Ak predchádzajúce príklady Mohamedovho učenia neposlúžili ako varovanie týkajúce sa významu džihádu pre moslima, nasledovný hadís by nás mal znepokojovať. V snahe zdôrazniť význam džihádu a jeho nebesných odmien pre svojich stúpencov, Mohamed v nasledovnom hadíse učil, že aj nový konvertita na islam získa hojnú nebeskú odmenu, ak bude bojovať a zomrie za boha ihneď po svojom prestupe na islam.
Vyrozprával Al-Bara:
Muž, ktorý mal na tvári železnú masku (čiže oblečený v brnení) prišiel za prorokom a povedal, „Ó, Alláhov apoštol! Mám bojovať alebo najprv prijať islam?“ Prorok povedal, „Najprv prijmi islam a potom bojuj.“ Tak prijal islam a zomrel mučeníckou smrťou. Alláhov apoštol povedal, „Málo práce, no veľká odmena.“ (Po prijatí islamu toho urobil veľmi málo, ale bude za to hojne odmenený).
Napriek všetkému humbugu o nebeských odmenách, ktoré Mohamed šikovne využil, aby svojich prívržencov vyburcoval k boju a smrti za svojho boha, pokiaľ ide o Mohamedovu účasť v boji so svojimi vojakmi, zdá sa, že v skutočnosti dával prednosť zotrvaniu v ústraní, zatiaľ čo riskoval životy svojich nasledovníkov. Nasledovný hadís vykresľuje obraz takéhoto postoja.
Vyrozprával Abú Hurajra (zvýraznenie autorove):
Prorok povedal, „Pri tom, v koho rukách je môj život! Nebyť niektorých mužov medzi veriacimi, ktorým sa nepáči, keď zostávajú za mnou a ktorým neviem poskytnúť prepravu, určite by som nikdy nezostal za žiadnou saríjou (vojenskou jednotkou), ktorá vyrazila na výpravu v mene Alláha. Pri tom, v koho rukách je môj život! Páčilo by sa mi, keby som zomrel mučeníckou smrťou za Alláha, po čom by som sa nechal vzkriesiť a znova by som zomrel mučeníckou smrťou a znova by som sa nechal vzkriesiť a znova by som zomrel mučeníckou smrťou a nechal sa vzkriesiť a znova by som zomrel mučeníckou smrťou.
Navyše, Mohamed využíval Židov ako ďalší trik, aby svojich stúpencov posmelil k boju proti svojim nepriateľom, pričom svojim mužom predpovedal, že koniec časov sa nezačne skôr, než budú moslimovia bojovať proti Židom, ako sa dočítame v nasledovnom hadíse.
Vyrozprával Abú Hurajra:
Alláhov apoštol povedal, „Hodina nenadíde prv, než budete bojovať so Židmi a kameň, za ktorým sa bude skrývať Žid, povie, 'Ó, moslim! Skrýva sa za mnou Žid, tak ho zabi.'“
Vďaka tomuto vyhláseniu islamského proroka by západné krajiny mali lepšie pochopiť, prečo sú moslimovia plní nenávisti voči Židom a prečo túžia bojovať proti nim a zničiť ich.
Zotročenie ľudí a znásilnenie žien v mene džihádu
Korán moslimom dovoľuje, aby si svoje zajatkyne nechali ako otrocké konkubíny, aj v prípade, že sú vydaté, čo je podľa definície znásilnenie. Nasledovný verš z Koránu slúži ako dôkaz takéhoto správania:
„A (sú vám zakázané tiež) muhsany (vydaté ženy) medzi ženami okrem tých, ktorých zmocnili sa vaše pravice (23): a to je vám predpísané Bohom! A okrem toho je vám dovolené, aby ste si hľadali manželky pomocou imania svojho ako muži poriadni, nie márnotratný. A za to, čo ste užívali s týmito ženami, dajte im ich odmenu podľa ustanovení. A nebude pre vás hriechom, na čom sa vzájomne dohodnete po stanovené dobe – a Boh je vševediaci, múdry.“ Korán 4:24
V nasledovnom hadíse sa jasne uvádza, že Mohamed a jeho prívrženci uplatnili tento výnos v praxi:
Abú Sirma povedal Abú Sa'íd al-Chadrímu (nech je s ním Alláh spokojný): Ó, Abú Sa'íd, počul si, že by sa Alláhov posol (pokoj s ním) zmienil o al-'azl? Povedal, že áno a dodal: Šli sme s Alláhovým poslom (pokoj s ním) na výpravu proti Banú al-Mustalik a chytili sme niekoľko nádherných Arabiek; túžili sme po nich, lebo sme trpeli kvôli neprítomnosti našich žien, (ale zároveň) sme ich tiež chceli predať za výkupné. Preto sme sa rozhodli mať s nimi pohlavný styk, ale chceli sme dodržať 'azl (vytiahnutie mužského pohlavného orgánu pre výronom semena, aby sa tak zabránilo počatiu). Ale povedali sme si: Robíme niečo, zatiaľ čo je medzi nami Alláhov posol, tak prečo sa ho neopýtame? Tak sme sa opýtali Alláhovho posla (pokoj s ním) a on povedal: Je jedno, či to urobíte alebo nie, lebo každá duša, ktorá sa má narodiť do Dňa vzkriesenia, sa narodí. (24)
Záverečné myšlienky – čo si o džiháde myslia radikálni islamskí duchovní
Je dôležité podotknúť, že napriek všetkým zjavným a presvedčivým dôkazom uvedeným vyššie, sa niektorí moslimovia stále pokúšajú znemožniť diskusiu o džiháde tým, že využívajú koránové pasáže, ktoré naznačujú mier a slobodu vierovyznania. Nanešťastie sa často stáva, že títo moslimovia neprezradia, že takéto pasáže sú zrušené a už viac neplatia.
Keď sa zosnulého islamského veľkého muftího (25) Saudskej Arábie, Šajcha Abdul-Azíz Ibn Baaza, jedného z najvplyvnejších islamských duchovných všetkých čias, opýtali na niektoré z týchto pasáží, poukázal na to, že boli zrušené „veršom o meči“ v deviatej súre Koránu.
Nasledovný citát je prevzatý priamo zo zbierky náboženských výnosov Ibn Baaza v reakcii na otázky od moslimov.
Otázka: (26)
Niektorí priatelia tvrdia, že ak niekto neprijme islam, je to jeho voľba a nemal by byť nútený stať sa moslimom, čo dokazujú citáciami veršov, v ktorých Alláh hovorí (výklad významu):
„Keby bol Pán tvoj chcel, veru by boli všetci, ktorí na zemi sú, naozaj uverili. Chceš snáď donútiť ľudí, aby sa stali veriacimi,“ (10:99)
„V náboženstve niet donútenia.“ (2:256)
Aký na to máte názor?
Odpoveď:
Chvála Alláhovi.
Učenci vysvetlili, že tieto dva a ostatné podobné verše, sa týkajú tých, od ktorých možno vyberať džizju, teda Židov, kresťanov a mágov (zoroastercov). Netreba ich nútiť, skôr majú dostať na výber medzi prestupom na islam a platením džizji.
Iní učenci povedali, že toto platilo na začiatku, no následne sa to zrušilo Alláhovým príkazom k boju a džihádu. Takže proti všetkým, ktorí odmietajú prijať islam, treba bojovať, keď sú moslimovia bojaschopní, až kým buď neprijmú islam alebo nebudú platiť džizju, ak sa medzi nimi nachádzajú takí, ktorí ju môžu platiť. Kuffár (27) by mali byť donútení prijať islam, ak sa jedná o niekoho, od koho nemožno džizju vyberať, lebo to povedie k ich šťastiu a spáse na tomto a na druhom svete. Nútiť človeka, aby sa držal pravdy, v ktorej je vedenie a šťastie, je preňho lepšie než faloš. Tak ako človeka možno donútiť plniť si svoje povinnosti voči ostatným ľuďom, hoci aj uväznením či bitkou, aj prinútenie káfirov veriť len v Alláha a prijať islamské náboženstvo je dôležitejšie a podstatnejšie, lebo to povedie k ich šťastiu na tomto a na druhom svete. Výnimku tvoria ľudia knihy, t.j. Židia a kresťania, poprípade mágovia, lebo islam hovorí, že tieto tri skupiny môžu dostať na výber: môžu prijať islam, alebo platiť džizju a cítiť sa ponížení.
Niektorí učenci sú toho názoru, že aj ostatní môžu dostať na výber medzi islamom a džizjou, ale najsprávnejší názor je ten, že na výber z týchto možností by nemal dostať nikto iný, že tieto tri skupiny sú tie jediné, ktoré môžu dostať na výber, lebo prorok (mier a požehnanie Alláhovo s ním) bojoval proti kuffár na Arabskom polostrove a akceptoval jedine to, keď sa stali moslimami. A Alláh hovorí (výklad významu):
„Ak sa však kajúcne obrátia (tým, že odmietnu širk – polyteizmus a prijmú islamský monoteizmus), budú dodržovať modlitbu a dávať almužnu, nechajte ich ísť cestou ich, veď Boj je veru odpúšťajúci, milosrdný.“ (9:5)
Nepovedal, „ak zaplatia džizju“. Židov, kresťanov a mágov treba požiadať, aby prijali islam; ak to odmietnu, treba ich požiadať, aby platili džizju. Ak ju odmietnu platiť, moslimovia musia proti nim bojovať, ak sú toho schopní. Alláh hovorí (výklad významu):
„Bojujte proti tým, ktorí (1) neverí v Boha a (2) v deň posledný a (3) nezakazujú to, čo zakázal Boh a Jeho posol (Mohamed), a (4) ktorí neuctievajú náboženstvo pravdy (čiže islam), z tých, ktorým sa dostalo Písma (Židia a kresťania), pokiaľ nedajú poplatok priamo vlastnou rukou, cítiac poníženie.“ (9:29)
A bolo dokázané, že prorok (mier a požehnanie Alláhovo s ním) prijal džizju od mágov, ale nebolo dokázané, že prorok (mier a požehnanie Alláhovo s ním) alebo jeho spoločníci (nech je s nimi Alláh spokojný) prijali džizju od kohokoľvek iného než troch vyššie uvedených skupín.
Základným princípom, čo sa tohto týka, sú slová Alláha (výklad významu):
„Bojujte teda proti nim, aby už nebolo pokušenie k odpadlíctvu a aby všetko náboženstvo bolo len Božie.“ (8:39)
„A keď uplynú posvätné mesiace (1., 7., 11. a 12. mesiac islamského kalendára), tak zabíjajte modloslužobníkov (pozri verš 2:105), kdekoľvek ich nájdete, zajímajte ich, obliehajte ich a chystajte proti nim všemožné nástrahy! Ak sa však kajúcne obrátia (tým, že odmietnu širk – polyteizmus a prijmú islamský monoteizmus), budú dodržovať modlitbu a dávať almužnu, nechajte ich ísť cestou ich, veď Boj je veru odpúšťajúci, milosrdný.“ (9:5)
Tento verš je známy ako aját al-sajf (verš o meči).
Tieto a podobné verše rušia verše, ktoré hovoria, že nikoho nemožno nútiť stať sa moslimom.
A Alláh je zdrojom sily.
Záver
Vo svetle vyššie predložených faktov je správne povedať, že hoci nie všetci moslimovia majú rovnakí názor na násilné učenie islamu, je celkom jasné, že islam ako náboženstvo je zo svojej podstaty násilný a podporuje násilie. Preto, ak sa spoločnosť moslimov aj nemoslimov obáva džihádu, je nevyhnutné, aby sme preskúmali islamské zdrojové materiály a pochopili názory raných islamských komentátorov na tému džihádu.
Nás prieskum ukázal, že väčšina samotných koránových textov jasne identifikuje džihád ako fyzickú vojnu v islame a ako Alláhov spôsob nastolenia islamu na zemi. Takéto pasáže si sotva vyžadujú nejaký metaforický výklad. Podobne, z hadísov, Mohamedových tradícií, je rovnako evidentné, že raná moslimská komunita chápala tieto koránové texty doslovne.
Preto je samozrejmé, že od čias Mohameda bol džihád ako fyzická vojna na podporu islamského posolstva realitou moslimskej komunity, hoci ju niektorí jej členovia odmietali alebo nedokázali vykonávať. Z toho dôvodu by nás nemalo prekvapovať, keď sa takzvaní teroristi – známejší ako fundamentalisti – odvolávajú na tieto zdrojové materiály a ich učenie, aby ospravedlnili svoje násilné činy proti ostatným, ako v prípade útokov z 11. septembra.
A čo tvrdenie moslimov, že islam je náboženstvo mieru, ktoré je v harmónii s ostatnými náboženstvami, a že odmieta násilie? Nemožno pochybovať o tom, že pre moslimov môže islam znamenať mier v jeho tradičnom moslimskom zmysle. (28) Islam ako náboženstvo však nikdy neznamenal mier pre modloslužobníkov, kým modlári nezanechali modloslužobníctvo a neprijali islam. Islam neznamenal mier ani pre ľudí knihy (Židov a kresťanov), kým sa nepodriadili islamskej politickej nadvláde a podmienkam, ktoré im nanútilo islamské právo šaría.
Preto je povinnosťou islamskej komunity ujasniť si povahu islamského mieru a to, ako islam podporuje náboženskú harmóniu s ostatnými náboženstvami. Podobne, ak džihád neznamená svätú vojnu, nech nám moslimovia teda vysvetlia, aký je jeho význam vo svetle nášho predchádzajúceho prieskumu Koránu a hadísov.
Poznámky
(23) – Zvýraznenie autorovo.
(24) – Sahíh Muslim, kniha 8, číslo 3371
(25) – Veľký muftí je titul najvyššej islamskej autority, porovnateľný s veľkňazom zo Starého zákona.
(27) – Kuffár je množné číslo arabského výrazu pre neveriacich.
(28) – Moslimovia sa celkovo snažia podporovať názor, často z nevedomosti, že významom slova „islam“ je „mier“, hoci islam znamená „podriadenosť“. Dôvodom je, že slovo „mier“ (po arabsky salám) má rovnaký koreň ako slovo „islam“, hoci s celkom iným významom. Táto mylná propagácia je spôsobený tým, že len málo ľudí pozná arabčinu a jej drobné rozdiely, čo moslimským učencom umožňuje propagovať tento omyl.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára