Denis MacEoin
Pri otázke, prečo je Západná civilizácia najvýznamnejšou v histórii, mnohí poukazujú na európsku a neskôr americkú vojenskú moc, silu britského, francúzskeho, španielskeho a portugalského impéria, ich nadvlády nad oceánmi či pokrok spôsobený priemyselnou revolúciou. Dnes je, samozrejme, všeobecným trendom vykresľovať úspechy Západu len v negatívnom svetle, často z relevantných dôvodov, vrátane otroctva či zlého zaobchádzania s veľkým počtom pôvodných Američanov. Tento negativizmus je však vysoko selektívny. Prečo, napríklad, sa západné kresťanské impéria považujú za pohromu pre ľudstvo, zatiaľ čo kopa moslimských impérií z minulosti – existujúcich oveľa dlhšie, angažovaných v najväčšom a najdlhšie trvajúcom obchode s otrokmi v dejinách, snažiacich sa presadiť jedno náboženstvo nad všetky ostatné a asi od 10. storočia kladúcim obrovské prekážky racionálnemu mysleniu – sa považuje za požehnanie?
Za svoju znamenitosť vďačí súčasný Západ týmto objaviteľom,
dobyvateľom, obchodníkom a závodom, ktoré vybudovali po celom svete –
práve tak ako islamské impériá mali svojich prieskumníkov, obchodníkov
a medzinárodné siete (ako vo veľkých súfistických rádoch). V oboch oblastiach
vznikli dôležité civilizácie: veľký rozvoj miest, významná architektúra, prvé
univerzity, úžasná poézia, nádherné umenie, ohromná filozofia, príval vedeckej
a matematickej aktivity v moslimskom stredoveku a následne v období
renesancie a priemyselnej revolúcie v Európe. Tendencia súčasných liberálov ťahať
od vlád ospravedlnenia za činy svojich predkov, od obchodu s otrokmi po
orientalistické znázornenie islamských národov, je nezmyselným pokusom prepísať
históriu. Samozrejme, moslimské vlády nikto nevyzýva ospravedlniť sa za nič, počnúc
ich obchodom s otrokmi až po rané arabské výboje.
Súčasný západný svet je produktom obdobia, ktoré vytvorilo
najväčšie pokroky v ľudskej histórii: osvietenstva. Od tohto obdobia
môžeme datovať začiatky najdôležitejších silných stránok nášho súčasného sveta.
Sú to tieto silné stránky, ktoré sú napriek mnohým výdobytkom, čo priniesli,
a ich úlohe ako oporných pilierov súdržnej spoločnosti, zosmiešňované a často
napádané zo strany islamu, ale aj politických síl na Západe. Nie je ťažké si
tie silné stránky zapamätať: liberálna demokracia, ľudské práva, náboženská
tolerancia, medzinárodné nástroje na riešenie konfliktov, práva žien, práva
menšín každého druhu, legislatíva odvodená od politickej diskusie, odpor voči
tyranii, sloboda myslenia, vierovyznania a prejavu, kritické skúmanie,
sloboda tlače a ostatných médií, sekularizácia umožňujúca slobodu
vierovyznania a bezpečnosť pre autorov nesúhlasných názorov.
Z týchto výdobytkov sa ako najdôležitejšie javia tie posledné:
sloboda myslenia, vierovyznania a prejavu, kritické skúmanie, sloboda
tlače a ostatných médií, sekularizácia umožňujúca slobodu náboženského
vyjadrenia a bezpečnosť pre autorov nesúhlasných názorov. Bez nich by
žiaden iný nevydržal. Je tu tiež ďalší, ktorý s nimi úzko súvisí:
akademická sloboda. Oslobodenie univerzít od obmedzení uvalených na akademikov
kráľmi a cirkvami, od používania cenzúry za účelom zachovania status quo, od
blokovania vedeckého pokroku odvolávaním sa na sväté písmo či moc duchovenstva
alebo jednoduchý tradicionalizmus (1) a všetky ostatné tmárske sily, znamenalo od
18. Storočia kvantový skok nie len vo fyzických vedách, ale vo všetkých
oblastiach ľudského poznania, od politiky cez spoločnosť a filozofiu až po
náboženstvo a umenia. Akademickej slobode toho dlhujeme viac, než si často
predstavujeme: že učiteľ či výskumník nemusí byť cenzurovaný, zamietnutý či finančne
zruinovaný za vyjadrenie svojich názorov; (2) že publikácie, či už knihy, monografie
alebo celé odborné časopisy, môžu obsahovať kritický či dokonca kontroverzný obsah
a že samotná kontroverzia, ktorá zďaleka nie je prekážkou v hľadaní pravdy,
je základným mechanizmom na to, aby jej hľadanie vôbec bolo možné.
V islamskom svete, kde, ako som už spomenul, bola
racionalita zavrhnutá v prospech viery už od čias verejnej a odbornej
diskusie, k tomuto procesu však nedošlo (3). Posun od úplne otvoreného skúmania
sa začal vnútorným konfliktom medzi racionalistami a teológmi
s fundamentalistickými sklonmi a skončil sa vtedy, keď bola prijatá
dogma „večnosti“, dokonalosti a neomylnosti Koránu. Kladenie otázok bolo rizikom pre vieru; bolo ľahšie
prijať všetky aspekty posvätných textov a práva, bez otázok „odkiaľ?“ či „prečo?“
a vyhnúť sa tak pekelnému ohňu. Túto doktrínu neomylnosti a nebezpečenstva rozumu
vyhlásil najdôležitejší mysliteľ v dejinách islamu, Abú Hamíd al-Ghazalí
(1058-1111). Podľa tejto doktríny boh pôsobí v každej chvíli v každom
atóme, ničí a tvorí podľa svojej vôle, takže sa nedá predpovedať, čo sa
v ľubovoľnej danej chvíli stane – čím sa vylučuje potreba či hodnota racionálneho
skúmania. Práve tento záver vytvára fatalizmus, ktorý popiera akúkoľvek zodpovednosť
človeka aj za ten najnepatrnejší čin alebo uplatnenie osobnej vôle. Extrémne
súčasné vyjadrenie tohto opaku racionality možno nájsť v poznámkach Muchtara Muchtara, vodcu egyptskej teroristickej organizácie al-Džamá'a al-Islámíja,
adresovaných reformistickému moslimovi Tawfíkovi Hamídovi: „Cestou (do mešity) Muchtar
zdôrazňoval kľúčový význam pojmu al-fikr kufr v islame, myšlienku, že samotný
akt myslenia (fikr) robí z človeka neveriaceho.“
Nemá to byť nejaká chvála Západu a výsmech islamu: prvenstvo
Západu vo svete je čím ďalej, tým viac ohrozené. Hrozbou nie je islamský
terorizmus (hoci je skutočnou a rastúcou hrozbou, najmä v Európe, ale
čoraz viac aj v Spojených štátoch). Hrozba nespočíva v rastúcej
moslimskej populácii (hoci aj toto sa deje v Európe). Hrozbou nie je ani rast
vplyvu islamu vo svete. To sú skutočné problémy; západní lídri doteraz
nedokázali adekvátne zareagovať na hrozby, ktoré predstavujú. Je tu však jasné a
prítomné nebezpečenstvo, ktoré zatieňuje všetky ostatné: hrozba pre hodnoty
samotného osvietenstva. Ak túto hrozbu neoklieštime, toto riziko môže byť
predzvesťou zanechania samotných intelektuálnych slobôd, na ktorých spočívajú naše
ostatné slobody. Tou hrozbou je naša spoluvina na rýchlom
a nezastaviteľnom raste islamskej (čiže vlastne islamistickej) kontroly
nad celými katedrami a centrami na stále ďalších a ďalších západných univerzitách
v Európe a USA. A je ňou aj rozrastajúca sa cenzúra – a kriminalizovanie
– slobodného prejavu v Európe – a USA. Tie majú rozsah od taktiky
zastrašovania na univerzitách cez umlčiavanie nesúhlasných názorov až po „kódex správania“, vydaný Európskou komisiou 31. mája 2016, údajne preto, aby
zarazil „nenávistný prejav“ na internete, ale v praxi tí, ktorí hovoria o
„nenávistnom prejave“ a poukazujú na nebezpečenstvá, pred ktorými varujú ostatných,
majú uzavreté mysle.
Zaslúži si zopár darov od moslimských vlád niekoľkým
európskym a americkým univerzitám celý článok, začínajúci tvrdeniami, že
západná civilizácia je ohrozená? Faktom je, že tých darov zďaleka nie je zopár,
dotyčné univerzity patria k najlepším akadémiám na svete, jedná sa o milióny
dolárov a ciele islamských financií sú z väčšej časti špecifické a tvoria
súčasť inej agendy. Niektoré peniaze možno idú obchodným školám či vedeckým
katedrám, ale drvivá väčšina ide na podporu alebo vytvorenie veľkých katedier
a akademických centier pre stredovýchodné, islamské či arabské štúdie. Zdá
sa, že to má logiku – nie sú mimoriadne bohaté moslimské štáty oprávnené podporovať
štúdium vlastnej spoločnosti, histórie a náboženstva, kvôli čomu vytvoria zbory
zasvätených mužov a žien s potrebnými jazykovými zručnosťami a dôkladnou
znalosťou predmetov, ktoré najskôr študujú a neskôr učia, poprípade,
v ktorých sa angažujú ako poradcovia vlád, štátni úradníci, poradcovia OSN
či medzinárodných mimovládnych organizácií, členovia think tankov, odborníci na
publicitu, mediálni analytici či dokonca politici? Nuž, keby zachovávali úplnú
neutralitu a keby si akademici nechali svoje názory pre seba, ich príspevok
by sme považovali za obyčajnú štedrosť alebo za príspevok ku dobrým vzťahom
s medzinárodnou komunitou. Čo by mohlo byť krajšie? Nechápeme na Západe
islamský svet nesprávne a nebolo by viac učenia a výskumu v jeho
oblasti a v oblasti jeho náboženského presvedčenia skutočným prínosom?
A ako môže niekto ako ja, kto celý život študuje, učí a píše na tému islamu
a Stredného východu, považovať niečo také za zlé?
Jednou očividnou výčitkou je samotný rozsah fungovania, teda
skutočnosť, že fundamentalistické moslimské štáty ako Saudská Arábia a Katar
v súčasnosti výrazne ovplyvňujú, akým spôsobom sa islam
a stredovýchodné štúdie vyučujú na kľúčových západných univerzitách.
Dilema pre univerzity je predzvesťou kríz, ktoré prídu. Aj celkom bohaté
univerzity ako Harvard a Oxford zažívajú finančné ťažkosti. Ku štátnym
peniazom sa často dá dostať len ťažko alebo nijako; akademici sa musia
naťahovať o financovanie svojich projektov, pracovných miest či katedier.
Univerzity na tento problém zareagovali niekoľkými spôsobmi.
Jedným z nich je prijímanie čoraz väčšieho počtu študentov zo zahraničia, vrátane
mimoriadne vysokého počtu z islamských krajín (kde sú vzdelávacie štandardy
takmer bez výnimky biedne). Stránka ICEF Monitor informuje:
„Na svojom počiatku v roku 2005 bolo v USA,
hlavnej destinácii študentov z programu KASP (štipendijného programu kráľa
Abdulláha – pozn. prekl.), len niečo cez 3000 saudských študentov, no
v akademickom roku 2014/15 sa počet prihlásených študentov zvýšil na
takmer 60 000 (takmer 2000%-ný nárast za posledných desať rokov). Päť po
sebe idúcich rokov je Saudská Arábia štvrtou krajinou vysielajúcou najviac
študentov do USA.“
Veľký počet saudských študentov je tiež v Kanade
a Spojenom kráľovstve.
Druhou reakciou niekoľkých univerzít je otvorenie satelitných
univerzít v zahraničí, z toho niekoľkých v Perzskom zálive. Napríklad,
University College Londýn, Heriot-Watt University, New York University
a írska Royal College of Surgeons prevádzkujú programy v Katare, Dubaji,
Abú Zabí a Bahrajne. Neprekvapuje, že tieto univerzity ani zďaleka nemajú pokoj
od vonkajšieho dozoru. Podľa profesora Stephena F. Eisemana z Northwestern University (ktorá má pobočku
v Katare), „Morálka založenia univerzity v autoritatívnej krajine je pochybná,
najmä keď bráni slobodnému prejavu a medzi svojich spojencov počíta niekoľko
despotických režimov alebo skupín.“
Nech už je to akokoľvek problematické, je to zatienené vplyvom
na štúdium islamského sveta na domácich západných univerzitách. Začínajúc len
v Spojenom kráľovstve, stránka Arab News informuje, že:
Za posledné desaťročie je Saudská
Arábia najväčším zdrojov príspevkov z islamských krajín a kráľovských
rodín pre britské univerzity, veľká časť čoho slúži na štúdium islamu, stredovýchodnej
a arabskej literatúry. Veľký podiel z týchto peňazí šiel na založenie
centier islamských štúdií. V roku 2008 princ Al-Valíd bin Talal daroval na
tento účel 8 miliónov libier (48,5 milióna saudských rialov) univerzite Cambridge
a Edinburgh, informoval včera obchodný denník Al-Eqtisadiah. Oxfordská
univerzita je najväčším príjemcom saudskej podpory. V roku 2005 princ
Sultán, zosnulý korunný princ, dal 2 milióny libier (12 miliónov saudských rialov)
Ashmoleovmu múzeu. V roku 2001 dala Nadácia kráľa Abdul Azíza 1 milión
libier (6,1 milióna saudských rialov) centru Stredného východu. Sú tu aj mnohí
ďalší darcovia. Oxfordské centrum islamských štúdií v hodnote 75 miliónov
libier (454,6 milióna saudských rialov) dostalo podporu od 12 moslimských
krajín. Vládca Ománu, Sultán Kabús bin Saíd, dal Cambridgeskej univerzite 3,1
milióna libier (18,8 milióna saudských rialov) na podporu dvoch funkcií, vrátane
profesúry arabčiny. Vládca Šardžáu (tretieho najľudnatejšieho mesta
v Spojených arabských emirátoch – pozn. prekl.), šejch Sultán bin Mohamed
al-Kásimí, podporil od roku 2001 exeterské centrum islamských štúdií viac než 5
miliónmi libier (30 miliónmi saudskými rialmi). Trinity Saint David, súčasť University
of Wales, dostala dary od vládcu Abú Zabí, šejcha Chalífu bin Zajíd al-Nahjána.
Tu je zhrnutie
peňazí darovaných americkým univerzitám od roku 1976:
Príbeh saudských darov Spojeným
štátom sa datuje do roku 1976, kedy Rijád previedol jeden milión dolárov na
University of Southern California.
V roku 1979 časopis Saudi
Aramco uverejnil zoznam darov zo Stredného východu, vrátane 200 000
amerických dolárov od Saudov pre Duke University na program islamských štúdií
a štúdií arabského rozvoja; 750 000 amerických dolárov od líbyjskej
vlády pre katedru arabskej kultúry na Georgetown University;
a 250 000 amerických dolárov zo Spojených arabských emirátov pre hosťujúcu
profesúru arabskej histórie, taktiež na Georgetowne.
Dovtedy Rijád minul sto miliárd
dolárov na šírenie wahábizmu, najantisemitskejšej a najextrémistickejšej verzie
islamu.
V zozname „príjemcov“ vedie
Harvard s asi 30 miliónmi americkými dolármi. Klenot Brečtanovej ligy (označenie
pre skupinu ôsmich najprestížnejších amerických univerzít – pozn. prekl.) len v roku
2005 dostal 20 miliónov dolárov.
20 miliónov dolárov dostalo
centrum stredovýchodných štúdií na University of Arkansas; 5 miliónov dolárov centrum
pre stredovýchodné štúdie v kalifornskom Berkeley; 11 miliónov dolárov
Cornell University v Ithace v štáte New York a pol milióna
dolárov Texas University (siedma najväčšia univerzita v Spojených štátoch);
1 milión dolárov Princeton; 5 miliónov dolárov Rutgers University...
Oxford má výskumné centrum
financované iránskym režimom, zatiaľ čo na Cambridge prichádzajú peniaze zo
Saudskej Arábie, Ománu a Iránu.
Štipendiá a študijné
programy sú obľúbenými a najľahšími zbraňami islamistických režimov na ovplyvňovanie
západných akadémií a ich slobôd. Osem univerzít, vrátane Oxfordu a Cambridge,
prijalo od roku 1995 zo saudských a moslimských zdrojov viac než 233,5
milióna libier šterlingov. Celková suma, ktorú odhalil Anthony Glees, riaditeľ
centra pre výzvednú činnosť a bezpečnostné štúdiá pri Brunel University, predstavuje
najväčší zdroj externého financovania britských univerzít.
Medzi univerzity, ktoré prijímajú
dary od členov saudskej kráľovskej rodiny a ostatných arabských zdrojov,
patria Oxford, Cambridge, Durham, University College Londýn, London School of
Economics, Exter, Dundee a City.
V štúdii z roku 2009 o financovaní
strategicky dôležitých predmetov na britských univerzitách, Robin Simcox,
vtedajší výskumník centra pre sociálnu súdržnosť, uvádza podrobné tabuľky
a dlhšie poznámky k poskytnutiu peňazí na arabské a islamské
štúdie. Miera vplyvu (4) skúma jedenásť univerzít, vrátane niekoľkých
s veľkými centrami pre islamské a stredovýchodné štúdie, ako Oxford (22
príspevkov), Cambridge, Londýnska škola orientálnych a afrických štúdií, Edinburgh,
Durham a Exeter. Niektoré z jeho postrehov sú trefné. V súvislosti s hojne
obdarovaným oxfordským centrom Stredného východu (MEC), poznamenáva, že
„MEC prijalo značné množstvo
peňazí zo zdrojov na Strednom východe. Spôsob, akým boli tieto peniaze použité,
znamená, že je tu jasné riziko, že darcovia sa budú snažiť ovplyvniť výstup
a aktivity MEC. Navyše, mnohé veľké dary pre MEC sú anonymné, čo znižuje
transparentnosť. Oxford v mnohých prípadoch vedome prijal peniaze od
nedemokratických štátov, kde sa porušujú ľudské práva... Niekoľko dohôd medzi
MEC a darcami zdanlivo naznačuje, že sponzori sa snažili ovplyvňovať
výstup a aktivity centra.“ (5)
O Cambridge píše:
„Univerzita Cambridge je
príkladom, ako môže mať financovanie vplyv na fungovanie univerzity. Nedávne
dary boli podmienené tým, že darcovia získajú prostredníctvom riadiacich predstavenstiev
dohľad nad univerzitou. Hoci hlavné zámery darcu sa javia ako vznešené, zrejme
došlo ku precedensu, kedy bohatí darcovia môžu ovplyvňovať chod nezávislej
akademickej inštitúcie.“ (6)
Čo takýto bezprecedentný vplyv z krajín a od ľudí
s nízkymi očakávaniami ohľadom akademickej slobody prináša našim
najváženejším vzdelávacím inštitúciám? Má to nejaké pozitíva. Peniaze umožňujú skutočným
akademikom prednášať či robiť hodnotný výskum, učiť jazyky ako arabčina, perzština,
turečtina, kurdčina či jazyk urdu (hoci, samozrejme, nie hebrejčina)
a tiež organizovať konferencie prístupné širokému spektru kolegov. To všetko
je v poriadku za predpokladu, že akademici sa budú vyhýbať kontroverzii a témam,
ktoré môžu nahnevať ich darcov. Akademická sloboda je v skutočnosti v ohrození.
Mnohí však nedokážu alebo radšej nechcú pochopiť, že
subvencie konkrétne zo Saudskej Arábie a Kataru sú súčasťou omnoho
širšieho rámca. Saudi desaťročia rozdeľovali stovky miliárd dolárov na šírenie
svojej puritánskej formy islamu, wahábizmu, po celom svete, za čo postavili stovky
mešít, škôl, knižníc a islamských centier a vyslali prúdy radikálnych kazateľov
vyškolených na ich seminároch a islamských univerzitách, aby šírili ich
posolstvo moslimom všade na svete, pričom tiež vytvorili a financovali orgány
islamskej misionárskej činnosti, verbovali mladých moslimov, aby ich získali
pre extrémnu podobu ich viery – všetko za tým účelom, aby sa saudský štát stal
kľúčovým hráčom vo svete islamu a lídrom v šírení islamu na západe.
Taká je povaha doktríny. Obrovské množstvo peňazí na akademické štúdium
v Európe a severnej Amerike je späté s ich peniazmi, ktorými financujú
misionársku činnosť a presadzovanie najfundamentalistickejšej formy
islamskej viery.
Ďalším spôsobom, ako môžeme na tento problém nazerať, je, že
začiatkom roka 2016 veľký muftí Saudskej Arábie, šajch Abd al-Azíz bin Abdulláh al-Šajch,
vydal fatwu, ktorá moslimom zakazuje hrať šach. Zďaleka nie je prvý, kto tak urobil.
Zákaz ospravedlňuje tým, že „šach je stratou času a príležitosťou na premrhanie
peňazí. Vyvoláva nepriateľstvo a nenávisť medzi ľuďmi.“ Tretieho februára 2016
sa mladý saudský duchovný, šajch Sa'd al-Atik, objavil v televíznom
programe ponúkajúcom rady ohľadom fatiew v televízii al-Ahwaz a vyhlásil, že ak ľudia zverejnia
obrázky na sociálnych médiách, niekto si ich môže skopírovať a použiť na
ne čarodejníctvo, čo bude mať za následok rakovinu a iné choroby u človeka,
ktorý ich zverejnil. Dokonca tvrdil, že pozná mnoho prípadov, kedy sa to stalo.
Za posledných niekoľko rokov bolo v Saudskej Arábii kvôli obvineniam
z mágie a čarodejníctva sťatých niekoľko ľudí.
V máji 2016 som sa dočítal, že ďalší saudský šajch, Sálih bin Fawzán al-Fawzán, člen saudskej rady starších
učencov, povedal, že „fotenie je zakázané, okrem prípadov, kedy je to nutné – fotenie
bez mačiek, bez psov, bez vlkov, bez čohokoľvek.“ Toto je, samozrejme,
v súlade so starovekým zákazom zobrazovania živých tvorov, ktorý mal na islamské
umenie taký výrazný vplyv. Ľahko môžeme vidieť, že ak je toto vrcholom vzdelanosti
v Saudskej Arábii, ich motívy za financovaním akademického štúdia na západných
univerzitách nemusia byť až také vznešené, ako by niekto rád veril.
Saudská antipatia voči kritickej, racionálnej a sekulárnej
vedeckej práci je určite varovaním. Viac než jeden saudský šajch, vrátane
notoricky známeho veľkého muftího Bin Báza, vyhlásil,
že zem sa nehýbe a že slnko sa točí okolo nej. Niektorí to tvrdia ešte stále. Samozrejme, vzdelanejší Saudi a ostatní sa na tom zasmejú;
ale fatwa, v ktorej sa to píše, sa stala základom ostrej diskusie medzi
veľmi zbožnými veriacimi.
Vo chvíli, kedy západná vedecká práca urazí útlocity Saudov,
Katarčanov, Kuvajťanov, Bahrajňanov a ostatných, sa objavia prekážky. Akademikom
neudelia víza, aby sa nemohli zúčastniť konferencií, kritika štátov zálivu je
utlmená, diskusia sa odkloní od samotných monarchií zálivu
a v porovnaní so štúdiom ostatných arabských regiónov je ostrá kritika
tém ako politické reformy, ľudské práva a útlak disidentov v zálive z
väčšej časti opomenutá. Podľa Kristiana Coates Ulrichsena z Bakerovho inštitútu univerzity Rice, „takmer každé
centrum stredovýchodných štúdií v Spojenom kráľovstve je nejakým spôsobom
napojené na sponzora z Perzského zálivu. To vytvára rozpaky, najmä
v posledných niekoľkých rokoch, ako napríklad to, že prah tolerancie
akýchkoľvek nesúhlasných názorov sa znížil.“
Jedným z tých „rozpakov“ je vplyv učiteľov v Spojených
štátoch na ľahko ovplyvniteľných študentov, ktorí organizujú Týždne izraelského
apartheidu. Študenti sa pridávajú k najrôznejším antisemitským
demonštrantom, odsudzujú Izrael za každý hriech pod slnkom a zastrašujú
svojich židovských a sionistických kolegov, no ich rovnako predpojaté
fakulty im nikdy nepovedia žiadne historické, právne či politické fakty. Americká
monitorujúca organizácia Campus Watch pozorne sleduje takéto zneužívanie, pričom identifikuje učiteľov
a výskumníkov, ktorí hrubo prekračujú hranice vyváženej akademickej
diskusie, aby zavádzali, indoktrinovali a utvrdzovali študentských
extrémistov. Odhaľuje profesorov, ktorí preháňajú o islamofóbii alebo podporujú
teroristické skupiny ako Hamas. Ich pravidelné novinky súvisiace so stredovýchodnými štúdiami poskytujú dostatok dôkazov o
skresľovaní, ktoré je teraz vnucované študentom ako objektívna akademická práca.
Ale ak chceme najlepší dôkaz, že sponzorom z krajín
zálivu sa nedá veriť, pokiaľ ide o ich podporu štúdia islamu a Stredného
východu na západných univerzitách, stačí nám jeden z prvých prípadov, kedy
Saudi investovali do tejto oblasti. V roku 1981 saudský minister vyššieho vzdelávania
zaplatil docentúru na britskej Newcastle University, aby sa na katedre náboženských
štúdií učila arabčina a islamské štúdiá. (7) Poverenec, nemoslimský britský
učiteľ so solídnym výskumom na konte, sa pustil do ambiciózneho rozsahu tém
navrhnutých na to, aby študentom poskytol široký základ z islamskej histórie
a doktríny. O päť rokov neskôr sa financovanie jeho miesta odrazu skončilo.
Dôvodom bolo, že do svojich prednášok zahrnul súfizmus a šiizmus –
dôležité témy pre akékoľvek štúdium islamu, no pre wahábistov sú obidve
neprijateľné.
To bol problém – akademici v centre pre stredovýchodné
a islamské štúdiá na susednej Durham University dôrazne odsúdili tento čin
a jeho dôvod – ale Saudi zašli ešte ďalej. Vymenovali na túto funkciu (jednohlasne,
bez konzultácie s univerzitnou radou) saudského učiteľa bez akejkoľvek
kvalifikácie v islamských štúdiách (mal doktorát z anglickej literatúry).
Katedra a univerzita, celé nedočkavé, aby dostali peniaze, dovolili tomuto
amatérovi učiť a skúšať svojich študentov niekoľko rokov, no potom jeho funkcia
zanikla.
Toto je jeden z najpozoruhodnejších akademických
príbehov v nedávnej histórii. Odmietnutie a vymenovanie len na
základe náboženskej doktríny. Ale malo to vplyv na ďalší vývoj. Ostatní
akademici v danom obore, ktorí dostávali alebo aspoň dúfali, že dostanú peniaze
od Saudov, chápali, o čo ide: existujú témy, nech sú akokoľvek dôležité
pre daný predmet, ktorým sa každý, kto si chce ponechať svoje miesto, musí
vyhýbať. Existujú učitelia, ktorí majú záujem robiť výskum a publikovať
o týchto témach a ktorí by nemali byť vymenovaní na Saudmi financované
pozície. V roku 1981 Saudi opatrne začínali s financovaním západných
univerzít. Dnes sú v tom suveréni.
Fundamentalistický islam, podporený obrovskou silou peňazí, podlamuje
naše najváženejšie osvietenské hodnoty. V máji 2016 Organizácia islamskej spolupráce (OIC), moslimský orgán prirovnávaný k Organizácii
spojených národov, zakázal jedenástim homosexuálnym a transgenderovým
organizáciám zúčastniť sa konferencie v OSN o výskume na tému, ako
ukončiť epidémiu AIDS.
„Egypt napísal v mene Organizácie islamskej spolupráce
193-člennému generálnemu zhromaždeniu ohľadom jeho rozhodnutia, bez uvedenia
akéhokoľvek dôvodu. Je jasné, že ochrana jedincov najviac zasiahnutých
epidémiou – transgenderoví ľudia majú 49-krát väčšiu šancu dostať HIV než
všeobecná populácia – nie je na programe rokovania.“
Musíme sa domnievať, že skutočným dôvodom tohto rozhodnutia bola
homofóbia, ktorá je v moslimskom svete hlboko zakorenená. Potenciálne
život zachraňujúce lekárske rady boli zablokované, lebo islam zakazuje
homosexualitu (Korán 77:80-84).
Nemôžeme ďalej takto žiť. Nemôžeme radikálnym moslimom a moslimským
štátom dovoliť odstrčiť stranou ich reformne zmýšľajúcich bratov
a pošliapavať naše najzákladnejšie slobody. Bez príkladu a štandardov
stanovených západnými krajinami sa moslimský svet prepadne do ešte väčšieho
úpadku, čo povedie k väčšiemu násiliu všade na svete. Ak si môžeme vďačiť
za to, že sme bránili tomuto útoku na naše hodnoty, tak aj moslimskému svetu
dlhujeme ochranu pred jeho vlastným vzdorom a strachom zo zmeny.
Poznámky
(1) Proces opísal v zaujímavých podrobnostiach Thomas
Kuhn vo svojom majstrovskom diele The Structure of Scientific Revolutions, 50th
anniversary ed., U. of Chicago Press, 2012.
(2) Znepokojivý nedávny príklad moslimského učiteľa, ktorý
prišiel o svoju funkciu kvôli racionálnym výkladom islamu, je profesor Mouhanad
Khorchid, bývalý profesor islamskej pedagogiky na univerzite Münster.
V roku 2013 vydal liberálnu štúdiu o islame, ktorej sa chopila najväčšia
moslimská organizácia v Nemecku a odsúdila ju ako „odmietnutie učenia
klasického islamu“ a „urážku moslimskej identity.“ Za to bol zbavený svojej funkcie
na univerzite. Pozri: Susanne Schröter, 'Opinion: A German Islam must be
liberal, self-critical, Deutsche Welle, 23. mája 2016, dostupné online: https://www.dw.com/en/opinion-a-german-islam-must-be-liberal-self-critical/a-19277619.
(3) Ľahko čitateľný opis možno nájsť v knihe Roberta
Reillyho, The Closing of the Muslim Mind: How Intellectual Suicide Created the Modern
Islamist Crisis, Wilmington, Delaware, 2010.
(4) Robin Simcox, A Degree of Influence: The funding of
strategically important subjects in UK universities, Centre for Social
Cohesion, London, 2009.
(5) A Degree of Influence, s. 35.
(6) Tamtiež, s. 64.
(7) Pozri Daniel Easterman. New Jerusalems, London, 1992, s.
92-93.
Prevzaté z https://www.gatestoneinstitute.org/8331/universities-indoctrination
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára