Dôsledky stiahnutia pre Židov z kmeňa Kurajza
Po stiahnutí koalície boli Židia izolovaní, zatiaľ čo Mohamed mal 3000 džihádistov, čo pre Židov signalizovalo katastrofu. Tragická dráma sa odvíjala v piatich štádiách.
(1) Tradície tvrdia, že kým sa prorok kúpal, zjavil sa mu (nebiblický) anjel Gabriel.
Gabriel mu povedal, že boj sa neskončil. Mohamedovi rozkázal bojovať proti Židom z kmeňa Kurajza.
Keď sa apoštol Alláhov vrátil v deň (bitky) Al-Chandak (t.j. Priekopovej bitky), zložil zbrane a okúpal sa. Vtedy za ním prišiel Gabriel, ktorého hlava bola pokrytá prachom, a povedal, "Zložil si zbrane! Pri Alláhovi, ja som svoje zbrane ešte nezložil." Alláhov apoštol povedal, "Kam (mám teraz ísť)?" Gabriel povedal, "Tadiaľto," ukazujúc smerom k Banú (kmeňu) Kurajza. Tak sa Alláhov apoštol vydal smerom ku nim. (Bucharí; viď obdobný hadís tu).
Tento nasledujúci hadís zmieňuje Gabrielov regiment (moslimských bojovníkov) pochodujúci k pevnostiam Židov.
Vyrozprával Anas: Ako keby som sa díval na prach stúpajúci z ulice Banú Ghanm (v Medine) kvôli pochodu Gabrielovho regimentu, keď sa apoštol Alláhov vypravil k Banú Kurajza (aby na nich zaútočil). (Bucharí; viď tento obdobný hadís: Muslim, číslo 4370, pozri tiež 4371)
Tieto tradície o Gabrielovom vedení sú formulované tak, aby poskytli božskú podporu pre zverstvo, ktoré sa malo čoskoro odohrať. Dnes sa nám to môže zdať vymyslené, ale milióny moslimov to považujú za skutočnosť. Nech je ako chce, jedna vec je jasná. Mohamed si zložil brnenie a užíval si kúpeľ, takže sa necítil bezprostredne ohrozený týmito Židmi. Nezoradili sa do bojového šíku, aby bojovali.
Ale keby sa Mohamed aj cítil ohrozený, prečo Židov nevyhnal? Zanedlho bude islam taký silný, že vyženie všetkých Židov (a kresťanov) z Arabského polostrova (pozri tiež tieto hadísy tu a tu). Mohamed vyhnal dva židovské kmene len pár rokov predtým. V roku 628 dobyl prevažne židovské mesto Chajbar. Preto by bolo nesprávne tvrdiť, že ak Mohamed jednoducho vyhnal Židov, tí by neskôr predstavovali významnú a vážnu hrozbu. Jeho vojenská moc stúpala.
(2) Je zvláštne, že počas Mohamedovho 25-dňového obliehania Židov využil básnika, aby ich urážal.
Prorok povedal Hassanovi, "Urážaj ich (svojimi básňami) a Gabriel je s tebou (t.j. podporuje ťa)." (Prostredníctvom odlišného reťazca iných rozprávačov) Al-Bara bin Azíb povedal, "V deň (obľahnutia) Kurajza povedal apoštol Alláhov Hassanovi bin Thábitovi, "Urážaj ich (svojimi básňami) a Gabriel je s tebou (t.j. podporuje ťa)." (Bucharí)
To je dôkazom, akú hodnotu mala poézia v Arábii siedmeho storočia. V niektorých prípadoch sa to mohlo podobať očierňujúcej kampani, povedané súčasným jazykom. Mohamed však úkladne vraždil básnikov, ktorí sa mu posmievali. Ale teraz, keď mal moc, využil satirického básnika bez obáv z represie. Židov dokonca nazval bratmi opíc, pričom citoval legendu, podľa ktorej boh premenil niektorých neposlušných Židov na opice (Ibn Ishák, s. 461-62).
(3) Židia nekládli silný odpor.
Ako by aj mohli, keď Mohamed práve odolal takej veľkej koalícii a stále velil 3000 džihádistom?
Následne, keď Židia vyjednávali o podmienkach svojej kapitulácie, sa stalo niečo zvláštne. Zavolali muža menom Abú Lubaba, formálneho alebo polovične oddaného moslima, ktorý Mohamedovi mohol odporovať pri niekoľkých príležitostiach. Opýtali sa ho, "Abú Lubaba, myslíš, že by sme sa mali podriadiť Mohamedovmu rozsudku?" Povedal, áno, ale potom gestom znázornil podrezanie hrdla, aby tak naznačil vraždu. Vzápätí však mal pocit, že Mohameda zradil. Ale prečo? Odborníci si nie sú istí. Abú Lubaba možno veril, že naznačil Židom okamžitú smrť, hoci Mohamed chcel tento brutálny čin utajiť. Židia by sa za týchto strašných podmienok odmietli podriadiť. Watt uvažoval, že moslimský prostredník si stál pevne za spojenectvom svojho klanu so Židmi a prezradil priveľa informácií. Tak či onak, treba zdôrazniť nasledovné: Sporné nie je to, čo naznačil gestom, ale to, prečo mal pocit, že zradil Mohameda. Nech je ako chce, znamená to, že výsledok bol istý - ako naznačil rukou cez krk.
Zdroj: Ibn Ishák, s. 462; Watt, Muhammad at Medina, s. 188-89; 214-17.
(4) Mohamed navrhol, aby sa Židia podriadili rozsudku Sa'da bin Muadha.
Bol vodcom veľkého medinského kmeňa Aws (alebo Aus), ktorého niektorí členovia uprednostňovali staré spojenectvá so Židmi. Vodca bol starý muž, ktorý bol zranený počas obliehania. Jeho verdikt bol krátky a jednoduchý - no krvavý a krutý.
Keď bol kmeň... Kurajza pripravený prijať Sa'dov rozsudok, Alláhov apoštol poslal po Sa'da, ktorý mu bol blízky. Sa'd prišiel na ťave a keď sa priblížil, Alláhov apoštol povedal (Ansárom alebo pomocníkom; medinským moslimom - pozn. prekl.), "Postavte sa na počesť svojho vodcu." Potom Sa'd prišiel a posadil sa vedľa Alláhovho apoštola, ktorý mu povedal. "Títo ľudia sú pripravení prijať tvoj rozsudok." Sa'd povedal, "Vydávam rozsudok, že ich bojovníci by mali byť zabití a ich deti a ženy by mali byť zajaté." Prorok následne poznamenal, "Ó Sa'd! Rozsúdil si ich rozsudkom kráľa Alláha (alebo podobným)." (Bucharí; viď obdobné hadísy tu, tu a tu)
Z tejto pasáže treba poukázať na to, že Sa'd bin Muadh sedel vedľa Mohameda. Mal Mohamed nadmerný vplyv na zraneného starého muža, ktorý mal čoskoro zomrieť a stretnúť sa s Alláhom? Mohamed v mešite často kázal o pekelnom ohni. Čiže Sa'd vedel, že zomiera, preto chcel demonštrovať svoju vernosť prorokovi a islamu. Vzhľadom k daným okolnostiam bolo najlepším spôsobom rozhodnúť o smrti a zotročení, maximálnom treste vyjadrujúcom maximálnu vernosť. Sa'd proroka potešil. Krátko po tomto verdikte ten starec naozaj zomrel na svoje poranenie.
Zdroj: Ibn Ishák, s. 463-64; Tabarí, zv. 8, s. 34.
(5) Rozsudok: Smrť sťatím pre asi 300-600 mužov a dospievajúcich chlapcov a zotročenie žien a detí. Ibn Ishák tvrdí, že ich mohlo byť 800-900 (s. 464).
Mohamed mal dosť rozumu na to, aby nechal každý zo šiestich klanov popraviť po dvoch Židoch, aby zastavil všetky krvné pomsty. Zvyšné popravy vykonali pravdepodobne Mohamedovi emigranti z Mekky, keďže hlavy a telá odťahovali do priekop v obchodnej štvrti Mediny.
Zdroj: Watt, Muhammad: Prophet and Statesman, s. 174.
Podľa čoho sa popravcovia rozhodovali, ktorého chlapca zabijú alebo nechajú nažive? Tento hadís poskytuje jasnú odpoveď.
Vyrozprával Atíjja al-Kurazí: Bol som medzi zajatcami z Banú (kmeňa) Kurajza. Preskúmali nás (spoločníci) a tých, ktorým narástlo ochlpenie ohanbia, zabili a tých, ktorým nenarástlo, nezabili. Ja som bol medzi tými, ktorým ochlpenie nenarástlo. (Abú Dawud; viď tiež Ibn Ishák, s. 466).
Tento ďalší hadís naznačuje, že jedna žena bola nepríčetná. Zabili ju.
Vyrozprávala Aiša: Žiadnu ženu z Banú (kmeňa) Kurajza nezabili, až na jednu. Bola so mnou, rozprávala a váľala sa po chrbte a na bruchu od (extrémneho) smiechu, zatiaľ čo apoštol Alláhov... zabíjal jej ľudí mečom. Zrazu nejaký muž zavolal jej meno: Kde je tá žena? Ona povedala: To som ja. Opýtala som sa: Čo je to s tebou? Povedala: Urobila som niečo nové. (Aiša) povedala: Muž ju vzal a odsekol jej hlavu. (Aiša) povedala: Nezabudnem, že sa extrémne smiala, hoci vedela, že ju zabijú. (Abú Dawud) (jednalo sa o ženu menom Binána, ktorá počas útoku moslimov vyhodila z okna mlynský kameň na hlavu moslima lezúceho po stene jej domu. Preto Mohamed prikázal jej sťatie - pozn. prekl.)
Podľa nasledujúceho príbehu si Mohamed nechal jednu ženu.
Apoštol si vybral jednu z ich žien pre seba, Rajhanu bint Amr... jednu zo žien z... Kurajza, a zostala s ním, v jeho moci, až do svojej smrti. Apoštol jej navrhol sobáš a zahalil ju do závoja, ale ona povedala: "Nie, zostanem v tvojej moci, lebo to bude pre mňa a pre teba ľahšie." Tak ju nechal. Keď ju zajali, prejavila voči islamu odpor a držala sa judaizmu. (Ibn Ishák, s. 466)
Zakrátko na to však konvertovala na islam a posol, ktorý o tom upovedomil Mohameda, na túto dobrú správu zareagoval slovami: "Potešilo ho to." Je omyl myslieť si, že toto bol Mohamedov motív pre popravu toľkých Židov, no táto žena bola nepredvídaným, dodatočným prínosom.
Tento hadís napovedá, ako sa rozdelil majetok.
Ľudia dávali niečo zo svojich datľovníkov prorokovi (ako dar), kým nedobyl Banú (kmeň) Kurajza a Banú An-Nadír, na čo im začal oplácať ich láskavosti. (Bucharí; viď obdobný hadís tu)
Presnejšie povedané, Ibn Ishák tvrdí, že korisť sa medzi moslimov rozdeľovala takto:
Potom apoštol rozdelil majetok, ženy a deti... medzi moslimov a v ten deň oznámil podiel pre jazdcov a mužov a vzal si pätinu. Jazdec dostal tri podiely, dva pre koňa a jeden pre seba. Muž bez koňa dostal jeden podiel (s. 466).
Džihádistický jazdec bol zvyčajne bohatší než džihádista bez koňa, čo nám odhaľuje elitárstvo v "rovnostárskom" islame. Od Mekkčanov, ktorí odišli, a ich spojencov nedokázal Mohamed zhromaždiť žiadnu korisť, tak ako mal odmeniť svojich džihádistov?
Majetkom Židov. Okrem podrobností týkajúcich sa toho, ako prorok rozdelil korisť, sa rozdelenie na dvadsať percent pre seba a osemdesiat percent pre svojich bojovníkov podobá "zjaveniu" zoslanom krátko po bitke pri Badr v roku 624. V súre (kapitole) 8:1 a 41, ktoré pojednávajú o tejto bitke, Alláh udeľuje jemu a jeho bojovníkom tieto podiely.
Alláh tiež dovolil džihádistom súložiť so zajatkyňami. Je potrebné preberať túto tému podrobnejšie v súvislosti s týmito židovskými ženami a dievčatami?
Zdroj: Ibn Ishák, s. 464-66; Tabarí, zv. 8, s. 27-41.
Zhrnutie následkov pre Židov
Keďže všetky mená a politika môžu byť mätúce, tu je krátky prehľad faktov uvedených v predchádzajúcej časti "Dôsledky stiahnutia pre Židov z kmeňa Kurajza".
1. Po odchode Mekkčanov a ich spojencov zostali Židia bezmocní a v početnej nevýhode oproti 3000 moslimským džihádistom.
2. Kým Židia vyjednávali s Abú Lubabom o podmienkach kapitulácie, on urobil gesto mieriace na krk, čím naznačil vraždu. To znamená, že prúd udalostí mieril jedným smerom.
3. Sa'd bin Muadh je vodcom kmeňa Aws.
4. Tento kmeň mal staré spojenectvá, nech už boli akékoľvek, so židovským kmeňom Kurajza.
5. Kmeň Aws však bojoval po boku Mohameda.
6. Židia stáli na strane koalície (hoci Židia v skutočnosti nebojovali).
7. Tým sa staré spojenectvá medzi kmeňom Aws a Židmi oslabili.
8. Po Mohamedovom útoku na Židov niektorí členovia kmeňa Aws prosili Mohameda, aby bol zhovievavý, napríklad aby ich vyhostil.
9. Mohamed túto požiadavku o zľutovanie odmietol - kľúčový bod, ktorý podporuje bod číslo 2. O výsledku nemožno pochybovať.
10. Mohamed namiesto toho vymenoval Sa'da bin Muadha, aby vyniesol rozsudok, a každý súhlasil s tým, že bude jeho rozhodnutie rešpektovať.
11. Sa'd nariadil vraždu a zotročenie, čím chcel pred smrťou upevniť svoju oddanosť islamu. Zakrátko nato zomrel na svoje poranenie.
12. Mohamed povedal, že Sa'dov verdikt je rozsudkom "kráľa Alláha." Je správny a spravodlivý. Sa'd ho potešil.
13. Hoci všetci súhlasili s rešpektovaním verdiktu, Mohamed stále neprejavil zľutovanie, zatiaľ čo boli mužom a chlapcom spútavané ruky za chrbtom a stínaní a ženy a deti zotročované. Namiesto toho, aby šiel cestou zľutovania, si vzal jednu peknú, čerstvo "ovdovenú" Židovku.
14. Mohamed získal dvadsať percent židovského majetku (hnuteľného, nehnuteľného a ľudského) a džihádisti dostali osemdesiat percent, ktoré sa mali rozdeliť tak, ako to uzná za vhodné.
Vo všetkých krokoch vedúcich ku zverstvu musíme odhaliť niečo zlé a v tomto prípade je to bod číslo 9. Ako som podotkol, Mohamed mohol poslať Židov do vyhnanstva, tak ako židovské kmene Kajnuka a Nadír pár rokov predtým. Alebo mohol popraviť len vodcov, ak veril, že podnecovali jeho nepriateľov - pokiaľ to skutočne robili, ako tvrdia islamské zdroje.
Niečo nie je v poriadku ani s krokom číslo 13. Hoci všetci súhlasili s rešpektovaním verdiktu, kto by sa mohol sťažovať - oprávnene sťažovať - keby Mohamed prehlásil toto? "Súhlasili sme s rešpektovaním verdiktu náčelníka kmeňa, ale keď som sledoval, ako mužom a chlapcom spútavajú ruky za chrbtom a keď som si všimol všetky tie slzy na tvárach žien a detí, bol som si istý, že nikto by nenamietal, keby sme prejavili zľutovanie, vyhnali ich a popravili len zopár buričov. Napokon, často hovorím, že Alláh je najmilosrdnejší. Stanovujem príklad pre moje spoločenstvo a pre svet!" Ale takéto uvažovanie je len zbožné prianie. Namiesto toho si vzal jednu z krások (čerstvú vdovu).
Prečo neprejavil zmilovanie? Odpoveď sa nachádza v bode číslo 14. Mohamed musel odmeniť svojich džihádistov, keďže od koalície, ktorá odišla, nezhromaždili žiadnu korisť - Alláh mu to v súre 33:27 povolil (viď časť "Korán" v tretej časti článku). A čo robí celú túto epizódu dvojnásobne odpornou je, že Mohamed a jeho džihádisti mohli mať všetok majetok Židov po ich vyhnaní, no napriek tomu si nezvolil túto milosrdnú možnosť. Keby to urobil, vynieslo by mu to všetky peniaze (a novú "nevestu") pochádzajúce od zotročených židovských žien a detí?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára