Silas
Abstrakt
V roku 628 prišli do Mediny ôsmi muži z klanu
Urajna. Stali sa moslimami. Počas svojho pobytu ochoreli. Mohamed im predpísal
lieky: povedal im, aby pili ťavie mlieko a ťaví moč. Keď sa ich stav
zlepšil, brutálne zavraždili pastiera tiav, ukradli ťavy a pokúsili sa
utiecť. Mohamed za nimi vyslal skupinu 20 ozbrojených mužov. Tí ich chytili
a priviedli späť do Mediny. Tam Mohamed vyniesol rozsudok: oči im vypálili
horúcimi železami, potom im ich vytrhli, odsekli im ruky a nohy a následne,
kým ešte žili, ich vyhodili na horúcu púšť, aby zomreli.
Úvod
V tej dobe dosiahol Mohamed v Medine vrchol moci.
Ľudia z rôznych oblastí často chodili do Mediny z rozličných dôvodov.
Niektorí z nich prestúpili na islam a podriadili sa Mohamedovi.
Jednou z tých zvláštnejších udalostí, ktorá sa v tejto dobe odohrala,
bolo, keď Mohamed predpísal mužom z Urajny, ktorí prišli do Mediny, ťaví
moč ako liek, no títo neskôr odpadli od islamu a boli potrestaní.
Títo muži neboli zvyknutí na podnebie v Medine
a ochoreli. Mohamed im povedal, aby pili ťavie mlieko a ťaví moč ako
liek. Následne, keď sa cítili lepšie, sa rozhodli ukradnúť ťavy. Pritom
brutálne zavraždili ich pastiera.
Ako vládca moslimov v Medine mal Mohamed oprávnený
pocit, že proti tomuto činu mužov z Urajny musí zakročiť. Vyslal pátraciu skupinu,
ktorá mužov z Urajny rýchlo chytila a priviedla späť do Mediny. Bolo
očividné, že za svoje zločiny musia zaplatiť. Vtedy nad nimi Mohamed vyniesol krutý
rozsudok.
Prezentácia
islamských zdrojov
V súvislosti s touto udalosťou uvádzam štyri rôzne
uznávané islamské zdroje.
Z knihy História od Tabarího,
zväzok 8, strany 97-98 (1)
„Podľa Mohameda b. Umar (Al-Wakidího): 'V tomto roku
nájazdnícka skupina vedená Kurzom b. Džábir al-Fihrím vyrazila proti členom
Banú Urajna, ktorí zabili pastiera posla božieho a odviedli ťavy
v mesiaci šawwál v roku 6. Posol boží vyslal Kurza s dvadsiatimi
jazdcami.'“
Z hadísov zo
zbierky Sahíh Bucharí (2)
Vyrozprával Abú Kilaba:
Anas povedal, „Niekoľko ľudí z kmeňa Ukl alebo Urajna
prišlo do Mediny sa jej podnebie im nevyhovovalo. Preto im prorok prikázal ísť ku
stádu (dojných) tiav a piť ich mlieko a moč (ako liek). Tak teda šli,
ako im bolo prikázané, a keď sa uzdravili, zabili prorokovho pastiera a odviedli
všetky ťavy. Prorok sa o tom dozvedel zavčas rána a vyslal za nimi
(mužov), ktorí ich chytili a na obed ich priviedli. Následne prikázal, aby
im odsekli ruky a nohy (čo sa aj stalo) a horúcimi kusmi železa im
vypálili oči. Položili ich na Al-Harra a keď si pýtali vodu, žiadnu nedostali.“
Abú Kilaba povedal, „Tí ľudia sa dopustili krádeže a vraždy, stali sa neveriacimi
potom, čo prijali islam a bojovali proti Alláhovi a jeho apoštolovi.“
Vyrozprával Anas:
„Niekoľko ľudí z kmeňa Urajna prišlo do Mediny
a jej podnebie im nevyhovovalo, preto im Alláhov apoštol dovolil ísť ku
stádu tiav (ktoré dostal ako zakát), kde vypili ich mlieko a moč (ako
liek), no zabili pastiera a všetky ťavy odviedli. Preto za nimi Alláhov
apoštol vyslal (mužov), aby ich chytili. Tí ich priviedli a apoštol im
nechal odseknúť ruky a nohy, nechal im vypáliť oči horúcimi kusmi železa a nechali
ich na Harre (skalnatom mieste v Medine), kde hrýzli kamene.“
Zo Sírat Rasúl Alláh
(Život proroka božieho) od Ibn Isháka, strany 677-678 (3)
„Tradicionalista mi povedal od niekoho, kto mu to povedal od
Mohameda b. Talhu, ktorý mu to povedal od Utmána b. Abdul-Rahmána, že počas výpravy
Muháriba a B. Talabu apoštol zajal otroka zvaného Jasár a zveril mu pasenie
dojných tiav v oblasti al-Džammá. Niekoľko mužov z Kajsu, z Kubby
a z Badžíli prišli za apoštolom, lebo trpeli epidémiou
a zväčšenými slezinami a apoštol im povedal, že ak pôjdu za dojnými
ťavami a budú piť ich mlieko a moč, uzdravia sa, preto ho poslúchli.
Keď sa im vrátilo zdravie a ich bruchá sa stiahli na normálnu veľkosť, vrhli
sa na apoštolovho pastiera Jasára, zabili ho, zabodli mu do očí tŕne a odviedli
jeho ťavy. Apoštol vyslal Kurza b. Džábira, aby ich prenasledoval. Keď sa
vracal z nájazdu proti Dhu Karad, predbehol ich a priviedol ku apoštolovi.
Odsekol im ruky a nohy a vylúpol oči.“
Z knihy Kitáb
al-Tabakát al-Kabír (Kniha veľkých tried), zväzok 2, od Ibn Sa'da, strany
114-115 (4)
Potom (sa odohrala) saríja Kurza Ibn Džábir al-Fihrího proti
mužom z kmeňa al-Urajna v mesiaci šawwál v roku šesť po hidžre
apoštola Alláhovho. Povedali (rozprávači): Skupina ôsmych mužov z Urajny
prišla za apoštolom Alláhovým a prijali islam, no podnebie Mediny im nerobilo
dobre. Na to im apoštol Alláhov prikázal žiť s jeho dojnými ťavami, ktoré
sa pásavali v Dhu al-Džadr v blízkosti Quby, neďaleko Ajru, necelých
desať kilometrov od Mediny. Zostali tam, kým sa nezotavili a nepribrali.
Jedného rána prepadli dojné ťavy a odviedli ich. Jasár, mawlá (výraz má
niekoľko významov a môže označovať nearabského konvertitu na islam, ale aj
otroka, klienta, dôverníka, pomocníka a pod. – pozn. prekl.) apoštola Alláhovho,
na nich natrafil aj so skupinou ľudí. Bojoval s nimi. Odsekli mu ruky a nohy
a do jazyka a očí mu zabodli tŕne. Následkom toho zomrel. Správy o tomto
incidente sa dostali k apoštolovi Alláhovmu. Vyslal dvadsať jazdcov, aby
ich prenasledovali a za ich vodcu vymenoval Kurza Ibn al-Fihrího. Dostihli
ich a obkľúčili. Zajali ich, spútali, usadili na svoje kone a priviedli
do Mediny. Apoštol Alláhov bol v al-Ghaba. Vydali sa s nimi za ním
a stretli sa v al-Zaghaba, mieste, kam priteká voda zo všetkých
smerov. Vydal rozkazy a amputovali im ruky a nohy a vybrali im oči.
Ukrižovali ich. Potom bol apoštolovi Alláhovmu zjavený verš:
„Jediná odmena pre tých, ktorí bojujú proti Alláhovi a jeho
poslovi a bojujú za šírenie pohoršenia na zemi.“
Potom už nikomu oči nevybral.
Dojných tiav bolo pätnásť a dávali mnoho mlieka. Priviedli
ich späť do Mediny. Apoštol Alláhov zistil, že jedna z tiav menom al-Hinna
chýba. Pýtal sa na ňu a povedali mu, že ju zabili.“
Diskusia
Na tejto udalosti sú nápadné dve zvláštne veci:
1) Mohamed, samozvaný prorok boží, povedal moslimom, aby pili
ťaví moč ako liek.
2) Mohamed nechal zločincov brutálne mučiť predtým, než
zomreli pomalou smrťou v púštnej horúčave.
Pokiaľ ide o prvý bod, niekoľkých lekárov som sa pýtal,
či má moč nejaké liečivé vlastnosti. Všetci povedali, že moč je odpadový
produkt, nie liek.
Moč obsahuje močovinu, čo je organická zlúčenina. Dá sa
využiť ako hnojivo, rovnako ako trus. Ale močovina je v podstate nadbytočný
dusík vylučovaný ľudským či zvieracím telom. Nemá liečivé vlastnosti. (5)
Všimnite si, že v Sírat Rasúl Alláh sa píše, že muži
z Urajny mali „zväčšené sleziny“. Čítal som o slezine. Je to orgán
filtrujúci zbytočné látky z krvi. Telu tiež pomáha bojovať
s infekciou. Myslím však, že pitie moču slezine nepomôže, keďže je to
v prvom rade odpadový produkt. A môžeme odhadovať úroveň čistoty vtedajších
Arabov. Pochybujem, že hygienické podmienky boli až také vynikajúce. Pili totiž
baktérie. (6)
Počul som, že používanie ťavieho moču bola pre Arabov vec
kultúry. Možno, ale v ich literatúre sa o tom určite veľa nedočítate.
Som ochotný uznať, že Mohamed veril v jeho liečivé účinky, či už je to pravda
alebo nie. História je plná rôznych skupín ľudí používajúcich rôzne látky ako „lieky“,
len aby neskôr zistili, že nimi používané látky nemali žiadne liečivé
vlastnosti. Mohamedova úprimná viera, že je to liek, z neho nerobí liek.
Čo sa týka druhého bodu, povedal by som, že je to zo
strany Mohamedova akt mimoriadnej brutality. Verím, že zločinci mali byť
potrestaní a nemal by som problém s tým, keby ich zabili. Ale mám problém
s ich mučením. Preskúmajme, čo sa týmto mužom stalo potom, ako ich chytili
a priviedli k Mohamedovi.
1) Odsekli im ruky a nohy.
2) Oči im vypálili horúcimi kusmi železa a vylúpli.
3) Hodili ich na horúce, čierne skaly v púštnej oblasti Harra.
Tam začali trpieť na následky dehydratácie. Prosili o vodu, no žiadnu
nedostali. Vo svojej bolesti a agónii hrýzli kamene.
Osobne nemám súcit so zločincami. Nemám problém
s trestom smrti za ich zločin. Ale udivuje ma, že muž, ktorý tvrdil, že je
prorokom božím, sa takto správal k druhým ľuďom. V Mohamedovom srdci
sa dá vycítiť trpká nenávisť, neodbytná túžba po pomste, keďže ich nechal takto
mučiť. Nevidím v tom boha. Vidím temné duchovné sily a temné ľudské
sily, ktoré Mohameda motivovali urobiť to.
Otázky
1) Čo sa stalo prorokovmu „postaveniu proroka“? Napokon, bol
vraj v kontakte s Alláhom. Chcel Alláh, aby moslimovia uverili, že
ťaví moč je liek? Pamätajte, že moslimovia majú jeho životný príklad nasledovať
ešte aj dnes. Taktiež veria, že ťaví moč je liek? Predpisujú islamské lekárne ťaví
moč? Prečo predpísal moč ako liek? Opýtajte sa svojich moslimských známych, či
pijú moč ako liek.
2) Bolo nutné, aby Mohamed takto mučil zločincov? Čo by
dnešní moslimovia povedali na to, keby Izraelčania rovnakým spôsobom mučili
islamských teroristov? Čo by na to povedal svet? Aký je váš názor?
3) Ak súčasní moslimovia odsudzujú zverstvá spáchané
niektorými ľuďmi na moslimoch, nemali by potom odsúdiť skutky samotného Mohameda?
Mali by sme používať rovnaký meter. Ak dnešní moslimovia ospravedlňujú
Mohamedove skutky voči jeho nepriateľom, potom nemajú právo sťažovať sa na
mnohé (no nie všetky) prípady utrpenia moslimov, spôsobené ich nepriateľmi.
4) Ak boh dovolil Mohamedovi toto urobiť zločincom a ak
majú moslimovia prikázané nasledovať Mohamedov životný príklad, čo nám to
hovorí o skutočnej islamskej spoločnosti?
Záver
Mohamed nebol skutočným prorokom božím. Bol to človek odhodlaný
robiť veci po svojom. Keď sa nahneval, tým, ktorí mu skrížili cestu, sa kruto
pomstil. Jeho odporúčanie ťavieho moču ukazuje, že sa riadil poverčivým folklórom.
Jeho zaobchádzanie so zločincami ukazuje, že ho ovládali temné, nenávistné
motívy.
Odkazy
(1) „The History of
Tabari“, zväzok 8 – „The Victory of Islam“, published by SUNY, translated by
Michael Fishbein (dostupné na stiahnutie – pozn. prekl.).
(2) „Sahih Al-Bukhari“,
(Traditions of Bukhari), translated by Dr. Muhsin Khan, published by Kitab
Bhavan, New Delhi.
(3) „The Life of
Muhammad“, a translation of Ibn Ishaq's „Sirat Rasul Allah“ (The Life of the
Prophet of God) by A. Guillaume. Táto
kniha je najlepším dostupným Mohamedovým životopisom. Všimnite si, že Guillaume
pridal ostatné odkazy z Tabarího a iných raných islamských textov (dostupné tu - pozn. prekl.).
(4) „Kitab al-Tabaqat
al-Kabir“, (Book of the Major Classes), by Ibn Sa'd. Translated by Moinul Haq, published by the
Pakistan Historical Society.
(5) The World Book
Encyclopedia, pod heslom „Urea“.
(6) The World Book
Encyclopedia, pod heslom „Spleen“.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára