utorok 22. septembra 2020

Vy máte svoje náboženstvo a ja mám svoje náboženstvo (Korán 109:1-6)

 


Tento článok analyzuje apologetické tvrdenie, že súra Al-Káfirún (neveriaci) obhajuje náboženskú toleranciu, slobodu a pluralizmus.


Korán


Al-Sbenaty

Povedz: „Vy, odmietajúci vieru“,

„Ja neuctievam to, čo vy uctievate“,

„A ani vy neuctievate to, čo ja uctievam“,

„A ani ja nebudem uctievať to, čo vy uctievate“,

„A ani vy nebudete uctievať to, čo ja uctievam“.

„Vy máte svoje náboženstvo a ja mám svoje náboženstvo“.


Hrbek

Rci: „Nevěřící!

Já nebudu uctívat to, co vy uctíváte,

a vy nejste ctitelé toho, co já uctívám,

a já nejsem ctitelem toho, co vy jste uctívali,

a vy neuctíváte to, co já uctívám.

Vy máte své náboženství a já své náboženství mám.“


Analýza


Kontext

Táto súra bola zjavená v Mekke predtým, než sa prorok Mohamed stal vojenským vodcom. Islamský historik al-Zuhrí píše, že počas tohto obdobia „neveriaci z kmeňa Kurajšovcov neboli proti tomu, čo (Mohamed) hovoril. Keď prechádzal okolo miesta, kde sedeli pokope, ukázali naňho a povedali: 'Tento mladý muž z kmeňa Abd al-Muttalíba ohlasuje posolstvo z neba!'“ No „pokračovali v tom dovtedy, kým Alláh nezačal útočiť na ich bohov... a kým neprehlásil, že ich otcovia, ktorí zomreli v stave neviery, zblúdili (do pekelného ohňa). Následne začali nenávidieť proroka a prejavovať mu nepriateľstvo.“ (1)

Moslimský kronikár al-Bajhakí ďalej zaznamenáva (v knihe Znamenia proroka) svedectvo Mohamedovho učeníka Amra ibn al-Aasa o diskusii vodcov kmeňa Kurajšovcov, týkajúcej sa Mohamedových slovných útokov voči nim a ich náboženským presvedčeniam: „Nikdy sme od nikoho nemuseli znášať to, čo musíme znášať od tohto muža. Očierňuje našich otcov, kritizuje naše náboženstvá, rozdeľuje našich ľudí a rúha sa našim bohom. Znášame od tohto muža takéto ohavné veci...“ Mohamed, ktorý bol nablízku a počul tento rozhovor, zareagoval slovami, „Muži Kurajšovskí! Toto vám určite vrátim aj s úrokmi.“ (2) Zvyšné podrobnosti sú uvedené v literatúre tafsírov:


Maudúdí


Historické pozadie

V Mekke bolo obdobie, kedy sa v pohanskej spoločnosti Kurajšovcov síce strhla búrka odporu proti posolstvu islamu, ktoré kázal svätý prorok (mier s ním), no náčelníci Kurajšovcov ešte nestratili nádej, že s ním dosiahnu nejaký kompromis. Preto ho z času na čas navštívili s rôznymi návrhmi na kompromis a keby jeden z nich prijal, ich spor by sa skončil. V tejto súvislosti sú v hadísoch vyrozprávané rôzne tradície.

Podľa Hadrata Abdulláha bin Abbása Kurajšovci svätému prorokovi navrhli: „Dáme ti toľko bohatstva, že sa staneš najbohatším mužom v Mekke; dáme ti na vydaj ktorúkoľvek ženu, ktorá sa ti páči; sme pripravení nasledovať ťa a poslúchať ťa ako nášho vodcu, ale len pod podmienkou, že nebudeš o našich bohoch hovoriť nepekne. Ak s tým nesúhlasíš, predložíme ďalší návrh, čo bude na úžitok tebe i nám.“ Keď sa svätý prorok opýtal, čo to je, povedali, že ak bude rok uctievať ich bohyne Lát a Uzzá, oni budú rovnako dlho uctievať jeho boha. Svätý prorok povedal: „Počkajte chvíľu, chcem vedieť, čo mi môj pán k tomuto prikazuje.“ Na to bolo zoslané zjavenie: Qul ya-ayyuhal-kafirun... a: Qul afa-ghair Allahi... (Az-Zumar: 64): „Povedz im: nevedomí ľudia, navrhujete mi, aby som uctieval iných okrem Alláha?“ (Ibn Džarír, Ibn Abí Hátim, Tabarání). Podľa inej tradície od Ibn Abbása Kurajšovci svätému prorokovi povedali: „Ó, Mohamed, ak pobozkáš našich bohov a modly, budeme uctievať tvojho boha.“ Na to bola zoslaná táto súra. (Abd bin Humajd).

Saíd bin Míná (oslobodený otrok Abula Bachtarího) vyrozprával, že Válid bin Mughíra, As bin Váil, Asvad bin al-Muttálib a Umajja bin Chalaf sa stretli so svätým prorokom (mier s ním) a povedali mu: „Ó, Mohamed (mier a požehnanie s ním), dohodnime sa, že my budeme uctievať tvojho boha a ty budeš uctievať našich bohov a urobíme z teba nášho spoločníka vo všetkých našich činnostiach. Ak to, čo si priniesol, je lepšie než to, čo máme my, budeme v tom s tebou spoločníkmi a budeme mať na tom podiel a ak to, čo máme my, je lepšie ako to, čo si priniesol ty, budeš v tom naším spoločníkom a budeš mať na tom podiel.“ Vtedy Alláh zoslal: Qul ya-ayyuhal-kafirun (Ibn Džarír, Ibn Abí Hátím a Ibn Hišám vyrozprávali tento incident v Síre).

Wahb bin Munábbih tiež vyrozprával, že ľudia z kmeňa Kurajšovcov Alláhovmu poslovi povedali: „Ak chceš, prijmeme na rok tvoju vieru a ty prijmeš na rok našu vieru.“ (Abn bin Humajd, Ibn Abí Hátím).

Tieto tradície ukazujú, že Kurajšovci nenavrhli svätému prorokovi takéto veci len raz, pri jednom posedení, ale v rôznych dobách a pri rôznych príležitostiach; a bolo potrebné, aby dostali jasnú a presvedčivú odpoveď, aby navždy zmaril ich nádej, že sa s nimi dohodne podľa princípu „niečo za niečo“.

Hlavná myšlienka a obsah

Ak túto súru čítame s týmto pozadím na mysli, zistíme, že nebola zjavená za tým účelom, aby kázala náboženskú toleranciu, ako sa dnes niektorým ľuďom zdá, ale za tým účelom, aby oslobodila moslimov od náboženstva neveriacich, ich náboženských obradov a ich bohov, aby vyjadrila ich úplné znechutenie a nezáujem o nich a aby im povedala, že islam a kufr (neviera) nemajú nič spoločné a nie je možné ich zlúčiť a zmiešať do jedného celku. Hoci bola na začiatku určená neveriacim Kurajšovcom v reakcii na ich návrhy na kompromis, neobmedzuje sa len na nich, ale keďže sa stala súčasťou Koránu, Alláh dal moslimom večné učenie, že by sa mali oslobodiť slovom a skutkom od učenia kufr, kdekoľvek a v akejkoľvek podobe, a mali by bez akýchkoľvek výhrad vyhlásiť, že nemôžu vo veci viery urobiť s neveriacimi žiadny kompromis. Preto bola táto súra prednášaná aj naďalej, keď ľudia, ktorým bola určená ako odpoveď, zomreli a boli zabudnutí a tí moslimovia, ktorí boli v čase jej zjavenia neveriacimi, ju naďalej prednášali, a stáročia po tom, ako zomreli, ju moslimovia doteraz prednášajú, lebo vyjadrenie svojho znechutenia a odlúčenia od kufr a jeho obradov je neustála požiadavka viery.

Pokiaľ ide o to, v akej úcte svätý prorok (mier s ním) prechovával túto súru, dá sa to posúdiť podľa nasledovných niekoľkých hadísov:

Hadrat Abdulláh bin Umar (nech je s ním Alláh spokojný) vyrozprával, že pri mnohých príležitostiach počul svätého proroka prednášať súry Qul ya-ayyuhal-kafirun a Qul Huwu-Allahu ahad v dvoch rakahoch (predpísaných pohyboch a slovách moslimov počas modlitieb – pozn. prekl.) pred povinnou modlitbou fadžr a v dvoch rakahoch po povinnej modlitbe maghrib. Niekoľko tradícií na túto tému, s trocha iným znením, vyrozprával Imám Ahmad, Tirmidhí, Nasaí, Ibn Madžah, Ibn Hibbán a Ibn Marduja od Ibn Umara.

Hadrat Chabbáb hovorí: „Svätý prorok (mier s ním) mi povedal: keď si ľahneš do postele a ideš spať, prednes Qul ya-ayyuhal kafirun, lebo tak to robil aj svätý prorok; keď si ľahol a išiel spať, predniesol túto súru.“ (Bazzár, Tabarání, Ibn Marduja).

Podľa Ibn Abbása, svätý prorok (mier s ním) ľuďom povedal: „Mám vám povedať, čo vás ochráni pred polyteizmom? Predtým, ako pôjdete do postele, by ste mali predniesť Qul ya-ayyuhal kafirun.“ (Abú Ya'la, Tabarání).

Hadrat Anas hovorí, že svätý prorok povedal Hadratovi Mu'az bin Džabalovi: „Prednášajte Qul ya-aayyuhal-kafirun v čase, keď idete do postele, lebo vás to ochráni pred polyteizmom.“ (Bajhakí ibn Aš-Šu'ab).

Farda bin Naufal aj Abdur Rahmán bin Naufal tvrdia, že ich otec, Naufal bin Muávija al-Ašdžai povedal svätému prorokovi (mier s ním): „Nauč ma niečo, čo môžem prednášať, keď idem do postele.“ Svätý prorok odpovedal: „Prednášaj Qul ya-ayyuhal kafirun až do konca a potom choď spať, lebo je to ochrana pred polyteizmom.“ (Musnad Ahmad, Aba Da'ud, Tirmidhí, Nasaí, Ibn Abí Šaiba, Hákim, Ibn Marduja, Bajkahí ibn Aš-Šu'ab). Podobnú požiadavku voči svätému prorokovi mal Hadrat Džabala bin Harita, brat Hadrata Saída bin Haritaha a odpovedal mu rovnako. (Musnad Ahmad, Tabarání).

Súra 109:1-6

Sajjíd Abul Ala Maudúdí, Tafhim al-Kurán


Ibn Kathir

Vyrozprával Muslim, že posol Alláhov prednášal túto súru so súrou Al-Ichlas v rakahoch po tawafe okolo Kaaby; Muslim tiež vyrozprával, že ich prednášal v dvoch rakahoch počas modlitby fadžr; a Imám Ahmad vyrozprával, že posol Alláhov ich prednášal v dvoch rakahoch pred modlitbou fadžr a v dvoch rakahoch počas modlitby maghrib.

Bolo tiež vyrozprávané, že súra Al-Káfirún sa rovná jednej štvrtine Koránu. Prorok tiež povedal: „Čítaj: Povedz: 'Ó, vy, ktorí neveríte,' a potom šiel spať, lebo oslobodzuje od širku (pridružovania ku Alláhovi).“ Táto súra oslobodzuje od širku a je príkazom k očiste našej viery (len v Alláha) a slová „Povedz: 'Ó, vy, ktoré neveríte,'“ zahrňujú všetkých neveriacich na svete, hoci je určená hlavne pohanom z kmeňa Kurajšovcov. Hovorí sa, že poslovi Alláhovmu navrhli, že ak bude rok uctievať ich modly, oni budú rok uctievať to, čo uctieva on (Alláha) a tak ďalej. A preto bola zjavená táto súra, obsahujúca príkaz prorokovi, aby vyhlásil svoje odmietnutie všetkého, čo uctievajú a aby povedal: Neuctievam to, čo uctievate vy, to znamená ich modly a spoločníkov, ktorých pridružujú ku Alláhovi.

„A ani vy neuctievate to, čo ja uctievam,“ to znamená len Alláha a nikoho iného.

„A ani ja nebudem uctievať to, čo vy uctievate a ani vy nebudete uctievať to, čo ja uctievam,“ to znamená nebudem nasledovať váš spôsob uctievania a budem uctievať len Alláha, a to takým spôsobom, aký ho teší.

„A ani vy nebudete uctievať to, čo ja uctievam,“ znamená, že ani vy nebudete nasledovať prikázania Alláhove a jeho stanovený spôsob uctievania; vskutku ste si niečo vymysleli, ako je uvedené v jeho slovách: „A oni len svoje dohady a to, k čomu srdcia ich tiahnu, nasledujú, hoci sa im už od Pána ich dostalo správneho vedenia“ (Korán 53:23). A preto odmietol všetok ich širk, lebo posol Alláhov a všetci, ktorí ho nasledujú, uctievajú Alláha takým spôsobom, aký on sám stanovil; z toho dôvodu je svedectvom moslima La iláha illalláh, Muhammad ar-Rasúlulláh – niet iného boha okrem Alláha a Mohamed je posol Alláhov. A nie je možné uctievať ho inak než prostredníctvom toho, čo priniesol posol Alláhov. Polyteisti uctievajú iné božstvá okrem Alláha takým spôsobom, aký Alláh nepovolil, a preto prorokovi povedal: „Vy máte svoje náboženstvo a ja svoje náboženstvo mám,“ lebo jeho slová sú: „A ak ťa klamárom nazývajú, povedz im: 'Ja mám svoje skutky a vy máte svoje skutky, vy nie ste zodpovední za činy moje a ja nie som zodpovedný za činy vaše.'“ (Korán 10:41) a „Nám skutky naše a vám skutky vaše patria!“ (Korán 28:55). Podľa Al-Bucharího vaše náboženstvo znamená kufr (nevieru) a moje náboženstvo znamená islam.

Abd 'Abdulláh aš-Šáfi'i hovorí, že verš „Vy máte svoje náboženstvo a ja mám svoje náboženstvo“ dokazuje, že neveriaci sú jeden národ... lebo neviera vo všetkých svojich mnohých prejavoch má jednu vec spoločnú – faloš.

Tafsír kapitoly 109: Súra al-Káfirún (Neveriaci)

Tafsír Ibn Kathir


Al-Wáhidí

(Povedz: Ó, neveriaci! ...) (109:1-6). Tieto verše boli zjavené kvôli skupine ľudí z kmeňa Kurajšovcov, ktorí prorokovi, nech ho Alláh požehná a dá mu mier, povedali: „Nasleduj naše náboženstvo a my budeme nasledovať tvoje. Uctievaj jeden rok naše modly a my budeme v nasledujúci rok uctievať Alláha. Ak to, čo si priniesol, je lepšie než to, čo máme my, budeme sa na tom podieľať a budeme mať na tom svoj podiel z úžitku; a ak to, čo máme my, je lepšie ako to, čo si priniesol, budeš sa na tom podieľať a budeš mať na tom svoj podiel z úžitku.“ On povedal: „Alláh mi zakázal, aby som ku nemu pridružoval,“ preto Alláh, nech je povznesený, zjavil (Povedz: Ó, neveriaci!) až do konca súry. Posol Alláhov, nech ho Alláh požehná a dá mu mier, potom šiel do posvätnej svätyne, ktorá bola plná ľudí a predniesol im túto súru. Práve v tej chvíli nad ním zlomili palicu.

Súra 109, verše 1 až 6

Asbáb Al-Nuzúl od Al-Wáhidího, preložil Mokrane Guezzou, 2011, Royal Aal al-Bayt Institute for Islamic Thought


Al-Džalalajn

Povedz: „Ó, neveriaci! Ja neuctievam v súčasnosti to, čo vy uctievate z modiel a vy neuctievate v súčasnosti to, čo ja uctievam, a tým je Boh, vznešený, jediný, ani nebudem uctievať v budúcnosti to, čo vy uctievate, ani vy nebudete uctievať v budúcnosti to, čo ja uctievam: Boh vedel, že sa nikdy nestanú veriacimi (použitie neživotného arabského „má“, „čo“, ako narážka na boha má kontrovať narážke na „to, čo“ uctievajú). Vy máte svoje náboženstvo, modloslužobníctvo, a ja mám náboženstvo“, islam: toto bolo (zjavené) predtým, ako dostal rozkaz viesť vojnu (proti modloslužobníkom; všetkých sedem čitateľov Koránu vynecháva „já“ z genitívnej privlastňovacej konštrukcie (in wa-liya díni), či už s prestávkou alebo bez nej; Ja'kúb ju však ponecháva v obidvoch prípadoch).

Súra 109, verš 1-6

Tafsír al-Džalalajn, preložil Feras Hamza, 2012 Royal Aal al-Bayt Institute for Islamich Thought


Ibn Abbás

A z tohto vyprávania z povedenia Ibn 'Abbása, ktorý v súvislosti s výkladom Alláhovho výroku (Povedz: Ó, neveriaci!) povedal: '(Povedz: Ó, neveriaci!) skupina ľudí, ktorí sa posmievali prorokovi a medzi ktorými bol al-'As Ibn Wa'il al-Sahmí a al-Válid Ibn al-Mughira, povedala prorokovi: „Ó, Mohamed! Podriaď sa nášmu náboženstvu a my budeme uctievať Boha, ktorého uctievaš ty.“ A tak Alláh povedal svojmu prorokovi: Povedz, ó, Mohamed, týmto posmeškárom, ó, neveriaci, ktorí urážate Alláha a Korán.

(Ja neuctievam to, čo vy uctievate) z modiel, okrem Alláh;

(A ani vy neuctievate to, čo ja uctievam) to, čo budem uctievať v budúcnosti.

(A ani ja nebudem uctievať to, čo vy uctievate) okrem Alláha.

(A ani vy nebudete uctievať to, čo ja uctievam) to, čo som uctieval v minulosti; hovorí sa tiež, že sa tým myslí: Neverím v božstvo, v ktoré vy veríte, ani nebudem veriť v božstvo, v ktoré veríte, okrem Alláha a ani vy nebudete v božskú jedinosť Alláha, v ktorú verím.

(Vy máte svoje náboženstvo) neviery a pridružovania ku Alláhovi, (a ja mám svoje náboženstvo) islamu a viery v Alláha. Verše o boji následne toto zrušili a prorok proti nim bojoval.“

Súra 109, verš 1-6

Tafsír Ibn 'Abbás, prelžil Mokrane Guezzou, 2012 Royal Aal al-Bayt Institute for Islamic Thought


Zhrnutie

Tradičné islamské zdroje nám hovoria, že po Mohamedových „hanebných“ (3) slovných útokoch na náboženstvá pôvodných pohanov ľudia z kmeňa Kurajšovcov stále dúfali v uzmierenie. V procese, ktorý sa nápadne podobá dnešnému medzináboženskému dialógu so stúpencami rodiaceho sa islamu, navštívili Mohameda s rôznymi návrhmi na kompromis a keby jeden z nich prijal, viedlo by to k mierumilovnému riešeniu. (4)(5) Boli dokonca ochotní podeliť sa o svoj majetok, ponúkli Mohamedovi, aby si vybral ženy, nasledovali by ho a poslúchali by ho ako svojho vodcu pod podmienkou, že nebude hovoriť o ich bohoch nepekne. (6) V reakcií na ich snahy o dosiahnutie mieru Mohamed predniesol súru Al-Káfirún, čím vyhlásil svoje „odmietnutie všetkého, čo uctievajú“ a ukázal, že všetci neveriaci sú „jeden národ... lebo neviera vo všetkých svojich podobách má jednu vec spoločnú – faloš.“ (5) Práve v tejto chvíli nad ním napokon „zlomili palicu“. (4) Podľa tradičnej chronológie súr Koránu a doktríny abrogácie (rušenia), obsah súry Al-Káfirún bol neskôr zrušený veršami prikazujúcimi moslimom fyzicky útočiť na neveriacich a „prorok proti nim bojoval“. (7)(8)


Záver

Keď súru Al-Káfirún čítame v kontexte klasických moslimských komentárov, obhajuje opak toho, čo sa mnohým dnešným očiam a ušiam zdá, že tvrdí. V tomto kontexte nie je súra vyhlásením náboženskej tolerancie a slobody či uznaním náboženského pluralizmu. V skutočnosti, podľa tradičného naratívu, táto súra jednoznačne zakazuje medzináboženský dialóg, vyjadruje „úplné znechutenie“ moslimov z neislamských náboženstiev (6) a obhajuje mentalitu „my verzus oni“ (5) medzi moslimami a neveriacimi. Takto tú súru dnes chápu islamskí duchovní hlavného prúdu a laici, a tiež je to jej najrozšírenejšie chápanie medzi väčšinou klasických a súčasných islamských náboženských učencov. Navyše, aj keby sme ignorovali tradičné komentáre, tradícia tento verš ruší „veršami o boji“, čím sa jej doktrinálny vplyv na moslimskú teológiu minimalizuje. (7)(8)


Odkazy

1 – Sharma SS (2004), Caliphs and Sultans: Religious Ideology and Political Praxis, Rupa & Co, New Delhi, s. 63; Muir, s. 63.

2 – Baihaqi, Dala'il al-Nubuwwah, coc. Tornberg 232, fol. 85a.

3 – Francis Edwards Peters, Muhammad and the Origins of Islam, SUNY Press, s. 169.

4 – Surah 109 Ayah 1-6 - Asbab Al-Nuzul by Al-Wahidi, trans. Mokrane Guezzou, 2011 Royal Aal al-Bayt Institute for Islamic Thought.

5 – Tafsir of Chapter 109: Surah Al-Kafirun (The Disbelievers) - Tafsir Ibn Kathir (SunnahOnline).

6 – Surah 109 Ayah 1-6 - Sayyid Abul Ala Maududi, Tafhim al-Qur'an.

7 – Tafsir Ibn 'Abbas, trans. Mokrane Guezzou, 2012 Royal Aal al-Bayt Institute for Islamic Thought.

8 – Surah 109 Ayah 1-6 - Tafsir al-Jalalayn, trans. Feras Hamza, 2012 Royal Aal al-Bayt Institute for Islamic Thought.

Prevzaté z https://wikiislam.net/wiki/To_You_Your_Religion_and_To_Me_Mine

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára