"Dobro" v Koráne

Bill Warner

Moslimovia nám hovoria, že islam je náboženstvo mieru, ale Korán je plný násilných slov. Vo všetkých prípadoch je násilie namierené proti tým ľuďom, ktorí neveria v Alláha a jeho proroka Mohameda a ktorí preto musia byť potrestaní. Hovorí sa im káfiri.

Na druhej strane, moslimovia a mediálni/univerzitní/politickí apologéti predkladajú verše z Koránu, ktoré o ľudstve a islame hovoria zdanlivo pozitívne. Z tohto zdanlivého rozporu medzi zhovievavosťou a násilím vyvstáva otázka: aká veľká časť Koránu predstavuje dobro pre ľudstvo ako celok? Aký je dobrý Korán? Ukazuje sa, že táto otázka má jednoduchú odpoveď založenú na vedeckej metóde. Musíme preskúmať údaje, čiže „dobré verše“ z Koránu.

Korán oslovuje tri skupiny ľudí – moslimov, káfirov a ľudstvo ako celok. Pri hľadaní dobra nemôžeme použiť verše obhajujúce dobro pre moslimov, ako napríklad verš, kde sa píše, že moslim by nemal zabiť iného moslima, lebo káfiri nie sú moslimovia.

Káfiri majú mnoho názvov – neveriaci, polyteisti, agnostici, ateisti a odpadlíci. Každý verš pojednávajúci o káfiroch je negatívny, poprípade násilný. Takže nemôžeme použiť žiadny verš o káfiroch, keďže Korán je voči káfirom násilný. Zostáva nám preskúmať jedinú kategóriu – ľudstvo ako celok.

Metóda

Naša metóda je veľmi jednoduchá. Prejdeme si Korán a vytiahneme všetky verše, čo sa zdajú byť pozitívne a dobré voči ľudstvu. Ale je tiež dôležité zvážiť myšlienku kontextu. Keďže verše sú zvyčajne vety, musíme nielen vybrať „dobré“ verše, ale tiež preskúmať dostatočne veľkú časť kapitoly (po arabsky, súry), aby sme pochopili všeobecnejšiu myšlienku. Tieto údaje sa nachádzajú na tomto linku. Vzhľadom na to, že údaje obsahujú 10 853 slov, je ich priveľa na to, aby sme ich zahrnuli do tohto článku.

Ľudstvo ako celok

Tu je praktický a múdry príklad morálky pochádzajúci z databázy dobrých veršov. Je rovnocenný s ostatnými morálnymi kódexmi pre ľudstvo.

17:31 – Nezabíjajte deti svoje z obavy pred schudobnením, veď My im i vám obživu uštedríme. A ich zabíjanie je hriechom veľkým.

17:32 – A nepribližujte sa k cudzoložstvu, lebo to ohavnosť je i zlá cesta.

Ale prečítajme si ďalší verš:

17:33 – A nezabíjajte osoby, ktoré Boh zakázal zabíjať (moslimov), jedine podľa práva (odpadlíctvo a odplata za zabitie). A ak bol niekto zabitý nespravodlivo, dali sme jeho najbližšiemu právomoc ho pomstiť, nech však pri zabití nepreháňa, veď zaiste dostane pomoc.

Je to násilný posun od morálneho tónu. Ako tomu máme rozumieť? Siaha ku srdcu Koránu a jeho základným myšlienkam. Korán má vlastnú jedinečnú logiku, etiku a princípy. Dá sa pochopiť len vtedy, keď pochopíme jeho princípy. Je mätúce a márne snažiť sa pochopiť Korán na základe našich etických a logických kritérií. Keď pochopíme princípy Koránu, pochopíme aj samotný Korán.

Princípy Koránu

- Korán sú úplné, dokonalé, všeobecné, večné a presné slová jediného boha vesmíru – Alláha. Celý jeho obsah, myšlienky, predstavy, vety a slová sú presnou kópiou Alláhových názorov. Každá časť Koránu je čistá a absolútna pravda.

- Korán sa zakladá na dvoch princípoch – podriadenosť a dualita.

- Podriadenosť: celé ľudstvo sa musí podriadiť vôli Alláha a islamu. Každý človek musí veriť, že Mohamed je posvätný model pre každú stránku života.

- Dualita: tí, ktorí neveria, že všetok život (právny, morálny, vzdelávací, umelecký, písomný, zvyky atď.) by mal napodobňovať Mohameda, sú káfiri. Káfirov možno zavraždiť, zotročiť, znásilniť, okradnúť, oklamať, mučiť a podobne. Alláh káfirov nenávidí a spriada proti nim sprisahanie. Celé ľudstvo sa delí na káfirov a moslimov. Je to jedna podoba dualizmu.

Káfiri sú „čistí“ ostatní a Korán im venuje väčšinu svojho textu. Káfirom sa venuje 61% Koránu. Mohamedove posledné slová boli o káfiroch. Ľudstvo nie je jeden celok, ale je rozdelené. Je to súčasť dualizmu Koránu.

Ďalším jeho dualizmom je politika a náboženstvo. Korán nemožno pochopiť bez znalosti Mohamedovho života. Bez Mohameda niet náboženského islamu. Korán neuvádza dostatok informácií ku praktizovaniu ani jedného z piatich pilierov islamu. Napredovanie Mohamedovej kariéry ako posla Alláhovho je tým, čo dáva Koránu poriadok a časový kontext.

Mohamed bol ako náboženský učiteľ v Mekke neúspešný. Za 13 rokov získal len 150 stúpencov. Potom sa v Medine stal politikom a bojovníkom. Keď o 10 rokov neskôr zomrel, nemal už žiadneho žijúceho nepriateľa. Džihádista Mohamed sa dopúšťal násilia v priemere každých 6 týždňov po dobu 9 rokov. Sú dvaja Mohamedovia – kazateľ a džihádista. Preto je Korán tak náboženský, ako aj politický dokument; sú dva Korány.

Prevládajúcou témou Koránu je, že Mohamed mal pravdu vo všetkých záležitostiach a že ľudstvo je rozdelené na tých, ktorí veria v Mohameda a tých, ktorí neveria, teda káfirov. Káfiri sa musia podriadiť islamu tým, že sa podriadia islamskej kultúre a právu. K podriadeniu môžu byť donútení násilím.

Dualizmus

Etika Koránu je dualistická. Existuje jeden kódex správania voči moslimom a iný voči káfirom. Ku káfirom sa možno správať dvoma spôsobmi. Možno s nimi zaobchádzať dobre, alebo horšie ako ku zvieratám. Je to etický dualizmus.

Korán je naviazaný na káfirov. Preto aj diskusia na takmer akúkoľvek tému ich bude v určitom bode zahrňovať. Teraz, keď poznáme princípy Koránu, sa môžeme vrátiť ku veršu 17:33:

„A nezabíjajte osoby, ktoré Boh zakázal zabíjať (moslimov)“

Súčasťou etiky Koránu je, že moslim nesmie zabiť moslima. Korán však na mnohých miestach obhajuje zabíjanie káfirov. To je porušením zlatého pravidla, ktoré znie: Rob druhým to, čo chceš, aby oni robili tebe. To znamená všetkým ostatným, bez výnimky. Nie vždy sa touto unitárnou etikou riadime, ale môže nás viesť a môžu nás podľa nej súdiť. Ale Korán hovorí, že medzi káfirmi a moslimami existuje etický rozpor. Moslim má možnosť správať sa ku káfirovi tak, ako by sa nemal správať ku žiadnemu moslimovi.

Druhým morálnym princípom je, že v islame chýba sloboda myslenia a prejavu. Odpadlík je na ešte nižšom stupni než káfir. Mohamed prikázal zabíjať odpadlíkov a jeho následník, Abú Bakr, prvý panovník po Mohamedovi, zabíjal po Mohamedovej smrti odpadlíkov dva roky. Preto sa vo verši 17:33 dočítame:

„jedine podľa práva (odpadlíctvo a odplata za zabitie)“

Vzhľadom k dualizmu si tieto verše neprotirečia a nie je nutné vysvetľovať kontrast medzi vznešeným morálnym kázaním o nezabíjaní detí a zabíjaní káfirov či odpadlíkov. Je to súčasť integrálnej štruktúry duality Koránu.

Podriadenosť

V hre je ešte jeden princíp – podriadenosť. Pozrime sa túto múdrosť:

56:63-64: Uvažovali ste niekedy o tom, čo obrábate? Zasievate to snáď vy, alebo My?

To je poetické i kozmické. Usmerňuje to našu pozornosť na to, aký malí vo vesmíre sme a nemáme skutočnú moc nad tým, ako život prebieha.

Ale neskôr sa v tej istej kapitole dočítame:

56:92-96: Ak však bol medzi popierajúcimi, pomýlenými, vo vode vriacej nájde pohostenie a v ohni pekelnom horenie. A veru je toto skutočnosť nepochybná. Oslavuj teda meno Pána svojho mocného!

Ak neveríte v Mohameda a nepodriadite sa Alláhovi, budete naveky trpieť v pekle. Básnický jazyk vriacej vody a horenia je typický pre zhovorčivý jazyk použitý na opis mučenia káfirov. Najopisnejšie úryvky Koránu vykresľujú násilie voči káfirom a ich utrpenie. Ak sa káfir nepodriadi, možno ho rozdrviť a fyzicky prinútiť podriadiť sa islamu. Káfiri sa môžu podriadiť dobrovoľne alebo nedobrovoľne, ale musia sa podriadiť.

Po „dobrých“ veršoch so vznešenými morálnymi výrokmi a kozmickým jazykom nasleduje násilie voči tým, ktorí neuznávajú Mohamedov životný štýl. Opäť tu máme dualizmus. Je vznešený jazyk skutočný islam alebo je skutočným islamom násilie proti káfirom? Dualizmus požaduje, aby obe strany protirečenia boli pravdivé zároveň. To je základom islamskej dualistickej logiky. V islame nie je protirečenie dôkazom omylu. Vznešené predstavy i hrubé násilie sú témou Koránu a nemožno ich oddeliť.

Akákoľvek snaha tvrdiť, že jedna strana je lepšia než druhá je nepochopením povahy Koránu spočívajúcej v dualizme a podriadenosti. Ak ju chceme pochopiť, musíme uznať jej jedinečnú povahu.

Tu je ďalší príklad:

90:1-10: Hľa, prisahám pri tomto meste – ty voľne si žiješ v tomto meste – pri otcovi a tom, čo splodil, človeka sme veru ku strastiam stvorili! Počíta snáď, že nikto proti nemu nič nezmôže, keď hovorí: „Bohatstvo obrovské som strávil.“  Domnieva sa snáď, že nikto si ho nevšimol? Čo dve oči sme mu nedali a jazyk a dve pery a na dve cesty sme ho neuviedli?

90:11-18: A predsa sa nepustil po ceste hore vedúcej. Vieš ty vôbec, čo je to cesta hore vedúca? Otroka prepustenie či v deň hladu nakŕmenie siroty príbuzného či chudáka núdzou trpiaceho, a tiež byť z tých, ktorí uverili a k neochvejnosti a súcitu sa vzájomne nabádajú: to budú ľudia po pravici stojaci.

Ale po tomto vznešenom morálnom napomenutí sa v ďalšom verši dočítame:

90:19-20: zatiaľ čo tí, čo v znamenia naše neverili (Korán), to budú ľudia po ľavici stojaci a nad nimi horieť bude oheň uzatvárajúci!

Násilie proti káfirom je dôsledkom toho, že sa nepodriaďujú („tí, čo v znamenia naše neverili“) Koránu. Korán je zameraný na odsudzovanie káfirov za to, že sa nepodriaďujú a na ich trestanie.

Toto je vzor „dobrých“ veršov v Koráne. Vznešené ideály a kozmický jazyk často ponúkajú ľudstvu múdrosť. Potom sa prejavia princípy dualizmu a podriadenosti a sľub násilia voči všetkým ľuďom odmietajúcim Mohamedovu múdrosť. Ak Mohamedovi neveríte, musíte byť potrestaný. Sú dva formy trestu. Prvým je Alláhov, ktorý prišiel v minulosti a príde po súdnom dni. Tým druhým je násilie moslimov počas džihádu. Ale základným princípom je páchať násilie na ľuďoch neuznávajúcich Mohamedovu múdrosť.

Ďalším príkladom je:

73:10: a trpezlivo znášaj to, čo oni (káfiri) hovoria, a vzdiaľ sa od nich vhodným odchodom.

A potom tu máme násilie:

73:11-13: Ponechaj Mne na starosť tých, ktorí za klamára ťa majú a v slastiach si žijú, a popraj im lehotu krátku! My putá máme pre nich a vyhňu ohnivú, pokrm, ktorý v hrdle dusí, a trest bolestný.

Ľudia knihy

Korán nazýva kresťanov a Židov ľuďmi knihy. Tvrdí tiež, že islam, judaizmus a kresťanstvo sú súčasťou abrahámskych náboženstiev a uctievajú rovnakého boha. Keďže farári, kňazi a rabíni nemajú správne vedomosti o islame (neexistujú náboženské školy učiace skutočnú doktrínu), majú pocit, že sa o nich v Koráne píše.

Nevedomosť umožňuje rozkvet bujnej fantázie. Áno, každý kresťan je pre islam prijateľný, ak poprie božskú povahu Krista a svätú trojicu a ak prijme Mohameda ako posledného proroka ľudstva. Kresťania tiež musia uznať fakt, že Nový zákon je sfalšovaný a mylný. Židia sú pre islam prijateľní vtedy, ak súhlasia, že Tóra je sfalšovaná a že Mohamed je posledným v línii židovských prorokov. Žiaden z príbehov o Noemovi, Adamovi, Mojžišovi, Dávidovi a Šalamúnovi nie je v židovských posvätných textoch uvedený v správnom znení. Len Korán obsahuje skutočný príbeh o týchto Židoch, rovnako ako skutočný príbeh Ježiša.

3:113-115: Nie sú všetci rovnakí medzi vlastníkmi Písma; je medzi nimi obec priama, ktorej členovia prednášajú v noci verše Božie a na tváre svoje padajú a veria v Boha a v deň súdny, prikazujú vhodné a zakazujú zavrhnutiahodné a súťažia v konaní dobrých skutkov; a to sú praví zbožní. Čokoľvek dobré učinia, nebude im uprené a Boh dobre pozná bohabojných.

Ale kresťania a Židia veriaci vo vlastné náboženské texty sú opovrhovaní káfiri.

3:116-117: Tým však, ktorí neveria, nič nepomôžu u Boha majetky ich ani deti ich a budú obyvateľmi ohňa pekelného a budú v ňom nesmrteľní. To, čo vydávajú v tomto živote pozemskom, sa podobá víchrici mrazivej, ktorá postihla a zničila úrodu ľudí, ktorí sami sebe ukrivdili. Neukrivdil im Boh, ale oni sami sebe ukrivdili.

Tu sú ďalšie podrobnosti o kresťanských a židovských káfiroch:

98:6: A veru tí, ktorí sú neveriaci z vlastníkov Písma a z modloslužobníkov, prídu do ohňa pekelného a budú v ňom nesmrteľní, a to sú tie najhoršie zo všetkých stvorení!

Židia

Korán hovorí ku Židom mnohokrát a väčšinou ich odsudzuje. Najslávnejšou urážkou je nazývať Židov „opicami a prasatami“. Tu je verš, ktorý apologéti islamu milujú:

29:46: Nehádaj sa s vlastníkmi Písma, jedine spôsobom najvhodnejším a len s tými z nich, ktorí nespravodliví sú. A povedzte: „Uverili sme v to, čo bolo zoslané nám, i v to, čo bolo zoslané vám, a náš Boh a váš Boh jedno sú; a my do vôle Jeho sme odovzdaní.“

Pozoruhodné je, že zvyšok súry 29 neobsahuje žiadne hanobenie židovských káfirov. Takže tento verš je jedným z niekoľkých, po ktorých nenasledujú vyhrážky násilím v neskorších častiach tej istej kapitoly. Ale to neznamená, že Židia nie sú odsúdení. Súra 29 bola napísaná v Mekke. Neskôr v Medine nielen, že kapitola za kapitolou kritizujú Židov tým najhorším jazykom, ale Mohamed vyhladil arabských Židov. Čiže v tomto prípade prekročiť kontext rovnakej kapitoly a siahnuť po Koráne ako celku.

Výnimka

Ak si prejdete Korán a vyberiete každý verš, ktorý zdanlivo hovorí niečo dobré o ľudstve ako celku, bude to spolu 245 veršov. Ale „dobrú povahu“ takmer všetkých z týchto 245 veršov zmiernili neskoršie verše, žiadajúce násilie voči káfirom za to, že odmietajú Mohameda. Ak si prejdete Korán a spočítate verše, po ktorých nenasleduje násilie v rovnakej kapitole, tak vám zostane 6 veršov (dodatočne k veršu 29:46 o Židoch, 58 slov; v anglickom preklade Koránu – pozn. prekl.), ktoré nie sú otrávené hrozbou násilia neskôr v kapitole.

109:1: Povedz: „Neveriaci!

109:2-6: Ja nebudem uctievať to, čo vy uctievate, a vy nie ste uctievateľmi toho, čo ja uctievam, a ja nie som uctievateľom toho, čo vy ste uctievali, a vy neuctievate to, čo ja uctievam. Vy máte svoje náboženstvo a ja svoje náboženstvo mám.“

Takže 0,07% Koránu (101 slov = 43+58 slov) neodsudzuje káfirov v rovnakej kapitole. Lenže tolerancia v tých 101 slovách napísaných v Mekke je neskôr popretá v Koráne napísanom v Medine. Napokon, všetko, čo sa pre káfirov zdá byť dobré, je neskôr popreté alebo zrušené.

„Selektívny výber veršov“ a iné formy mikroanalýzy

Ľudia na Západe trvajú na tom, aby sme sa pokúsili vtesnať Korán do nášho svetonázoru pluralistickej spoločnosti, založenej na skutočnej rovnosti ľudí so slobodou myslenia a kritickým myslením. To sa dá iba pomocou „selektívneho výberu veršov“ a izolácie. To znamená, že z Koránu sa vyberie jeden alebo dva verše a tie nám pomôžu vystihnúť celý islam. „Vidíte, tu máme vznešený verš, čo znamená, že Korán a islam o nás hovoria v dobrom.“ Dalo by sa to nazvať mikroanalýzou, kedy na islam nazeráme cez malú dieru.

Preskúmajme smiešnu myšlienku použiť verš na posúdenie Koránu. Verš je zvyčajne len veta. Rozhodnutie použiť izolované vety na vysvetlenie celej knihy je absurdné. Napríklad, v Mein Kampe je o nenávisti voči Židom len 6,8% odsekov. To znamená, že ak si budete vysvetľovať Mein Kampf podľa ktoréhokoľvek zo zvyšných 93,2% odsekov, budete môcť dokázať, že Hitler necítil voči Židom nenávisť. Vyberte si správne verše a môžete dokázať, čo len chcete, aj v Koráne.

Selektívny výber veršov je ako pohľad na súvahu podniku a zameranie sa len na zopár aktív. Jediný spôsob, ako sa dozvedieť zdravie a situáciu podniku je preskúmať všetky aktíva a všetky pasíva. Potrebujeme celkový obraz, nie len vetu či dve.

Štatistika a holistický pohľad

Existuje len jeden správny spôsob posudzovania Koránu a tým je pohľad na jeho princípy, myšlienky a predstavy. Musíme sa pozrieť na „veľký obraz“ a pospájať bodky. Potrebujeme systematickú analýzu skúmajúcu celý dokument – makroanalýzu. Musíme preskúmať úplný význam diela ako celku, nie len jeho kúsky a časti.

Štatistika nevyhnutne zohľadňuje celé dielo. Verše zdanlivo ponúkajúce dobro pre celé ľudstvo majú 4018 slov (v Koráne je 153 207 slov, čo sa líši v závislosti od prekladu; Bill Warner vychádzal, pochopiteľne, z anglického prekladu, nie slovenského či českého, preto je nutné brať tieto číselné údaje s rezervou – pozn. prekl.). Samozrejme, toto dobro je neskôr v kapitole popreté, ale aj tak nám zostáva 2,6% Koránu, ktoré spočiatku hovoria o ľudstve v dobrom. Keď hovoríme, že len 2,6% Koránu je na prvý pohľad voči káfirom prívetivých, berieme do úvahy celý text.

Číslo 2,6% dobrých veršov je niečo iné, ako keď poukážeme na jeden či dva verše sľubujúce káfirom dobro. Keď však berieme do úvahy Korán ako celok, nie je v ňom žiadne dobro pre káfirov a káfirskú civilizáciu. Aj tých 2,6% sa stráca pri hrozbe násilia, ak káfiri neprijmú islamskú ponuku dobra. Násilie a utrpenie sú sľúbené 100% z tých, ktorí neveria v Mohameda.

Keď zodvihneme oči z Koránu a pozrieme sa na Sunnu (dokonalý príklad posvätného života Mohameda), zistíme, že aj ona popiera akékoľvek dobro pre káfirov. Korán a Sunna sa navzájom podporujú.

Veľký záver

Na základe podrobnej analýzy možno povedať, že v Koráne nie je žiadna absolútna zhovievavosť či dobro voči káfirom. Korán je dokument utrpenia a násilia pre tých, ktorí sa nepodriadia islamu. História Mohameda potvrdzuje tento záver v každom detaile. Kritická analýza a jednoduchá štatistika nám umožňujú jasné porozumenie islamu, aké nie je príliš zhovievavé voči súčasnej apologetike politickej korektnosti a multikulturalizmu. Islam možno posudzovať podľa jeho vlastnej doktríny bez pomoci odborníkov a moslimov. Na vytváranie úsudkov máme pevný základ – údaje.

Všetka mikroanalýza a selektívny výber veršov sú formou kritickej analýzy, ktorá je mylná, lebo nezohľadňuje kontext veršov. Musíme poznať celú pravdu o Koráne a Sunne a o tom, čo o nás, káfiroch, učia.

Prevzaté z https://www.politicalislam.com/the-good-in-the-koran/