Michael Shermer
Jedným z hlavných princípov vedy je definovanie
problému, aby sa dal skúmať s čo najväčšou zrozumiteľnosťou a kľúčom
ku zrozumiteľnej komunikácii je nazývanie vecí ich pravými menami. Nanešťastie,
americké médiá ani verejní intelektuáli nevedia otvorene identifikovať problém,
o ktorom každý v Európe vie, že je hlavným zdrojom terorizmu
v dnešnom svete: islam.
Áno, terorizmus má okrem náboženských aj politické
a ekonomické motívy a väčšina moslimov nie sú teroristi, najmä tí v západných
krajinách. A samozrejme, islam nie je jediným náboženstvom, čo môže viesť ku
násiliu, ako sme videli pri príležitostných bombových útokoch kresťanov na
potratové kliniky, no nepamätám si, kedy došlo k poslednému takémuto útoku
(práve som si to overil: dva boli v roku 2012, no nikto pri nich nebol
zranený, tri v roku 2007, taktiež bez ujmy na zdraví, zopár nešikovných pokusov
o podpaľačstvo začiatkom 21. storočia, no najvážnejšie útoky sa odohrali
v 80-tych a začiatkom 90-tych rokov). Namiesto toho väčšina kresťanov,
ktorí sú proti potratom, protestuje mierumilovne, ako pred budovou najvyššieho
súdu vo Washingtone DC 22. januára 2015 pri príležitosti 40. výročia aféry Roe verzus
Wade.
Pre porovnanie, neprejde deň, aby sme sa v správach nedozvedeli
o tom, že islamskí teroristi sa odpálili a roztrhali na márne kúsky, že
odpálili bomby v aute a improvizované výbušné zariadenia, že došlo ku
streľbe či dobodaniu takzvaných neveriacich a kacírov, že odsekli hlavy
alebo upálili zaživa novinárov a ostatných nevinných, nachádzajúcich sa na
nesprávnom mieste v nesprávnom čase. Aké časté sú tieto útoky? Podľa
predbežnej správy vydanou vedcami z univerzity Maryland v College
Park, pracujúcich v Národnom konzorciu
pre štúdium terorizmus a reakcií na terorizmus, islamskí teroristi stoja
vysoko nad domácimi teroristami z radov krajnej ľavice i pravice. Za
použitia údajov z databázy globálneho terorizmu, ktorá nahromadila informácie o viac než 125 000 teroristických
útokoch v rokoch 1970 až 2013, vrátane 58 000 bombových útokov,
15 000 vrážd a 6000 únosov, dokázali výskumníci dôkladnejšie
identifikovať, čo je problém, pričom začali s jasnou definíciou terorizmu:
„Vyhrážanie sa násilím alebo jeho skutočné použitie neštátnym činiteľom za
účelom dosiahnutia politického, ekonomického, náboženského alebo spoločenského
cieľa prostredníctvom strachu, donucovania alebo zastrašovania.“ Zamerali sa na
terorizmus v Spojených štátoch. Tu je zopár z ich predbežných zistení.
Vlny teroristického násilia vzplanuli v priebehu desaťročí.
Krajne ľavicoví extrémisti boli najaktívnejší koncom 60-tych a začiatkom
70-tych rokov. Krajne pravicoví teroristi boli najaktívnejší v 90-tych
rokoch. A od 11. septembra tvoria väčšinu teroristov islamskí extrémisti.
Krajne pravicoví a krajne ľavicoví extrémisti sú
zvyčajne samotári a jedinci so psychologickými problémami, kým „islamskí
extrémisti sú zvyčajne súčasťou pevne zomknutých skupín.“ Všetky tri skupiny
zažili podobnú mieru radikalizácie vo väzení.
Medzi dodatočné rizikové faktory pri všetkých troch skupinách
patria vzťahy s ostatnými extrémistami a problémy v ľúbostných
vzťahoch, ale „len krajne pravicoví extrémisti mali rozsiahle predchádzajúce kriminálne
pozadie.“
Násilní islamskí teroristi sú zvyčajne mladí (vo veku 18 až
28 rokov), slobodní a zle integrovaní do americkej spoločnosti.
Najvýznamnejšie (z môjho pohľadu) je, že u krajne pravicových
aj krajne ľavicových extrémistov „náboženské aktivity a presvedčenia
negatívne korelovali s použitím násilia,“ zatiaľ čo u islamistických teroristov,
takmer už z definície, bolo náboženstvo hlavným motívom (prečo inak by ich
tak označovali – motív je už v samotnom názve „islamistický“).
Tento graf, vygenerovaný z databázy globálneho
terorizmu po zadaní kľúčového slova „islam“, našiel celkovo 5704 teroristických
incidentov, veľkú väčšinu v posledných niekoľkých rokoch (článok je
z roku 2015 – pozn. prekl.), čím potvrdil našu intuíciu, že trendy zodpovedajú
novinovým titulkom.
Ďalšie údaje objasňujú, prečo môže byť násilie prirodzenou súčasťou
islamského náboženstva až do tej miery, že moslimovia veria v šaríu, najmä
v časti prikazujúce telesné tresty za drobné zločiny, kameňovanie za
cudzoložstvo a trest smrti za opustenie islamskej viery. Prieskum agentúry
Pew
z roku 2013 zistil, koľko percent moslimov verí, že každého odpadlíka od
islamu treba popraviť: južná Ázia (76%), Stredný východ-severná Afrika (56%),
juhovýchodná Ázia (27%), stredná Ázia (16%) a južná-východná Európa (13%).
Prečo tomu veria? Jedným dôvodom je, že väčšina moslimov verí, že šaría je
zjavené slovo božie: Pakistan (88%), Afganistan (81%), Palestína (76%), Egypt
(70%), Malajzia (66%), Jordánsko (57%), Irak (56%), Kirgizsko (54%), Libanon
(50%), Bangladéš (50%), Tunisko (44%), Albánsko (43%) a Rusko (39%).
Štúdia organizácie Pew
z roku 2009 zistila, koľko percent moslimov si myslí, že samovražedné
útoky voči civilistom na obranu islamu sú oprávnené: 43% nigérijských moslimov,
38% libanonských moslimov, 15% egyptských moslimov, 13% indonézskych moslimov
a 12% jordánskych moslimov. Štúdia z roku 2006 zistila, že takmer
štvrtina britských moslimov verí, že teroristické útoky zo 7. júla 2005 v Londýne
boli oprávnené a 28% dúfa, že Spojené kráľovstvo sa stane fundamentalistickým islamským
štátom.
Takže keď islamskí teroristi, ktorí zavraždili redaktorov
a karikaturistov v redakcii Charlie Hebdo, kričali „Alláhu Akbar“
a vyhlasovali, že ich činy sú pomstou za urážky proroka Mohameda, mali by
sme ich vziať za slovo, keď tvrdia, že ich motivovalo náboženstvo.
Ale prečo islam uviazol v tomto kolobehu násilia, kým
žiadne z ostatných dvoch veľkých monoteistických náboženstiev, judaizmus a
kresťanstvo, v ňom neuviazli? Nebolo to tak vždy. V knihe Numberi, 31:7-12, napríklad, Mojžiš zhromaždil armádu o sile 12 000
vojakov, aby porazil Madiánčanov, ktorí boli spojencami s Moábitmi
v ich túžbe vymazať Izraelitov z povrchu zemského.
I tiahli proti Madiánčanom, ako Mojžišovi prikázal Pán, a
pobili všetkých mužov. Medzi tými, ktorých pobili, boli aj madiánski králi:
Evi, Rekem, Sur, Hur a Rebe, päť madiánskych kráľov. Aj Beorovho syna Baláma
zabili mečom. Madiánske ženy a deti odviedli Izraeliti do zajatia. Všetok ich
dobytok, všetky ich stáda a všetok ich majetok vzali so sebou ako korisť. Všetky
ich mestá, bydliská a stanové tábory podpálili. Potom vzali všetku korisť a
všetko, čoho sa zmocnili z ľudí i z dobytka, a priviedli zajatcov aj ulúpenú
korisť k Mojžišovi, kňazovi Eleazarovi a celej izraelskej pospolitosti do
tábora na Moabskej stepi pri Jordáne oproti Jerichu.
To znie ako zlaté časy rabovania, no keď vojaci ustúpili,
Mojžiš sa rozzúril. „Prečo ste nechali všetky ženy nažive?!“, opýtal sa
podráždene, keďže to boli zjavne ženy, kto podnecoval Izraelitov, aby boli
neverní s iným bohom. Mojžiš im následne prikázal zabiť všetky ženy, ktoré
spali s mužom, a chlapcov. „Ale všetky devy, ktoré ešte neobcovali s
mužom, nechajte nažive pre seba!“, prikázal podľa očakávania a môžeme si predstaviť
tridsaťdva tisíc zajatých panien, ktoré prevracali očami a pýtali sa,
„Och, toto ti prikázal boh, však?“ „Áno.“ Zodpovedal príkaz „nechať nažive pre
seba devy, ktoré ešte neobcovali s mužom“ tomu, čo mal boh na mysli, keď
povedal „milovať“ v príkaze „milovať budeš svojho blížneho“? Myslím, že
nie. Samozrejme, Izraeliti presne vedeli, čo má boh na mysli (toto je výhoda
toho, keď sami píšete posvätné texty – hovoríte to, čo má boh na mysli)
a v súlade s tým aj konali, keď bojovali o prežitie svojho národa.
S pomstou.
Čo je horšie, kniha považovaná viac než dvomi miliardami
ľudí za najväčšieho morálneho sprievodcu, odporúča trest smrti za vyslovenie
mena božieho v nesprávnej chvíli alebo v nesprávnej súvislosti, za
vymyslené zločiny ako čarodejníctvo, za bežné sexuálne styky (cudzoložstvo,
smilstvo, homosexualita) a za nedodržanie odpočinku počas sabatu. Koľko
dnešných Židov a kresťanov súhlasí so svojou svätou knihou v uplatňovaní
trestu smrti? Trúfam si povedať, že takmer žiadni. Až tak veľmi sa morálny
oblúk ohol za štyri tisícročia (narážka na výrok Martina Luthera Kinga, že morálny
oblúk je dlhý, ale postupne sa ohýba smerom ku spravodlivosti – pozn. prekl.).
Dôvodom, ako tvrdím v mojej knihe Morálny oblúk, je, že
judaizmus a kresťanstvo si prešli osvietenstvom a stali sa menej
násilnými a tolerantnejšími. Od čias osvietenstva sa štúdium morálky
posunulo v tom zmysle, že morálne princípy sa už nezakladajú na bohom
daných, božsky vnuknutých, od svätej knihy odvodených a autoritou
nadiktovaných princípov určených pre nižšie vrstvy, ale na tézach berúcich do úvahy
jednotlivca, založených na logike, racionálne sformulovaných a vedecky
podložených, podľa ktorých sa od človeka očakáva, že bude mať dôvody pre svoje morálne
činy, najmä dôvody zohľadňujúce iného človeka, ktorého ten morálny čin
ovplyvní.
Osvietenské sekulárne hodnoty, ktoré si dnes vážime – rovné
zaobchádzanie pred zákonom, rovnosť príležitostí pre všetkých, sloboda prejavu,
sloboda tlače, občianske práva a občianske slobody pre každého, rovnosť
žien a menšín a najmä odluka cirkvi od štátu a sloboda
akéhokoľvek náboženského vyznania alebo žiadneho vyznania – boli na Západe naočkované
do mysle Židov a kresťanov (a ostatných), ale v moslimských krajinách
až tak veľmi nie, najmä nie v tých, čo by rady dali prednosť návratu ku stredovekému
barbarstvu teokracií. Kým sa úprimne nepozrieme na problém a neprestaneme
obviňovať z „islamofóbie“ ľudí, ktorí majú toľko odvahy, aby povedali to, čo si
takmer všetci ostatní myslia, problém sám od seba nezmizne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára