Žltý odznak

Tento článok pojednáva o nosení žltého odznaku, ktorí nacisti nanútili Židom, o jeho islamskom pôvode, histórii a jeho používaní moslimami až do prvých rokov 21. storočia.

Úvod

Žltý odznak (alebo žltá nášivka), nazývaný tiež židovský odznak, bola tkaninová nášivka, ktorú si Židia museli prišiť na svoje vonkajšie odevy, aby boli na verejnosti označení ako Židia. Mal slúžiť ako odznak hanby a spája sa s antisemitizmom. (1)

Tento odznak, ktorý nakoniec používali nacisti proti Židom, prvý krát v skutočnosti zaviedol moslimský kalif Bagdadu v 9. storočí ako variant opasku zvaného zunnár (ktorí museli na moslimami dobytých územiach nosiť podrobení Židia a kresťania, takzvaní zimmí – pozn prekl.). Odtiaľ sa v stredoveku rozšíril na západ. (2)

Pôvod a história

Podľa pravidiel statusu zimmí, islamského systému na správu nemoslimského obyvateľstva a jeho kontaktov s moslimami, sa nadradenosť moslimov vyjadruje niekoľkými spôsobmi, vrátane zákonov, ktoré stanovujú, aké farby, oblečenie alebo čapice smú či nesmú nosiť.

V islamskej ortodoxii sa používanie rozlišujúceho oblečenia či značiek pre Židov a ostatné náboženské komunity dá vysledovať k Umarovej zmluve (637), obsahujúcej podmienky nadiktované druhým správne vedeným kalifom (3), ktorá zrejme odráža želanie proroka Mohameda, aby jeho nasledovníci vyzerali a konali „inak“ ako Židia. (4)(5)

V období raného islamu museli nemoslimovia nosiť na verejnosti rozlišujúce značky, ako kovové pečate pripevnené okolo krku. V podobnom duchu nesmeli nosiť farby spájané s islamom, najmä zelenú. (6) Zvyk fyzického značkovania Židov a kresťanov má svoj pôvod zrejme v Bagdade na začiatku stredoveku a považoval sa za veľmi ponižujúci. (7)

Židia a kresťania museli nosiť na šatách zvláštne odznaky. Žltý odznak prvý krát zaviedol kalif Bagdadu v 9. storočí (2) ako variant zunnáru a v stredoveku sa rozšíril do západného sveta. Aj vo verejných kúpeľoch nosili nemoslimovia medailóny visiace na motúze okolo krku, aby si ich nikto nepomýlil s moslimami. Používali sa aj opasky, pokrývky hlavy, topánky, náramky, popr. tkaninové nášivky. Podľa šiitskych pravidiel nesmeli využívať ani rovnaké kúpele. (2) V roku 1005 dostali egyptskí Židia príkaz nosiť na svojich odevoch zvončeky. (8)

Okrem Židov boli často nútení nosiť žlté odznaky aj hinduisti žijúci pod islamskou nadvládou v Indii. Za vlády Akbara Veľkého, jeho generál Husajn Chán „Tukrija“ donútil hinduistov nosiť rozlišujúce žlté odznaky (9) na ramenách alebo rukávoch. (10)

Žltý odznak sa v Európe prvý krát objavil po Štvrtom lateránskom koncile v roku 1215, na ktorom sa rozhodlo, že Židia a moslimovia musia byť rozoznateľní podľa svojich šiat (latinsky „habitus“). Článok v židovskej encyklopédii uvádza: „Myšlienka takejto diskriminácie je pravdepodobne odvodená z islamu, v ktorom sa oblečenie Židov dalo rozoznať podľa odlišnej farby, než akú nosili praví veriaci, už od čias Umarovej zmluvy (640), na základe ktorej museli Židia nosiť na vrchnej časti svojho odevu žltú obrubu. (D'Ohsson, "Histoire des Mogols," 1854, iii. 274).“ (8)

Neskôr ho oživili nemeckí nacisti. Po invázii do Poľska v roku 1939, počas generálneho gouvernmentu, existovali spočiatku rôzne miestne dekréty nútiace Židov nosiť odlišujúci znak. Požiadavka nosiť Dávidovu hviezdu so slovom „Jude“ (po nemecky „Žid“) sa v ríši a protektoráte Čechy a Morava následne rozšírila na všetkých Židov vo veku viac ako šesť rokov (na základe dekrétu vydaného 1. septembra 1941, podpísaného Reinhardom Heydrichom), a postupne sa zaviedla aj na ostatných Nemeckom okupovaných územiach, kde sa používali miestne slová (napr. Juif vo Francúzsku či Jood v Holandsku).

Tento zvyk bol nedávno oživený v islamskom svete, kde Taliban v roku 2001 požadoval od afganských hinduistov nosiť žlté odznaky, aby sa segregovali „neislamské“ a „modloslužobnícke“ komunity od islamských. (11)(12)(13)

Islamská časová os

Rok	Opis
637	Umarova zmluva, ktorá stanovuje, že kresťania (z čoho vyplýva, že aj Židia) žijúci v moslimských krajinách musia nosiť zunnár, široký žltý opasok vyrobený z tkaniny, dodatočne k iným formám rozlišujúceho oblečenia. (14)
850	Výnos abbásovského kalifa Al-Mutawakkila, ktorý spomína historik Muhammad ibn Džarír al-Tabarí z 10. storočia, požaduje od kresťanských a židovských občanov, aby nosili medovožlté čapice a opasky konkrétneho typu. (15)
1005	Fátimovský kalif Al-Hakim prikázal židovským a kresťanským obyvateľom nosiť zvončeky na svojich odevoch a pri kúpaní sa s moslimami „zlaté teľa“ (vyrobené z vlny) okolo krku. (16)
1058	Seldžucké úrady v abbásovskej ríši začali vynucovať existujúce zákony prikazujúce rozlišujúce oblečenie kresťanov a Židov. Nemoslimovia v Bagdade boli nútení nosiť na svojich šatách značky. (17)
1085	Nemoslimovia musia nosiť na svojich turbanoch rozlišujúce značky. (17)
1091	Abbásovský kalif Al-Muktadí vydal výnos, podľa ktorého „neveriaci“ museli nosiť žlté pokrývky hlavy a podväzkové pásy rôznych farieb a olovený znak okolo krku, aby tým vyjadrili, že musia platiť daň z hlavy. Ženy museli nosiť topánky s rôznymi farbami, napríklad jednu červenú a jednu čiernu. (17)
1121	List z Bagdadu opisuje výnos upravujúci židovské šaty: „dva žlté odznaky, jeden na pokrývke hlavy a druhý na krku. Navyše, každý Žid si musí zavesiť na krk kus olova so slovom zimmí. Okolo pásu tiež musia nosiť opasok. Ženy musia nosiť jednu červenú a jednu čiernu topánku a na krku alebo topánkach musia mať zvonček.“ (18)
1215	Žltý odznak sa prvýkrát objavuje v Európe, kedy pápež Inocent III. na Štvrtom lateránskom koncile vyhlásil: „Židia a saracéni oboch pohlaví v každej kresťanskej provincií budú v očiach verejnosti vždy oddelení od ostatných ľudí podľa svojich šiat.“ (19)
1315	Emir Ismael Abu-l-Válid donútil Židov v Granade nosiť žltý odznak. (8)
1939	Žltý odznak sa prvýkrát objavuje s nacistami, kedy niekoľko miestnych nemeckých okupačných veliteľov prikázalo pod hrozbou smrti poľským Židom vo svojich oblastiach nosiť identifikačnú značku.
2001	Režim Talibanu v islamskom emiráte Afganistan žiadal od všetkých hinduistov nosiť žlté odznaky, aby segregovali „neislamské“ a „modloslužobnícke“ komunity od islamských. (11)(12)(13)

Poznámky

(1) „Ale nosenie odznaku alebo vonkajšieho znaku – ktorého zmyslom, zamýšľaným či nie, úspešným či nie, bolo zahanbiť a urobiť zraniteľným, rovnako ako rozlíšiť nositeľa...“ – D'Ancona, Jacob (2003). The City Of Light. New York: Citadel. s. 23–24. ISBN 0806524634.

(2) Bernard Lewis, The Jews of Islam, Princeton University Press, June 1, 1987, ISBN 9780691008073, s. 25-26.

(3) „...Preto vodca veriacich Umar bin Al-Chattáb, nech je s ním Alláh spokojný, žiadal, aby kresťania prijali jeho dobre známe podmienky, tieto podmienky, ktoré zaistili ich trvalé poníženie, hanbu a nemilosť.“ – Tafsir ibn Kathir: Paying Jizyah is a Sign of Kufr and Disgrace.

(4) „Vyrozprával Abú Hurajra: Prorok povedal, 'Židia a kresťania si nefarbia vlasy, preto by ste mali robiť opak.'“ – Sahíh Bucharí 7:72:786.

(5) „Vyrozprával Ubada ibn as-Sámit: Apoštol Alláhov (mier s ním) na pohreboch stál, kým telo neuložili do hrobu. Učený Žid (raz) prechádzal okolo neho a povedal: Takto to robíme my. Prorok (mier s ním) si sadol a povedal: Sadnite si a robte to inak ako oni.“ – Sunan Abú Dawud 20:3170.

(6) Hourani, Albert, A History of the Arab Peoples, London: Faber and Faber, 1991, ISBN 0571166636, s. 117.

(7) Bernard Lewis, Semites and Anti-Semites: An Inquiry Into Conflict and Prejudice, 1999, W. W. Norton & Company press, ISBN 0393318397, s. 131.

(8) Yellow badge – Jewish Encyclopedia, prístup 15. mája 2012.

(9) Harbans, Mukhia (2004). The Mughals of India. Blackwell Publishing. s. 153. ISBN 9780631185550.

(10) Nijjar, Bakhshish Singh (1968). Panjāb Under the Great Mughals, 1526-1707. Thacker. s. 128.

(11) Taliban to mark Afghan Hindus – CNN, 22. mája 2001.

(12) Jack Kelley – Taliban: Hindus must wear identity labels – USA TODAY, 19. júna 2001.

(13) C. Malhotra – US Lawmakers Condemn Taliban Treatment Of Hindus – CNS News, 7. júla 2008.

(14) Tafsir ibn Kathir: Paying Jizyah is a Sign of Kufr and Disgrace.

(15) Decree of Caliph al-Mutawakkil – Jewish Virtual Library, prístup 15. mája 2012.

(16) Roumani, Maurice M. (Summer 2003). "The Silent Refugees: Jews from Arab Countries". Mediterranean Quarterly (Duke University Press) 14 (3): s. 41–77.

(17) Fatimids and Seljuks: 909 CE-1100's CE – JewishGates, internet.

(18) Paul Johnson, A History of the Jews (1987), s. 204.

(19) Štvrtý lateránsky koncil, kánon 68.

Prevzaté z https://wikiislam.net/wiki/Yellow_Badge