štvrtok 25. júla 2019

štvrtok 11. júla 2019

Dualita a politický islam


Bill Warner


Od 11. septembra si kladieme otázku: "Čo je skutočný islam?" Odpovede moslimov a západniarov si protirečia a mýlia nás. Existuje však spôsob, ako mať jasno a istotu ohľadom islamu - naším najlepším racionálnym prístupom je vedecká metóda.

Začnime faktom, že celá doktrína islamu sa nachádza v troch textoch: Korán, Síra (Mohamedov životopis) a hadísy (príbehy a anekdoty o Mohamedovi) - islamská trilógia. Korán, tak ako je zoradený, je mätúci, ale dá sa mu porozumieť pomocou vedeckej analýzy.

Prvým krokom je zoradiť verše do správneho časového poradia, zozbierať a roztriediť všetky podobné príbehy. Práve v tomto štádiu vyplávajú na povrch chýbajúce časti alebo diery v dokumente. Život Mohameda vypĺňa a vysvetľuje všetky medzery a všetok zmätok tým pominie. Kľúčom ku Koránu a islamu je Mohamed. Doktrína sa časovo delí na obdobie Mohameda v Mekke (skoršia časť) a Mohameda v Medine (neskoršia časť). V podstate existujú dva Korány, jeden napísaný v Mekke a druhý Korán napísaný v Medine.

Dva Korány sú prvým veľkým rozdelením islamskej doktríny. Fascinujúce je, že dva Korány obsahujú protirečenia. "Vy máte svoje náboženstvo a ja mám svoje náboženstvo" (109:6) je na míle vzdialené od "Ja vrhnem hrôzu do sŕdc tých, ktorí neveria. Udierajte ich ponad krk..." (8:12). Korán ponúka návod, ako tieto protirečenia vyriešiť - neskorší verš je "lepší" než skorší verš. Ale ten skorší verš je taktiež pravdivý. Všetky verše z Koránu sú pravdivé, lebo sú slovami Alláhovými.

Korán definuje islamskú logiku, ktorá je dualistická. Dve protirečiace si veci môžu byť pravdivé. Ak si v unitárnej, vedeckej logike dve veci protirečia, potom aspoň jedna z nich je nepravdivá. V dualistickej logike to tak nie je. Celá doktrína sa vzťahuje na dve triedy ľudí - moslimov a nemoslimov, káfirov. Doktrína, ktorá sa vzťahuje na káfirov, je svojou podstatou politická a len zriedka je neutrálna alebo pozitívna. Časť doktríny, ktorá sa vzťahuje na moslimov, je kultúrna, právna a náboženská.

Druhé veľké rozdelenie islamskej doktríny je na náboženský a politický islam. Je prekvapujúce, aká veľká časť doktríny je politická. Približne 67% mekkského Koránu a 51% medinského Koránu je o politike. Asi 75% Síry je o tom, čo sa stalo káfirom. Zhruba 20% hadísov je o džiháde, politickom čine.

Aj predstava pekla je politická, nie náboženská. V Koráne je 146 častí, ktoré sú o pekle. Len 4% ľudí v islamskom pekle sa tam nachádzajú z morálnych dôvodov ako vražda, krádež alebo lakomstvo. V 96% prípadov je človek v pekle preto, lebo nesúhlasil s Mohamedom. To je politické obvinenie. Skrátka, islamské peklo je predovšetkým politickým väzením. Aby som to zhrnul, islam je extrémne politická ideológia. Musí byť. Mohamed kázal islam ako náboženstvo 13 rokov a získal si 150 stúpencov. Potom, v Medine, sa obrátil na politiku a stal sa prvým panovníkom celej Arábie. Keď zomrel, nemal jediného nepriateľa, ktorý by sa vyjadroval alebo konal proti nemu, čo je veľmi politický výsledok.

Korán v 14 veršoch hovorí, že moslim nie je a nemôže byť priateľom káfira. Toto je čistý dualizmus. Dualizmus Koránu nemá všeobecné vyjadrenia o ľudstve. Celý svet je rozdelený na islam a káfirov. Jediným vyjadrením o ľudstve ako celku je, že celé ľudstvo sa musí podriadiť islamu. Etika je membránou medzi náboženstvom a politikou. V trilógii sú stanovené dva druhy etiky. Jeden je pre moslimov a druhý pre káfirov. Príklady: moslim by nemal okradnúť iného moslima, moslim by nemal zabiť iného moslima, moslim by nemal podviesť moslima.

Ku káfirom sa možno správať dvoma spôsobmi. Možno sa ku nim správať dobre alebo môžu byť okradnutí, zabití či podvedení, ak to podporí islam. Pri viac než jednej príležitosti Mohamed povedal, že káfirom sa smie klamať. Džihád ako politická metóda zabil, okradol a zotročoval káfirov. Toto je dualistický etický systém. Islamský dualizmus sa skrýva za náboženstvo. "Dobré" verše z mekkského Koránu zakrývajú verše o džiháde v medinskom Koráne. Náboženský islam teda chráni politický islam pred skúmaním.

Vedecká analýza nám ukazuje, že existuje politický, rovnako ako náboženský islam. Hádať sa o náboženstvo je zbytočné, ale môžeme hovoriť o politike. Musíme diskutovať o politickom islame, systéme etického a politického dualizmu.