Mohamed a desať Mekkčanov

 

Silas

Abstrakt

Keď Mohamed dobyl Mekku, prikázal popraviť 10 ľudí. Väčšinu z nich popravili, iných z rôznych dôvodov ušetrili. Tento článok skúma, kto a prečo bol popravený a konečný výsledok pre každého človeka, ktorého Mohamed prikázal zavraždiť.

Úvod

Ako Mohamedova moc stúpala, začínal na dosiahnutie svojich cieľov využívať násilie. Prikázal zavraždiť niekoľkých ľudí. Vraždy však nevykonal sám; mal ľudí, ktorí boli ochotní vykonať ich zaňho.

Mohamed pochodoval na Mekku s armádou o sile najmenej 10 000 vojakov. Boli to nezlomní, horliví moslimovia. Mekkskí vodcovia si nemysleli, že by mohli Mohamedovu armádu poraziť, preto sa mu vzdali. Mohamed Mekku nezničil, ani nevyvraždil jej obyvateľov, ale pamätal si niektorých svojich osobných nepriateľov a nariadil ich popravu. Mohamed niektorých z týchto ľudí nenávidel iba preto, že sa mu kedysi posmievali.

Pozadie

Chcem vám poskytnúť zopár informácií o použitých zdrojoch. Používam hlavne tri moslimské zdroje:

1) „hadísy“ (tradície) Bucharí, Muslim a Abú Dawud,

2) „Sírat Rasúl Alláh“, pôvodne napísaný Ibn Ishákom a neskôr rescended Ibn Hišámom,

3) a „Kitáb al-Tabakát al-Kabír“ od Ibn Sa'da

4) „23 rokov – štúdia Mohamedovej prorockej kariéry“ od Alího Daštího.

Daští bol šiitsky moslimský učenec. Zavraždil ho vo veku asi 85 rokov moslim, ktorý ovládol Irán. Hoci Daští nereprezentuje sunnitskú odnož islamu, venoval sa problémom, ktorým sa aj ja venujem v tomto článku a jeho výskum považujem za presvedčivý a dobre podložený. Niet pochýb, že mal prístup ku oveľa väčšiemu počtu islamských zdrojov než ja. Takže hoci niektorí sunnitskí moslimovia môžu namietať, že citujem šiitskeho učenca, som toho názoru, že jeho poznámky ku vraždám v Mekke sú v súlade s informáciami, ktoré som našiel v hadísoch, Síre a Tabakáte. V každom prípade, moje hlavné argumenty sa nezakladajú na Daštího práci, ale jeho poznámky potvrdzujú môj vlastný výskum a závery.

Všetci autori týchto zdrojov boli moslimovia a všetky z prvých troch prác sú v sunnitskej odnoži islamu uznávané. Samozrejme, žiadna z nich sa nepovažuje za rovnú Koránu. Povedal by som, že poradie autenticity je 1) hadísy, 2) Síra, 3) Tabakát.

Hadísy sú tradície, slová a skutky Mohameda. Síra aj Tabakát sú Mohamedove životopisy. Oba boli napísané dávno pred vznikom hadísov. Oba obsahujú množstvo materiálu, ktorý potvrdzujú hadísy a Korán.

Pri citovaní týchto zdrojov niekedy uvediem vlastné poznámky ako krátke vysvetlenie, aby ste rozumeli kontextu. Moje poznámky budú v hranatých zátvorkách.

Všimnite si, že pôvodní autori alebo prekladatelia týchto zdrojov často používali zátvorky. Budem ich používať aj ja, v štandardnej podobe, v akej sa objavujú v ich texte.

Poznámka ku Sírat Rasúl Alláh:

Síru preložil do angličtiny A. Guillaume. Bol to uznávaný odborník na islam. Napísal o islame mnoho kníh. Bol profesorom arabčiny na univerzite v Londýne, členom Arabskej akadémie v Damasku a Kráľovskej akadémie v Bagdade. Na preklade Síry s ním pracovalo niekoľko arabských moslimských akademikov. Guillaume bol odborník a nijakým spôsobom sa Mohameda nesnažil zdiskreditovať. Chcel iba vyhotoviť čo najlepší možný preklad. Navyše, existuje kniha napísaná moslimskými apologétmi, ktorí citujú z jeho prekladu Síry.

Poznámka ku Tabakátu:

Tabakát preložil do angličtiny S. Moinul Haq, Pakistanec. Jeho prácu vydala Pakistanská historická spoločnosť. Vyšla v dvoch zväzkoch. Jej názov znamená „Kniha veľkých tried“. Tiež je to v podstate životopis Mohameda.

Mohamed a vraždenie v Mekke – podrobnosti

Mohamed po dobytí Mekky prikázal popraviť desiatich ľudí. Tu je zoznam mien uvedený v „Tabakáte“ od Ibn Sa'da.

Citát z Tabakátu, zväzok 2, strana 168.

„Apoštol Alláhov vstúpil cez Adhachir (do Mekky) a zakázal bojovať. Prikázal zabiť šiestich mužov a štyri ženy a boli to (1) Ikrima Ibn Abí Džahl, (2) Habbár Ibn al-Aswád, (3) Abd Alláh Ibn Sa'd Ibn Abí Sarh, (4) Mikjas Ibn Sabába al-Lajtí, (5) al-Huvajrit Ibn Nukajz, (6) Abd Abbá Ibn Hilál Ibn Chatal al-Adramí, (7) Hind Bint Utba, (8) Sára, mawlát (oslobodená otrokyňa) Amr Ibn Hášima, (9) Fartana a (10) Kariba.“

Síra a Tabakát príležitostne používajú rôzne mená pre tú istú osobu. Jedná sa napríklad o osobu číslo 3 na vyššie uvedenom zozname. Rozdiely v mene sú spôsobené veľkým počtom rodinných príslušníkov uvádzaných pre dané meno a anglickým prekladom.

Začnime osobou číslo 3 zo zoznamu. Síra potvrdzuje zoznam z Tabakátu. A Síra uvádza viac podrobností o čísle 3. Uvidíte, že tento muž bol nakoniec takmer popravený, ale mal šťastie, lebo Mohamedovi muži nevedeli čítať jeho myšlienky! Tento príklad nám umožní nahliadnuť do Mohamedovej mysle.

Citát zo Síry, strana 550.

„Apoštol svojim veliteľom pri vstupe do Mekky prikázal, aby bojovali len proti tým, ktorí kladú odpor, s výnimkou niekoľkých ľudí, ktorých mali zabiť, aj keby ich našli pod záclonami Kaaby. Medzi nimi bol Abdulláh Sa'd, brat z B. Amir Luajj. Dôvodom, prečo ho mali zabiť, bolo, že bol moslimom a zapisoval zjavenia; potom sa stal odpadlíkom, vrátil sa ku Kurajšovcom [do Mekky] a ušiel k Uthmánovi Affánovi, ktorému bol nevlastným bratom. Ten ho ukrýval dovtedy, kým sa situácia v Mekke neupokojila a potom ho priviedol ku apoštolovi a požiadal ho, aby mu udelil imunitu. Tvrdí sa, že apoštol dlhú chvíľu mlčal, kým napokon [Mohamed] nepovedal áno [čím Abdulláha ušetril od popravy].

Keď Uthmán odišiel, [Mohamed] svojim spoločníkom sediacim okolo povedal, 'Bol som ticho, aby sa jeden z vás postavil a odsekol mu hlavu!' Jeden z ansárov povedal, 'Tak prečo si mi nedal znamenie, ó, apoštol boží?' Odpovedal, že prorok nezabíja ukazovaním prstom.“

Ibn Sa'd potvrdzuje slová Ibn Isháka a na strane 174 píše:

„Niekto z al-Ansár sľúbil, že zabije Ibn Abí Sarha [už spomínaného Abdulláha], ak ho uvidí. Uthmán, ktorému bol (Ibn Abí Sarh) nevlastný bratom, prišiel a prihovoril sa zaňho u proroka. Ansár čakal na signál od proroka, aby ho zabil. Uthmán sa zaňho prihovoril a nechal ho [Mohamed] ísť. Apoštol Alláhov ansárovi povedal, 'Prečo si nesplnil svoj sľub?' On povedal, 'Ó, apoštol Alláhov! Mal som ruku na rukoväti meča a čakal som na tvoj signál ku zabitiu!' Prorok povedal, že signalizovanie by bolo porušením viery. 'Prorokovi sa nepatrí niečo signalizovať.'“

Diskusia

Preskúmajme tento prípad. Abdulláh Sa'd zapisoval Mohamedove zjavenia, čiže Korán. Neskôr sa stal odpadlíkom, opustil islam a vrátil sa do Mekky. Keď Mohamed dobyl Mekku, udelil všeobecnú amnestiu s výnimkou niekoľkých konkrétnych ľudí, ktorých chcel zabiť. Abdulláh Sa'd je prvým z tejto zmienenej skupiny.

Alí Daští uvádza ďalšie poznámky. Nemám všetky zdroje odkazov, ktoré mal Daští, ale lepšie pochopíte dôvod, prečo Mohamed prikázal zavraždiť Abdulláha.

Z knihy Alího Daštího „23 rokov – štúdia Mohamedovej prorockej kariéry“, strana 98.

„Posledným menovaným človekom [na zozname ľudí určených na likvidáciu] bol jeden z pisárov zamestnaných v Medine na zapisovanie 'zjavení'. Pri niekoľkých príležitostiach zmenil s Mohamedovým súhlasom záverečné slová veršov. Napríklad, keď Mohamed povedal, 'A boh je všemohúci a múdry', Abdulláh Sarh navrhol 'vševediaci a múdry', voči čomu prorok nemal námietky. Po niekoľkých takýchto zmenách sa Abdulláh zriekol islamu z dôvodu, že keby boli zjavenia od boha, nemohli by sa zmeniť na podnet pisára, akým je on sám. Po svojom odpadnutí od viery šiel do Mekky a pridal sa ku Kurajšovcom.“

Takže tu vidíte pozadie príkazu ku vražde Abdulláha. Predstavoval hrozbu pre dôveryhodnosť Koránu. Bol to moslim, pracoval s Mohamedom pri zapisovaní Koránu a z času na čas navrhol nejaké drobné zmeny. Napokon si Abdulláh uvedomil, že keby boli zjavenia naozaj od boha, žiadne zmeny na návrh obyčajného pisára by neboli prípustné. Vtedy si uvedomil, že islam je falošný a vrátil sa do Mekky. Potom, ako Mohamed dobyl Mekku a vydal rozkaz na jeho zabitie, sa ukryl u Uthmána, jedného z najbližších Mohamedových spoločníkov. Neskôr Abdulláh žiadal milosť. Mohamed chcel, aby ho niektorý z jeho mužov na mieste zabil, ale oni to nevedeli, lebo nevedeli čítať Mohamedove myšlienky. Preto ho Mohamed nakoniec omilostil.

Za povšimnutie stojí, že Ibn Hišám uvádza (v poznámke 803), že Abdulláh sa opäť stal moslimom a po čase získal politickú funkciu. Bol to prípad v duchu „ak ich nevieš poraziť, pridaj sa ku nim.“

Moslimovia môžu povedať, „nuž, Mohamed ho prikázal zabiť, ale prijal jeho pokánie a nechal ho nažive.“ O tom niet pochýb. Mohamed skutočne chcel, aby zomrel, no nestalo sa to tak, ako chcel.

Musím tu uviesť svoj komentár. Mohamedovo uvažovanie je naozaj namyslené a iracionálne. Vydal výnos, aby bol popravený muž, no nepodarilo sa mu ho uskutočniť, lebo nechcel dať signál rukou? Prečo ho Mohamed nezabil sám? Ak tento muž spáchal taký zločin, za ktorý by mal zaplatiť životom, prečo Mohamed nedohliadol na to, aby bol jeho rozsudok smrti vykonaný?

Ukazuje nám to, že Mohamed vydával rozkazy tak, ako mu napadlo. Tento muž nespáchal žiaden vážny zločin. Mohamed ho chcel zabiť z osobných dôvodov. Ľudia žili či zomierali v závislosti od Mohamedovej nálady.

Doteraz sme preskúmali jeden príkaz k poprave. Mohamed prikázal popraviť Abdulláha, ale ten mal šťastie, lebo Mohamedovi muži mu nevedeli čítať myšlienky.

0 z 1 (0 zabitých z 1 na zozname).

Pokračujme však v Síre a nadviažme na miesto, kde som skončil na strane 550.

„Ďalším [koho bolo treba zabiť] bol Abdulláh Chatal z B. Tajm b. Ghálib. Stal sa moslimom a apoštol ho vyslal, aby vyberal daň v spoločnosti jedného z ansárov. Bol s ním oslobodený otrok, ktorý mu slúžil (bol to moslim). Keď sa zastavili, prikázal tomu otrokovi zabiť kozu a pripraviť jedlo a potom šiel spať. Keď sa zobudil, zistil, že muž neurobil nič, preto ho napadol, zabil a odpadol od viery. Mal dve dievčenské speváčky, Fartanu a jej priateľku, ktoré spievali posmešné piesne o apoštolovi, preto prikázal, aby ich zabili s ním.“

Zastavme sa tu a preskúmajme tento odsek. Mohamed prikázal zabiť muža, ktorý odpadol od viery, spolu s jeho dvomi dievčatami. Chatal mal byť zabitý nie preto, že zabil jeho otroka, moslima, ale preto, že odpadol od viery. Islamské právo nedovoľuje zabiť moslima za zabitie otroka. Mohamed tiež prikázal zabiť dve dievčatá za spievanie posmešných piesní o ňom. Pamätajte, že tie piesne o Mohamedovi spievali pred rokmi. Teraz prišiel čas Mohamedovej odplaty. Tieto dievčenské otrokyne neboli hrozbami pre islam, ani pre nový islamský štát. Boli to len dievčenské otrokyne. Mali ich popraviť len preto, že spievali hlúpu pieseň o Mohamedovi. Viac si o nich povieme o pár odsekov nižšie.

Všimnite si, že Chatal je na zozname Ibn Sa'da pod číslom 6.

Teraz vám poskytnem informácie o Chatalovi z knihy Ibn Sa'da, zväzok 2, strana 172 a ďalej. Nebudem uvádzať reťazec rozprávačov.

Str. 172: „Apoštol Alláhov vstúpil do Mekky v roku víťazstva a na hlave mal helmu. Potom si ju dal dole. Ma'n a Músa Ibn Dawud vo svojej verzii povedali: Niekto za ním prišiel a povedal, 'Ó, apoštol Alláhov! Ibn Chatal sa pevne drží záclon al-Kaaby.' Na to apoštol Alláhov povedal: 'Zabite ho.'“

Str. 173: „...zabite ich, kdekoľvek ich nájdete.“

Teraz pokračujme Bucharího hadísom o Chatalovi, zväzok 5, číslo 582.

„Vyrozprával Anas bin Málik: V deň dobytia prorok vstúpil do Mekky a na hlave mal helmu. Keď si ju zložil, prišiel za ním muž a povedal, 'Ibn Chatal sa drží záclony Kaaby.' Prorok povedal 'Zabite ho.'“

Chatal nemal toľko šťastia ako Abdulláh. Ibn Sa'd na strane 174 píše:

„Vskutku apoštol Alláhov prikázal (svojim stúpencom) v deň víťazstva zabiť Ibn Abí Sarha, Fartanu Ibn al-Zibr'ru a Ibn Chatala. Abú Barza prišiel a videl ho (Ibn Chatala) pevne držať záclony al-Kaaby. Rozpáral mu (Abú Barza) brucho.“

Takže tu máme muža popraveného za odpadlíctvo od islamu. Všimnite si, že sa stal odpadlíkom, kým žil v Medine, nie v Mekke.

1 z 2.

Teraz preskočím na stranu 551 v Síre, aby som dokončil príbeh dievčenských otrokýň.

„Pokiaľ ide o dve spievajúce dievčatá Ibn Chatala, jednu zabili a druhá ušla, až kým apoštola nepožiadali, aby jej dal imunitu, čo aj urobil.“

Takže jedno dievča zavraždili a druhé ušlo. Keď Mohamed poľavil, poprosila ho o odpustenie a udelil jej imunitu.

Takže jedna z dievčenských otrokýň ušla a druhú popravili. Neskôr to žijúce dievča požiadalo o odpustenie a bolo jej odpustené. Toto nám opäť ukazuje, že Mohamed udeľoval tresty smrti náhodne. Posmievali sa mu a zaplatili za to (jedna svojím životom). Neskôr, keď sa Mohamed cítil bezpečnejšie, odpustil druhému dievčaťu.

2 zo 4.

V Síre na strane 551 sa píše:

„Ďalším bol al-Huvajrit Nukajz Wahb Kusajj, jeden z tých, ktorí ho v Mekke urážali... Al-Huvajrita zabil Alí [Mohamedov zať].“

Čo tu vidíme? Tohto chlapíka zavraždili preto, lebo urážal Mohameda. Ibn Hišám poznamenáva [804], že Huvajrit poháňal ťavu, na ktorej sa viezli Mohamedove dve deti. O pár rokov za to zaplatil životom.

3 z 5.

Pokračujme v Síre na strane 551:

„Ďalším [koho mali zabiť] bol Mikjas Hubaba, lebo zabil ansára, ktorý nechtiac zabil jeho brata, a vrátil sa ku Kurajšovcom ako polyteista.“

Na strane 492 o tom nájdeme zmienku:

„Mikjas Subába prišiel z Mekky ako moslim, preto vyhlásil, 'Prichádzam za tebou ako moslim usilujúci sa o krvnú pomstu za môjho brata, ktorého omylom zabili.' Apoštol prikázal, aby vykonal krvnú pomstu za svojho brata Hišáma a na chvíľu sa zastavil u apoštola. Potom napadol vraha svojho brata, zabil ho a vrátil sa do Mekky ako odpadlík.“

Tento chlapík sa zjavne stal moslimom a chcel sa pomstiť mužovi, ktorý nechtiac zabil jeho brata. Mohamed mu to dovolil. Mikjas následne zabil moslima, ktorý omylom zabil jeho brata. Potom opustil islam a vrátil sa do Mekky. Keďže trestom za opustenie islamu je smrť, Mohamed ho dal zabiť.

4 zo 6.

Pokračujme v Síre na strane 551:

„A Sára, oslobodená otrokyňa jedného muža z [kmeňa] Abdul-Muttaliba a Ikrima Abú Džahl. Sára ho [Mohameda] v Mekke urážala. Pokiaľ ide o Ikrimu, ten ušiel do Jemenu. Jeho žena Umm Hakím b. Hišám sa stala moslimkou a žiadala preňho imunitu, ktorú mu apoštol udelil. Išla ho hľadať do Jemenu, priviedla ho ku apoštolovi a prijal islam.“

Tu sú dvaja ďalší, jeden zabitý, jeden omilostený. Nevieme, čo Ikrima urobil, že si zaslúžil trest smrti. Ibn Hišám neskôr na strane 551 uvádza, „Podobne, Sára, ktorá žila až do čias Umara, kedy ju vojak na koni ušliapal a zabil v údolí v Mekke. Aj-Huvajrita zabil Alí.“

Poznámka na okraj – existuje hadís, ktorý vyrozprával Ikrima – Sahíh Bucharí, zväzok 9, číslo 57:

Vyrozprával Ikrima: Ku Alímu [Mohamedovmu zaťovi a štvrtému kalifovi] priviedli niekoľkých ateistov a on ich upálil [na smrť]. Správa o tejto udalosti sa dostali ku Ibn Abbásovi, ktorý povedal, „Keby som bol na jeho mieste, neupálil by som ich, lebo Alláhov apoštol to zakázal slovami, 'Nikoho netrestajte Alláhovým trestom [ohňom].' Zabil by som ich podľa výroku Alláhovho posla, 'Ak niekto vymení svoje islamské náboženstvo za iné, zabite ho.'“

5 z 8.

Aký máte pocit zo slobody vierovyznania? Mali by byť ľudia zabití len za to, že chcú opustiť islam? Mohamed povedal, že by mali byť zabití.

Číslo 2 na zozname Ibn Sa'da je pravdepodobne muž spomínaný v hadíse Sahíh Bucharí, zväzok 5, číslo 662. Habbár Ibn al-Aswád Al-Ansí. Zavraždili ho v Jemene.

6 z 9.

Číslom 7 na zozname Ibn Sa'da bola Hind Bint Utba. Bola to manželka Abú Sufjána. Daští uvádza, že Mohamed kedysi vydal rozkaz zabiť Sufjána. Bol veľkým vodcom v Mekke. Bojoval proti Mohamedovi v boji. Krátko predtým, ako Mohamed dobyl Mekku, šiel Sufján za Mohamedom a donútili ho buď prijať islam alebo zomrieť. Sufján prijal islam. Následne prijala islam aj Hind Bint Utba a bola ušetrená. Hind predtým znesväcovala mŕtvoly moslimov po bitke pri Uhud. Dokonca vyrezala pečeň jednému mŕtvemu moslimovi, odhryzla z nej kúsok a vypľula ho. Urážala tiež Mohameda a ostatných porazených moslimov, keď opúšťali bojové pole.

Žiadala o odpustenie a bolo jej odpustené.

6 z 10.

Zhrnutie

Vidíme, že niektorí z týchto ľudí boli zavraždení len preto, že odmietli Mohameda a posmievali sa mu. Iní mali byť popravení, lebo mysleli vlastnou hlavnou a opustili islam. Väčšina z týchto ľudí nikdy proti Mohamedovi nepozdvihla zbraň. O niekoľko rokov neskôr sa Mohamed vo svojej zatrpknutosti pomstil za bolesť a poníženie, ktoré mu niektorí z nich spôsobili, a nechal ich zabiť.

Prevzaté z https://www.answering-islam.org/Silas/meccan10.htm