Pravda:
Raná časť Koránu bola napísaná v čase, keď Mohamed žil v Mekke, meste s len niekoľkými Židmi a žiadnymi židovskými kmeňmi. V tom čase sa Mekkčanom predstavoval ako židovský prorok na základe príbehov, ktoré sa naučil od tých Židov, ktorých stretol na svojich cestách - a od svojho bratanca Varaku, konvertitu z judaizmu (Korán sa skutočne venuje tomuto obvineniu, keďže "Alláh" ho popiera).
Keď sa Mohamed presťahoval do Mediny, už tam žili tri židovské kmene, v priazni ktorých musel (spočiatku) byť, keďže on a jeho malá skupina moslimských imigrantov boli relatívne slabí. Pokúsil sa presvedčiť týchto Židov, že je posledným v rade ich prorokov a dokonca zmenil kiblu (smer modlitby) na Jeruzalem, centrum židovského sveta.
Židia v Medine neboli dojatí Mohamedovými ezoterickými tvrdeniami, zvlášť z toho dôvodu, že medzi ich Tórou a jeho verziou tých istých príbehov existovali očividné rozpory. (V Koráne je história z Biblie prezentovaná nezrelo a znie skôr ako sled rozprávok s rovnakou prebytočnou morálkou - verte Mohamedovým tvrdenia o ňom, inak budete čeliť pozemskému zničeniu a večným mukám)
Keď sa ho opýtali, prečo neposkytne dôkaz o svojom statuse proroka a neurobí nejaký zázrak, ako to urobili proroci minulosti, Mohamed si vymyslel múdru výhovorku a povedal, že to nemá zmysel, keďže Židia aj tak "odmietli" minulých prorokov (Korán 3:183-184). Takže Mohamed nemal čo ponúknuť, okrem svojho vlastného svedectva.
Prorok islamu sa nevyrovnal so židovským odmietnutím, zvlášť preto, lebo jeho ľudia sa veľmi spoliehali na mnohé jeho tvrdenia o tom, že je prorokom rovnako ako Mojžiš, Abrahám a Ježiš. Mohamed "vyriešil" svoju dilemu tvrdením, že Židia z Mediny sú kacíri a svojvoľne zavrhol ich verziu Tóry s tvrdením, že ju sfalšovali a "skryli" verše, ktoré podporovali jeho tvrdenia, že je prorokom. (Zaujímavé je, napriek mnohým Židom, ktorí konvertovali na islam, či už z donútenia alebo zo slobodnej vôle, žiaden nevytvoril "nesfalšovanú" Tóru, ktorá mala existovať)
Po Mohamedovom víťazstve proti Mekkčanom pri Badre jeho bohatstvo a moc narástli do takej miery, že sa mohol ujať svojho "židovského problému". Slová Koránu sa v medinskej časti textu stali nápadne prísnejšími voči "Ľuďom knihy" a jeho skutky sa stali konfrontačnými.
Hoci sa "Ústava" Mediny, dohoda, ktorú Mohamed vytvoril pre všetky miestne kmene pri svojom príchode, považuje za dôležitú, súčasní moslimovia sú často zdržanliví uznať rozkaz, ktorý zrušil túto dohodu o menej než dva roky neskôr:
"Kým sme boli v mešite, prišiel prorok a povedal, 'Poďme za Židmi'. Šli sme, až kým sme sa nedostali k Bait-ul-Midras. Povedal im, 'Ak prijmete islam, budete v bezpečí. Mali by ste vedieť, že zem patrí Alláhovi a jeho apoštolovi a chcem vás vyhnať z tejto krajiny. Takže ak niekto spomedzi vás vlastní nejaký majetok, má povolené ho predať, inak by ste mali vedieť, že zem patrí Alláhovi a jeho apoštolovi.'" (Bucharí 53:392).
Po oznámení svojich zámerov hľadal Mohamed výhovorku, aby vzal pôdu tým Židom, ktorí odmietli konvertovať na islam. Jeho prvým cieľom bol kmeň, ktorý sa nedávno spojil v konflikte proti ostatným dvom. Mohamed sa správne domnieval, že ostatné židovské kmene neprídu na pomoc kmeňu Banú Kajnuka, ak ho bude obliehať.
O Mohamedovej výhovorke sa hovorí, že ňou bol incident, kedy nahnevaný židovský dav zabil moslima. Na skutočnosť, že dav bol nahnevaný, lebo spomínaný moslim práve zavraždil židovského obchodníka kvôli cti ženy, súčasní apologéti niekedy príhodne zabúdajú, no napriek tomu priznávajú, že Mohamed si zvolil obliehanie bašty kmeňa Kajnuka, skôr než by sprostredkoval mierumilovné riešenie agitácie.
Tento bod je dôležitý. Podľa moslimských historikov bolo prvým krviprelievaním to, keď moslim zavraždil Žida za to, že si robil srandu z moslimky (rozopnutím jej šiat). Toho moslima zabili pri odvetnom údere ľudia, ktorí boli práve svedkami vraždy.
Na základe čoho sa dá fyzické násilie - o to viac vražda - ospravedlniť žartom tohto druhu? Navyše, ak Mohamed veril v zákon "oko za oko" zo Starého zákona, prečo neuznal oprávnenosť druhého zabitia oproti nepomeru prvého (pokiaľ ide o dôvod - pozn. prekl.)?
V každom prípade, samozvaný prorok boží reagoval samoúčelnou silou proti ľuďom, ktorí ho privítali vo svojom spoločenstve necelé dva roky predtým. Kmeň Kajnuka, ktorý nebol pripravený na boj, sa vzdal svojmu bývalému hosťovi bez boja.
Mohamed túžil zabiť celý kmeň na mieste, ale odhovoril ho od toho spoločný arabský priateľ, ktorý bol vydesený jeho zámermi:
Abdulláh b. Ubajj b. Salul šiel za ním, keď ich boh odovzdal do jeho moci, a povedal, "Ó Mohamed, jednaj vľúdne s mojimi zákazníkmi" (teraz sú spojencami kmeňa Chazradž), ale apoštol ho odbil. Zopakoval slová a apoštol sa od neho otočil, na čo on strčil svoju ruku do goliera apoštolovho rúcha; apoštol bol taký nahnevaný, že jeho tvár takmer sčernela. Povedal, "Do čerta s tebou, nechaj ma ísť." Odpovedal, "Nie, pri bohu, nenechám ťa ísť, pokiaľ nebudeš s mojimi zákazníkmi jednať vľúdne. Štyristo mužov bez brnenia a tristo s brnením ma ochránilo pred všetkými mojimi nepriateľmi; sťal by si ich za jedno ráno? Pri bohu, som človek, ktorý sa obáva, že okolnosti sa môžu zmeniť." Apoštol povedal, "Môžeš si ich nechať." (Ibn Ishák/Hišám 546)
Mohamed sa teda nechal nahovoriť, aby dovolil Židom z kmeňa Kajnuka ujsť len s niekoľkými kusmi náradia a šatami na chrbte. Zhabal ich bohatstvo a zem, pričom si vzal pätinu pre seba a zvyšok dal ostatným moslimom (podľa Koránu to bol ich trest za nevieru v Mohameda - 3:10-12).
Muža, ktorý zachránil životy Židov, Mohamed neskôr nazval pokrytcom a je evidentné, že hlboko ľutoval svoje rozhodnutie nevyvraždiť kmeň Kajnuka. Jeden z deviatich koránových veršov, ktoré zakazujú moslimom priateliť sa do Židmi a kresťanmi, bol "zjavený" v tomto čase.
Tak dokázal Mohamed naplniť svoj sľub, že "tí, ktorí sa protivia bohu a poslovi jeho, tí budú veru patriť k najopovrhovanejším" (Korán 58:20), čím ešte viac upevnil svoju dôveryhodnosť u moslimov - a inšpiroval štrnásť storočí neúprosného džihádu v mene nasledovania svojho príkladu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára