Ako ho Sa'd potešil
James M. Arlandson
V roku 627 spáchal Mohamed zverstvo voči zvyšnému veľkému židovskému kmeňu v Medine: Kurajza.
Mužov a dospievajúcich chlapcov sťal a ženy a deti zotročil. Tým vymazal celý kmeň "z mapy", aby sme použili jazyk bývalého iránskeho prezidenta.
Cieľom tohto článku je úplné odhalenie a pravdivá analýza raného islamu. Ako a prečo sa toto zverstvo odvíjalo?
Pozadie
Bezprostredným pozadím tohto masového vyhladenia a zotročenia je Priekopová bitka, ktorá sa odohrala vo februári, marci a apríli (presné výpočty sa líšia) roku 627. V tejto bitke - hoci z nej nakoniec bolo obliehanie - stála koalícia Kurajšovcov (veľkého kmeňa v Mekke a okolí) proti moslimom a niektorým medinským nemoslimom. Aj Kurajšovci mali spojencov: Ghatafán (severoarabské kmene východne od Mediny a Mekky) a rôzne menšie kmene. Pokiaľ ide o moslimov, významný islamológ W. M. Watt tvrdí, že v predvečer bitky sa Mohamedova armáda skladala "prakticky zo všetkých obyvateľov Mediny s výnimkou židovského kmeňa Kurajza, ktorý chcel zostať neutrálny. V spolku s Mekkčanmi boli aj niekoľkí Medinčania, ale tých podľa všetkého... z Mediny nateraz vyhnali" (Muhammad at Medina, s. 36).
Čo sa týka veľkosti týchto dvoch armád, zvyčajne uvádzaný počet Mekkčanov a ich spojencov je 10 000, ale jeden moslimský učenec tvrdí, že koalícia pohanov mohla dosiahnuť 12 000 mužov (Mawdúdí, zv. 3, s. 63). Watt o koalícii ale hovorí: "Počty uvádzané pre rôzne kontingenty (koalícia bola rozdelená na tri oddiely) však nedosahujú viac než 7500 mužov. Samotní Mekkčania mali asi 300 koní a kočovné kmene ich mali podobný počet" (Statesman, s. 166-67). Zvyčajne uvádzaný a všeobecne akceptovaný počet moslimov je 3000. Nemali žiadne jazdectvo, o ktorom by sa dalo hovoriť.
Širšie pozadie tohto zverstva voči Židom odhaľuje, že Mohamed už vyhnal dva židovské kmene: Kajnuka v roku 624 a Nadír v roku 625.
Nie je jasné, prečo prorok vyhnal prvý kmeň, Kajnuka. Jeden zdroj tvrdí, že títo Židia bojovali proti Mohamedovi, ale to je nepravdepodobné, keďže on bol od radosti z víťazstva nad Mekkčanmi v bitke pri Badr len mesiac predtým úplne bez seba. Lenže toto zveličovanie možno odráža aspoň určitú úroveň konfliktu medzi dvomi stranami. Ďalší zdroj tvrdí, že niektorí Židia si vystrelili z moslimky, ale to je taktiež nepravdepodobné, keďže ten žart sa spomína v arabskej literatúre (k tejto téme viď článok MÝTUS: Mohamed žil so Židmi v mieri - 1. časť - Banú Kajnuka - pozn. prekl.). Títo Židia kontrolovali trh s remeslami a obchodom a noví moslimskí imigranti v Medine boli remeselníci, takže možno toto bolo dôvodom. Bez ohľadu na to, výsledky boli rovnaké. Po pätnásť dňovom obliehaní ich pevnosti boli vyhnaní a moslimovia sa ujali remesiel. "Banú (kmeň) Kajnuka nemal žiadny pozemok, keďže to boli zlatníci (a výrobcovia brnení). Posol boží si vzal mnoho zbraní, ktoré im patrili, a nástroje ich obchodu." (Tabarí, zv. 7, s. 87).
Ranomoslimský zdroj o kmeni Nadír tvrdí, že Mohamed ich podozrieval z pokusu o úkladnú vraždu, kým on vyberal od kmeňa nejaké krvné peniaze (náhradu za krvipreliatie). Mohamed svojich stúpencov vyzval, aby proti nim bojovali, počas čoho na pätnásť dní v auguste obľahli ich pevnosti. Mohamed sa pustil do ničenia ich paliem. Keďže ich živobytie bolo zničené, vzdali sa a odišli na sever. Mohamed zhabal ich majetok tak, ako si vzal nástroje kmeňa Nadír.
Konečný výsledok všetkého tohto je jasný. Konflikt medzi moslimami a Židmi eskaloval a prorok celého ľudstva sa chystal uvaliť najvyšší trest na posledný zostávajúci veľký židovský kmeň v Medine. A vziať si ich majetok.
Zdroj: W.M. Watt, Muhammad: Prophet and Statesman, Oxford UP, 1961, s. 130-31; 148-51; 166-67; Muhammad at Medina, Oxford UP, 1956; Sajjíd Abul A'la Maudúdí, The Meaning of the Qur'an, zv. 3; Ibn Ishák, Life of Muhammad, preložil A. Guillaume, Oxford UP, 1955, s. 363-64; 437-45. Ibn Ishák (zomrel v roku 767) je podľa súčasných odborníkov hodnotným a dôveryhodným zdrojom, až na nejaké chyby v chronológii a prvky zázrakov. Tabarí, The Foundation of the Community, preložil M. V. McDonald a okomentoval W. M. Watt (SUNYP, 1987), s. 85-87; 156-61. Tabarí (zomrel v roku 923) je taktiež považovaný za dôveryhodný zdroj, až na nejaké chyby v chronológii a prvky zázrakov.
Čo začalo Priekopovú bitku?
Každý konflikt má mnoho príčin, ale jeden bije do očí. Moslimskí nájazdníci narušovali mekkský obchod. Súčasný saudský životopisec Safí ar-Rahmán al-Mubarakpurí vyjadril správnu myšlienku: "...zo strany moslimov bolo múdre, že obchodné trasy vedúce do Mekky dostali pod svoju kontrolu" (s. 201). Následne uvádza zoznam ôsmych nájazdov od roku 623 po bitku pri Badr v roku 624. V každom z nich boli moslimovia agresormi a chceli dosiahnuť veľký cieľ utlmenia mekkského obchodu. Tieto nájazdy, ktorých sa niekedy zúčastňovali stovky mužov, pokračovali odvtedy stále až do Priekopovej bitky. Mekkčania toho mali už dosť. Preto chceli s islamom skoncovať raz a navždy.
Keď sa na to pozrieme z Mohamedovho uhla pohľadu, on chcel svätyňu Kaaba v Mekke a ak si tento cieľ vyžadoval zabrzdenie mekkského obchodu, malo k tomu dôjsť. Dve rané medinské súry, alebo kapitoly (2 a 8), odhaľujú jeho názory. Súra 2:190-196 a 217-218 prikazuje moslimom, aby bojovali proti Kurajšovcom, lebo tento kmeň chcel kontrolovať vlastnú svätyňu, a to aj v prípade, že by to znamenalo zakázať moslimom, ktorí bránia obchodu tohto veľkého kmeňa, navštíviť ju. Ďalej, súra 2:125-129 bez jediného dôkazu vyhlasuje, že tú svätyňu postavil a čistil Abrahám a teraz je monoteista Mohamed najlepším zástupcom tohto patriarchu. Abrahám to tvrdil, kým žil v Mekke (súra 14:35-41). Takže v podstate predtým, než sa svätyni zmocnil dobytím (začiatkom roka 630), patrila Mohamedovi na základe zjavenia. Napokon, v súre 8:30-40 prorok opisuje svoje prenasledovanie v Mekke a dôvody, prečo Kurajšovci nie sú oprávnenými strážcami svätyne. Zakázali ľuďom do nej vstúpiť - nevadí, že asi o osem rokov neskôr prorok zakáže vstup do svätyne pohanom. Všetci arabskí polyteisti budú nútení konvertovať alebo zomrieť.
Nemôžem sa zbaviť dojmu, že keby Mohamed odolal tejto túžbe kontrolovať Kaabu, tak by väčšina konfliktu medzi ním a Kurajšovcami nikdy nevypukla. Ale svätyňa bola obľúbeným miestom náboženskej púte, tak ako by mohol dovoliť polyteistom náboženskú slobodu?
Podieľali sa Židia na rozpútaní Priekopovej bitky? Islamské zdroje tvrdia, že vyburcovali Mekkčanov proti moslimom. Raný životopisec Ibn Ishák tvrdí:
Niekoľko Židov, ktorý sa spolčili proti apoštolovi, medzi nimi boli Sallám b. Abu'l-Hukajk al-Nadír (on bol úkladne zavraždený, takže chronológia alebo jeho uvedenie na tomto mieste je mylné), Jujajj b. Aktab al-Nadír, Kinána b. Abu'l-Hukajk al-Nadír, Hauda b. Kajs al-Va'ilí, Abú Ammár al-Va'ilí s niekoľkými členmi B. (Banú alebo kmeň či klan) Nadír a B. Va'íl šli za Kurajšovcami v Mekke a vyzvali ich, aby sa k nim pridali počas útoku na apoštola, aby sa ho mohli úplne zbaviť (s. 450).
Do akej miery Židia vyprovokovali bitku a do akej miery mali Mekkčania plné zuby moslimského obťažovania, bez provokácie Židov? To nie je jasné. Ale predpokladajme, len kvôli diskusii, že islamské zdroje hovoria pravdu. Títo konkrétni Židia boli hlavnými podnecovateľmi. Na tom napokon nezáleží, a to z nasledujúceho dôvodu.
Je dôležité citovať tieto vyššie uvedené (zložité) mená, lebo dnešní moslimskí polemici, ktorí obhajujú Mohamedovo vyhladenie a zotročenie Židov z kmeňa Kurajza, prehliadajú fakt, že raný islam presne poznal nepriateľských židovských vodcov - menovite. Museli teda byť všetci muži a dospievajúci chlapci popravení a všetky ženy a deti zotročené? Nemohli byť popravení len vodcovia?
Zdroje: Ibn Ishák; Tabarí, The Victory of Islam, preložil M. Fishbein, zv. 8, (1997), s. 6-7. Safí ar-Rahmán Mubarakpurí, The Sealed Nectar: Biography of the Noble Prophet, Darrusalam, 1996, s. 201. Tento životopis bol ocenený prvou cenou Moslimskej svetovej ligy, ale je to viac chválorečenie než objektívny životopis.
Priekopová bitka
Moslimovia vykopali severne od Mediny priekopy a pospájali ich s rôznymi vyvýšeninami (napr. s horou Sal, kopcom v strednej oblasti Mediny) a ostatnými náročnými miestami (napr. močaristou zemou) alebo v ich blízkosti, aby neutralizovali mekkské jazdectvo a aby sa vyhli prudkým bojom muža proti mužovi. Stratégia priekop bola v Arábii nová a rané islamské zdroje ju považujú za dôležitú. Moslimská armáda táborila pod holým nebom južne od priekopy, s Medinou za chrbtom, zatiaľ čo koalícia sa utáborila na sever od priekopy, nasmerovaná k Medine a s horou Uhud za chrbtom. Židia sa stiahli na juh Mediny, otočení ku zadnej strane moslimskej armády.
Hoci boli moslimovia obľahnutí, čo na nich ťažko doliehalo, priekopy fungovali naozaj dobre. Útok jazdectva koalície bol zmarený, až na jeden prienik, ktorý vyšiel nazmar. Mekkčania sa pokúsili zaútočiť na priekopu, ale boli ľahko odrazení. Moslimské zdroje hovoria, že Ali, Mohamedov bratanec a švagor, bojoval v dueli, ktorý vyhral. Bolo vystrelených niekoľko šípov, ale nič sa tým nedosiahlo.
Toto treba zdôrazniť: Nedošlo ku žiadnym bojom ani vojne, čo početne slabším moslimom pomohlo. Raný životopisec Ibn Ishák tvrdí - a súčasní historici s tým úplne súhlasia - že "obliehanie pokračovalo bez ozajstného boja" (s. 454). Raný historik Tabarí súhlasí: "Posol boží a polyteisti zotrvali na svojich pozíciách viac než dvadsať nocí - takmer mesiac - bez toho, aby došlo k vojne medzi vojakmi, okrem strieľania šípov a obliehania" (zv. 8, s. 17). Opäť, súčasní západní bádatelia s týmto tvrdením súhlasia.
Dokonca aj Alláh potvrdzuje v Koráne túto absenciu boja muža proti mužovi vo verši 33:25: Boh odrazil tých, ktorí odmietali veriť, spolu s ich zlobou. Oni nedosiahli žiadne dobro. Boh ušetril veriacich boja. Boh je veru silný a mocný. (Pre podrobnejšiu analýzu viď sekcia "Korán" v tretej časti článku)
Je dôležité uvedomiť si tento fakt, lebo moslimskí polemici vyhlasujú alebo naznačujú, že Židia proti moslimom skutočne bojovali, takže ak ich vyhladili a zotročili, mohli si za to sami. Ale ku žiadnym rozsiahlym bojom nikdy nedošlo a rané zdroje tvrdia, že Židia zostali vo svojich domoch a pevnostiach neďaleko Mediny - to znamená, že zdroje ich nevykresľujú ako niekoho, kto energicky podnikal výpady a odzadu útočil na moslimov.
Napokon, rané zdroje tvrdia, že koalíciu bičovala búrka, čo potvrdzuje aj Korán a z čoho vyplýva, že do boja zasiahli nadprirodzené sily: "Vy, ktorí veríte, spomeňte si na dar Boží vám daný, keď k vám prišli vojaci a my sme na nich poslali vietor a vojakov, ktorých ste nevideli. Boh všetko, čo konáte, vidí." (Súra 33:9).
Skrátka, koalícia, ktorá sa zhromaždila proti moslimom v Medine, klesala na duchu.
Okrem Ibn Isháka a Tabarího je tu dôveryhodný zberateľ a vydavateľ hadísov, Bucharí, viď tu a tu (v obidvoch hadísoch sa píše, že Banú Nadír a Banú Kurajza bojovali proti Mohamedovi, čím porušili svoju mierovú zmluvu, kvôli čomu Mohamed vyhostil kmeň Nadír, no kmeňu Kurajza dovolil zostať v Medine, pričom si od nich nič nevzal, až kým proti nemu opäť nebojovali. Ďalej sa v nich píše, že zabil ich mužov a že ich ženy, deti a majetok rozdelil medzi moslimov, no niektorí z nich prišli za Mohamedom a ten im zaručil bezpečnosť, na základe čoho prijali islam. V závere sa píše, že Mohamed vyhostil z Mediny všetkých Židov - pozn. prekl.). Hadísy sú tradície o Mohamedovi, ktoré nie sú v Koráne.
Dôsledky obliehania
Mekkčania a ich spojenci sa museli stiahnuť, a to aspoň zo štyroch dôvodov.
(1) Ako sme poznamenali v predchádzajúcej časti, moslimovia prijali efektívnu stratégiu: priekopy.
Nebolo možné viesť rozsiahly boj alebo vojnu, čo koalíciu odrádzalo. Je vysoko pravdepodobné, že priemerní vojaci chápali, že si nerozdelia nijakú korisť, čo prispelo k ich pocitu skľúčenosti.
(2) Rané moslimské zdroje tvrdia, že Mohamed sa chystal ponúknuť kmeňu Ghatafán (veľkej časti koalície) jednu tretinu úrody datlí, ak sa stiahnu.
Ale pred touto ponukou sa poradil s dvomi svojimi vodcami a tí povedali, že by nemal uzatvárať túto dohodu. Podľa nich by bolo lepšie postaviť sa koalícii mečom. Táto správa môže, no nemusí byť autentická. Prorok však bol napokon obliehaný takmer mesiac a chcel svojich moslimov zbaviť nátlaku. Hoci k uzavretiu dohody nemuselo dôjsť (a možno sa nad tým nikdy ani neuvažovalo), ten príbeh môže odhaľovať oslabenie v radoch koalície, ktoré Mohamed spozoroval.
(3) Toto oslabenie bolo skutočné a spomína sa v tradícii, ktorú odborníci, zdá sa, akceptujú, aj keď len váhavo.
Nedávny konvertita na islam, Nuajm z kmeňa Ghatafán, sa ponúkol ako dobrovoľník pre čokoľvek nápomocné. Mohamed vysvetlil plán, v ktorom využil Nuajmovo príbuzenstvo s Kurajšovcami a Židmi ako lesť: "Apoštol povedal: 'Si jediný muž medzi nami. Choď a vyvolaj nedôveru medzi nepriateľmi, aby si ich od nás odvrátil, ak to dokážeš, lebo vojna je klamanie'". (Ibn Ishák, s. 458; pozri tiež Bucharí a dva hadísy na začiatku druhej časti článku).
Nuajm najprv šiel za Židmi, ktorí boli jeho spoločníkmi v pití v "dobe nevedomosti". Ľstivo im pripomenul svoje mimoriadne vzťahy a náklonnosť voči nim a povedal im, že útočníci sú cudzinci, takže ak koalícia po boji odíde, no nezíska žiadnu korisť, a ak sa Židia pridajú v boji ku nim, tak zostanú vo svojich domoch v Medine, bez akejkoľvek pomoci, čím budú vydaní napospas osudu a bezmocní. Takže by nemali bojovať po boku koalície, pokiaľ si nevezmú niekoľko rukojemníkov spomedzi niektorých vodcov Kurajšovcov a Ghatafánu, aby sa uistili, že pohanské kmene budú bojovať do samého konca.
Nuajm potom šiel za kurajšovskými polyteistami. Ľstivo im pripomenul svoju náklonnosť voči nim a tiež to, ako sa rozišiel s Mohamedom a oznámil im, že podľa toho, čo počul, Židia oľutovali zhoršenie svojich vzťahov s Mohamedom. Preto prorokovi povedali, že si vezmú niekoľkých vodcov Kurajšovcov ako rukojemníkov, čo by mal byť úskok, ktorý zaručí, že Kurajšovci budú tvrdo bojovať. Ale Židia v skutočnosti odovzdajú rukojemníkov Mohamedovi. Nuajm povedal, že Kurajšovci by tú dohodu nemali kvôli tomuto úskoku prijať. Znamenalo by to koniec obliehania.
Napokon sa Kurajšovci a Židia porozprávali a takmer zahájili plný útok na moslimov, ale rokovania stroskotali. Židia skutočne požiadali o rukojemníkov, aby sa uistili, že Kurajšovci budú bojovať do samotného konca, a (vopred varovaní) Kurajšovci Židov odmietli, lebo sa báli, že Židia zradia šľachticov kvôli Mohamedovi.
(4) Zvieratá koalície zdochýnali.
Tento praktický dôvod stiahnutia koalície je nesporný. Arabi zvyčajne nekŕmili svoje zvieratá, v tomto prípade kone a ťavy, ale nechávali ich pásť sa. Mohamed však Medinčanom prikázal, aby pozbierali úrodu skôr, čím pripravili zvieratá o potravu. A aj keby to neprikázal, pastviny by asi za mesiac zmizli. Zdrojové dokumenty skutočne hovoria Židom, slovami Kurajšovcov a členov Ghatafánu, že "nemali žiaden stály tábor, takže kone a ťavy zdochýnali."
Aby som túto časť zhrnul, môžeme oprávnene povedať, že Mohamed dosiahol veľké víťazstvo takmer bez boja. Mal k dispozícii tritisíc vojakov. Jediný nepriateľský kmeň, ktorý v oblasti zostal, boli Židia. Nuajm, lživý prostredník, mal do určitej miery pravdu. Keď koalícia odišla, Židia zostali bezmocní, početne slabší a sami, bez spojencov. To bola pre nich predzvesť problémov.
Zdroje: Ibn Ishák, s. 458-59; Tabarí, zv. 9, s. 23-24.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára