Dr. Stephen M. Kirby
Snahy Moslimského reformného hnutia prezentovať milosrdný, všetko
zahrňujúci islam sa najlepšie dajú nazvať fantazijným islamom. Prečítajte si,
čo sa v Koráne skutočne píše.
Moslimské reformné hnutie (MRM) založila začiatkom decembra
2015 vo Washingtone DC skupinka ambicióznych moslimských „reformátorov“. Tvrdia,
že sú „moslimovia, ktorí žijú v 21. storočí“ a ktorí „bojujú za dušu
islamu.“ Vyhlásili, že sú za „úctivý, milosrdný a všetko zahrňujúci výklad
islamu.“
Podľa svojej webstránky
je MRM „globálna koalícia moslimských reformátorov“ (prístup 4.9.2017 – pozn.
prekl.). Ale už od svojich prvých dní začali mnohí z týchto „reformátorov“
MRM vytvárať vlastnú verziu islamu, ktorú nazývam „fantazijným islamom“. (1)
Krátko po založení MRM som napísal článok s názvom „Moslimské reformné
hnutie hrá fantazijný islam“. (2)
Táto hra pokračuje a 2. augusta 2017 zverejnilo MRM na
svojej facebookovej stránke článok „Desať právd o džiháde“. Napísal ho imám Dr. Usama Hasan, spoluzakladateľ
MRM, v súčasnosti žijúci v Londýne. Článok pôsobí veľmi príjemným
dojmom, ale to len preto, že Hasan zavrhol väčšinu akceptovanej islamskej
doktríny. Pozrime sa letmo na každú z Hasanových desiatich „právd“.
Džihád je celoživotný
nenásilný boj za dobro, spravodlivosť a pravdu proti zlu, nespravodlivosti
a falošnosti
Hasan napísal:
„Základné učenie
Koránu o džiháde je, že je to nenásilný boj za dobro každého druhu
a proti zlu každého druhu.“
Potom na podporu tohto tvrdenia uviedol dva mekkské verše z Koránu:
22:78 a 25:52. (3)
Ale tým, že sa na podporu svojho tvrdenia o džiháde ako
o nenásilnom boji spolieha na mekkské verše, Hasan ignoruje doktrínu
nevyhnutnú na pochopenie islamu: doktrínu abrogácie (rušenia). Ako napísal
moslimský učenec al-Kurtubí v 13. storočí: „Táto téma je veľmi dôležitá a učenci ju musia poznať. Popierajú
ju len nevzdelaní blázni, lebo má významné dôsledky pre výnosy a uznanie
halal (povoleného) a haram (zakázaného).“ (4)
Aby sme pochopili doktrínu rušenia, musíme najskôr trochu
pochopiť Korán. Korán je posvätná kniha islamu. Koránové verše dostával Mohamed
prostredníctvom anjela Džibríla (Gabriela) počas série „zjavení“. Mohamed začal
tieto „zjavenia“ dostávať v Mekke asi v roku 610; pokračovali aj
počas jeho emigrácie do Mediny v roku 622 a skončili až s jeho
smrťou v Medine v roku 632.
Preklady Koránu zvyčajne naznačujú, či bola kapitola
„zjavená“ v Mekke alebo v Medine. To však automaticky neznamená, že
verš bol „zjavený“ v čase, keď bol Mohamed fyzicky v Mekke alebo
Medine. Je to skôr bežný skratkovitý prístup odkazujúci na mekkské obdobie
(610-622) a medinské obdobie (622-632), lebo Mohamed dostával „zjavenia“
aj vtedy, keď sa fyzicky nenachádzal v ani jednom z dvoch miest.
Doba „zjavenia“ verša či kapitoly má veľký význam. V Mekke
islamské náboženstvo ešte len začínalo a celkovo nebolo prijímané príliš pozitívne.
Asi preto sú koránové verše „zjavené“ v mekkskom období vo všeobecnosti
mierumilovnejšie a prispôsobivejšie voči nemoslimom než verše „zjavené“
neskôr, v medinskom období. Verše z medinského obdobia majú všeobecnú
tendenciu byť bojovnejšie a intolerantnejšie a viac tiahnu k prísnemu
rozlišovaniu medzi moslimami (veriacimi) a nemoslimami (neveriacimi).
To môže viesť ku nezmieriteľnému protirečeniu posolstva
mekkských a medinských veršov na tú istú tému. Ale ako môžu takéto
protirečenia existovať, ak je Korán večné, dokonalé a nemenné slovo
Alláha?
Tomuto sa venuje medinský verš Koránu, ktorý zaviedol pojem
„rušenia“ – kapitola 2, verš 106: Kedykoľvek
zrušíme nejaký verš či ti naň dáme zabudnúť, prinesieme iný, lepší alebo podobný. Čo nevieš, že Boh má nad
všetkým moc? (5)
Takže ak si posolstvo dvoch „zjavení“ v Koráne nezmieriteľne
protirečí, najnovšie „zjavenie“ ruší (nahrádza) skoršie a treba sa ním
riadiť. V dôsledku toho „zjavenie“ z medinského obdobia nahrádza
podobné, skoršie „zjavenie“ z mekkského obdobia. Oba verše zostávajú
v Koráne, lebo sú považované za slová Alláha, ale doktrinálnu autoritu má
najnovšie „zjavenie“.
Čiže Hasan sa podporu svojho tvrdenia, že džihád je
nenásilný boj za dobro, spoliehal na dva mekkské verše. Ale kým boli moslimovia
v Mekke, Alláh im nedovolil bojovať proti nemoslimom. A tieto dva
mekkské verše boli neskôr zjavne zrušené v máji 623 (6) týmto medinským
veršom, ktorý je všeobecným príkazom k násilnému džihádu:
Kapitola 2, verš 216: A
je vám predpísaný taktiež boj (džihád za Alláha), i keď je vám nepríjemný. Je
však možné, že je vám nepríjemné niečo, čo je pre vás dobré, a je možné, že
milujete niečo, čo je pre vás zlé; jedine Boh to vie, zatiaľ čo vy to neviete.
Čo hovoria o tomto verši autoritatívne komentáre
(tafsíri) ku Koránu?
Tafsír as-Sa'dí vysvetlil: „Na základe tohto verša sa boj za Alláha stal pre veriacich
povinnosťou. Predtým mali prikázané zdržať sa boja, lebo boli slabí
a nemohli by také bremeno uniesť. Keď prorok migroval do Mediny, počet
moslimov sa zvýšil a stali sa silnejšími, preto im Alláh prikázal
bojovať.“ (7)
A podľa Tafsír al-Kurtubí tento verš prikázal moslimom
bojovať proti nemoslimom:
„To znamená, že boj je
povinný a je to narážka na povinnosť džihádu... Prorok, nech ho Alláh
požehná a dá mu mier, nedostal povolenie bojovať, kým bol v Mekke.
Keď emigroval, dostal povolenie bojovať proti modloslužobníkom, ktorí bojovali
proti nemu a potom dostal povolenie bojovať proti modloslužobníkom všeobecne.“
(8)
Takže „mierumilovné“ verše, na ktoré sa Hasan spoliehal
v prípade tejto prvej „pravdy“, boli v skutočnosti zrušené krátko po
emigrácii moslimov do Mediny.
Počas svojho
13-ročného pôsobenia v Mekke boli prorok a jeho stúpenci
prenasledovaní, ale mali prikázané zostať trpezliví a nenásilní
Na podporu tohto tvrdenia Hasan odkazoval na časť
nasledovného koránového verša:
4:77 „Spusťte svoje ruky (od násilia v sebaobrane),
dodržujte modlitbu a dávajte almužnu“.
Hasanovo tvrdenie o situácii moslimov v Mekke
v tomto období je v podstate správne. Ale na vysvetlenie trpezlivosti
a nenásilia raných moslimov v Mekke si zvolil nezvyčajný koránový
verš. Tu je prvá časť verša 4:77:
„Čo si nevidel tých, ktorým
bolo povedané: 'Spusťte svoje ruky, dodržujte modlitbu a dávajte almužnu!'
A keď im bolo predpísané bojovať, hľa, jedna skupina z nich, ktorej boja sa
ľudia tak, ako boja sa Boha, alebo ešte väčším strachom“
Moslimský učenec Ibn Kathir takto vysvetlil verš 4:77
v časti svojho komentáru ku Koránu pod názvom Želanie oddialiť príkaz k džihádu:
„Na počiatku islamu mali
moslimovia v Mekke prikázané dodržiavať modlitby a platiť určitú almužnu...
Mali tiež prikázané odpúšťať a byť trpezliví s modloslužobníkmi... Boli však
horliví a predvídali dobu, kedy budú smieť bojovať, aby mohli potrestať
svojich nepriateľov. Vtedajšia situácia im z mnohých dôvodov neumožňovala ozbrojený
konflikt. Napríklad, moslimov bolo vtedy málo v porovnaní s ich početnejšími
nepriateľmi. Mesto moslimov bolo posvätnou a najváženejšou oblasťou na
zemi, čo je dôvod, prečo v Mekke nebol zjavený príkaz k boju. Neskôr,
keď moslimovia ovládali vlastné mesto, Medinu, a mali silu, moc a podporu,
bol nariadený džihád.“ (9)
Raní moslimovia v Mekke mali prikázané zostať trpezliví
a nenásilní z praktických dôvodov, ale v skutočnosti sa nemohli
dočkať, kedy im bude dovolené bojovať proti nemoslimom. To je uvedené aj
v iných komentároch Koránu. (10)
Počas prorokovho
10-ročného pôsobenia v Medine bol napokon povolený vojenský džihád v sebaobrane
Hasan na podporu tohto tvrdenia uviedol nasledovné koránové
verše:
„A tým, ktorí chcú, je
dovolené, aby bojovali kvôli tomu, že im bolo ukrivdené... tým, ktorí boli bezprávne
vyhnaní zo svojich domovov jedine preto, že hovorili: 'Pánom naším je Boh!'“
(22:39-40)
„A bojujte na ceste
Božej proti tým, ktorí bojujú proti vám, avšak nečiňte bezprávie, lebo Boh
nemiluje tých, ktorí sa bezprávia dopúšťajú.“ (2:190)
Moslimovia emigrovali do Mediny na jeseň 622
a spočiatku mali prikázané bojovať len v sebaobrane, ako sa píše vo
veršoch 22:39-40. Ale toto obmedzenie netrvalo dlho. Ako som už uviedol pri
prvej „pravde“, v máji 623 bol „zjavený“ verš 2:216. Tento verš prikázal
moslimom bojovať proti nemoslimom všade, a to len preto, že nie sú
moslimovia.
Pokiaľ ide o verš 2:190, ten bol zjavený asi
v marci 629. (11) Ale zakrátko bol zrušený veršom 2:191: (12)
Zabíjajte ich všade, kde
ich dostihnete...
Tafsír as-Sa'dí poukázal, že verš 2:191 bol:
„konkrétny príkaz,
ktorý schválil boj a zabíjanie neveriacich a znamená, že proti nim
treba bojovať v sebaobrane aj v útoku, naveky, kedykoľvek a kdekoľvek
ich nájdete.“ (13)
A iní moslimskí učenci verili, že verš 2:190 bol
zrušený ďalším veršom, taktiež zjaveným krátko nato – 2:193: (14)
„A bojujte proti nim,
pokiaľ nebude koniec zvádzania od viery a pokiaľ nebude všetko náboženstvo
patriť Bohu. Ak však prestanú, tak skončite nepriateľstvo, ale nie proti
nespravodlivým.“
Moslimský učenec al-Kurtubí tento verš vysvetlil nasledovne:
„Je to neobmedzený príkaz
k boju, bez akejkoľvek podmienky nepriateľských akcií iniciovaných
neveriacimi.“ (15)
Takže Hasan má v podstate pravdu, džihád
v sebaobrane bol napokon povolený, ale to obmedzenie netrvalo dlho.
Moslimský učenec al-Tamimí to opísal dobre:
„Pokračoval (Mohamed)
viac než desať rokov vo varovaní tým, že kázal, bez toho, aby bojoval
a zaviedol džizju a Alláh mu prikázal, aby bol zhovievavý a trpezlivo
vytrval. Potom mu (Alláh) dovolil migrovať (hidžra) do Mediny a dovolil mu
bojovať. Potom mu prikázal bojovať proti tým, ktorí bojujú proti nemu. Následne
mu prikázal bojovať proti polyteistom dovtedy, kým všetko náboženstvo nebude
(len) Alláhovo.“ (16)
Vojenský džihád smie
vyhlásiť len legitímna autorita
Hasan tvrdí, že „len legitímna autorita môže vyhlásiť
vojnový stav, čiže vojenský džihád.“ Podľa Hasana to znamená, že „len legitímne
štáty“ majú tú autoritu a „neštátni aktéri, ako teroristické skupiny“, nemajú
takúto „islamskú autoritu“. Odkazoval na koránové verše 4:84 a 8:61 ako na
príklady, že len Mohamed dostal počas svojho života toto poverenie.
A čo obdobie po Mohamedovi? Sú „legitímne“ štáty“ tie
jediné s touto autoritou?
Opora cestovateľa je dobre známa príručka práva šaría. Tu je
výrok z tejto príručky, so zaujímavým komentárom šejcha Abd al-Wakil Durubího
z 20. storočia:
„Je drzé zahájiť
vojenskú výpravu proti nepriateľským nemoslimom bez kalifovho povolenia ([Durubího dodatok] lenže ak nikto nie je kalif, žiadne
povolenie netreba).“ (17)
Hanbalovská príručka práva šaría taktiež poznamenáva, že
povolenie právnej autority na zahájenie džihádu nie je vždy potrebné:
„Viesť svätú vojnu bez
súhlasu veliteľa (amíra) nie je povolené, s výnimkou ľudí, ktorých
ohrozuje nepriateľ... alebo tých, ktorí majú príležitosť, no boja sa, že ju
prepasú.“ (18)
Hasan tiež odkazoval na dva koránové verše (4:84
a 8:61), aby ukázal, že v Mohamedových časoch mal len on poverenie vyhlásiť
vojnový stav. Ale ako sme videli v predchádzajúcej časti, a ako
uvidíme aj v tej nasledujúcej, následné koránové verše prikázali moslimom
viesť proti všetkým nemoslimom útočný džihád.
Aj tie
najočividnejšie vojnové verše o džiháde sa týkajú sebaobrany
Hasanovým prístupom k vysvetleniu tejto „pravdy“ je
kombinácia vynechania a nepochopenia koránového verša.
Deviata kapitola Koránu sa považuje za poslednú celú
kapitolu „zjavenú“ Mohamedovi. V tejto časti o „obrannom“ džiháde Hasan
zmienil niektoré verše z deviatej kapitoly, ale vynechal nasledovné verše:
Kapitola 9, verš 5:
„A až posvätné mesiace
uplynú, tak zabíjajte modloslužobníkov, kdekoľvek ich nájdete, zajímajte ich,
obliehajte ich a chystajte proti nim všemožné nástrahy...“
Tento verš sa končí slovami, že jediný spôsob, akým sa
mušrikún (nemoslimovia; presnejšie, modloslužobníci či polyteisti – pozn. prekl.)
môžu zachrániť, je prestup na islam.
Moslimský učenec Yasir Qahdi tento verš triezvo okomentoval
slovami:
Bol jedným z posledných
zjavených veršov a zrejme posledným veršom, ktorý sa týkal správania sa ku
neveriacim. (19)
Ibn Kathir poznamenal, že s týmto veršom nemali
nemoslimovia „inú možnosť, než zomrieť alebo prijať islam.“ (20) Ibn Kathir
tiež podotkol, že príkaz zabíjať mušrikún všade, kde ich nájdete, je „všeobecné
tvrdenie“ a znamená, že moslimovia ich celkovo môžu zabíjať „kdekoľvek na
svete ich nájdete.“ (21)
Kapitola 9, verš 123: „Vy,
ktorí veríte! Bojujte proti tým z neveriacich, ktorí sú nablízku! Nech vo vás nájdu
tvrdosť a vedzte, že Boh je na strane bohabojných!“
V časti pomenovanej Príkaz k džihádu proti
neveriacim v najbližších a neskôr i najvzdialenejších oblastiach,
Ibn Kathir vysvetlil, že
„Alláh prikazuje
veriacim bojovať proti neveriacim, tým, ktorí sú najbližšie k islamskej krajine
a potom aj proti tým najvzdialenejším. To preto posol Alláhov začal
bojovať proti modloslužobníkom na Arabskom polostrove. Keď s nimi skoncoval...
a rôzne arabské kmene masovo prijali islam, začal bojovať proti ľuďom knihy.“
(22)
Ibn Kathir poznamenal, že tento príkaz k útočnému
džihádu sa neobmedzoval na Mohamedovu dobu:
„(Mohameda) nahradil
Abú Bakr... Abú Bakr pripravil svoju moslimskú armádu na boj proti Rimanom,
uctievateľom kríža a Peržanom, uctievateľom ohňa. Podrobil si Kisru
(Chosraua), Kaisara (Cézara) a ich stúpencov proti ich vôli...“
Umar Ibn Al-Chattáb...
nastúpil po Abú Bakrovi a podrobil si neveriacich a pohanov. Dobyl
ich kráľovstvá na východe a na západe... (Jeho následníkom bol Utmán
a za Utmánovej vlády) sa islam rozšíril do veľkej diaľky, slovo Alláhovo sa
stalo najvyšším a zakaždým, keď moslimovia porazili nejaký národ, pokračovali
a dobyli ďalší, v reakcii na Alláhovu výzvu: Vy, ktorí veríte! Bojujte proti tým z neveriacich, ktorí sú nablízku!
Nech vo vás nájdu tvrdosť. (23)
Tafsír Ahsanul-Bajan z 20. storočia poznamenáva, že pre moslimov
bolo toto stále pravidlom:
„Verš stanovuje
dôležité pravidlo pre stratégiu džihádu: moslimovia by mali bojovať najprv proti tým neveriacim, ktorí sú blízko,
a potom by mali bojovať proti tým, ktorí sú ďalej, potom proti tým, ktorí
sú ešte vzdialenejší a tak ďalej, v rovnakom poradí.“ (24)
Nielen, že Hasan opomenul tieto dva verše, ktoré súčasným
moslimom prikazujú útočný džihád, ale tiež úplne prekrútiť časový rámec
a povahu zjavenia nasledovného koránového verša, prikazujúceho moslimom,
aby konkrétne bojovali proti Židom a kresťanom len preto, že sú Židia a kresťania:
Kapitola 9, verš 29: „Bojujte
proti tým, ktorí neverí v Boha a v deň posledný
a nezakazujú to, čo zakázal Boh a Jeho posol, a ktorí
neuctievajú náboženstvo pravdy, z tých, ktorým sa dostalo Písma, pokiaľ
nedajú poplatok priamo vlastnou rukou, cítiac poníženie.“
Hasan povedal, že verš 9:29 bol „zjavený“ asi v čase
výpravy proti mestu Tabúk (október 630), kedy Byzantínci „ohrozovali severné
oblasti islamskej Arábie.“
V skutočnosti bol tento verš „zjavený“ asi v marci
631, po „zjavení“ verša 9:28, ktorý nemoslimom zakazoval vstup do Mekky po roku
631. Potom, ako bol „zjavený“ verš 9:28, sa Mekkčania obávali, že prídu
o peniaze, ak budú mať nemoslimovia zakázaný vstup do Mekky. Preto bol
„zjavený“ verš 9:29, slúžiaci ako peňažná kompenzácia za očakávanú stratu
v dobrovoľnom obchode: ... keď Alláh prikázal, aby bolo polyteistom zabránené
priblížiť sa k Masdžíd al-Haram, či už počas púte hadždž alebo kedykoľvek
inokedy, Kurajšovci povedali: „Určite to zasiahne náš obchod a trhy počas
hadždž a kvôli tomu prídeme o zisky,“ no Alláh ich za to odškodnil
tým, že im prikázal bojovať proti ľuďom knihy, kým sa nestanú moslimami, alebo
kým nezaplatia džizju vlastnou rukou a nebudú cítiť poníženie. (25)
Takže v prípade veršov 9:5, 9:29 a 9:123 tu máme
koránové verše podkopávajúce Hasanovo tvrdenie, že bojovné koránové verše o džiháde
sa týkali len sebaobrany; a tieto bojovné verše patria medzi posledné,
večné príkazy Alláha všetkým moslimom.
Aj vojenský džihád
bol nariadený na ochranu a propagáciu náboženskej slobody
Na podporu tejto „pravdy“ o ochrane a propagácii náboženskej
slobody Hasan citoval mekkský verš (109:6) a dva veľmi rané medinské verše
(22:39-40). Ako som už spomenul pri vysvetľovaní prvej „pravdy“, Hasan ignoruje
základnú doktrínu abrogácie, ktorú na tomto mieste ignoruje opäť. Práve vďaka
tomu mohol vynechať také neskoršie medinské verše ako nasledovné:
V roku 624 bol zjavený verš 8:39: „Bojujte teda proti nim, aby už nebolo pokušenia k odpadlíctvu a aby
všetko náboženstvo bolo len Božie. Ak však prestanú, tak Boh jasne vidí všetko,
čo robia.“
Naše autoritatívne komentáre ku Koránu vysvetľujú, že tento verš
znamená, že moslimovia majú bojovať proti nemoslimom dovtedy, kým nezvíťazí
islam. (26)
V roku 629 bol zjavený verš 2:193: „A bojujte proti nim, pokiaľ nebude koniec
zvádzania od viery a pokiaľ nebude všetko náboženstvo patriť Bohu. Ak však
prestanú, tak skončite nepriateľstvo, ale nie proti nespravodlivým.“
Tak ako predtým, naše autoritatívne komentáre ku Koránu vysvetlili,
že tento verš prikazuje moslimom bojovať proti nemoslimom, kým nezvíťazí islam.
(27)
V časovom období 630-631 bol zjavený verš 9:33,
v ktorom sa píše, že Alláh zoslal Mohameda, aby islam „zvíťazil nad všetkými
náboženstvami inými.“
V roku 631 boli zjavené také koránové verše ako 9:5,
ktorý moslimom prikazuje aktívne vyhľadávať a zabíjať mušrikún, čo sú v podstate
akýkoľvek nemoslimovia. Tento verš tiež vyhlasuje, že mušrikún sa môžu zachrániť
jedine prestupom na islam. Ako to vyjadril Ibn Kathir v súvislosti
s týmto veršom,
„Takýmto spôsobom
nebudú mať inú možnosť, než zomrieť alebo prijať islam.“ (28)
V roku 631 bol tiež zjavený verš 9:29, ktorý vyhlasuje,
že ak ste mušrikún, konkrétne, kresťan alebo Žid, jediný spôsob, ako môžete
spolunažívať s moslimami bez boja na život a na smrť a bez toho,
aby ste prestúpili na islam, je platenie džizji, „priamo vlastnou rukou“ a s
pocitom „poníženia“.
Čo povedal Mohamed o propagácii náboženskej slobody?
Povedal, že mu Alláh prikázal bojovať dovtedy, kým sa všetci nestanú moslimami:
Bolo vyrozprávané
z poverenia Abdulláha b. Umara, že posol Alláhov povedal: Bolo mi
prikázané bojovať proti ľuďom, kým nedosvedčia, že niet iného boha okrem Alláha
a že Mohamed je posol Alláhov. Ak zavedú modlitbu a budú platiť
zakát, ich krv a majetok budú chránené v mojom mene, okrem prípadov,
kedy zákon stanovuje inak, a zúčtovanie s nimi je u Alláha.
(29)
A predtým, než Mohamed vyslal moslimské armády proti nemoslimom,
vydal tento rozkaz: ...Bojujte
v mene Alláha a na ceste Alláhovej. Bojujte proti tým, ktorí neveria
v Alláha. Bojujte vo svätej vojne... Keď stretnete svojich nepriateľov,
ktorí sú polyteisti, dajte im na výber z troch možností... Vyzvite ich k (prijatiu)
islamu; ak s tým súhlasia, prijmite to od nich a nebojujte proti
nim... Ak odmietnu prijať islam, požadujte od nich džizju. Ak súhlasia
s jej platením, prijmite to od nich a nesiahajte na nich. Ak odmietnu
platiť daň, usilujte sa o Alláhovu pomoc a bojujte proti nim...
(30)
A na svojej smrteľnej posteli povedal Mohamed zopár
zaujímavých vecí o Židoch a kresťanoch:
Vyrozprával Umar b.
Al-Chattáb, že počul posla Alláhovho (pokoj s ním) hovoriť: Vyhostím Židov
a kresťanov z Arabského polostrova a nezostane tu nikto okrem
moslimov. (31)
Keď sa pozrieme na dejiny moslimského podrobenia Arabského
polostrova, uvidíme, že nútené prestupy na islam či platenie džizje boli
pravidlom pri zaobchádzaní s nemoslimami. (32)
Takže Hasan môže tvrdiť, že džihád bol nariadený na ochranu
a propagáciu náboženskej slobody, len vďaka tomu, že ignoruje doktrínu
abrogácie, spolu s Mohamedovým učením a históriou.
Vojenský džihád bol
vždy podmienený dôraznými etickými obmedzeniami
Hasan poukázal, že existuje mnoho hadísov (učení Mohameda)
o tom, že vo vojne sa treba vyhnúť zabíjaniu „žien, detí, starých ľudí, roľníkov,
mníchov a iných.“
Existuje niekoľko hadísov, v ktorých Mohamed zakazuje
zabíjanie žien a detí vo vojne. Posvietil som si na túto tému
a zistil som, že veľká väčšina vojenských akcií v Mohamedovom živote
nedokazuje, že by zakazoval zabíjanie žien a detí. Tých pár prípadov, kedy
vyslovil takéto zákazy počas vojenských akcií, sa striedali so zameriavaním sa na
konkrétne ženy, ktoré bolo treba zabiť, a s vojenskými akciami, v ktorých
medzi ciele patrili ženy, poprípade deti.
História ukazuje, že namiesto toho, aby Mohamed vydal
všeobecný, každého zahrňujúci príklad pre každého moslimského vojenského
veliteľa, ktorý by tiež bol súčasťou islamskej doktríny, zákaz zabíjania žien
a detí bol konkrétnym, situačným zákazom, založeným na Mohamedovom úsudku
a požiadavkách boja v danom čase. (33)
Pokiaľ ide o „starých ľudí“, Mohamed práveže prikázal zabiť
starších nemoslimov:
Vyrozprával Al-Hasan,
od Samuraha bin Džundaba, ktorý povedal: „Posol Alláhov povedal: 'Zabite
starých polyteistických mužov, no ušetrite ich deti.'“ (34)
A pokiaľ ide o mladých a starých, Mohamed
dohliadal na sťatie 600 až 900 zajatých židovských mužov. Prikázal zabiť mužov,
ktorí dosiahli vek puberty; či to boli bojovníci alebo nie nebolo podstatné
(tento rozsudok v skutočnosti nevyniesol Mohamed, ale iný moslim, no Mohamed
ho schválil – pozn. prekl.).
Napriek tomu Hasan tvrdí, že „islam má dlhú tradíciu
vojnovej etiky.“
Aby som to zopakoval,
džihád je boj za dobro proti zlu
Hasan na podporu tohto tvrdenia opäť citoval mekkský verš
(35). Bol ním verš 22:78 a Hasan ho začal takto:
„A bojujte za Boha, lebo
si boj (džihád) zaslúži...“
Verš 22:78 v skutočnosti začína takto:
„A bojujte usilovne za
Boha s úsilím, aké si zaslúži!“
Hasanov prorok Mohamed vysvetlil, čo znamená boj „za
Alláha“: Vyrozpráva Abú Músa: Za prorokom
prišiel muž a opýtal sa ho, „Ó, Alláhov posol! Ktorý boj je za Alláha? (Opýtal
som sa ho na toto), lebo niektorí z nás bojujú, pretože sú rozzúrení a nahnevaní
a niektorí bojujú za svoju hrdosť a povýšenosť.“ Prorok zodvihol
hlavu (keďže pýtajúci sa stál) a povedal, „Ten, kto bojuje za to, aby
Alláhovo slovo (t.j. Alláhovo islamské monoteistické náboženstvo) bolo
nadradené, bojuje za Alláha.“ (36)
Táto myšlienka je rozvinutá v medinskom verši 9:111:
„A Boh veru kúpil od
veriacich ich osoby aj ich majetky s tým, že im budú dané záhrady. A oni bojujú
na ceste Božej – zabíjajú a sú zabíjaní...“
Hasan povedal, že džihád je boj za dobro proti zlu. Takže
podľa Mohameda a Koránu, „dobro“ znamená to, keď učiníte islam nadradeným
nad všetkými ostatnými náboženstvami (ktoré sú „zlé“), a moslimovia budú
ocenení rajom, ak pri tomto úsilí zabíjajú a zomrú.
Vonkajší džihád je
vždy podporený vnútorným džihádom
V tomto prípade sa Hasan vo veľkej miere opieral
o nasledovný citát: „Vrátili sme sa od menšieho džihádu k väčšiemu
džihádu,“ t.j. od menšieho, vojenského džihádu k väčšiemu džihádu,
celoživotnému boju proti zlu.
Tento výrok prisúdil moslimskému učencovi, ale vzápätí
dodal, že „toto učenie je tiež prisudzované samotnému prorokovi...“
Behom storočí však moslimskí učenci vyvrátili myšlienku, že
Mohamed niečo povedal o menšom a väčšom džiháde. Napríklad, moslimský
učenec Ibn Tajmíjja (1263-1328) vyhlásil: Hadís
„Vrátili sme sa od menšieho džihádu k väčšiemu džihádu“ je vymyslený
a nevyrozprával ho žiaden učenec, ktorý pozná slová Rasúl Alláha
(Mohameda), jeho činy a jeho džihád proti neveriacim. (37)
Kniha z roku 2002 o islamskom posvätnom práve
uvádza toto:
Táto fráza sa dosť
rozšírila, spomína sa na zhromaždeniach a v tlači, no napriek svojej
popularite z hľadiska toho, ako často je citovaná, ju nemožno presne prisúdiť
prorokovi. (38)
V mojej knihe Islam podľa Mohameda, nie vášho suseda, idem
do väčších detailov, kde ukazujem, že tento výrok sa nedá presne prisúdiť
Mohamedovi. (39) Ale nasledovné slová skutočne povedal Mohamed, v kapitole
s názvom „Čo povedať po návrate z džihádu“: Vyrozprával Abdulláh: Keď sa prorok vrátil (z džihádu), povedal Takbir
(Alláhu Akbar) tri krát a dodal, „Vraciame sa, ak Alláh dá,
s pokáním, uctievaním a chválou (nášho pána) a skláňame sa pred
naším pánom. Alláh dodržal svoj sľub, udelil víťazstvo svojmu otrokovi
a len on porazil Ahzáb (členov konfederácie; narážka na členov spojenectva
medzi Kurajšovcami a ostatnými kmeňmi bojujúcimi proti Mohamedovi v Priekopovej
bitke – pozn. prekl.).“ (40)
Džihád dnes
Hasan svoj článok uzatvára slovami,
„...Ozbrojený alebo vojenský džihád je prísnou doménou legitímnej
autority, akou sú dnešné národné štáty...“
Ako som poukázal pri štvrtej „pravde“, „legitímna autorita“
nie je vždy nevyhnutne potrebná na to, aby sa niekto zapojil do džihádu.
Hasan tiež vyhlásil:
Ako som ukázal vyššie, islamské učenie o džiháde je
v podstate duchovné a nenásilné.
Mohamed na toto tvrdenie poskytol najlepšiu odpoveď: Vyrozprával Abú Hurajra: Prorok povedal, „Alláh
určil človeku, ktorý sa zúčastňuje (svätých bitiek) za Alláha a nerobí tak
zo žiadneho iného dôvodu, než je viera v Alláha a v jeho posla,
že ho Alláh odškodní buď odmenou, korisťou (ak prežije), alebo bude pustený do
raja (ak ho zabijú v boji a zomrie ako mučeník).“ Prorok dodal: „Keby
to pre mojich nasledovníkov nebolo náročné, nezostal by som za žiadnou saríjou
(ozbrojenou jednotkou) idúcou do džihádu a páčilo by sa mi, keby som
zomrel mučeníckou smrťou za Alláha a keby som bol vzkriesený, a potom
by som znovu zomrel mučeníckou smrťou a bol by som vzkriesený a znovu
by som zomrel mučeníckou smrťou zaňho.“ (41)
A čo je podľa Mohameda všeobecne najlepší džihád? Bolo vyrozprávané, že Amr bin Abasa povedal:
„Prišiel som za prorokom a povedal som: ' Ó, posol Alláha, ktorý džihád je
najlepší?' On povedal: '(Džihád človeka), ktorého krv je preliata
a ktorého kôň je ranený.'“ (42)
A mali by sme si zapamätať, že vo verši 33:21 Korán
vyhlasuje, že Mohamed je dokonalý človek a osobou, ktorú by moslimovia
mali napodobňovať, ak dúfajú, že sa stretnú s Alláhom v raji.
Záver
Ako som poukázal v staršom článku (43), MRM malo od
svojho založenia problémy so získaním podpory od širšej moslimskej komunity. Ak
bude MRM aj naďalej vytvárať „rôzne“ verzie islamu, ktoré nemoslimom znejú príjemne,
no vo veľkej miere ignorujú či dokonca idú proti islamskej doktríne, ktorá je
ustálená už viac ako tisíc rokov, určite si tým nezískajú podporu.
Zdroje:
(1) Fantazijný islam: hra, v ktorej nemoslimské
publikum dúfa z celého srdca, že islam je „náboženstvo mieru“
a moslim sa snaží túto túžbu naplniť tým, že predloží osobnú verziu islamu,
ktorá má slabý základ v islamskej doktríne – Stephen M. Kirby
(2) Stephen M. Kirby, “The Muslim Reform Movement plays
Fantasy Islam,” FrontPage Mag, 10. decembra 2015, dostupné na https://archives.frontpagemag.com/fpm/muslim-reform-movement-plays-fantasy-islam-dr-stephen-m-kirby/.
(3) Dvadsiata druhá kapitola Koránu obsahuje niekoľko veršov
zjavených v Mekke a zopár zjavených v Medine. Pri určovaní, že
verš 22:78 je mekkský, som využil Pickthallove komentáre v knihe The
Meaning of the Glorious Koran, preložil Marmaduke Pickthall (1930; rpt. New York:
Alfred A. Knopf, 1992), s. 338 (všetky koránové verše v tomto preklade
pochádzajú z Hrbekovho prekladu Koránu, dostupného na www.koranoislamu.cz – pozn. prekl.).
(4) Abu 'Abdullah Muhammad ibn Ahmad al-Ansari al-Qurtubi,
Tafsir Al-Qurtubi: Classical Commentary of the Holy Qur'an, zv. 1, trans. Aisha
Bewley (London: Dar Al Taqwa Ltd., 2003), s. 321.
(5) Mnou citované koránové verše pochádzajú z knihy Interpretation
of the Meanings of The Noble Qur'an, trans. Muhammad Muhsin Khan and Muhammad
Taqi-ud-Din Al-Hilali (Riyadh, Kingdom of Saudi Arabia: Darussalam, 200
(6) Pre podrobnosti, ako bol tento dátum určený, pozri
Stephen M. Kirby, Islam’s Militant Prophet: Muhammad and Forced Conversions to
Islam, pozn. 63, s. 32.
(7) ‘Abd ar-Rahman b. Nasir as-Sa’di, Tafsir As-Sa’di,
trans. S. Abd al-Hamid (Floral Park, New York: The Islamic Literary Foundation:
2012), Zv. 1, s. 152-153.
(8) Tafsir Al-Qurtubi, s. 544.
(9) Abu al-Fida' 'Imad Ad-Din Isma'il bin 'Umar bin Kathir
al-Qurashi Al-Busrawi, Tafsir Ibn Kathir (Abridged), abr. Shaykh Safiur-Rahman
al-Mubarakpuri, trans. Jalal Abualrub, et al. (Riyadh, Kingdom of Saudi Arabia:
Darussalam, 2000), Zv. 2, s. 517-518.
(10) Tafsir as-Sa’di, Zv. 1, s. 389-390; Salahuddin Yusuf,
Tafsir Ahsanul-Bayan, trans. Mohammad Kamal Myshkat (Riyadh, Kingdom of Saudi
Arabia: Darussalam, 2010), zv. 1, s. 484-485; and Jalalu’d-Din al-Mahalli and
Jalalu’d-Din as-Suyuti, Tafsir Al-Jalalayn, trans. Aisha Bewley (London: Dar Al
Taqwa Ltd., 2007), s. 202.
(11) Abu'l-Hasan 'Ali ibn Ahmad ibn Muhammad ibn 'Ali
al-Wahidi, Al-Wahidi's Asbab al-Nuzul, trans. Mokrane Guezzou (Louisville, KY:
Fons Vitae, 2008), s. 23; Tafsir Al-Qurtubi, s. 490; and Tafsir Al-Jalalayn, s.
69.
(12) Tafsir Al-Jalalayn, s. 69.
(13) Tafsir as-Sa’di, Zv. 1, s. 133.
(14) Tafsir Al-Qurtubi, s. 496.
(15) Ibid.
(16) Muhammad ibn ‘Abdul Wahhab at-Tamimi, Abridged
Biography of Prophet Muhammad, ed. ‘Abdur-Rahman bin Nasir Al-Barrak, ‘Abdul
‘Azeez bin ‘Abdullah Ar-Rajihi, and Muhammad Al-‘Ali Al-Barrak (Riyadh, Kingdom
of Saudi Arabia: Darussalam, 2003), s. 113.
(17) Ahmad ibn Naqib al-Misri, Opora cestovateľa (Umdat
al-Salik), A Classic Manual of Islamic Sacred Law, edited and translated by Nuh
Ha Mim Keller (Revised Edition 1994; rpt. Beltsville, Maryland: Amana
Publications, 2008), o9.6.
(18) Imam Muwaffaq ad-Din Abdu'llah ibn Ahmad ibn Qudama al-Maqdisi,
The Mainstay Concerning Jurisprudence (Al-Umda fi 'l-Fiqh), trans. Muhtar
Holland (Ft. Lauderdale, FL: Al-Baz Publishing, Inc., 2009), s. 31
(19) Abu Ammaar Yasir Qadhi, An Introduction to the Sciences
of the Qur’aan (Birmingham, UK: Al-Hidaayah Publishing, 1999), s. 252.
(20) Tafsir Ibn Kathir, Zv. 4, s. 376.
(21) Abu al-Fida' 'Imad Ad-Din Isma'il bin 'Umar bin Kathir
al-Qurashi Al-Busrawi, Tafsir Ibn Kathir (Abridged), abr. Sheikh Muhammad Nasib
Ar-Rafa’i, trans. Chafik Abdelghani ibn Rahal (London: Al-Firdous Ltd., 1998),
Part 10, s. 90.
(22) Tafsir Ibn Kathir, Zv. 4, s. 546.
(23) Tafsir Ibn Kathir, Part 11, s. 78
(24) Tafsir Ahsanul-Bayan, Zv. 2, s. 425.
(25) 'Imaduddeen Isma'eel ibn Katheer al-Qurashi, Winning
the Hearts and Souls: Expeditions and Delegations in the Lifetime of Prophet
Muhammad, trans. Research Department of Darussalam (Riyadh, Kingdom of Saudi
Arabia: Darussalam, 2010), s. 116. Rovnaké
vysvetlenie „zjavenia“ verša 9:29 je uvedené v Tafsir Ibn Kathir, Zv. 4, s. 403-404;
a Muhammad ibn Ishaq, The Life of Muhammad (Sirat Rasul Allah), trans. Alfred
Guillaume (Karachi, Pakistan: Oxford University Press, 2007), s. 620.
(26) Tafsir Al-Jalalayn, s. 385, Tafsir Ibn Kathir, Zv. 4, s.
315, Tafsir Ahsanul-Bayan, Zv. 2, s. 293, and Tafsir as-Sa’di, Zv. 2, s. 105.
(27) Tafsir Ibn Kathir, Zv. 1, s. 531, Tafsir Al-Jalalayn, s.
69, Tafsir Al-Qurtubi, s. 4
(28) Tafsir Ibn Kathir, Zv. 4, s. 376.
(29) Abu'l Hussain 'Asakir-ud-Din Muslim bin Hajjaj
al-Qushayri al-Naisaburi, Sahih Muslim, trans. ‘Abdul Hamid Siddiqi (New Delhi,
India: Adam Publishers and Distributors, 2008), Zv. 1, No. 22, s. 21-22.
(30) Sahih Muslim, Zv. 5, No. 1731R1, s. 163.
(31) Sahih Muslim, Zv. 5, No. 1767, s. 189.
(32) Islam’s Militant Prophet: Muhammad and Forced Conversions
to Islam
(33) Stephen M. Kirby, Islam According to Muhammad, Not Your
Neighbor, s. 23-58.
(34) Abu Dawud Sulaiman bin al-Ash'ath bin Ishaq, Sunan Abu
Dawud, trans. Yaser Qadhi (Riyadh, Kingdom of Saudi Arabia: Darussalam, 2008), Zv.
3, No. 2670, s. 296.
(35) The Meaning of the Glorious Koran, s. 338.
(36) Muhammad bin Ismail bin Al-Mughirah al-Bukhari, Sahih
Al-Bukhari, trans. Muhammad Muhsin Khan (Riyadh, Kingdom of Saudi Arabia:
Darussalam, 1997), Zv. 1, Book 3, No. 123, s. 128.
(37) Abi Zakaryya al-Dimashqi al-Dumyati “ibn-Nuhaas,” The
Book of Jihad (Abridged), trans. Noor Yamani, revised by Abu Rauda, (no
publisher information, 2005), s. 10.
(38) Fatawa Islamiyah, Islamic Verdicts, Zv. 7, collected by
Muhammad bin ‘Abdul-‘Aziz al-Musnad, (Riyadh, Kingdom of Saudi Arabia:
Darussalam, 2002), s. 202-203.
(39) Islam According to Muhammad, Not Your Neighbor, s. 115-123.
(40) Sahih Al-Bukhari, Zv. 4, Book 56, No. 3084, s. 196.
(41) Sahih Al-Bukhari, Zv. 1, Book 2, No. 36, s. 72-73.
(42) Muhammad bin Yazeed ibn Majah al-Qazwini, Sunan Ibn
Majah, trans. Nasiruddin al-Khattab (Riyadh, Kingdom of Saudi Arabia:
Darussalam, 2007), Zv. 4, No. 2794, s. 65.
(43) Stephen M. Kirby, “Muslim Reform Group Reached Out to
3,000 US Mosques, Got Only 40 Responses,” Jihad Watch, 24. februára 2017; dostupné
na https://www.jihadwatch.org/2017/02/muslim-reform-group-reached-out-to-3000-us-mosques-got-only-40-responses.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára