Nikde v Koráne Mohamed moslimom nehovorí, aby milovali ľudí ostatných vierovyznaní. Naproti tomu sú v ňom aspoň tri desiatky veršov, ktoré veriacich vyzývajú na boj proti nemoslimom a asi 500, ktoré hovoria o ich mieste v pekle. Sú z každého obdobia Mohamedovho života, roztrúsené po 87 zo 114 kapitol Koránu.
Aby ste si to vedeli predstaviť, takmer jeden z dvanástich veršov v Koráne naznačuje, že Alláh nenávidí nemoslimov do takej miery, že ich bude naveky mučiť hroznými spôsobmi. Súry, ktoré sa o tomto zmieňujú, tvoria asi 76% celkového obsahu Koránu. Ak Alláh stvoril neveriacich len preto, aby slúžili ako palivo pre pekelný oheň, moslimovia majú málo dôvodov veriť, že ich životy majú na tomto svete nejakú hodnotu.
Korán
Ako sme už spomenuli, v 87 súrach je takmer 500 veršov, ktoré hovoria o pekle. Toto je len ukážka:
40:71-72 - "Keď budú na ich krkoch okovy a reťaze, keď budú ťahaní, do vriacej vody a potom v ohni budú pálení."
22:19-21 - "Pre tých, ktorí odmietli veriť, je odseknutý odev z ohňa, ponad ich hlavy sa bude liať vriaca voda. Bude ňou tavené to, čo je v ich bruchách aj ich kože. Budú pre nich určené prúty zo železa."
4:56 - "Tí, ktorí odmietli veriť v naše znamenia, tým dáme horieť v ohni. Vždy, keď sa ich kože spečú, vymeníme im ich za kože iné, aby tak okúsili trápenie. Boh je veru mocný a múdrosťou oplýva."
56:92-94 - "Ale ak by patril medzi tých, ktorí za lož označujú a v blude sú, potom ich pohostením bude voda vriaca a horenie v pekle."
9:73 - "Prorok! Bojuj usilovne proti tým, ktorí veriť odmietajú a s pokrytcami a buď na nich prísny. Ich útočišťom bude peklo a je to veru koniec zlý."
66:9 - "Prorok, bojuj usilovne proti neveriacim i proti pokrytcom a buď na nich prísny. Ich príbytkom bude peklo. Je to veru koniec zlý."
8:55 - "Najhoršími z tých, čo po zemi chodia, sú u Boha tí, ktorí odmietli veriť a veriť ani nebudú."
9:30 - "A Židia povedali: "'Uzajr je syn Boží!" A kresťania povedali: "Mesiáš je syn Boží!" To sú ich slová prednesené ich vlastnými ústami. Napodobňujú slová tých, kto boli neveriaci pred nimi. Nech Boh proti nim bojuje! Do akej lži to upadli!"
4:52 - "To sú tí (kresťania), ktorých Boh preklial..."
4:47 - "Vy, ktorým bola daná Kniha, uverte v to, čo sme zoslali, potvrdzujúce to, čo máte, prv než zmažeme stopy tvári, a tak ich vrátime k ich zadnej časti alebo ich prekľajeme tak, ako sme prekliali Ľudí soboty. A Boží príkaz sa naplní."
5:60 - kvôli tomuto veršu sú niektorí moslimovia neslávne presvedčení, že Židia sú potomkami prasiat a opíc, keďže sa v ňom píše, že Alláh na ne v minulosti premenil (prinajmenšom) hriešnych Židov (pozri tiež 2:65).
Korán tiež obsahuje desiatky veršov, ktoré výslovne opisujú Židov v tých najodpornejších a najnenávistnejších pojmoch.
Hadísy a Síra
V tradíciách sa nachádzajú stovky veršov hovoriacich o násilí a nenávisti voči nemoslimom, najmä o Alláhovom silnom odpore voči nim, ktorý sa prejavil v jeho plánoch na ich večné fyzické mučenie.
Sahíh Bucharí (54:487) - Niekto sa opýtal, "Ó Alláhov apoštol. Tento (obyčajný) oheň by stačil (na mučenie neveriacich)." Alláhov apoštol povedal, "Oheň (pekelný) má o 69 častí viacej než obyčajný (pozemský) oheň a každá časť je taká horúca, ako tento (pozemský) plameň." Inými slovami, obyčajný oheň nie je dostatočne horúci na to, aby ním boli mučení nemoslimovia. Preto je oheň v pekle 69-krát horúcejší.
Sahíh Bucharí (2:28) - Ženy tvoria väčšinu obyvateľov pekla. (Slabý hadís, Kanz al-ummal, 22:10, dokonca naznačuje, že 99% žien pôjde do pekla.)
Sahíh Muslim (40:6831) - Nemoslimovia dostanú v pekle tenkú kožu, aby sa predĺžila ich agónia (predtým, ako dostanú novú kožu na nové kolo mučenia - koránový verš 4:56).
Sahíh Bucharí (59:727) - Alláhov apoštol (povedal)... "Nech Alláh prekľaje Židov a kresťanov." Toto povedal Mohamed na smrteľnej posteli a bola to jedna z posledných vecí, ktoré vôbec povedal.
Ibn Ishák, str. 241 - "Židia sú národ klamárov... (Židia) sú zradní, klamúci a zlí ľudia."
Poznámky
Spravodlivosť by sme v Alláhovej povahe hľadali ťažko. Nielen že sa zdá, že boh islamu neprimerane trestá ľudí za obyčajnú nevieru, ale vytvára ich výslovne preto, aby neboli ničím iným než "palivom pre peklo" (Korán 72:15) a vlastne ich "uvádza do bludu" (Korán 14:27) (pozrite tiež verše 74:31 a 18:17), hoci dokáže každého správne usmerniť (16:9). Dobré skutky sú človeku na nič (Korán 18:104-106). Alláh dokonca posiela manželky "tých, ktorí krivdili", do pekla, bez ohľadu na ich vinu (Korán 37:22).
Skutky moslimov často odrážajú túto nenávisť voči neveriacim. Tí, ktorí zabíjajú, to robia preto, lebo veria, že im to povoľuje náboženstvo. Ostatní oslavujú alebo mlčky podporujú teroristické útoky. Hlavný prúd moslimov sa nikdy príliš neznepokojuje kvôli teroru (každú takú udalosť zvyčajne obracajú, aby zo seba robili chúďatá). Dokonca aj masovú vraždu z 11. septembra niektorí oslavovali (hoci mnohí iní ju odsúdili).
S nenávisťou potvrdenou takmer 500 veršami hovoriacimi o Alláhovom hneve voči neveriacim musia byť snahy o vydolovanie tých ojedinelých diamantov, ktoré hovoria o láske a tolerancii, skutočnou štúdiou selektívneho vyberania. Také výklady zvyčajne začínajú divokým básnením, ktoré je len zriedkavo presvedčivé (t.j. "nasledovné verše úplne zboria všetky klamstvá o tom, že islam obhajuje či propaguje nenávisť. Ukazujú úplný rešpekt ľuďom rôzneho vierovyznania a pôvodu...").
Títo apologéti bežne ignorujú ostatné, oveľa rozšírenejšie verše, ktoré kážu nenávisť, smrť a záhubu. Ignorujú tiež históriu islamu a jeho zaradenie neveriacich do kategórie treťotriednych občanov, s daňami a diskrimináciou zakorenenou v Koráne a Mohamedových tradíciách. Čo je dôležitejšie, zabúdajú sa zmieniť o tom, že tieto verše pochádzajú zo skoršieho časového obdobia a sú zrušené neskoršími.
Vezmime si najobľúbenejší príklad, Korán (2:62) - "Veru tí, ktorí uverili, a tí, ktorí sú Židia, kresťania a Sabejci , tí, ktorí uverili v Boha a v deň súdny a konali zbožné skutky - tí nájdu odmenu u Pána svojho a nemusia mať strach a nebudú zarmútení." Toto znie ako tolerancia ostatných vierovyznaní. Ale aj toto je z najranejšej medinskej súry (tej istej, ktorá slávne hovorí o "žiadnom donútení v náboženstve"; narážka na verš 2:256 - pozn. prekl.).
Ten verš bol "zjavený" krátko potom, ako bol Mohamed a jeho 100 stúpencov vyhnaných z Mekky a zúfalo potrebovali utvoriť spojenectvá s ľuďmi okolo seba vo svojom novom domovskom meste, Medine. Väčšina ich susedov neboli moslimovia a keby Mohamed a jeho malá skupina upovedomila ľudí okolo seba o ich náboženskej menejcennosti a konečnej záhube, nemali by príležitosť získať moc. Pre porovnanie, 9. a 5. súra patria k najintolerantnejším z Koránu a považujú sa tiež za posledné rozprávania.
Zdá sa, že toto isté platí o súre 3, ktorá si protirečí. Verš 151 odsudzuje kresťanov do pekla za vieru v trojicu, zatiaľ čo verše 113-116 hovoria, že patria k ľuďom knihy, ktorí veria v Alláha a posledný deň a patria "medzi zbožných". Aby však zostal na bezpečnej strane, Mohamed vo verši 118 varuje, aby si moslimovia "nebrali za blízkych dôverníkov nikoho mimo seba". Pomôže nám tiež, keď si zapamätáme, že táto súra bola ranou medinskou súrou, rovnako ako súra 2, ale nasledovala po bitke pri Badr a objavila sa v čase, keď moslimovia získavali v spoločenstve silu a mohli si dovoliť byť arogantnejší.
Celkovo vzaté, žiadne iné náboženstvo na svete nemá mandát, ktorý má islam, aby politicky a kultúrne ovládal ľudí iných vierovyznaní. Podľa deviatej súry Koránu a rôznych hadísov majú byť nemoslimovia podrobení a donútení platiť peniaze moslimom. Islamské právo (šaría) upravuje nielen záležitosti moslimov, ale aj nemoslimov. Stanovuje súbor pravidiel, ktoré systematicky diskriminujú ľudí ostatných náboženstiev, odopiera im zákonné práva, obmedzuje ich náboženské zvyky a dokonca určuje, kde si môžu stavať domy.
Jedným z bežnejších trikov, ktorými dnešní moslimovia klamú skutočne naivných ľudí je, keď povedia, že Mohamed dával svojim stúpencom pokyny milovať, nie nenávidieť. Toto je čiastočne pravda. Existuje hadís, ktorý moslimom hovorí, aby neprechovávali nenávisť a neubližovali slovami ani činmi (Sahíh Muslim 1:65), ale z kontextu a presnej formulácie je veľmi zjavné, že to platí v moslimskej komunite vo vzťahu veriaceho ku ostatným moslimom. Nie sú to príkazy upravujúce moslimove povinnosti voči všeobecnému spoločenstvu.
Ďalšia hra, ktorú moslimskí učenci hrajú, aby si vynahradili chýbajúce verše týkajúce sa všeobecnej lásky, je odvolávanie sa na verše v Biblii. Títo učenci predpokladajú, že vzhľadom k tomu, že islam sa zakladá na dvoch skorších náboženstvách, judaizme a kresťanstve, zdedil myšlienky mieru, lásky a tolerancie v Novom zákone, ktoré v Koráne chýbajú.
Ale, samozrejme, moslimovia sa neučia úplne veriť v Starý a Nový zákon. Neučia sa tieto texty naspamäť ako Korán. Medzi Koránom a Bibliou tiež existujú mnohé historické a teologické protirečenia, od trojice po vykúpenie. Napríklad, Korán tvrdí, že k ukrižovaniu nikdy nedošlo - čo takmer nikto iný nepopiera. Samozrejme, tvrdí, že Ježišova matka bola sestrou Mojžiša, keďže tie postavy majú rovnaké mená, hoci ich delí najmenej 13 storočí (netreba ani hovoriť, že Korán skutočne nie je najlepším zdrojom pre židovsko-kresťanskú teológiu).
Skrátka, je veľmi neúprimné, keď moslimovia zapĺňajú chýbajúce miesta svojho náboženstva vyberaním toho, čo chcú, z ostatných náboženstiev, aby vhodne držali krok s dobou (toto je zvlášť netaktné vzhľadom ku prenasledovaniu nemoslimského obyvateľstva, ktorého sa moslimskí panovníci v histórii dopúšťali). Mohamed si zvolil, že o všeobecnej láske a bratstve toho povie iba veľmi málo, no povedal toho toľko veľa o zabíjaní a večnej záhube.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára