Mýtus:
"V kapitole 9, vo verši 29 v Koráne, povolil Boh Všemohúci boj len v súvislosti blížiacou sa armádou Byzantskej (Rímskej) ríše, ktorá chcela zaútočiť na moslimov... Lebo ak niekto tvrdí, že ten verš povolil agresiu a vojnu proti nevinným ľuďom, tak to nezodpovedá historickej pravde." (Zo stránky Discover the Truth: Answering Jihad)
Pravda:
Verš 9:29 v Koráne znie:
Bojujte proti tým, ktorí neveria v Boha ani v Deň posledný a ktorí nezakazujú to, čo zakázal Boh a jeho posol a ktorí neuctievajú náboženstvo pravdy (islam), z tých, ktorým sa dostalo Písma (Židia a kresťania) pokiaľ nedajú poplatok priamo vlastnou rukou pociťujúc pokoru.
Verš moslimom doslova hovorí, aby bojovali proti Židom a kresťanom, kým buď nekonvertujú, nezačnú platiť džízu alebo nezomrú. Je to jedna z posledných kapitol Koránu a dramaticky si odporuje s otrepanou frázou, že islam je mierumilovné náboženstvo. Súra dokonca pokračuje a hovorí: Vy, ktorí veríte! Bojujte proti tým z neveriacich, ktorí sú blízko vás a nech vo vás nájdu tvrdosť. (9:123)
Ako to často robia pri konfrontácii s nevyhovujúcimi koránovými veršami, apologéti okamžite tvrdia, že je tu poľahčujúci historický kontext, ktorý objasňuje skutočný zmysel verša, takže je o dosť odlišný od toho, akým sa zdá byť.
V tomto prípade argument znie, že verš 9:29 bol vyrozprávaný, keď boli moslimovia "napadnutí" (agresívnou byzantskou armádou v meste Tabúk), a že verš sa vzťahuje len na túto konkrétnu situáciu (sebaobranu).
Najočividnejším problémom tohto argumentu je, že verš 9:29 otvorene vyzýva na boj proti Židom a kresťanom na základe ich náboženského presvedčenia. Nielen, že v tomto božom rozkaze chýba zmienka o byzantskej armáde, chýba tu i zdôvodnenie, ktoré by naznačovalo, že sa obmedzuje na záležitosti sebaobrany. Nepriateľ je definovaný jednoducho ako tí, ktorí "neveria v Boha", ani neuznávajú nadradenosť islamu.
Toto je extrémne dôležité, lebo moslimovia o Koráne tvrdia, že je dokonalý a úplný. Prečo by Alláh zabudol zmieniť nepriateľskú armádu, keď je to rozhodujúce pre výklad pasáže? Ešte horšie je, že namiesto detailného vysvetlenia argumentov pre sebaobranu Alláh otvorene preklína Židov a kresťanov v nasledujúcom verši (9:30):
A Židia povedali: "'Uzajr je syn Boží!" A kresťania povedali: "Mesiáš je syn Boží!" To sú ich slová prednesené ich vlastnými ústami. Napodobňujú slová tých, kto boli neveriaci pred nimi. Nech Boh proti nim bojuje! Do akej lži to upadli!
Aký zvláštny spôsob, akým sa Alláh snaží povedať, že ciele sú definované agresívnymi skutkami a nie náboženským presvedčením! (Vlastne, prečo vôbec do toho zatiahol veriacich Židov, ak hovorí o byzantskej armáde?)
Je jasné, že najdôveryhodnejším a najpriamočiarejším výkladom tejto pasáže v Koráne je, že sa vzťahuje na ľudí vyznávajúcich judaizmus a kresťanstvo. Vyhlásiť, že je "viazaná" na historický kontext, ktorý treba pozbierať inde, je veľmi subjektívny trik, ktorý jasne spadá do ríše túžob dočítať sa v Koráne viac, než čo sa Alláh rozhodol do neho zahrnúť.
Vzhľadom k tomu, že v súre 9 nie je nijaký textový kontext sebaobrany, ďalším problémom pre apologétov je, že ani historický záznam desivo nespolupracuje, dokonca ani správy z moslimských zdrojov. V prvom rade, neexistuje nezávislé potvrdenie toho, že v Tabúku vôbec došlo k vojenskému postupu na Mohamedov kmeň. Inými slovami, neexistuje ani zlomok historických dôkazov, že byzantská armáda bola v tom čase zhromaždená, o to menej, že útočila na moslimov.
Dva najdôveryhodnejšie moslimské zdroje (Sahíh Bucharí a Sahíh Muslim) sa zmieňujú o kampani proti Tabúku na niekoľkých miestach, ale o nepriateľskej armáde je v každom zdroji len jedna zmienka. Kontextom nevyhnutne nie je to, že taká armáda existuje, ale že Mohamed sa preventívne pripravuje na stretnutie s armádou (obidva verše využívajú Badr ako príklad, v ktorom sa moslimovia vydajú na drancujúci nájazd, nepripravení na bitku, ktorá nasledovala).
Ani pochybnejšie zdroje nehovoria, že v Tabúku skutočne bola armáda, hovoria len o možnej historke, že nejaká armáda sa formuje. (Apologéti, ako tí zo stránky, "Discover the Truth" (Odhaľte pravdu) bežne zamieňajú dôveryhodné a slabšie zdroje, aby sa zdalo, že moslimovia v Medine boli v tom čase v bezprostrednom nebezpečenstve. Pozmeňujú tiež znenie pôvodného verša a uvádzajú udalosti, ktoré sa odohrali po Tabúku, ako keby ich predchádzali.)
Jediné spojenie medzi výpravou v Tabúku a predstavou sebaobrany pochádza z komentára spísaného niekoľko storočí po udalosti - nie od skorších, dôveryhodnejších zdrojov, ktoré sa nezmieňujú o ozajstnej hrozbe. V skutočnosti je výprava na Tabúk slávna pre jednu vec, a síce, že sa do nej mnohí moslimovia nechceli zapojiť. Inými slovami, nikto nemal pocit naliehavosti alebo nebezpečenstva.
Mohamed mal problém zhromaždiť veriacich, lebo ľudia v Medine nechceli cestovať na takú diaľku vo vysychajúcej horúčave a popri nedôveryhodných zdrojoch vody. Toto nezodpovedá kritickému prvku príbehu: moslimovia neboli pod útokom.
Mohamed sa v skutočnosti chystal bojovať proti Byzantíncom na byzantskom území, čo znie skôr ako útočná vojna pre vec Alláhovu než sebaobrana! (Verš 9:33 znie: On poslal svojho posla so správnym usmernením a s náboženstvom pravdy, aby zvíťazilo nad všetkými náboženstvami) Z taktického hľadiska je lepšie, keď si nepriateľ musí poradiť so skľučujúcimi podmienkami a veľkou vzdialenosťou, najmä keď to znamená mať obrannú výhodu.
Čo je ironické, každý tiež súhlasí s tým, že v čase Mohamedovho príchodu nebola v Tabúku žiadna byzantská armáda - a teda žiaden boj. Inými slovami, tá historka nebola pravdivá, čo robí argument apologétov o to menej dôveryhodným.
Ak bol verš 9:29 (a zvyšok 9. súry) naozaj o sebaobrane tvárou v tvár agresii, potom by človek očakával, že to tam bude jasne uvedené. Okrem toho, bolo by príhodné, keby tá pasáž bola zjavená aspoň v čase bezprostredného nebezpečenstva - povedzme, v čase nepriateľovho prelomu cez brány Mediny počas obliehania nešťastných moslimov, ktorí vyčerpali všetky spôsoby dosiahnutia mieru.
Namiesto toho sa ukazuje, že historickým kontextom je moslimská vojenská výprava na veľkú vzdialenosť, s cieľom prepadnúť ľudí na ich vlastnom území, v čase, keď sú obete celkom bezbranné. Keď tam už Mohamed bol, zabil niekoľko kresťanov a ostatných zastrašovaním donútil, aby odovzdali svoj majetok predtým, než zamieril späť.
Čo vám tiež apologéti nepovedia je, že existuje omnoho dôveryhodnejšie vysvetlenie pre výpravu na Tabúk, ktoré pochádza z uznávaného moslimského zdroja. Ibn Kathir je jedným z najuznávanejších historikov islamu, čo priznávajú i apologéti. Pracoval v čase, keď sa islamskí učenci zaoberali prifarbovaním omnoho menej než skutočnosťou. Jeho bádanie zistilo, že výprava do Tabúku bola o koristi a poplatku na kompenzáciu stratu príjmu z púte:
Keď Boh Všemohúci nariadil, že polyteistom treba zabrániť priblížiť sa k Posvätnej Mešite, či už počas púte alebo inokedy, Kurajšovci vyhlásili, že ich to pripraví o obchodnú činnosť, ktorá sa koná počas púte, a že preto utrpia finančnú stratu. A tak ich za to Boh odškodnil tak, že im nariadil bojovať proti ľuďom písma, aby buď prijali islam alebo platili džízu ("v stave podriadenosti").
Posol Alláhov (pokoj s ním) sa preto rozhodol bojovať proti Byzantíncom. Bolo to preto, že to boli ľudia najbližšie k nemu a najviac sa hodili na to, aby boli pozvaní k pravde kvôli svojej blízkosti k islamu a tým, ktorí v neho veria. Boh Všemohúci vyhlásil, "Ó, vy, ktorí veríte, bojujte proti neveriacim, ktorí sú blízko pri vás. Nech vo vás vidia krutosť; a vedzte, že Boh je s tými, ktorí sú zbožní." (Ibn Kathir, zv. 4, s. 1)
Toto je opakom toho, čo súčasní apologéti neisto tvrdia. Dáva to tiež väčší zmysel a perfektne to súhlasí s Koránom. Moslimovia v čase vyrozprávania veršov 9:29 a 9:123 nečelili útoku.
Apologetická stránka "Discover the Truth" pridáva k príbehu zopár iných prikrášlení, akým je tvrdenie, že nepriateľská armáda utiekla (čo nepodporujú ani moslimské, ani nezávislé záznamy), a tiež, že keď Mohamed prišiel do Tabúku, "kresťanom a Židom sa nič nestalo". Tomuto sa hovorí očividná lož. Tu je skutočný záznam o tom, čo Mohamed urobil:
Posol boží potom zavolal na Chálida ibn Valída a vyslal ho za Ukajdirom Dumom, mužom z Banú Kindá, ktorý bol ich kráľom; bol to kresťan. Posol boží (pokoj s ním) Chálidovi povedal, "Nájdeš ho ako loví dobytok."
Chálid cestoval, až kým nemal na dohľad Ukajdirovu pevnosť. Ukajdir bol na streche pevnosti so svojou ženou. Potom šiel dolu a prikázal, aby mu priviedli koňa. Osedlali mu ho. Niekoľko členov jeho rodiny potom odišlo na koňoch s ním, vrátane jeho brata menom Hassan. Všetci odišli na lov. Keď vyšli, jazdci proroka (pokoj s ním) na nich zaútočili, zajali Ukajdira a zabili jeho brata.
...Keď Chálid priviedol Ukajdira k poslovi božiemu, ten ušetril jeho krv a podpísal s ním zmluvu pod podmienkou, že bude platiť džízu. (Ibn Kathir, zv. 4, s. 21)
Takže tak. Kresťanská rodina, ktorá si žije svojím životom, je nemilosrdne prepadnutá a okradnutá na Mohamedov rozkaz. Prinajmenšom jeden člen je zabitý a ostatní si zachránia život súhlasom s platením džízy (t.j. vydieraním)... zvláštne, že sa to prehliadlo.
Posledný klinec do rakvy pre tvrdenie, že verš 9:29 a zvyšok 9. súry znamenajú niečo iné než to, čo hovoria, pochádza z príkladu Mohamedových spoločníkov. Oni by podľa všetkého najlepšie vedeli, či sa tie verše obmedzujú na sebaobranu alebo vyzývajú na vojnu proti Židom a kresťanom v ich krajinách.
Netreba ani hovoriť, že títo Mohamedovi spoločníci sa po smrti svojho proroka nerozutekali z Arabského polostrova na dobrosrdečné a dobročinné humanitárne misie. Viedli brutálne vojenské kampane na nastolenie islamskej hegemónie, zotročovali ľudí a vymáhali džízu od obyvateľov, ktorí neboli schopní primeranej obrany. Len v priebehu pár desaťročí sa dosah islamu rozšíril od Španielska po Indický subkontinent. Žiadny seriózny historik neverí, že to má niečo do činenia so sebaobranou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára