Mýtus:
"Náš prorok (pokoj s ním) zakázal svojim ľuďom útočiť na nevinné karavány a zobral si len to, čo jeho ľuďom ukradli polyteisti."
Pravda:
Potom, ako ho Kurajšovci v Mekke vyhostili, Mohamed a jeho moslimovia našli útočisko o mnoho kilometrov ďalej v Medine, kde ich neobťažovali ich bývalí protivníci. Napriek tomu Mohamed vyslal svojich mužov na sedem neúspešných nájazdov proti mekkským karavánam predtým, ako sa nakoniec odohral jeden úspešný - a hneď nato zabili vodiča a vyrabovali obsah karavány. Táto konkrétna karavána bola zvlášť zraniteľná, pretože útok prišiel počas posvätných mesiacov, kedy to obchodníci najmenej očakávali, a to kvôli všeobecne uznávanému pravidlu, že kmene z oblasti na seba nebudú útočiť počas tohto obdobia:
(Moslimský nájazdník), ktorý si oholil hlavu, sa pozrel dolu na nich (mekkskú karavánu) a keď ho uvideli, cítili sa v bezpečí a povedali, "Sú to pútnici, nemusíte sa od nich ničoho obávať." (Ibn Ishák/Hišám, 424, Ibn Kathir, zv. 2, s. 242)
Kvôli oholenej hlave moslimovia vyzerali skôr ako pútnici než jazdci, čo u vodičov vyvolalo falošný pocit bezpečia. Islam však bol iným druhom náboženstva, než na aké boli Mekkčania zvyknutí:
(Moslimskí nájazdníci) sa navzájom pobádali a rozhodli sa zabiť ich čo najviac a vziať si, čo majú. Vakíd postrelil Amra bin al-Hadrámího šípom a zabil ho... (Ibn Ishák/Hišám, 425; pozri tiež Ibn Kathir, zv. 2, s. 243)
Podľa Ibn Kathira, moslimovia žijúci v Mekke nespochybňovali, že ich bratia v Medine zabili, zajali a okradli Kurajšovcov, ale boli zdržanliví akceptovať, že sa to udialo počas posvätných mesiacov:
Kurajšovci povedali, že Mohamed a jeho spoločníci porušili posvätnosť posvätného mesiaca a počas neho preliali krv, zhabali majetok a vzali ľudí do zajatia. Tí medzi moslimami, ktorí zostali v Mekke a ktorí popreli ich tvrdenia, odpovedali, že moslimovia to urobili počas mesiaca Ša'ban (ktorý nie je posvätným mesiacom). (Ibn Kathir)
Keďže čelil strate tváre kvôli priznaniu svojej chyby, Mohamed šiel do svojej chatrče a objavil sa s príhodným a včasným zjavením "od Alláha", ktoré poskytlo retroaktívne povolenie na nájazd (a samozrejme, schválilo ukradnutý majetok pre jeho vlastné použitie):
Pýtajú sa ťa na posvätný mesiac a na bojovanie v jeho priebehu. Povedz: "Bojovať v ňom je hriech ťažký, avšak odvracať od cesty Božej, neveriť v Neho a v Mešitu posvätnú a vyháňať obyvateľov jej z nej je ešte ťažší hriech pred Bohom; zvádzať od viery je horšie než zabíjať. (Korán 2:217)
Všimnite si, že Korán nehovorí, že mekkskí Kurajšovci boli vinní zo zabitia moslimov, ale len, že "zvádzali od viery" tým, že im zabraňovali vstúpiť do "mešity posvätnej" (Kaaby). Zabitie mekkského vodiča moslimami bolo prvým smrtiacim stretom medzi týmito dvomi protivníkmi. Toto spôsobuje rozpaky moslimským apologétom, ktorí radi hovoria, že islam je proti zabíjaniu z akéhokoľvek iného dôvodu než sebaobrana.
Z toho dôvodu vyvstal súčasný mýtus, že moslimovia tej doby si jednoducho "brali späť", čo bolo ich - skôr než si vynucovali pomstu a krádež. Súčasní apologéti radi hovoria, že Mohamed a jeho stúpenci boli v podstate okradnutí Mekkčanmi na ich ceste z mesta. (Film z roku 1976, "Posolstvo", opakuje tento mylný názor).
Apologéti sú trocha vágni ohľadom toho, ako krádež majetku ospravedlňuje zabitie (najmä na strane niekoho, koho inak radi vykresľujú ako vzor mravnosti); ani sa nepokúšajú vysvetliť, ako boli konkrétne obete následných moslimských nájazdov (zvyčajne vodiči karaván a robotníci) priamo zodpovedné za túto údajnú krádež. Väčším problémom je, že nejestvujú žiadne dôkazy na podporu mylného názoru, že moslimovia si "brali späť čo bolo ich"; v skutočnosti si to špecificky protirečí so skorším historickým záznamom.
Udalosť prvého útoku na mekkské karavány celkom dobre a podrobne opísal Mohamedov životopisec, Ibn Ishák/Hišám, ale nikde nespomína, že by obsah karavány bol majetkom moslimov. V skutočnosti Ishák otvorene opisuje, že tovar patril Mekkčanom:
Karavána Kurajšovcov nesúca sušené hrozienka, kožu a iný tovar Kurajšovcov prechádzala..." (Ibn Ishák/Hišám, 424)
Všimnite si tiež, že náklad vykradnutý z karavány obsahoval hrozienka, ktoré by už dávno spráchniveli, keby boli z hrozna vypestovaného a usušeného moslimami pred ich odchodom z Mekky pred takmer celým rokom. Navyše, pätinu lupu dostal Mohamed ako vojnovú korisť, čo by sa nestalo, keby oprávnene patril inému moslimovi (Ibn Ishák/Hišám, 425).
Väčšina moslimov žijúcich v Mekke mala sprvu len málo majetku, keďže z väčšej časti pochádzali z nižších priečok spoločenského rebríčka, ale tí, ktorí niečo mali, by mali niekoľko rokov na speňaženie svojich majetku alebo na jeho prevod na nové miesto. Ako podnecovateľ nesváru bol Mohamed jediným moslimom, ktorý bol doslova nútený utiecť z Mekky uprostred noci, ale aj jeho obchodné záležitosti kontroloval v jeho mene Alí, jeho zať:
Alí zostal v Mekke tri dni a noci, až kým nevrátil vklady, ktoré apoštol držal. (Ibn Ishák/Hišám, 335, taktiež Ibn Kathir, zv. 2, s. 155)
"Vrátenie vkladov" znamená vrátenie majetku ľuďom, ktorí ho nechali v Mohamedovej opatere, podobne ako keď banka vráti peniaze vkladateľom. Toto by sa nemohlo stať, keby Mohamedovo bohatstvo bolo zhabané. Vzhľadom k tomu, že nebolo, je nepravdepodobné, že bolo zhabané bohatstvo niekoho iného, keďže on bol prvoradým záujmom Kurajšovcov.
Takže, ak sa moslimovia v Medine nepokúšali znovu nadobudnúť ukradnutý tovar, prečo rabovali mekkské karavány? Mohamed vysvetľuje skutočný dôvod pre drancovanie a zabíjanie:
"Ak ste zabíjali počas posvätného mesiaca, udržiavali vás obďaleč od cesty Alláha s ich nevierou v Neho, a od posvätnej mešity, a vyháňali vás z nej keď ste boli jej ľuďmi. Toto je pre Alláha horšie než zabitie tých z nich, ktorých ste zabili. 'A zvádzanie je horšie než zabíjanie.' Zvádzali moslimov v ich viere, až kým sa kvôli nim nevrátili k neviere po tom, čo uverili, a to je pre Alláha horšie než zabíjanie." (Ibn Ishák/Hišám, 426)
Takže ospravedlnenie pre zabíjanie Mekkčanov a kradnutie ich majetku je čisto náboženské. Jediná vec ukradnutá moslimom bola ich schopnosť vstúpiť do posvätnej mešity (t.j. dokončiť rituál hadždž v Kaabe). Nevinní vodiči karaván boli ľahkou korisťou pre Mohamedove smrtiace nájazdy jednoducho preto, že moslimovia sa cítili "zvedení od cesty Alláha" kvôli "neviere" vedenia Mekkčanov. Toto je o to viac očividné vďaka ďalšej veľkej epizóde, v ktorej Mohamed vyslal svojich mužov rabovať karavány, čo privodilo bitku o Badr:
Keď apoštol počul o tom, že Abú Sufján sa vracia zo Sýrie, zvolal moslimov a povedal, "Toto je kurajšovská karavána obsahujúca ich majetok. Choďte na ňu zaútočiť, možno vám ho Alláh dá ako korisť." (Ibn Ishák/Hišám, 428)
V tomto prípade sa Mekkčania vracali do Mekky z obchodnej cesty do Sýrie. Akýkoľvek tovar, ktorý niesli, bol kúpený od Sýrčanov.
V priebehu nasledujúcich deviatich rokov bolo princípom zdroja príjmu pre moslimov bohatstvo násilne získané od ostatných. Ciele nešťastného osudu sa rozšírili ďaleko mimo Mekkčanov. Kým Mohamed zomrel, jeho ľudia nachádzali výhovorku pre prepady a kradnutie od mnohých iných arabských kmeňov, Židov a dokonca kresťanov. Ako je tomu u mafie, ochranné vydieranie sa postupne vyvinulo tam, kde bolo iným kmeňom dovolené žiť mierumilovne za predpokladu, že platia príspevok moslimským vládcom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára