čin skutočného proroka božieho.

Prevzaté z https://www.answering-islam.org/Silas/ashraf.htm

Mohamedovo zverstvo voči Židom z Banú Kurajza - 3. časť

Korán

---

Zdá sa, že v súre 33:25-27 Alláh tento masaker a zotročenie oslavuje:

25 - Boh odrazil tých, ktorí odmietali veriť, spolu s ich zlobou. Oni nedosiahli žiadne dobro. Boh ušetril veriacich boja. Boh je veru silný a mocný. 26 - A nechal tých z radov Ľudí Knihy, ktorí ich podporovali, zísť dole z ich pevností a vrhol do ich sŕdc strach. Skupinu ste zabili a skupinu ste zajali. 27 - A dal vám zdediť ich územie a príbytky a majetky a zem, do ktorej ste ešte nevkročili. A Boh má nad všetkým moc.

Tieto verše odhaľujú tri nepríjemné pravdy.

Za prvé, Alláh pomáhal moslimom vo vojne či boji (trojpísmenový arabský koreň vo verši 25 je q-t-l) proti oveľa väčšiemu nepriateľovi, preto Alláh podporil v boji islam. Verš 25 taktiež potvrdzuje, že Mohamed sa nemal čoho zásadného od Židov obávať. "Boh odrazil tých, ktorí odmietali veriť... Boh ušetril veriacich boja." Jednoducho povedané, Mohamed mal stále k dispozícii veľkú armádu ubitú počasím. Prorok vyhnal dva iné kmene (Kajnuka a Nadír), preto mohol to isté urobiť kmeňu Kurajza - ako to naozaj požadovali. Ale prorok ľudstva odmietol túto milosrdnú a ľudskú možnosť.

Za druhé, Alláh povolil zotročenie a sťatie Židov, takže každý moslim oboznámený s pozadím tohto verša vie, že sťatie ako také sa začlenilo do Koránu. Slovo q-t-l vo verši 26 znamená zabili. Na tomto verši je také znepokojujúce to, že sa zdá, akoby oslavoval "hrôzu", ktorú Alláh vrhol do sŕdc Židov. Keď sa Abú Lubaba, prostredník, priblížil ku Židom počas rokovaní, ženy a deti plakali. Alláh ich s potešením terorizoval.

Napokon, Alláh dovolil Mohamedovi vziať si majetok židovského klanu na základe jeho podrobenia a jeho posadnutosti všetkými vecami. To je pochybné zjavenie a uvažovanie. Alláh niečo povedal a Mohamed mal z toho materiálny úžitok. To sa v Mohamedovom živote dialo až príliš často.

(Poznámka prekladateľa - v slovenskom preklade Koránu od Abdulwahaba Al-Sbenatyho, dostupnom na jeho stránke, sa nachádza táto poznámka k veršu 33:26 (zvýraznenie pridané):

"Ľuďmi Knihy sa tu myslí určitá skupina židov, ktorá žila v Medine a jej okolí. Týchto židov viazala k poslovi Muhammadovi a muslimom spojenecká dohoda, ktorá ustanovovala, že zmluvné strany si budú pomáhať a budú jeden druhému kryť chrbát pred nepriateľmi. Židia túto dohodu opätovne porušili. Poprední predstavitelia židovských kmeňov, ktoré obývali Medinu a jej okolie, sa totiž na tajnej schôdzke s tou časťou kmeňa Qurejš, ktorá proti muslimom bojovala, vopred stretli a dohodli na spoločnom boji proti muslimom. Sľúbili Qurejšovcom otvoriť zadné brány Mediny. Okrem toho Qurejšovcov do boja s muslimami stále nabádali napríklad slovami: "Vy máte pravdivé náboženstvo, a muslimovia nie". Tajný plán by im takmer bol vyšiel, nebyť toho, že ho muslimovia včas odhalili."

Faktom ale je, že Židia neotvorili zadné brány Mediny - jediný zostávajúci prístupový bod do mesta - a ani proti moslimom nebojovali. Keby zadné brány otvorili, armáda koalície by sa dostala do mesta a Mohamed aj so svojimi moslimami by s najväčšou pravdepodobnosťou boli pobití. Nič také sa ale nestalo. To však Al-Sbenaty už nespomína. Aj takto sa robí islamská propaganda.)

Ak niekto hľadá praktický dôvod Mohamedovho útoku na Židov z kmeňa Kurajza (namiesto "Gabrielovho vedenia"), nemusí sa pozrieť o nič ďalej než na verš 27. Prorok zhabal majetok. Napokon, Mekkčania a ich spojenci sa stiahli bez toho, aby moslimom dovolili vziať si ich majetok. Tak ako mal Mohamed odmeniť svojich džihádistov? Riadil sa zlým arabským zvykom siedmeho storočia - víťaz berie všetko. Je hanba, že ako prorok celého sveta, posledný a najlepší zo všetkých prorokov sa nad to nedokázal povzniesť.

Obhajoba tohto zverstva

(1) Mohamed sa držal svojej kultúry.

W. M. Watt dodržiava túto diskrétnosť. Píše:

Moslimom, ktorí ich zabili (Židov z kmeňa Kurajza), boli akékoľvek výčitky svedomia také vzdialené, že jeden z nich, ktorý opisoval návrat z popráv, napísal, že sa vrátili s hlavou svojej obete, "piati čestní muži, pokojní a verní, a Boh bol so šiestym z nás." Toto je tak veľmi v súlade s duchom predislamských čias, že je to takmer určite autentické; ale keby aj nie, tak nám to ukazuje postoj raných moslimov. (Muhammad at Medina, s. 328)

Toto je od Watta pozoruhodné vyjadrenie. Piati moslimovia (plus šiesty) sa vrátili z popráv a niesli hlavu jednej zo zavraždených obetí, a "Boh bol so šiestym z nás" (čiže šiestym moslimom). Toto predstavuje postoj raných moslimov? Boh bol počas masakru s nimi všetkými? Problém s obhajobou "on sa len držal svojej kultúry" je, že Mohamed nebol obyčajným kmeňovým vodcom; keby bol, odborníci na arabskú kultúru by si mohli prečítať o tomto zverstve a nechať to tak, so záverom, že hoci to bola neľahká vec, nemá žiaden trvalý vplyv. Mohamed však nárokoval svojmu náboženstvu univerzálnosť. On a jeho stúpenci po jeho smrti viedli vojny na podrobenie celého sveta, aby túto univerzálnosť dokázali. Takže v hre je toho priveľa na to, aby sme sa dnes mohli uchýliť k tejto obhajobe "kultúry".

(2) Mohamed sa riadil právom v Starom zákone.

Táto obhajoba akoby hovorila, že Židia z kmeňa Kurajza dostali, čo si zaslúžili podľa svojich vlastných náboženských textov. Ak áno, táto pripomienka ku zverstvu voči Židom je úplne scestná. Tento sektársky polemik dokonca cituje Deuteronómium 20:12-14 (viď jeho poznámku 26a).

Táto obhajoba však všetko prevracia na hlavu a zneužíva evanjeliá. Tento vážny rozkaz dostal Mojžiš pre konkrétny účel, konkrétnu dobu (približne v roku 1400 pred Kristom) a konkrétne miesto (svätú zem). Rozkaz sa nikdy nemal vykonávať mimo svätú zem v neskoršom, neurčenejšom čase a samoúčelne. Vykonávali Židia z Banú Kurajza tento prastarý Mojžišov rozkaz na Arabskom polostrove v siedmom storočí, že sa Mohamed musel pomstiť? Logicky vyplývajúci opak je pravdou. Ak aj priznáme nebiblickému prorokovi Mohamedovi uznanie za pochopenie Tóry (a to mu dáva obrovské uznanie, lebo Korán je plný nejasností ohľadom Biblie), tak zle pochopil Mojžišovo právo, lebo viedol vojnu v nesprávnom čase, na nesprávnom mieste a samoúčelne. Bol to on, kto donútil arabských polyteistov konvertovať alebo zomrieť; bol to on, kto povedal, že všetci Židia a kresťania by mali byť vyhnaní z polostrova.

Naznačovať však, že Mohamed starostlivo dodržiaval starozákonné právo, znamená predpokladať priveľa.

Táto obhajoba je však ďalším príkladom kmeňového systému v najhoršej podobe. Keďže starovekí Hebrejci to urobili 2000 rokov pred Mohamedom, on mal právo urobiť to Židom vo svojej dobe v Medine. Všetkých Židov žijúci vo všetkých dobách hodil do jedného vreca - rovnakého kmeňa. Ale toto vytrháva biblický text z kontextu a anachronicky ho nesprávne uplatňuje v inej dobe a inom kontexte. Mohameda je najlepšie analyzovať v jeho kontexte a okolnostiach. Skutočne proti nemu Židia z kmeňa Kurajza bojovali? Nedošlo ku žiadnemu boju, ani medzi koalíciou a moslimami.

Napokon, Mohamed doplatil na zjavnú nevýhodu, že žil šesťsto rokov po Ježišovi, ktorý nám ukázal lepšiu cestu. Priamo či nepriamo porovnávame dvoch zakladateľov náboženstiev a dosť sa od seba odlišujú. Takže všetci rozumní ľudia tušia, že táto masová vražda a zotročenie je neospravedlniteľným zverstvom.

(3) Židia porušili (v tomto linku nájdite súru 33) dohodu a bojovali proti Mohamedovi.

Preberme tieto dva aspekty (porušenie dohody a boj) naraz.

Islamské zdroje tvrdia, že Židia porušili dohodu, a preto predpokladajme, že to naozaj urobili, pre účely diskusie. Rané zdroje však odhaľujú presné mená židovských vodcov, ktorí podnietili rozkol v dohode. Prečo Mohamed nesúdil iba ich? Prečo musel vyhladiť každého muža a dospievajúceho chlapca a zotročiť ženy a deti? Toto je kmeňový systém v najhoršej podobe - a baženie za majetkom Židov (súra 33:27).

Pokiaľ ide o boj proti moslimom, súčasní historici využívajúci prostú logiku a rané zdroje sa zhodujú na tom, že Židia nepochodovali v bojovej formácii; nikdy neuskutočnili výpad zo svojich pevností a nezabili veľký počet moslimov, dokonca ani jediného z nich, takže Židia vlastne nebojovali. Počas mesačného obliehania nedošlo v skutočnosti ku žiadnemu veľkému boju medzi Kurajšovcami a Ghatafánom na jednej strane a moslimami na druhej strane.

Navyše, po ústupe týchto spojencov z Mediny bol Mohamed vojensky príliš silný, lebo stále mal k dispozícii 3000 ostrieľaných veteránov. To preto Židia nikdy nekládli aktívny odpor, keď ich obľahli. Napokon, Korán tvrdí, že moslimovia boli ušetrení boja. Alláh v súre 33:25 hovorí, že odrazil veľkú koalíciu. Tak ako Mohameda vlastne ohrozovala židovská podskupina, ktorá bola omnoho menšia než Kurajšovci a Ghatafán?

Taktiež, ako som už stručne podotkol, počet Židov po odchode koalície nepostačoval na to, aby mohli zaútočiť. Pripomeňme si, že podľa Ibn Isháka bolo zmasakrovaných možno až 900 židovských mužov a dospievajúcich chlapcov. Akceptujme nachvíľu tento počet. Na druhej strane, zdroje tvrdia, že Mohamed mal armádu o sile 3000 mužov. Ako mohlo 900 mužov a chlapcov bojovať proti 3000 džihádistom? Ak aj zdvojnásobíme ten počet na 1800 židovských mužov a chlapcov, ako mohli bojovať proti veľkej moslimskej armáde, ktorá práve odolala veľkej koalícii nemoslimských kmeňov? A čo medinský arabský kmeň Aws, ktorý stále mal so Židmi spojenectvá, nech už boli akékoľvek? Kmeň Aws bojoval za Mohameda; bojoval by teraz proti nemu? Žiadne dôkazy ani len nenaznačujú, že Aws sa chystal prejsť na druhú stranu. Spojenectvá rýchlo a úplne zanikli. Opakujem, Mohamed nikdy nebol vážne ohrozený, ani nebol zo strany Židov v skutočnom nebezpečenstve. Ak si vymyslel, že Gabriel mu prikazuje bojovať, tak v skutočnosti tento počet zvýšil. Dospel ku správnemu záveru, že Židia sú izolovaní a v početnej nevýhode a že by si s nimi mohol urobiť, čo sa mu zachce.

Ale moslimskí polemici si nepripúšťajú takýto vysoký počet Židov, ak je to možné, lebo Mohamedovo zverstvo tým pôsobí horšie. Sektár Maulana Muhammad Ali tvrdí, že Židov bolo 300 (viď poznámka 26a). Paradoxne, a možno nevedome, kvôli tomuto komentátorovi pôsobí prorok ľudstva pri takomto nízkom počte omnoho horším dojmom. Tristo židovských mužov a chlapcov nebolo nijakým spôsobom skutočnou hrozbou pre 3000 moslimských džihádistov. Je zjavné, že lepšou možnosťou bolo vyhostenie židovskej komunity, nie masaker a zotročenie. Ale Mohamed nedokázal zhromaždiť od odídených Mekkčanov a ich spojencov žiadnu korisť, preto sa spoliehal na Židov. Ženy a deti sa stali ľudskou korisťou.

Táto rozporuplnosť sa v moslimskej polemike stáva pričasto. Napríklad, Mohamed úkladne vraždil jednotlivých kritikov a protivníkov. Aby to ospravedlnili, polemici tvrdia, že bránil krehkú a rodiacu sa komunitu. Na druhej strane, iní polemici tvrdia, že islam bol silný a plnoprávny štát, preto mohol ochraňovať svoju "dôstojnosť". Kľúčom je vybrať si protichodný argument, ktorý je v danej chvíli potrebný.

Nakoniec, knihy o histórii píšu víťazi. Je to Mohamed, kto skutky Židov označil za porušenie dohody. Ale sú oni jedinými vinníkmi? Keď sa Mohamed v roku 622 presťahoval do Mediny, v Jathríbe (predislamský názov Mediny) prekvitali tri veľké židovské kmene. Keď v roku 632 zomrel na horúčku, nezostala tam žiadna veľká skupina a počet jednotlivých Židov je sporný. Moslimskí polemici chcú, aby sme verili, že všetky konflikty počas týchto desiatich rokov boli vinou niekoho iného. Keď Mohamed buď vyslal alebo sa sám vydal na sedemdesiat štyri nájazdov, keď vyslal malé útočné eskadry na vykonanie úkladných vrážd alebo keď viedol totálne vojny, vždy konal v obrane a teda oprávnene. Toto je však na prvý pohľad absurdné, ako musí dôjsť každému, kto pozná ľudskú povahu. V komplikovaných kompromisoch mnohých vojen a konfliktov je len zriedka nevinná výlučne jedna strana. Čo je dôležitejšie, kedy Židia vraždili moslimských mužov a chlapcov a zotročovali ženy a deti, že Mohamed mal po odchode spojencov právo rovnocenne sa im pomstiť?

Takže keby sme aj predpokladali, že Židia porušili dohodu, a ak predpokladáme aj to - napriek skutočnosti - že Židia energicky bojovali proti Mohamedovi pred a po odchode koalície, aj tak nemusel zabiť každého muža a každého dospievajúceho chlapca a zotročiť všetky ženy a deti, alebo musel? Nemohol stanoviť príklad pre svet a potrestať ich zhovievavejším a humánnejším spôsobom?

(4) Rozhodol Sa'd bin Muadh, vodca kmeňa Aws, takže Mohamed je nevinný.

Ako som už poznamenal, táto obhajoba je mylná. Mohamed mohol súd zrušiť. Niektorí členovia kmeňa Aws ho prosili, aby prejavil milosť, ale on tú požiadavku odmietol. Ďalej, imaginárnemu Gabrielovi (čítaj: prorokovým kalkuláciám) mohol povedať, aby sa stratil. Navyše, prenechanie verdiktu Sa'dovi bin Muadhovi neodhaľuje len Mohamedovu mimoriadne prefíkanú politickú prezieravosť , ale tiež zbabelosť. On nechcel urobiť toto ťažké rozhodnutie. Možno sa obával starých spojenectiev medzi kmeňom Aws a Židmi, ale spojenectvá nepretrvali. Kmeň Aws bojoval za Mohameda, zatiaľ čo Židia mu vzdorovali. Došlo by u kmeňa Aws k úplnej zmene názoru tak ľahko? To sa v skutočnosti nestalo. Nech je ako chce, Sa'd sedel vedľa Mohameda a keď Sa'd vyniesol verdikt, proroka potešil. "Ó Sa'd! Rozsúdil si ich rozsudkom kráľa Alláha (alebo podobným)." Mal Mohamed na Sa'da, ktorý zomieral a mal sa stretnúť s Alláhom, nadmerný vplyv?

(5) Keď sa to tak vezme, to zverstvo nebolo nič extra.

Reza Aslan, mladý iránsky intelektuál, vo svojej knihe No god but God (Random House, 2005) tvrdí, že kmeň Kurajza predstavoval nepatrnú časť Židov v Medine a jej okolí (s. 94). Ich poprava nariadená Mohamedom preto nie je "genocída" (Aslanovými slovami). Naznačuje, že tento čin proti jednému malému židovskému kmeňu je menej významný a preto nie extrémny, ale primeraný.

Počet Židov, ktorí zostali v Medine, je sporný, ale dôkazy naznačujú, že tam nezostala žiadna dominantná skupina, hoci mohli zostať jednotlivci (Watt, Muhammad at Medina, s. 216-17). Ďalej, v arabskej kultúre vládol (a na mnohých miestach stále vládne) kmeňový systém a Mohamed odstránil celý kmeň. Hoci to nie je genocída, je to prehnané aj za "nehanebný" (Aslanovými slovami) zločin Židov. Je jednoducho nečestné vložiť sem slovo "genocída", ako keby to malo urobiť Mohamedov prehnaný trest zdanlivo prijateľným. Odstránenie kmeňa? To nie je až taký veľký problém v porovnaní s genocídou, naznačuje Aslan. Tento druh zmätenej obhajoby Mohamedových neobhájiteľných činov preniká moslimskou literatúrou do dnešných dní.

(6) Aj Západ spáchal zverstvá, tak kto sú kresťania, aby sa sťažovali?

Odpoveď na toto je jednoduchá. Za prvé, Západ a biblické kresťanstvo nie je to isté. Za druhé, vždy je lepšie porovnávať zakladateľa náboženstva (Ježiša) s iným zakladateľom (Mohamedom). A tu podobnosti úplne končia. Za tretie, stredovekí križiaci nie sú pre kresťanstvo základom. To je len Ježiš a Nový zákon. Za štvrté, "Západ" netvrdí, že mal božskú inšpiráciu, Mohamed však áno.

Napriek týmto šiestim obhajobám každý, koho myseľ nie je preniknutá celoživotnou oddanosťou islamu, vie, že Mohamedov čin bol fakticky a objektívne prehnaný, bez ohľadu na kultúru, v ktorej žil. A prekračovanie miery nikdy nie je spravodlivé, ako tvrdí i samotný Alláh, keď karhá svojho obľúbeného proroka za ďalší jeho krutý čin (viď tento hadís, Abú Dawud 4357; v tomto hadíse Alláh karhá Mohameda za to, že zlodejom tiav odsekol ruky a vypichol oči kusmi rozpáleného železa a stanovuje, že trestom pre toho, kto bojoval proti nemu a Mohamedovi bude zabitie alebo ukrižovanie. Pozri tiež Korán 5:33 - pozn. prekl.). Smutné však je, že Alláh nepokarhal svojho obľúbeného proroka, ale oslavuje to zverstvo v súre 33:25-27.

Záver

Moslimské polemické a propagačné webstránky často vyhlasujú, že islam propaguje ľudské práva. Je nepochopiteľné, aby to môžu úprimne tvrdiť a zároveň sa odvolávať na pôvod svojho náboženstva.

Toto prikrášľovanie je prinajmenšom lživé a prinajhoršom nebezpečné, keď islam získa oporný bod v nejakej oblasti pod zámienkou "mieru a lásky". Nečinní Západniari a ostatní možno prijmú túto neškodnú verziu islamu - vlastne, mnohí ju už prijali. Ale čo sa deje neskôr, keď nekompromisní moslimovia (nehovoriac o nenásilných a násilných fanatikoch) citujú mnohé brutálne verše v Koráne a pasáže v hadísoch, aby na ľuďoch, najmä Židoch, spáchali kruté činy?

Dôkazy už len v tomto článku demonštrujú, že v pôvodnom islame je zakorenené násilie. Aj dôveryhodné hadísy ukazujú, že Alláh pokarhal Mohameda za iné jeho kruté činy.

Je čas, aby sa moslimskí vodcovia zriekli násilia jasne a zreteľne, nie vágne: "Áno, odsudzujeme všetky formy násilia..." Musia ísť ďalej než len potadiaľto. Musia prestať popierať temnú minulosť nachádzajúcu sa v samotnom Koráne a v príklade svojho proroka. Namiesto toho sa musia vyjadriť jasne. "Odsudzujeme tieto konkrétne verše a pasáže v Koráne a hadísoch, ktoré sú násilné. Tieto konkrétne činy a slová sa odohrali v siedmom storočí (a neskorších storočiach) a všetky sme ich prekonali. Teraz chceme mier."

Z mierumilovnej prezentácie islamu sa o ňom nedozvieme všetko. Je čas byť úprimný. Až potom sa môže začať medzináboženský dialóg.

Prevzaté z https://www.answering-islam.org/Authors/Arlandson/qurayza_jews.htm

Mohamedovo zverstvo voči Židom z Banú Kurajza - 2. časť

Dôsledky stiahnutia pre Židov z kmeňa Kurajza

---

Po stiahnutí koalície boli Židia izolovaní, zatiaľ čo Mohamed mal 3000 džihádistov, čo pre Židov signalizovalo katastrofu. Tragická dráma sa odvíjala v piatich štádiách.

(1) Tradície tvrdia, že kým sa prorok kúpal, zjavil sa mu (nebiblický) anjel Gabriel.

Gabriel mu povedal, že boj sa neskončil. Mohamedovi rozkázal bojovať proti Židom z kmeňa Kurajza.

Keď sa apoštol Alláhov vrátil v deň (bitky) Al-Chandak (t.j. Priekopovej bitky), zložil zbrane a okúpal sa. Vtedy za ním prišiel Gabriel, ktorého hlava bola pokrytá prachom, a povedal, "Zložil si zbrane! Pri Alláhovi, ja som svoje zbrane ešte nezložil." Alláhov apoštol povedal, "Kam (mám teraz ísť)?" Gabriel povedal, "Tadiaľto," ukazujúc smerom k Banú (kmeňu) Kurajza. Tak sa Alláhov apoštol vydal smerom ku nim. (Bucharí; viď obdobný hadís tu).

Tento nasledujúci hadís zmieňuje Gabrielov regiment (moslimských bojovníkov) pochodujúci k pevnostiam Židov.

Vyrozprával Anas: Ako keby som sa díval na prach stúpajúci z ulice Banú Ghanm (v Medine) kvôli pochodu Gabrielovho regimentu, keď sa apoštol Alláhov vypravil k Banú Kurajza (aby na nich zaútočil). (Bucharí; viď tento obdobný hadís: Muslim, číslo 4370, pozri tiež 4371)

Tieto tradície o Gabrielovom vedení sú formulované tak, aby poskytli božskú podporu pre zverstvo, ktoré sa malo čoskoro odohrať. Dnes sa nám to môže zdať vymyslené, ale milióny moslimov to považujú za skutočnosť. Nech je ako chce, jedna vec je jasná. Mohamed si zložil brnenie a užíval si kúpeľ, takže sa necítil bezprostredne ohrozený týmito Židmi. Nezoradili sa do bojového šíku, aby bojovali.

Ale keby sa Mohamed aj cítil ohrozený, prečo Židov nevyhnal? Zanedlho bude islam taký silný, že vyženie všetkých Židov (a kresťanov) z Arabského polostrova (pozri tiež tieto hadísy tu a tu). Mohamed vyhnal dva židovské kmene len pár rokov predtým. V roku 628 dobyl prevažne židovské mesto Chajbar. Preto by bolo nesprávne tvrdiť, že ak Mohamed jednoducho vyhnal Židov, tí by neskôr predstavovali významnú a vážnu hrozbu. Jeho vojenská moc stúpala.

(2) Je zvláštne, že počas Mohamedovho 25-dňového obliehania Židov využil básnika, aby ich urážal.

Prorok povedal Hassanovi, "Urážaj ich (svojimi básňami) a Gabriel je s tebou (t.j. podporuje ťa)." (Prostredníctvom odlišného reťazca iných rozprávačov) Al-Bara bin Azíb povedal, "V deň (obľahnutia) Kurajza povedal apoštol Alláhov Hassanovi bin Thábitovi, "Urážaj ich (svojimi básňami) a Gabriel je s tebou (t.j. podporuje ťa)." (Bucharí)

To je dôkazom, akú hodnotu mala poézia v Arábii siedmeho storočia. V niektorých prípadoch sa to mohlo podobať očierňujúcej kampani, povedané súčasným jazykom. Mohamed však úkladne vraždil básnikov, ktorí sa mu posmievali. Ale teraz, keď mal moc, využil satirického básnika bez obáv z represie. Židov dokonca nazval bratmi opíc, pričom citoval legendu, podľa ktorej boh premenil niektorých neposlušných Židov na opice (Ibn Ishák, s. 461-62).

(3) Židia nekládli silný odpor.

Ako by aj mohli, keď Mohamed práve odolal takej veľkej koalícii a stále velil 3000 džihádistom?

Následne, keď Židia vyjednávali o podmienkach svojej kapitulácie, sa stalo niečo zvláštne. Zavolali muža menom Abú Lubaba, formálneho alebo polovične oddaného moslima, ktorý Mohamedovi mohol odporovať pri niekoľkých príležitostiach. Opýtali sa ho, "Abú Lubaba, myslíš, že by sme sa mali podriadiť Mohamedovmu rozsudku?" Povedal, áno, ale potom gestom znázornil podrezanie hrdla, aby tak naznačil vraždu. Vzápätí však mal pocit, že Mohameda zradil. Ale prečo? Odborníci si nie sú istí. Abú Lubaba možno veril, že naznačil Židom okamžitú smrť, hoci Mohamed chcel tento brutálny čin utajiť. Židia by sa za týchto strašných podmienok odmietli podriadiť. Watt uvažoval, že moslimský prostredník si stál pevne za spojenectvom svojho klanu so Židmi a prezradil priveľa informácií. Tak či onak, treba zdôrazniť nasledovné: Sporné nie je to, čo naznačil gestom, ale to, prečo mal pocit, že zradil Mohameda. Nech je ako chce, znamená to, že výsledok bol istý - ako naznačil rukou cez krk.

Zdroj: Ibn Ishák, s. 462; Watt, Muhammad at Medina, s. 188-89; 214-17.

(4) Mohamed navrhol, aby sa Židia podriadili rozsudku Sa'da bin Muadha.

Bol vodcom veľkého medinského kmeňa Aws (alebo Aus), ktorého niektorí členovia uprednostňovali staré spojenectvá so Židmi. Vodca bol starý muž, ktorý bol zranený počas obliehania. Jeho verdikt bol krátky a jednoduchý - no krvavý a krutý.

Keď bol kmeň... Kurajza pripravený prijať Sa'dov rozsudok, Alláhov apoštol poslal po Sa'da, ktorý mu bol blízky. Sa'd prišiel na ťave a keď sa priblížil, Alláhov apoštol povedal (Ansárom alebo pomocníkom; medinským moslimom - pozn. prekl.), "Postavte sa na počesť svojho vodcu." Potom Sa'd prišiel a posadil sa vedľa Alláhovho apoštola, ktorý mu povedal. "Títo ľudia sú pripravení prijať tvoj rozsudok." Sa'd povedal, "Vydávam rozsudok, že ich bojovníci by mali byť zabití a ich deti a ženy by mali byť zajaté." Prorok následne poznamenal, "Ó Sa'd! Rozsúdil si ich rozsudkom kráľa Alláha (alebo podobným)." (Bucharí; viď obdobné hadísy tu, tu a tu)

Z tejto pasáže treba poukázať na to, že Sa'd bin Muadh sedel vedľa Mohameda. Mal Mohamed nadmerný vplyv na zraneného starého muža, ktorý mal čoskoro zomrieť a stretnúť sa s Alláhom? Mohamed v mešite často kázal o pekelnom ohni. Čiže Sa'd vedel, že zomiera, preto chcel demonštrovať svoju vernosť prorokovi a islamu. Vzhľadom k daným okolnostiam bolo najlepším spôsobom rozhodnúť o smrti a zotročení, maximálnom treste vyjadrujúcom maximálnu vernosť. Sa'd proroka potešil. Krátko po tomto verdikte ten starec naozaj zomrel na svoje poranenie.

Zdroj: Ibn Ishák, s. 463-64; Tabarí, zv. 8, s. 34.

(5) Rozsudok: Smrť sťatím pre asi 300-600 mužov a dospievajúcich chlapcov a zotročenie žien a detí. Ibn Ishák tvrdí, že ich mohlo byť 800-900 (s. 464).

Mohamed mal dosť rozumu na to, aby nechal každý zo šiestich klanov popraviť po dvoch Židoch, aby zastavil všetky krvné pomsty. Zvyšné popravy vykonali pravdepodobne Mohamedovi emigranti z Mekky, keďže hlavy a telá odťahovali do priekop v obchodnej štvrti Mediny.

Zdroj: Watt, Muhammad: Prophet and Statesman, s. 174.

Podľa čoho sa popravcovia rozhodovali, ktorého chlapca zabijú alebo nechajú nažive? Tento hadís poskytuje jasnú odpoveď.

Vyrozprával Atíjja al-Kurazí: Bol som medzi zajatcami z Banú (kmeňa) Kurajza. Preskúmali nás (spoločníci) a tých, ktorým narástlo ochlpenie ohanbia, zabili a tých, ktorým nenarástlo, nezabili. Ja som bol medzi tými, ktorým ochlpenie nenarástlo. (Abú Dawud; viď tiež Ibn Ishák, s. 466).

Tento ďalší hadís naznačuje, že jedna žena bola nepríčetná. Zabili ju.

Vyrozprávala Aiša: Žiadnu ženu z Banú (kmeňa) Kurajza nezabili, až na jednu. Bola so mnou, rozprávala a váľala sa po chrbte a na bruchu od (extrémneho) smiechu, zatiaľ čo apoštol Alláhov... zabíjal jej ľudí mečom. Zrazu nejaký muž zavolal jej meno: Kde je tá žena? Ona povedala: To som ja. Opýtala som sa: Čo je to s tebou? Povedala: Urobila som niečo nové. (Aiša) povedala: Muž ju vzal a odsekol jej hlavu. (Aiša) povedala: Nezabudnem, že sa extrémne smiala, hoci vedela, že ju zabijú. (Abú Dawud) (jednalo sa o ženu menom Binána, ktorá počas útoku moslimov vyhodila z okna mlynský kameň na hlavu moslima lezúceho po stene jej domu. Preto Mohamed prikázal jej sťatie - pozn. prekl.)

Podľa nasledujúceho príbehu si Mohamed nechal jednu ženu.

Apoštol si vybral jednu z ich žien pre seba, Rajhanu bint Amr... jednu zo žien z... Kurajza, a zostala s ním, v jeho moci, až do svojej smrti. Apoštol jej navrhol sobáš a zahalil ju do závoja, ale ona povedala: "Nie, zostanem v tvojej moci, lebo to bude pre mňa a pre teba ľahšie." Tak ju nechal. Keď ju zajali, prejavila voči islamu odpor a držala sa judaizmu. (Ibn Ishák, s. 466)

Zakrátko na to však konvertovala na islam a posol, ktorý o tom upovedomil Mohameda, na túto dobrú správu zareagoval slovami: "Potešilo ho to." Je omyl myslieť si, že toto bol Mohamedov motív pre popravu toľkých Židov, no táto žena bola nepredvídaným, dodatočným prínosom.

Tento hadís napovedá, ako sa rozdelil majetok.

Ľudia dávali niečo zo svojich datľovníkov prorokovi (ako dar), kým nedobyl Banú (kmeň) Kurajza a Banú An-Nadír, na čo im začal oplácať ich láskavosti. (Bucharí; viď obdobný hadís tu)

Presnejšie povedané, Ibn Ishák tvrdí, že korisť sa medzi moslimov rozdeľovala takto:

Potom apoštol rozdelil majetok, ženy a deti... medzi moslimov a v ten deň oznámil podiel pre jazdcov a mužov a vzal si pätinu. Jazdec dostal tri podiely, dva pre koňa a jeden pre seba. Muž bez koňa dostal jeden podiel (s. 466).

Džihádistický jazdec bol zvyčajne bohatší než džihádista bez koňa, čo nám odhaľuje elitárstvo v "rovnostárskom" islame. Od Mekkčanov, ktorí odišli, a ich spojencov nedokázal Mohamed zhromaždiť žiadnu korisť, tak ako mal odmeniť svojich džihádistov?

Majetkom Židov. Okrem podrobností týkajúcich sa toho, ako prorok rozdelil korisť, sa rozdelenie na dvadsať percent pre seba a osemdesiat percent pre svojich bojovníkov podobá "zjaveniu" zoslanom krátko po bitke pri Badr v roku 624. V súre (kapitole) 8:1 a 41, ktoré pojednávajú o tejto bitke, Alláh udeľuje jemu a jeho bojovníkom tieto podiely.

Alláh tiež dovolil džihádistom súložiť so zajatkyňami. Je potrebné preberať túto tému podrobnejšie v súvislosti s týmito židovskými ženami a dievčatami?

Zdroj: Ibn Ishák, s. 464-66; Tabarí, zv. 8, s. 27-41.

Zhrnutie následkov pre Židov

Keďže všetky mená a politika môžu byť mätúce, tu je krátky prehľad faktov uvedených v predchádzajúcej časti "Dôsledky stiahnutia pre Židov z kmeňa Kurajza".

1. Po odchode Mekkčanov a ich spojencov zostali Židia bezmocní a v početnej nevýhode oproti 3000 moslimským džihádistom.

2. Kým Židia vyjednávali s Abú Lubabom o podmienkach kapitulácie, on urobil gesto mieriace na krk, čím naznačil vraždu. To znamená, že prúd udalostí mieril jedným smerom.

3. Sa'd bin Muadh je vodcom kmeňa Aws.

4. Tento kmeň mal staré spojenectvá, nech už boli akékoľvek, so židovským kmeňom Kurajza.

5. Kmeň Aws však bojoval po boku Mohameda.

6. Židia stáli na strane koalície (hoci Židia v skutočnosti nebojovali).

7. Tým sa staré spojenectvá medzi kmeňom Aws a Židmi oslabili.

8. Po Mohamedovom útoku na Židov niektorí členovia kmeňa Aws prosili Mohameda, aby bol zhovievavý, napríklad aby ich vyhostil.

9. Mohamed túto požiadavku o zľutovanie odmietol - kľúčový bod, ktorý podporuje bod číslo 2. O výsledku nemožno pochybovať.

10. Mohamed namiesto toho vymenoval Sa'da bin Muadha, aby vyniesol rozsudok, a každý súhlasil s tým, že bude jeho rozhodnutie rešpektovať.

11. Sa'd nariadil vraždu a zotročenie, čím chcel pred smrťou upevniť svoju oddanosť islamu. Zakrátko nato zomrel na svoje poranenie.

12. Mohamed povedal, že Sa'dov verdikt je rozsudkom "kráľa Alláha." Je správny a spravodlivý. Sa'd ho potešil.

13. Hoci všetci súhlasili s rešpektovaním verdiktu, Mohamed stále neprejavil zľutovanie, zatiaľ čo boli mužom a chlapcom spútavané ruky za chrbtom a stínaní a ženy a deti zotročované. Namiesto toho, aby šiel cestou zľutovania, si vzal jednu peknú, čerstvo "ovdovenú" Židovku.

14. Mohamed získal dvadsať percent židovského majetku (hnuteľného, nehnuteľného a ľudského) a džihádisti dostali osemdesiat percent, ktoré sa mali rozdeliť tak, ako to uzná za vhodné.

Vo všetkých krokoch vedúcich ku zverstvu musíme odhaliť niečo zlé a v tomto prípade je to bod číslo 9. Ako som podotkol, Mohamed mohol poslať Židov do vyhnanstva, tak ako židovské kmene Kajnuka a Nadír pár rokov predtým. Alebo mohol popraviť len vodcov, ak veril, že podnecovali jeho nepriateľov - pokiaľ to skutočne robili, ako tvrdia islamské zdroje.

Niečo nie je v poriadku ani s krokom číslo 13. Hoci všetci súhlasili s rešpektovaním verdiktu, kto by sa mohol sťažovať - oprávnene sťažovať - keby Mohamed prehlásil toto? "Súhlasili sme s rešpektovaním verdiktu náčelníka kmeňa, ale keď som sledoval, ako mužom a chlapcom spútavajú ruky za chrbtom a keď som si všimol všetky tie slzy na tvárach žien a detí, bol som si istý, že nikto by nenamietal, keby sme prejavili zľutovanie, vyhnali ich a popravili len zopár buričov. Napokon, často hovorím, že Alláh je najmilosrdnejší. Stanovujem príklad pre moje spoločenstvo a pre svet!" Ale takéto uvažovanie je len zbožné prianie. Namiesto toho si vzal jednu z krások (čerstvú vdovu).

Prečo neprejavil zmilovanie? Odpoveď sa nachádza v bode číslo 14. Mohamed musel odmeniť svojich džihádistov, keďže od koalície, ktorá odišla, nezhromaždili žiadnu korisť - Alláh mu to v súre 33:27 povolil (viď časť "Korán" v tretej časti článku). A čo robí celú túto epizódu dvojnásobne odpornou je, že Mohamed a jeho džihádisti mohli mať všetok majetok Židov po ich vyhnaní, no napriek tomu si nezvolil túto milosrdnú možnosť. Keby to urobil, vynieslo by mu to všetky peniaze (a novú "nevestu") pochádzajúce od zotročených židovských žien a detí?

Prevzaté z https://www.answering-islam.org/Authors/Arlandson/qurayza_jews.htm

Mohamedovo zverstvo voči Židom z Banú Kurajza - 1. časť

Ako ho Sa'd potešil

---

James M. Arlandson

V roku 627 spáchal Mohamed zverstvo voči zvyšnému veľkému židovskému kmeňu v Medine: Kurajza.

Mužov a dospievajúcich chlapcov sťal a ženy a deti zotročil. Tým vymazal celý kmeň "z mapy", aby sme použili jazyk bývalého iránskeho prezidenta.

Cieľom tohto článku je úplné odhalenie a pravdivá analýza raného islamu. Ako a prečo sa toto zverstvo odvíjalo?

Pozadie

Bezprostredným pozadím tohto masového vyhladenia a zotročenia je Priekopová bitka, ktorá sa odohrala vo februári, marci a apríli (presné výpočty sa líšia) roku 627. V tejto bitke - hoci z nej nakoniec bolo obliehanie - stála koalícia Kurajšovcov (veľkého kmeňa v Mekke a okolí) proti moslimom a niektorým medinským nemoslimom. Aj Kurajšovci mali spojencov: Ghatafán (severoarabské kmene východne od Mediny a Mekky) a rôzne menšie kmene. Pokiaľ ide o moslimov, významný islamológ W. M. Watt tvrdí, že v predvečer bitky sa Mohamedova armáda skladala "prakticky zo všetkých obyvateľov Mediny s výnimkou židovského kmeňa Kurajza, ktorý chcel zostať neutrálny. V spolku s Mekkčanmi boli aj niekoľkí Medinčania, ale tých podľa všetkého... z Mediny nateraz vyhnali" (Muhammad at Medina, s. 36).

Čo sa týka veľkosti týchto dvoch armád, zvyčajne uvádzaný počet Mekkčanov a ich spojencov je 10 000, ale jeden moslimský učenec tvrdí, že koalícia pohanov mohla dosiahnuť 12 000 mužov (Mawdúdí, zv. 3, s. 63). Watt o koalícii ale hovorí: "Počty uvádzané pre rôzne kontingenty (koalícia bola rozdelená na tri oddiely) však nedosahujú viac než 7500 mužov. Samotní Mekkčania mali asi 300 koní a kočovné kmene ich mali podobný počet" (Statesman, s. 166-67). Zvyčajne uvádzaný a všeobecne akceptovaný počet moslimov je 3000. Nemali žiadne jazdectvo, o ktorom by sa dalo hovoriť.

Širšie pozadie tohto zverstva voči Židom odhaľuje, že Mohamed už vyhnal dva židovské kmene: Kajnuka v roku 624 a Nadír v roku 625.

Nie je jasné, prečo prorok vyhnal prvý kmeň, Kajnuka. Jeden zdroj tvrdí, že títo Židia bojovali proti Mohamedovi, ale to je nepravdepodobné, keďže on bol od radosti z víťazstva nad Mekkčanmi v bitke pri Badr len mesiac predtým úplne bez seba. Lenže toto zveličovanie možno odráža aspoň určitú úroveň konfliktu medzi dvomi stranami. Ďalší zdroj tvrdí, že niektorí Židia si vystrelili z moslimky, ale to je taktiež nepravdepodobné, keďže ten žart sa spomína v arabskej literatúre (k tejto téme viď článok MÝTUS: Mohamed žil so Židmi v mieri - 1. časť - Banú Kajnuka - pozn. prekl.). Títo Židia kontrolovali trh s remeslami a obchodom a noví moslimskí imigranti v Medine boli remeselníci, takže možno toto bolo dôvodom. Bez ohľadu na to, výsledky boli rovnaké. Po pätnásť dňovom obliehaní ich pevnosti boli vyhnaní a moslimovia sa ujali remesiel. "Banú (kmeň) Kajnuka nemal žiadny pozemok, keďže to boli zlatníci (a výrobcovia brnení). Posol boží si vzal mnoho zbraní, ktoré im patrili, a nástroje ich obchodu." (Tabarí, zv. 7, s. 87).

Ranomoslimský zdroj o kmeni Nadír tvrdí, že Mohamed ich podozrieval z pokusu o úkladnú vraždu, kým on vyberal od kmeňa nejaké krvné peniaze (náhradu za krvipreliatie). Mohamed svojich stúpencov vyzval, aby proti nim bojovali, počas čoho na pätnásť dní v auguste obľahli ich pevnosti. Mohamed sa pustil do ničenia ich paliem. Keďže ich živobytie bolo zničené, vzdali sa a odišli na sever. Mohamed zhabal ich majetok tak, ako si vzal nástroje kmeňa Nadír.

Konečný výsledok všetkého tohto je jasný. Konflikt medzi moslimami a Židmi eskaloval a prorok celého ľudstva sa chystal uvaliť najvyšší trest na posledný zostávajúci veľký židovský kmeň v Medine. A vziať si ich majetok.

Zdroj: W.M. Watt, Muhammad: Prophet and Statesman, Oxford UP, 1961, s. 130-31; 148-51; 166-67; Muhammad at Medina, Oxford UP, 1956; Sajjíd Abul A'la Maudúdí, The Meaning of the Qur'an, zv. 3; Ibn Ishák, Life of Muhammad, preložil A. Guillaume, Oxford UP, 1955, s. 363-64; 437-45. Ibn Ishák (zomrel v roku 767) je podľa súčasných odborníkov hodnotným a dôveryhodným zdrojom, až na nejaké chyby v chronológii a prvky zázrakov. Tabarí, The Foundation of the Community, preložil M. V. McDonald a okomentoval W. M. Watt (SUNYP, 1987), s. 85-87; 156-61. Tabarí (zomrel v roku 923) je taktiež považovaný za dôveryhodný zdroj, až na nejaké chyby v chronológii a prvky zázrakov.

Čo začalo Priekopovú bitku?

Každý konflikt má mnoho príčin, ale jeden bije do očí. Moslimskí nájazdníci narušovali mekkský obchod. Súčasný saudský životopisec Safí ar-Rahmán al-Mubarakpurí vyjadril správnu myšlienku: "...zo strany moslimov bolo múdre, že obchodné trasy vedúce do Mekky dostali pod svoju kontrolu" (s. 201). Následne uvádza zoznam ôsmych nájazdov od roku 623 po bitku pri Badr v roku 624. V každom z nich boli moslimovia agresormi a chceli dosiahnuť veľký cieľ utlmenia mekkského obchodu. Tieto nájazdy, ktorých sa niekedy zúčastňovali stovky mužov, pokračovali odvtedy stále až do Priekopovej bitky. Mekkčania toho mali už dosť. Preto chceli s islamom skoncovať raz a navždy.

Keď sa na to pozrieme z Mohamedovho uhla pohľadu, on chcel svätyňu Kaaba v Mekke a ak si tento cieľ vyžadoval zabrzdenie mekkského obchodu, malo k tomu dôjsť. Dve rané medinské súry, alebo kapitoly (2 a 8), odhaľujú jeho názory. Súra 2:190-196 a 217-218 prikazuje moslimom, aby bojovali proti Kurajšovcom, lebo tento kmeň chcel kontrolovať vlastnú svätyňu, a to aj v prípade, že by to znamenalo zakázať moslimom, ktorí bránia obchodu tohto veľkého kmeňa, navštíviť ju. Ďalej, súra 2:125-129 bez jediného dôkazu vyhlasuje, že tú svätyňu postavil a čistil Abrahám a teraz je monoteista Mohamed najlepším zástupcom tohto patriarchu. Abrahám to tvrdil, kým žil v Mekke (súra 14:35-41). Takže v podstate predtým, než sa svätyni zmocnil dobytím (začiatkom roka 630), patrila Mohamedovi na základe zjavenia. Napokon, v súre 8:30-40 prorok opisuje svoje prenasledovanie v Mekke a dôvody, prečo Kurajšovci nie sú oprávnenými strážcami svätyne. Zakázali ľuďom do nej vstúpiť - nevadí, že asi o osem rokov neskôr prorok zakáže vstup do svätyne pohanom. Všetci arabskí polyteisti budú nútení konvertovať alebo zomrieť.

Nemôžem sa zbaviť dojmu, že keby Mohamed odolal tejto túžbe kontrolovať Kaabu, tak by väčšina konfliktu medzi ním a Kurajšovcami nikdy nevypukla. Ale svätyňa bola obľúbeným miestom náboženskej púte, tak ako by mohol dovoliť polyteistom náboženskú slobodu?

Podieľali sa Židia na rozpútaní Priekopovej bitky? Islamské zdroje tvrdia, že vyburcovali Mekkčanov proti moslimom. Raný životopisec Ibn Ishák tvrdí:

Niekoľko Židov, ktorý sa spolčili proti apoštolovi, medzi nimi boli Sallám b. Abu'l-Hukajk al-Nadír (on bol úkladne zavraždený, takže chronológia alebo jeho uvedenie na tomto mieste je mylné), Jujajj b. Aktab al-Nadír, Kinána b. Abu'l-Hukajk al-Nadír, Hauda b. Kajs al-Va'ilí, Abú Ammár al-Va'ilí s niekoľkými členmi B. (Banú alebo kmeň či klan) Nadír a B. Va'íl šli za Kurajšovcami v Mekke a vyzvali ich, aby sa k nim pridali počas útoku na apoštola, aby sa ho mohli úplne zbaviť (s. 450).

Do akej miery Židia vyprovokovali bitku a do akej miery mali Mekkčania plné zuby moslimského obťažovania, bez provokácie Židov? To nie je jasné. Ale predpokladajme, len kvôli diskusii, že islamské zdroje hovoria pravdu. Títo konkrétni Židia boli hlavnými podnecovateľmi. Na tom napokon nezáleží, a to z nasledujúceho dôvodu.

Je dôležité citovať tieto vyššie uvedené (zložité) mená, lebo dnešní moslimskí polemici, ktorí obhajujú Mohamedovo vyhladenie a zotročenie Židov z kmeňa Kurajza, prehliadajú fakt, že raný islam presne poznal nepriateľských židovských vodcov - menovite. Museli teda byť všetci muži a dospievajúci chlapci popravení a všetky ženy a deti zotročené? Nemohli byť popravení len vodcovia?

Zdroje: Ibn Ishák; Tabarí, The Victory of Islam, preložil M. Fishbein, zv. 8, (1997), s. 6-7. Safí ar-Rahmán Mubarakpurí, The Sealed Nectar: Biography of the Noble Prophet, Darrusalam, 1996, s. 201. Tento životopis bol ocenený prvou cenou Moslimskej svetovej ligy, ale je to viac chválorečenie než objektívny životopis.

Priekopová bitka

Moslimovia vykopali severne od Mediny priekopy a pospájali ich s rôznymi vyvýšeninami (napr. s horou Sal, kopcom v strednej oblasti Mediny) a ostatnými náročnými miestami (napr. močaristou zemou) alebo v ich blízkosti, aby neutralizovali mekkské jazdectvo a aby sa vyhli prudkým bojom muža proti mužovi. Stratégia priekop bola v Arábii nová a rané islamské zdroje ju považujú za dôležitú. Moslimská armáda táborila pod holým nebom južne od priekopy, s Medinou za chrbtom, zatiaľ čo koalícia sa utáborila na sever od priekopy, nasmerovaná k Medine a s horou Uhud za chrbtom. Židia sa stiahli na juh Mediny, otočení ku zadnej strane moslimskej armády.

Hoci boli moslimovia obľahnutí, čo na nich ťažko doliehalo, priekopy fungovali naozaj dobre. Útok jazdectva koalície bol zmarený, až na jeden prienik, ktorý vyšiel nazmar. Mekkčania sa pokúsili zaútočiť na priekopu, ale boli ľahko odrazení. Moslimské zdroje hovoria, že Ali, Mohamedov bratanec a švagor, bojoval v dueli, ktorý vyhral. Bolo vystrelených niekoľko šípov, ale nič sa tým nedosiahlo.

Toto treba zdôrazniť: Nedošlo ku žiadnym bojom ani vojne, čo početne slabším moslimom pomohlo. Raný životopisec Ibn Ishák tvrdí - a súčasní historici s tým úplne súhlasia - že "obliehanie pokračovalo bez ozajstného boja" (s. 454). Raný historik Tabarí súhlasí: "Posol boží a polyteisti zotrvali na svojich pozíciách viac než dvadsať nocí - takmer mesiac - bez toho, aby došlo k vojne medzi vojakmi, okrem strieľania šípov a obliehania" (zv. 8, s. 17). Opäť, súčasní západní bádatelia s týmto tvrdením súhlasia.

Dokonca aj Alláh potvrdzuje v Koráne túto absenciu boja muža proti mužovi vo verši 33:25: Boh odrazil tých, ktorí odmietali veriť, spolu s ich zlobou. Oni nedosiahli žiadne dobro. Boh ušetril veriacich boja. Boh je veru silný a mocný. (Pre podrobnejšiu analýzu viď sekcia "Korán" v tretej časti článku)

Je dôležité uvedomiť si tento fakt, lebo moslimskí polemici vyhlasujú alebo naznačujú, že Židia proti moslimom skutočne bojovali, takže ak ich vyhladili a zotročili, mohli si za to sami. Ale ku žiadnym rozsiahlym bojom nikdy nedošlo a rané zdroje tvrdia, že Židia zostali vo svojich domoch a pevnostiach neďaleko Mediny - to znamená, že zdroje ich nevykresľujú ako niekoho, kto energicky podnikal výpady a odzadu útočil na moslimov.

Napokon, rané zdroje tvrdia, že koalíciu bičovala búrka, čo potvrdzuje aj Korán a z čoho vyplýva, že do boja zasiahli nadprirodzené sily: "Vy, ktorí veríte, spomeňte si na dar Boží vám daný, keď k vám prišli vojaci a my sme na nich poslali vietor a vojakov, ktorých ste nevideli. Boh všetko, čo konáte, vidí." (Súra 33:9).

Skrátka, koalícia, ktorá sa zhromaždila proti moslimom v Medine, klesala na duchu.

Okrem Ibn Isháka a Tabarího je tu dôveryhodný zberateľ a vydavateľ hadísov, Bucharí, viď tu a tu (v obidvoch hadísoch sa píše, že Banú Nadír a Banú Kurajza bojovali proti Mohamedovi, čím porušili svoju mierovú zmluvu, kvôli čomu Mohamed vyhostil kmeň Nadír, no kmeňu Kurajza dovolil zostať v Medine, pričom si od nich nič nevzal, až kým proti nemu opäť nebojovali. Ďalej sa v nich píše, že zabil ich mužov a že ich ženy, deti a majetok rozdelil medzi moslimov, no niektorí z nich prišli za Mohamedom a ten im zaručil bezpečnosť, na základe čoho prijali islam. V závere sa píše, že Mohamed vyhostil z Mediny všetkých Židov - pozn. prekl.). Hadísy sú tradície o Mohamedovi, ktoré nie sú v Koráne.

Dôsledky obliehania

Mekkčania a ich spojenci sa museli stiahnuť, a to aspoň zo štyroch dôvodov.

(1) Ako sme poznamenali v predchádzajúcej časti, moslimovia prijali efektívnu stratégiu: priekopy.

Nebolo možné viesť rozsiahly boj alebo vojnu, čo koalíciu odrádzalo. Je vysoko pravdepodobné, že priemerní vojaci chápali, že si nerozdelia nijakú korisť, čo prispelo k ich pocitu skľúčenosti.

(2) Rané moslimské zdroje tvrdia, že Mohamed sa chystal ponúknuť kmeňu Ghatafán (veľkej časti koalície) jednu tretinu úrody datlí, ak sa stiahnu.

Ale pred touto ponukou sa poradil s dvomi svojimi vodcami a tí povedali, že by nemal uzatvárať túto dohodu. Podľa nich by bolo lepšie postaviť sa koalícii mečom. Táto správa môže, no nemusí byť autentická. Prorok však bol napokon obliehaný takmer mesiac a chcel svojich moslimov zbaviť nátlaku. Hoci k uzavretiu dohody nemuselo dôjsť (a možno sa nad tým nikdy ani neuvažovalo), ten príbeh môže odhaľovať oslabenie v radoch koalície, ktoré Mohamed spozoroval.

(3) Toto oslabenie bolo skutočné a spomína sa v tradícii, ktorú odborníci, zdá sa, akceptujú, aj keď len váhavo.

Nedávny konvertita na islam, Nuajm z kmeňa Ghatafán, sa ponúkol ako dobrovoľník pre čokoľvek nápomocné. Mohamed vysvetlil plán, v ktorom využil Nuajmovo príbuzenstvo s Kurajšovcami a Židmi ako lesť: "Apoštol povedal: 'Si jediný muž medzi nami. Choď a vyvolaj nedôveru medzi nepriateľmi, aby si ich od nás odvrátil, ak to dokážeš, lebo vojna je klamanie'". (Ibn Ishák, s. 458; pozri tiež Bucharí a dva hadísy na začiatku druhej časti článku).

Nuajm najprv šiel za Židmi, ktorí boli jeho spoločníkmi v pití v "dobe nevedomosti". Ľstivo im pripomenul svoje mimoriadne vzťahy a náklonnosť voči nim a povedal im, že útočníci sú cudzinci, takže ak koalícia po boji odíde, no nezíska žiadnu korisť, a ak sa Židia pridajú v boji ku nim, tak zostanú vo svojich domoch v Medine, bez akejkoľvek pomoci, čím budú vydaní napospas osudu a bezmocní. Takže by nemali bojovať po boku koalície, pokiaľ si nevezmú niekoľko rukojemníkov spomedzi niektorých vodcov Kurajšovcov a Ghatafánu, aby sa uistili, že pohanské kmene budú bojovať do samého konca.

Nuajm potom šiel za kurajšovskými polyteistami. Ľstivo im pripomenul svoju náklonnosť voči nim a tiež to, ako sa rozišiel s Mohamedom a oznámil im, že podľa toho, čo počul, Židia oľutovali zhoršenie svojich vzťahov s Mohamedom. Preto prorokovi povedali, že si vezmú niekoľkých vodcov Kurajšovcov ako rukojemníkov, čo by mal byť úskok, ktorý zaručí, že Kurajšovci budú tvrdo bojovať. Ale Židia v skutočnosti odovzdajú rukojemníkov Mohamedovi. Nuajm povedal, že Kurajšovci by tú dohodu nemali kvôli tomuto úskoku prijať. Znamenalo by to koniec obliehania.

Napokon sa Kurajšovci a Židia porozprávali a takmer zahájili plný útok na moslimov, ale rokovania stroskotali. Židia skutočne požiadali o rukojemníkov, aby sa uistili, že Kurajšovci budú bojovať do samotného konca, a (vopred varovaní) Kurajšovci Židov odmietli, lebo sa báli, že Židia zradia šľachticov kvôli Mohamedovi.

(4) Zvieratá koalície zdochýnali.

Tento praktický dôvod stiahnutia koalície je nesporný. Arabi zvyčajne nekŕmili svoje zvieratá, v tomto prípade kone a ťavy, ale nechávali ich pásť sa. Mohamed však Medinčanom prikázal, aby pozbierali úrodu skôr, čím pripravili zvieratá o potravu. A aj keby to neprikázal, pastviny by asi za mesiac zmizli. Zdrojové dokumenty skutočne hovoria Židom, slovami Kurajšovcov a členov Ghatafánu, že "nemali žiaden stály tábor, takže kone a ťavy zdochýnali."

Aby som túto časť zhrnul, môžeme oprávnene povedať, že Mohamed dosiahol veľké víťazstvo takmer bez boja. Mal k dispozícii tritisíc vojakov. Jediný nepriateľský kmeň, ktorý v oblasti zostal, boli Židia. Nuajm, lživý prostredník, mal do určitej miery pravdu. Keď koalícia odišla, Židia zostali bezmocní, početne slabší a sami, bez spojencov. To bola pre nich predzvesť problémov.

Zdroje: Ibn Ishák, s. 458-59; Tabarí, zv. 9, s. 23-24.

Prevzaté z https://www.answering-islam.org/Authors/Arlandson/qurayza_jews.htm

Mohamed a smrť Asmy bint Marwan

Úvod

---

Potom, ako sa Mohamed presťahoval do Jathríbu, začala jeho moc narastať. Niekoľko ľudí, Židov i Arabov, mu však oponovalo. Mohamed začal svojich odporcov umlčiavať rôznymi spôsobmi. Jedným z nich bola ich vražda. Mohamed mal niekoľkých nepriateľov a kritikov, niektorí boli nebezpeční, iní boli obyčajní ľudia, ktorí žili v oblasti a nemysleli si o Mohamedovi nič. Nanešťastie pre nich, vyjadrovali svoje názory. Jeden po druhom boli umlčaní. Mohamed získal moc v Medine zmluvami, intrigami či otvoreným terorom. Napokon sa stal pánom oblasti. Vedel, že jeho stúpenci ho milujú a zomreli by za neho. Boli mu k dispozícii a niekedy ich využíval, aby vykonali jeho rozkaz.

Prezentácia islamských zdrojov

Poznámka: Moje komentáru budú v [] zátvorkách. Poznámky prekladateľa textov budú v {} zátvorkách.

Zo Sírat Rasúl Alláh od Ibn Isháka (preklad A. Guilaumea, "The Life of Muhammad"), strany 675, 676.

Cesta Umajra b. Adijja na zabitie Asmy B. Marwan

Bola z B. Umajja b. Zajda. Keď zabili Abú Afaka, prejavila nespokojnosť. Abdulláh b. al-Haríth b. Al-Fudajl, ktorému to povedal jeho otec, povedal, že bola vydatá za muža z B. Chatmá, zvaného Jazíd b. Zajd. Obviňovala islam a jeho stúpencov so slovami:

Pohŕdam B. Málik a al-Nabít

A Aus a B. al-Chazradž.

Poslúchate cudzinca, ktorý nie je jedným z vás,

Z Murada ani Madhidža. {1}

Očakávate od neho dobré potom, ako zabil vašich náčelníkov

Ako hladný muž čakajúci na kuchárovu polievku?

Nie je tu hrdý muž, ktorý by na neho prekvapivo zaútočil

A zmaril nádeje tých, ktorí od neho niečo očakávajú?

Hassan b. Thabít jej odpovedal:

Banú Va'il a B. Vakif a Chatmá

Sú menejcenné oproti B. al-Chazradž.

Keď vyzývala na bláznovstvo, beda jej pri plači,

Lebo smrť sa blíži.

Nahnala strach mužovi slávneho pôvodu,

Šľachetného pri svojom odchode a pri svojom príchode.

Pred polnocou ju zafarbil od jej krvi

A nespôsobil si tým žiadnu vinu.

Keď apoštol počul, čo povedala, povedal, "Kto ma zbaví Marwanovej dcéry?" Umajr bin Adij al-Chatmí, ktorý bol s ním, ho počul, a ešte v tú noc šiel do jej domu a zabil ju. Ráno prišiel za apoštolom a povedal mu čo urobil a on povedal, "Pomohol si Bohu a Jeho apoštolovi, ó Umajr!" Keď sa ho opýtal, či bude musieť znášať nejaké zlé následky, apoštol povedal, "Dve kozy sa nepobijú kvôli jej smrti," tak sa Umajr vrátil späť ku svojim ľuďom.

V ten deň bol v radoch B. Chatmá veľký nepokoj kvôli afére s bint (dievkou) Marwan. Mala päť synov a keď za nimi Umajr prišiel od apoštola, povedal, "Zabil som bint Marwan, ó synovia Chatmá. Zneste ma, ak môžete; nenechajte ma čakať." To bol prvý deň, kedy sa islam stal silným v radoch B. Chatmá; tí, ktorí boli moslimami, to predtým tajili. Prvým z tých, ktorí prijali islam, bol Umajr bin Adij, ktorého prezývali "Čitateľ" a Abdulláh b. Aus a Chuzajma b. Thábit. Deň po tom, ako bola bint Marwan zabitá, sa ľudia z B. Chatmá stali moslimami, lebo videli moc islamu.

{1} - V poznámke sa píše, "Dva kmene jemenského pôvodu."

Z Kitab Al-Tabakát Al-Kabír od Ibn Sa'da, preložil S. Moinul Hak, zväzok 2, strany 30-31.

Saríja Umajra Ibn Adija

Potom (sa uskutočnila) saríja Umajra ibn Adija Ibn Charašaha al-Chatmího proti Asme Bint Marwan, z Banú Umajja ibn Zajda, keď z mesiaca Ramadán zostalo päť nocí, na začiatku devätnásteho mesiaca od hidžri apoštola Alláhovho. Asma bola manželkou Jazída ibn Zajda ibn Hisn al-Chatmího. Nadávala na islam, urážala proroka a podnecovala (ľudí) proti nemu. Skladala poéziu. Umajr bin Adij prišiel za ňou v noci a vstúpil do jej domu. Jej deti spali okolo nej. Jedno kojila. Pohľadal ju svojou rukou, lebo bol slepý, a dieťa od nej odsunul. Vrazil jej do hrude meč, až vyšiel z chrbta. Potom v Medine predniesol s prorokom ranné modlitby. Apoštol Alláhov mu povedal: "Zabil si dcéru Marwanovu?" On povedal: "Áno. Mám urobiť ešte niečo?" On (Mohamed) povedal: "Nie. Dve kozy sa kvôli nej nepobijú." Toto slovo sme počuli od apoštola Alláhovho ako prvé. Apoštol Alláhov ho nazval "Umajr, basir (vidiaci)". [Koniec citátu Ibn Sa'da]

Dosvedčujúce spisy

V knihe "23 rokov: Štúdia prorockej kariéry Mohameda" od Alího Daštího (Mazda Press, 1994), autor taktiež zmieňuje vraždu Abú Afaka a Asmy bint Marwan. Napísal (strana 100):

"Abú Afak, muž vysokého veku (údajne 120 rokov), bol zabitý za zosmiešňovanie Mohameda. Skutok vykonal Sálim b. Umajr na príkaz proroka, ktorý sa opýtal, "Kto si poradí s týmto lotrom namiesto mňa?" Zabitie takého starého muža prinútilo poetku Asmu b. Marwan zložiť neúctivú báseň o prorokovi, a aj ona bola úkladne zavraždená."

Diskusia

Tak si to zhrňme a vysvetlime.

Mohamed nechal zavraždiť Abú Afaka. Asma b. Marwan sa kvôli vražde toho starca vyjadrila proti Mohamedovi. Presviedčala svojich súkmeňovcov, aby proti vrahovi niečo podnikli. Keď sa Mohamed dopočul, čo povedala, pokračoval vo svojej vražednej horúčke a nechal ju zavraždiť. Akú veľkú hrozbu pre Mohameda predstavovala? S najväčšou pravdepodobnosťou by jej robilo veľký problém, aby na Mohameda zaútočila sama. Potrebovala mužov, ktorí by sa Mohamedovi postavili. Pozrime sa na tú udalosť podrobnejšie a preskúmajme súvislosti Asminho vzťahu s jej kmeňom.

1) V prvom rade, jej kmeň nebol pod nadvládou Mohameda. Možno mali s Mohamedom dohodu, možno nie. Tak či onak, táto žena mohla vyjadriť svoj názor. Ak existovala dohoda a ak ju porušila, Mohamed sa mohol sťažovať u vodcov jej kmeňa a tí jej mohli prikázať, aby mlčala.

2) Na tejto udalosti je pozoruhodnejšie to, že potom, ako bola zavraždená, Mohamed povedal, "Dve kozy sa kvôli nej nepobijú", čím myslel, že jej smrť nebude nikoho zaujímať (nuž, okrem jej detí a rodiny).

Všimnite si tiež, že niektorí ľudia z jej kmeňa sa už stali moslimami. Je isté, že oni by ju nepočúvali.

Pointou je toto: ak jej vražda naozaj nikoho nezaujímala, tak naozaj nikoho nezaujímalo, čo povedala. Jej ľudia taktiež vedeli o tom, že Mohamed nechal zavraždiť Abú Afaka a zdá sa, že ani to ich nezaujímalo. Aj vzhľadom k tomu by ju nikto nebral dosť vážne na to, aby počúval jej výzvy na zabitie Mohameda, ktorý bol vodcom mocnej skupiny ľudí. Nikto z jej ľudí nebol ochotný riskovať svoj život kvôli jej slovám.

Najdôležitejšie je toto: Asma b. Marwan nebola pre Mohameda legitímnou hrozbou.

Preskúmajme podobný príklad. Po celom Strednom východe sú moslimovia, ktorí nazývajú Ameriku Veľkým Satanom. Títo moslimovia vyzývajú na násilné zničenie Ameriky. Často sa zhromažďujú veľké davy, ktoré skandujú "Smrť Amerike, smrť Reaganovi/Bushovi/Clintonovi/...". Keby Amerika, alebo Reagan, alebo Bush atď. mali použiť Mohamedove štandardy, zabili by zopár Arabov. Ale vieme, že skandovanie davu horúcich hláv neospravedlňuje použitie násilia proti nim. Existujú lepšie spôsoby, ako jednať s kritikmi a kritikou. Počas mladíckej vášne ľudia často povedia veci, ktoré nezamýšľajú urobiť, alebo ktoré urobiť nedokážu.

Tak prečo teda Mohamed požadoval vraždu Asmy? Skúsme niekoľko možností:

a) Mohamed veril, že pre neho predstavuje legitímnu hrozbu, preto nariadil jej vraždu.

b) Mohameda trápili jej slová a chcel ju umlčať.

c) Boh Mohamedovi povedal, aby tú ženu zavraždil.

Je očividné, že jedinou reálnou možnosťou je tá druhá. Ona ho nevydesila, nebola vodkyňou svojho kmeňa a mala len malý alebo žiaden vplyv. Nebola pre neho nič viac než nepríjemnosťou. Keby boh Mohamedovi povedal, aby šiel a zabil ju, Mohamed by tvrdil, že mal zjavenie typu, "Ó moslimovia, Alláh hovorí, aby som šiel a zabil Asmu b. Marwan." A stalo by sa to ihneď. Keby to bolo takto, moslimovia by ju hromadne napadli cez deň.

Jediným záverom je, že Asma spochybňovala Mohamedovo ego a skutky. To Mohameda znepokojovalo a chcel ju umlčať.

Ďalšie postrehy

1) Čo ma na islame znepokojuje najviac, je jeho sklon k násiliu a jeho použitiu ako štandardu božej vôle.

Umajr je toho dokonalým príkladom. Máme tu moslima, Mohamedovho priateľa, konajúceho na Mohamedovu žiadosť, ktorý pod plášťom noci vstúpi do domu ženy. Podstúpi ku nej, zatiaľ čo spí na posteli so svojimi deťmi, a zavraždí ju vrazením meča do tela. Mohamed tomu mužovi následne hovorí, že "pomohol Bohu a jeho apoštolovi". Ak Alláha táto žena naozaj ohrozovala, myslím, že by ju zabil sám, nemyslíte? Potrebuje boh muža na to, aby sa v noci prikradol a zavraždil spiacu ženu?

2) Ďalej, čo je islam vlastne za náboženstvo? Krátko po vražde Asmy šiel Umajr za jej rodinou a vysmial sa jej! Smial sa im do tváre, že zabil ich matku a že s tým nemôžu nič urobiť! Tu je ten citát ešte raz:

Mala piatich synov a keď Umajr šiel za nimi od apoštola, povedal, "Zabil som bint Marwan, ó synovia Chatmá. Zneste ma, ak môžete; nenechajte ma čakať."

3) Musím tiež skritizovať nemoslimských Arabov v Mohamedových časoch. Chýbal im zmysel pre hodnotu ľudského života. Tu bola zavraždená jedna z ich žien a namiesto toho, aby ich to šokovalo, začali konvertovať na islam, lebo "videli moc islamu".

4) Napokon, podobne ako v bode číslo 1, pozrime sa na moc islamu. Tu je citát:

To bol prvý deň, kedy islam nadobudol moc u B. Chatmá... Deň potom, ako bola Bint Marwan zabitá, sa ľudia z B. Chatmá stali moslimami, lebo videli moc islamu.

Takže moc islamu spočíva teda v tom, že idete a v noci zavraždíte spiacu ženu a uniknete trestu?

Platí v islame, že "silnejší rozhoduje"? Je pravda, že "ten, kto má najväčší meč, je od Alláha?"

Jediní ľudia rešpektujúci tento druh moci, ktorých poznám, sú zločinci, mafiánom podobní ľudia, ktorí taktiež chodia v noci a zabíjajú ľudí v spánku.

Otázky

1) Čo za človeka bol Mohamed? Naozaj musel žiadať svojich mužov, aby zabili matku piatich detí, ženu, ktorá pre neho nebola legitímnou hrozbou?

2) Prečo ju Mohamed nezabil sám? Prečo zakaždým, keď chcel Mohamed niekoho zabiť, si na tú vraždu našiel niekoho iného?

3) Pozrite sa na túto temnú stránku islamu. Toto je islam, ktorý praktizoval Mohamed. Keď zakladateľ náboženstva musí nechať zabiť v noci bezmocnú ženu za to, že mu oponovala, ako môžeme také náboženstvo opísať?

4) Kde sú v súčasnosti "práva žien" alebo "ľudské práva" v islame? Ak Mohamed odopieral slobodu prejavu ostatným, ako sa to odráža v islame a v tom, čo vidíme v islamskom svete dnes? Ako to, že čím sú moslimské národy fundamentalistickejšie, tým viacej potláčajú všetky základné ľudské práva?

5) Je Mohamed človekom, ktorému by ste skutočne dôverovali?

Záver

Vieme, že v každom náboženstve sú dobrí a zlí, ale tento prípad je iný. Táto udalosť odráža muža, ktorý s islamom začal: islam je postavený na Mohamedových slovách a skutkoch. Tu vidíme, že Mohamed nechal brutálne zavraždiť ženu. Zabil ju, pretože sa vyslovila proti nemu a stala sa skôr nepríjemnosťou než legitímnou hrozbou. Navyše, Mohamed nemal žiadne zákonné právo zabiť ju. Vzal situáciu do vlastných rúk a nechal ju zabiť. Mohamed mal pocit, že táto vražda pomohla bohu; necítil žiadnu vinu a nemal ani pocit ľútosti.

Silas

Prevzaté z https://www.answering-islam.org/Silas/asma.htm

Mohamed a vražda Abú Afaka

Úvod

---

Potom, ako Mohamed prišiel asi v roku 622 do Mediny, začalo voči nemu niekoľko miestnych ľudí cítiť odpor. Mnohí z nich boli Židia, niektorí boli pohanskí Arabi. Mohamedovi kritici boli jeden po druhom umlčaní; niektorí sa stali moslimami, niektorí boli zavraždení, iní boli vyhnaní z Mediny. Tento článok sa zaoberá Mohamedovou požiadavkou, aby jeho muži zavraždili Žida menom Abú Afak. Abú Afak mal 120 rokov. Aký zločin Afak spáchal? Vyzýval svojich spoluobčanov v Medine, aby nedôverovali Mohamedovi.

Prezentácia islamských zdrojov

Poznámka: Moje komentáre budú v [] zátvorkách. Ostatné zátvorky, ako tieto (), sú v prekladoch.

Zo Sírat Rasúl Alláh (Život proroka božieho) od Ibn Isháka (1), strana 675:

Výprava Sálima Bin Umajra na zabitie Abú Afaka

Abú Afak bol jedným z Banú Amr bin Auf z klanu Banú Ubajda. Prejavil svoju nespokojnosť, keď apoštol zabil al-Harítha bin Suwajda bin Samíta a povedal:

Žijem dlho ale nikdy som nevidel

Zhromaždenie či skupinu ľudí

Vernejších svojmu záväzku

A svojim spojencom, keď ich vyzvú,

Než synovia Kajly, keď sa zhromaždia,

Muži, ktorí prevrátili hory a nikdy sa nepodvolili,

Jazdec, ktorý za nimi prišiel, ich rozdelil na dve skupiny (so slovami)

"Povolené", "Zakázané", o všetkých veciach.

Keby ste boli verili v slávu alebo kráľovstvo

Nasledovali by ste Tubbu.

[Poznámka: Tubba bol panovník z Jemenu, ktorý prepadol tú časť súčasnej Saudskej Arábie: Kajliti mu vzdorovali.]

Apoštol povedal, "Kto si poradí s týmto lotrom namiesto mňa?", na čo Sálim bin Umajr, brat z Banú Amr bin Auf, jeden z "uplakancov", šiel a zabil ho. Umáma b. Muzajríja v súvislosti s tým povedal:

Klamal si o božom náboženstve a mužovi Ahmadovi! [Mohamedovi]

Pri tom, kto bol tvojím otcom, zlý je syn, ktorého splodil!

"Haníf" ťa bodol v noci so slovami

"Vezmi si to, Abú Afak, napriek svojmu veku!"

Hoci som vedel, či to bol človek alebo džin

Kto ťa zabil uprostred noci (povedal by som uprostred ničoho).

Z Kitab al-Tabakát al-Kabír (Kniha veľkých tried), zväzok 2, od Ibn Sa'da, (2), strana 31:

"Potom došlo ku "saríji" (nájazdu) Sálima Ibn Umajra al-Amrího proti Abú Afakovi, Židovi, v (mesiaci) šavváli na začiatku dvadsiateho mesiaca od hidžri [imigrácie z Mekky do Mediny v roku 622] apoštola Alláhovho. Abú Afak bol z Banú Amr Ibn Awf a bol to starec, ktorý dosiahol vek stodvadsať rokov. Bol to Žid, podnecoval ľudí proti apoštolovi Alláhovmu a skladal [o Mohamedovi] (posmešné) básne.

Sálim Ibn Umajr, ktorý bol jedným z veľkých uplakancov a ktorý sa zúčastnil bitky pri Badr, povedal, "Sľubujem, že buď zabijem Abú Afaka alebo zomriem skôr než on." Čakal na príležitosť, až kým nenastala horúca noc, kedy Abú Afak spal na otvorenom mieste. Sálim Ibn Umajr to vedel, tak položil meč na jeho pečeň a zatlačil, kým nedosiahol jeho posteľ. Nepriateľ Alláha vykríkol a ľudia, ktorí boli jeho stúpencami, sa ponáhľali za ním, vzali ho do jeho domu a pochovali ho.

Od súčasného moslimského odborníka na islam

Z knihy Alího Daštího, "23 rokov: Štúdia prorockej kariéry Mohameda", (3), strana 100:

"Abú Afak, muž vysokého veku (údajne 120 rokov), bol zabitý za zosmiešňovanie Mohameda. Skutok vykonal Sálim b. Umajr na príkaz proroka, ktorý sa opýtal, "Kto si poradí s týmto lotrom namiesto mňa?" Zabitie takého starého muža prinútilo poetku Asmu b. Marwan zložiť neúctivú báseň o prorokovi, a aj ona bola úkladne zavraždená."

Pred uvedením všetkých úkladných vrážd nariadených Mohamedom, Alí Daští na strane 97 píše:

"Islam sa teda postupne zmenil z čisto duchovného poslania na militantnú a trestnú organizáciu, ktorej pokrok závisel od koristi z prepadov a odmeny zo zakátu."

Diskusia

Afak vyzýval ľudí žijúcich v Medine, aby nedôverovali Mohamedovi a opustili ho. Afakovi sa Mohamedove slová zdali zvláštne a rozkazovačné. Vynadal Arabom, ktorí do Mohameda vložili svoju dôveru. Mohamed sa o tom dopočul a považoval 120-ročného muža za hrozbu pre svoju dôveryhodnosť, nie pre svoj život. Nikde sa nepíše, že Afak naliehal na ostatných Arabov, aby na Mohameda zaútočili, alebo aby mu ublížili. Stodvadsaťročný muž určite nebol pre Mohameda, ani jeho stúpencov fyzickou hrozbou.

Posledné vyjadrenie v básni Umámu b. Muzajríju mi pripadá zaujímavé:

"Hoci som vedel, či to bol človek alebo džin

Kto ťa zabil uprostred noci (povedal by som uprostred ničoho)."

Toto vyjadrenie je dôkazom, že moslimovia presne vedeli, čo robia. Vedeli, že je to chladnokrvná vražda, ktorú vykonávajú na žiadosť Mohameda. Chceli ju utajiť, celkovo chceli pred obyvateľmi skryť svoje zlé skutky. Preto Umáma neprezradil, kto zavraždil Afaka.

Keď premýšľam nad tým, čo za ľudia prikazujú svojim stúpencom spáchať vraždu, prichádzajú mi na um len bossovia organizovaného zločinu, skorumpovaní politici a vodcovia siekt. Spomenul som si na Saddáma Husajna. Čo by sa stalo Iračanovi, keby vyjadril kritický názor na Saddáma?

Alebo si vezmime Ajatolláha Chomejního. Jeho fundamentalistický islamský režim nechával úkladne vraždiť ostatných disidentských Iráncov po celom svete. Títo ľudia presne stelesňujú to, aký bol Mohamed. Držali sa Mohamedovej metodológie: zabite tých, ktorí sú hrozbou pre vašu dôveryhodnosť.

Otázky

1) Čo za človeka bol Mohamed, keď nechal zabiť 120-ročného muža, lebo vyzýval svojich spoluobčanov, aby o ňom pochybovali?

2) Áno, Abú Afak bol hrozbou pre Mohamedovu dôveryhodnosť. Ale zaslúžil si byť chladnokrvne zavraždený, v noci, potajomky, kým spal? Bol jeho názor pre Mohameda až takou hrozbou? Nepomohli Mohamedovi v bitke pri Badr anjeli? Ak áno, prečo sa Mohamed obával 120-ročného Žida?

3) Sú tieto "islamské" hodnoty zlučiteľné s našimi hodnotami na Západe? Mali by západniari, ktorí kritizujú Mohameda, očakávať, že ich sloboda prejavu bude ohrozená, alebo mali by žiť v strachu zo zabitia za vyjadrenie svojho názoru? Pamätajte, že moslimovia na Západe už začali zabíjať ľudí v záujme svojho náboženstva.

4) Ak Mohamed zaviedol tento systém, t.j. vraždenie ľudí, ktorí s ním nesúhlasia, ako to ovplyvňuje islamskú spoločnosť? Ako to súvisí s tým, čo vidíme v islamských spoločnostiach ako je Alžírsko, Irán, Irak, Afganistan, Egypt a Sudán? Je tento druh brutálneho vraždenia tým, v čom chcú moslimovia žiť?

5) Keby dnes Mohamed žil, a my vieme o ľuďoch, ktorých zavraždil, čo by na to Západ povedal? Čo by ste povedali vy? Nechceli by sme, aby takýto človek zaplatil za svoje zločiny, aby bol uväznený či dokonca popravený?

6) Nemáme právo súdiť Mohameda podľa najlepších morálnych štandardov, aké poznáme? Tvrdil, že je posledným prorokom božím. Tvrdil, že jeho systém je posledným systémom božím pre celé ľudstvo. Takže, podľa našich štandardov, nemyslíte, že to, čo Mohamed urobil, bolo strašne zlé? Ak sú naše štandardy lepšie než jeho, ako ohodnotíme jeho status "proroka"? Prečo by naše štandardy mali zatieniť štandardy posledného proroka božieho?

Záver

Aby uspokojil svoje telesné túžby, Mohamed nechával ľudí chladnokrvne zavraždiť. Jedným z nich bol 120-ročný muž menom Abú Afak. Vidíme, že Mohamedove snahy boli skutočne poháňané jeho telom a egom, nie bohom. Abú Afak bol pre Mohameda nepríjemnosťou, bez pochyby, tak ako ľudia na rôznych stranách sporu so sebou nesúhlasia a navzájom sa hnevajú. Ale žiaden spravodlivý človek by nemohol ospravedlniť Mohamedovu vraždu tohto muža.

Odkazy

(1) "The Life of Muhammad", preklad "Sírat Rasúl Alláh" (Život proroka božieho) od Ibn Isháka, preklad A. Guillaume. Táto kniha je najlepším dostupným životopisom Mohameda. Všimnite si, že Guillaume pridal ďalšie referencie z Tabarího a ostatných raných islamských spisov.

(2) "Kitab al-Tabakát al-Kabír", (Kniha veľkých tried), Ibn Sa'd. Preložil Moinul Hak, vydala Pakistanská historická spoločnosť.

(3) "23 rokov: Štúdia prorockej kariéry Mohameda", Alí Daští. Preložil F. R. C. Bagley.

Silas

Prevzaté z https://www.answering-islam.org/Silas/abu-afak.htm