Mutee'a Al Fadi
Od útoku na Svetové obchodné centrum v New Yorku 11. septembra 2001 mnohí moslimovia verejne vyhlasujú, že islam je náboženstvo mieru a tolerancie, náboženstvo, ktoré hlása harmóniu s ostatnými, najmä s nemoslimami. Okrem toho došlo v nedávnej dobe ku pokusom predefinovať slovo "džihád", aby jeho významom bol len duchovný boj, pričom je z jeho kontextu odstránený fyzický boj proti neveriacim. Navyše, výraz svätá vojna je systematicky a zámerne odstraňovaný z islamskej terminológie, čo je znakom toho, že moslimskí učenci sa zúfalo snažia odstrániť ho z ústredného učenia islamu.
Jednou často kladenou otázkou je, "prečo je toto náboženstvo také násilné?" Aby sme však preskúmali skutočný význam islamského džihádu a pochopili mnohé náboženské imperatívy, ktoré za ním stoja, musíme svoju pozornosť obrátiť na hlavné islamské zdroje, ktoré priemernému moslimovi vysvetľujú, ako má žiť svoje náboženstvo; a v týchto zdrojoch sa nápadne vyskytuje džihád, najmä ten fyzický. Medzi tieto zdroje patria: Korán, hadísy (1) a život proroka islamu, známy ako sunna. (2)
Doktrína džihádu v Koráne
Prehľad chronologického poradia Koránu čitateľovi na prvý pohľad odhalí, že doktrína fyzického džihádu (čiže boja) sa vyvíjala v niekoľkých etapách počas úradovania Mohameda, proroka islamu, začínajúc obdobím slabosti islamského štátu v Mekke, až po konečné štádium pred Mohamedovou smrťou v Medine.
Je veľmi dôležité podotknúť, že výzva na násilie, teda fyzický džihád, sa v Koráne objavila vtedy, keď Mohamedova podpora a dostupné zdroje vzrástli. Znamená to, že keď Mohamed začal v Mekke v roku 610 svoje úradovanie, on a jeho prívrženci boli malou menšinou, čo im neumožňovalo okamžite uskutočňovať v praxi jeho túžbu rozširovať islam prostredníctvom fyzických útokov a bitiek. Po presťahovaní do Mediny v roku 622 a po zvýšení svojej finančnej a ľudskej podpory, sa Mohamedova úloha zmenila z obyčajného proroka a duchovného sprievodcu na etablovaného politického a vojenského vodcu novej islamskej komunity v Medine. (3) Krátko po svojom príchode do Mediny začal Mohamed systematicky zjavovať koránové pasáže usmerňujúce jeho stúpencov k boju za Alláha a proti jeho nepriateľom, kam patrili arabskí polyteisti i ľudia knihy (Židia a kresťania). V nasledujúcej časti uvediem pár príkladov z množstva pasáží v Koráne, ktoré podporujú tieto rôzne vývojové etapy.
Varovné štádium (4)
Túto etapu reprezentujú mnohé mekkské pasáže, vyzývajúce Mohameda a jeho stúpencov k tomu, aby varovali svojich odporcov pred akýmikoľvek útokmi, ktoré mohli chystať proti novovzniknutej islamskej obci. Také pasáže predstavujú nasledovné verše:
Korán 73:10-11 - Len boh sa môže adekvátne porátať so svojimi nepriateľmi:
"a trpezlivo znášaj to, čo oni hovoria, a vzdiaľ sa od nich vhodným odchodom. Ponechaj Mne na starosť tých, ktorí za klamára ťa majú a v slastiach si žijú, a popraj im lehotu krátku!"
Korán 52:45-48 - Človek boží bojuje len preto, aby ohlasoval posolstvo božie:
"Nechaj ich teda až do doby, kedy stretnú sa so svojím dňom, v ktorom budú bleskom zrazení... Tým, ktorí krivdili, sa veru trestu dostane a ešte niečoho viac... Ty však neochvejne na rozsudok svojho Pána čakaj, veď veru si Nám na očiach!"
Korán 43:88-89 - Mohamed sa má odvrátiť od tých, ktorí ho odmietajú a má im povedať "mier":
"A slová jeho: "Pán môj, toto je ľud, ktorý neverí! Odvráť sa teda od nich a povedz: 'Mier s vami ' A čoskoro sa dozvedia!"
Korán 67:26 - Mohamedovým poslaním je byť varovateľom:
"Odpovedz: ' Vedomosť o tom je u Boha jedine - ja som len varovateľ zjavný.'"
Korán 29:46 - Moslimovia by sa nemali hádať s ľuďmi knihy (Židmi a kresťanmi), ale mali by zdôrazňovať jedinosť boha:
"Nehádaj sa s vlastníkmi Písma, jedine spôsobom najvhodnejším a len s tými z nich, ktorí nespravodliví sú. A povedzte: 'Uverili sme v to, čo bolo zoslané nám, i v to, čo bolo zoslané vám, a náš Boh a váš Boh jedným sú; a my do vôle Jeho sme odovzdaní.'"
Na prechádzajúcich pasážach z Koránu je pozoruhodné, že ani jedna z nich v skutočnosti netvrdí, že moslimovia by nemali útočiť na svojich protivníkov. Tieto pasáže sa vlastne pokúšajú prezentovať moslimov ako neškodnú komunitu, ktorej jedinou úlohou je varovať pred nadchádzajúcim hnevom. Ich odporcovia sa nedopustili žiadnych iných zločinov než neviery a odmietnutia Mohamedových myšlienok.
Dôkladné preskúmanie niektorých z týchto pasáží (napr. 43:88-89) nám odhaľuje skrytú hrozbu v jazyku pasáže, "A čoskoro sa dozvedia." Al-Tabarí vo svojom komentári (5) k tomuto veršu tvrdí nasledovné:
"Čitatelia Koránu z Kufy a niektorí z Mekky ho čítajú 'A čoskoro sa dozvedia' v zmysle budúceho prísľubu či oznámenia, ako vyhlásenie Alláhovho trestu voči modloslužobníkom." (6) Ďalej tvrdí, že Alláh tento verš neskôr zrušil a svojmu prorokovi prikázal bojovať proti nim.
Al-Kurtubí mu v tomto názore sekunduje. (7) Verí, že tento verš bol zrušený "veršom o meči", teda veršom 9:5, ktorý znie:
"A keď uplynú posvätné mesiace, tak zabíjajte modloslužobníkov, kdekoľvek ich nájdete, zajímajte ich, obliehajte ich a chystajte proti nim všemožné nástrahy! Ak sa však kajúcne obrátia, budú dodržovať modlitbu a dávať almužnu, nechajte ich ísť cestou ich, veď Boj je veru odpúšťajúci, milosrdný."
Treba podotknúť, že podľa názorov niektorých komentátorov sa má fráza "A čoskoro sa dozvedia" čítať v druhej osobe, "A čoskoro sa dozviete." Význam tejto frázy spočíva v tom, že Mohamed v tomto prípade hovoril priamo ku modloslužobníkom, čiže sa im vyhrážal. Takýto výrok nám jasne ukazuje skutočný motív a zámer tohto a podobných veršov, ktoré majú Mohamedovi a jeho stúpencom poskytnúť zámienku na útok na jeho nepriateľov v budúcnosti. Navyše, fakt, že táto súra (43.) bola zjavená v Mekke, tiež odhaľuje Mohamedov budúci zámer zaútočiť na jeho nepriateľov v príhodnej chvíli. Tá nastala vtedy, keď Kurajšovci (Mohamedov kmeň) začali novej moslimskej komunite brániť v slobodnom uctievaní v Kaabe. (8)
V dôsledku toho, a tiež kvôli príprave na budúci útok na modloslužobníkov, Mohamed svojim nasledovníkom poradil, aby odišli z Mekky do Mediny, ale až potom, ako ho tam pozvali tamojší Arabi. Stalo sa tak po smrti jeho strýka Abú Táliba, ktorý bol podľa islamských zdrojov jeho jediným ochrancom pred Kurajšovcami. (9)
Po príchode do Mediny (10) sa Mohamed okamžite ujal politického vedenia, hoci už predtým bol náboženským vodcom. Následne začal Mohamed so svojimi stúpencami drancovať a okrádať mekkské karavány putujúce na sever alebo na juh. (11) Za tieto prepady sa Mekkčania pomstili a zaútočili na moslimov. (12) Bolo to v tejto dobe, kedy Mohamed začal tvrdiť, že mu jeho boh zjavil pasáže, ktoré mu dovolili "opätovať útok". Na tomto Mohamedovom tvrdení je zaujímavé, že v druhom roku hidžri (13) prikázal niektorým svojim ľuďom ísť smerom k Mekke a z úkrytu prepadnúť Kurajšovcov. Táto skupinka (osem ľudí) zajala karavánu a zabila jedného z jej vodcov počas jedného z posvätných arabských mesiacov. Kvôli tomu, a tiež preto, aby si zachoval tvár, Mohamed urýchlene zjavil verše 2:217-218, v ktorých tvrdil, že hoci je boj počas posvätných mesiacov zakázaný, pre Alláha je ešte väčšou tragédiou, že jeho moslimovia museli opustiť Mekku, a preto počas tohto posvätného mesiaca smeli bojovať a zabíjať.
"Pýtajú sa ťa na posvätný mesiac a na bojovanie v jeho priebehu. Povedz: 'Bojovať v ňom je hriech ťažký, avšak odvracať od cesty Božej, neveriť v Neho a v Mešitu posvätnú a vyháňať obyvateľov jej z nej je ešte ťaží hriech pred Bohom; zvádzať od viery je horšie než zabíjať. Neveriaci neprestanú proti vám bojovať, pokiaľ vás neodvrátia od náboženstva vášho, ak toho budú schopní. Pre tých z vás, ktorí od náboženstva svojho odpadnú a ako neveriaci zomrú, márne bude ich konanie na tomto i onom svete - tí ohňa obyvateľmi sa stanú a nesmrteľní v ňom budú. Avšak tí, ktorí uverili, vysťahovali sa a na ceste Božej bojujú, tí môžu dúfať v milosť Božiu - a Boh veru je odpúšťajúci, milosrdný.'" (Korán 2:217-218)
V tejto pasáži Mohamed svojim ľuďom veľmi jasne vysvetlil, že ich pohoda a útecha sú pre ich boha dôležitejšie než rešpektovanie posvätného mesiaca či akéhokoľvek zákazu. (14) Tieto slová bezpochyby dodali moslimskej komunite pocit beztrestnosti a boli pre nich dôvodom k boju.
Štádium obranného boja
Nasledovné pasáže predstavujú prechodové štádium od varovnej etapy ku obrannému boju moslimov. Nepriateľmi islamu boli v tomto štádiu najmä pohanskí Arabi, ktorých predstavovali modlári z kmeňa Kurajšovcov.
Korán 22:39 - Boh moslimom dovolil brániť sa (15):
"A tým, ktorí chcú, je dovolené, aby bojovali (16) kvôli tomu, že im bolo ukrivdené. A Boh veru je schopný poskytnúť im pomoc, tým, ktorí boli bezprávne vyhnaní zo svojich domovov jedine preto, že hovorili: 'Pánom naším je Boh!'"
Poznámky
(1) - Hadís je zbierka prorokových výrokov a učení. Niektorí moslimskí učenci ich považujú za božsky inšpirované a rovnocenné s Koránom.
(2) - Sunna (po arabsky "zvyk" alebo "zvyčajná metóda") je v moslimskom ponímaní príklad výrokov a životných zvykov Mohameda, posledného islamského proroka a jeho spoločníkov, zaznamenané v hadísoch. Mohamedova sunna zahrňuje konkrétne slová, zvyky, metódy a tiché schválenie: je významná, lebo sa venuje životnému štýlu, jednaniu s priateľmi, rodine a vláde. Zaznamenávanie sunny bola arabská tradícia a keď ľudia konvertovali na islam, priniesli tento zvyk do svojho náboženstva. Sunna sa konzultuje po nahliadnutí do Koránu, ak sa v ňom daný problém nepopisuje. Výraz "sunniti" označuje tých, ktorí podľa vlastných slov praktizujú Mohamedov príklad. V šiitskom islame výraz zahrňuje skutky a výroky dvanástich imámov, ktorí boli podľa šiitskych moslimov vybraní na to, aby viedli moslimské spoločenstvo (ummu). Korán moslimom prikazuje nasledovať príklad proroka a tým, ktorí tak činia, sľubuje dodatočnú odmenu a dobré skutky. Pozri https://en.wikipedia.org/wiki/Sunnah popr. https://cs.wikipedia.org/wiki/Sunna
(3) - Alfred Guillaume, The Life of Muhammad, A Translation of Ishaq's Sirat Rasul Allah (London: Oxford University Press, 1955).
(4) - Rev. Richard Bailey, The Teaching Of Islam from Its Primary Sources - the Quran and Hadith. Citované 27. septembra 2010. Dostupné online: https://www.answering-islam.org/Bailey/jihad.html
(5) - Jaame'a Al Bayaan fi Tafseer Al Qur'an - zdroj: https://www.altafsir.com/Tafasir.asp?tMadhNo=0&tTafsirNo=1&tSoraNo=43&tAyahNo=89&tDisplay=yes&UserProfile=0&LanguageId=1
(6) - Podľa koránových veršov 9:29-31 sú v tejto kategórii zahrnutí kresťania aj Židia, keďže sa dočítame, "Bojujte proti tým, ktorí neveria v Boha a v deň posledný a nezakazujú to, čo zakázal Boh a Jeho posol, a ktorí neuctievajú náboženstvo pravdy, z tých, ktorým sa dostalo Písma, pokiaľ nedajú poplatok priamo vlastnou rukou, cítiac poníženie. (29) A hovoria Židia: "Uzajr je syn Boží!" a hovoria kresťania: "Mesiáš je syn Boží!" A taká je reč, ktorú ústami svojimi prednášajú, a napodobňujú tak reč oných, ktorí pred nimi byli neveriaci. Nech Boh proti nim bojuje! Do akej lži to upadli! (30) A vzali si učencov svojich a mníchov svojich za pánov vedľa Boha a rovnako tak i Mesiáša, syna Máriinho, hoci im bolo prikázané uctievať len Boha jediného. A nie je božstva okrem Neho, ktorý slávou Svojou povznesený je nad tých, ktorí sú k Nemu pridružovaní! (31)"
(8) - Človek musí byť zmätený z toho, prečo by sa monoteistická komunita, ktorá tvrdila, že samotným účelom jej existencie je odsudzovanie uctievania modiel, cítila utláčaná, keď jej odopierajú bohoslužby na mieste plnom modiel. Väčší zmysel by dávalo, keby sme za útlak novej moslimskej komunity považovali situáciu, kedy by Kurajšovci bránili Mohamedovi opustiť oblasť, aby mohol uctievať svojho boha ďaleko od modiel (ako to urobil Mojžiš).
(9) - Opäť, keby Kurajšovci naozaj chceli Mohamedovi nejako uškodiť, nemali by s tým problém, lebo Abú Tálib sa v porovnaní s niektorými inými Mohamedovými strýkami v Mekke netešil vysokému postaveniu. Preto môžeme odchod z Mekky považovať za Mohamedovu vojenskú taktiku, aby svojim vojakom doprial čas na získanie peňazí a podpory počas príprav na budúce vojenské výpravy.
(10) - Medina je názov mesta, kde je pochovaný Mohamed a kde sa nachádza v poradí druhá svätá mešita islamu. Nachádza sa 320 kilometrov severne od Mekky. Nazývala sa Jathríb, ale neskôr bol jej názov zmenený na "Mesto prorokovo" alebo "Mesto svetla", odkiaľ pochádza názov "Medina", čo po arabsky znamená "mesto".
(11) - Opäť sa pýtam, ako mohol prorok boží dovoliť, aby jeho stúpenci praktizovali takéto pohanské zvyky?
(12) - Mohamedove útoky proti týmto karavánam boli vypočítavé a ľudí z kmeňa Kurajšovcov nútili pribehnúť im na pomoc, keďže väčšina ich podnikania spočívala v riadení týchto karaván. Keby o ne kvôli Mohamedovi prišli, finančne by ich to zdevastovalo.
(13) - Hidžra: islamský kalendár sa zakladá na hidžre ako na dobe obratu, ktorý bol základom pre vývoj komunity a moc islamu.
(14) - Pre viac informácií o pozadí tejto pasáže pozri Al-Tabarího komentár: http://www.altafsir.com/Tafasir.asp?tMadhNo=0&tTafsirNo=1&tSoraNo=2&tAyahNo=217&tDisplay=yes&Page=4&Size=1&LanguageId=1
(15) - Sebaobrana bola v skutočnosti dôsledkom Mohamedových útokov voči pohanom pod zámienkou boja za boha, a naopak, pohania im útoky vracali. No jazyk Koránu navodzuje mylný dojem, že obeťami boli moslimovia.
(16) - Je dôležité všimnúť si, že "vojna" v tejto pasáži má duchovný, rovnako ako fyzický význam. Inými slovami, moslimovia sú v tejto pasáži vraj duchovne prenasledovaní kvôli tomu, že im nedovolili uctievať v mekkskej svätyni Kaaba, preto majú právo bojovať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára