Koránová súra 15:9 vyhlasuje:
Moslimskí učenci si tento ajah (verš) vykladajú ako božský sľub, že text Koránu bude dokonalo zachovaný až do najmenších detailov. Korán nám preto ponúka spôsob na otestovanie jeho božského pôvodu na základe toho, či Alláh splnil svoj sľub v súre 15:9. V tomto článku posúdime históriu Koránu podľa moslimských zdrojov, vďaka čomu uvidíme, či táto kniha má Alláhovu pečať schválenia.
I. Stručná história Koránu
Prvé koránové zjavenie prišlo k Mohamedovi v roku 610. Mohamed predniesol svojim zapisovateľom a spoločníkom v priebehu nasledujúcich dvoch desaťročí mnoho ďalších veršov, ktoré si mali zapamätať a zaznamenať. Tieto verše boli zapísané na stopky palmových listov, kosti mŕtvych zvierat, ploché kamene a iné materiály. Počas tohto obdobia neexistoval úplný rukopis Koránu.
Koránové zjavenia prestali, keď Mohamed zomrel. Krátko po jeho smrti musel kalif Abú Bakr potlačiť vzburu a vyslal mnohých háfizov (ľudí, ktorí sa naučili naspamäť Korán), aby bojovali v bitke pri Jamame. Mnohí z týchto háfizov zomreli a moslimské zdroje nám hovoria, že časti Koránu sa stratili:
Ibn Abí Dawud, Kitab al-Masahif - Mnohé (pasáže) z Koránu, ktoré boli zoslané, poznali tí, ktorí zomreli v deň Jamamy... ale nepoznali ich tí, ktorí ich prežili, ani neboli zapísané, ani Abú Bakr, Umar či Utmán (v tom čase) nezozbierali Korán, ani ich po nich už nikto nenašiel.
Abú Bakr rozhodol, že je čas zhromaždiť to, čo z Koránu zostalo, aby zabránil strate ďalšieho materiálu, a na túto úlohu vymenoval Zaída ibn Thábita. Potom, ako Zaíd asi v roku 634 nášho letopočtu dokončil svoj kódex, ten zostal vo vlastníctve Abú Bakra až do jeho smrti, kedy bol odovzdaný kalifovi Umarovi. Keď Umar zomrel, dostala ho Hafsa, vdova po Mohamedovi (pre rozsiahlejšiu správu viď Sahíh Bucharí 4986).
Počas vlády kalifa Utmána, približne 19 rokov po smrti Mohameda, vyvstali spory týkajúce sa správnej recitácie Koránu. Utmán nariadil, že Hafsin výtlačok Koránu, spolu so všetkými známymi textovými materiálmi, by sa mali zhromaždiť, aby mohla byť zostavená oficiálna verzia. Zaíd ibn Thábit, Abdulláh Az-Zubajr, Sa'id bin Al-As a Abdur-Rahmán bin Haríth usilovne pracovali na zostavení prepracovaného textu Koránu. Keď bol hotový, "Utmán vyslal do každej moslimskej provincie jeden výtlačok toho, čo skopírovali, a nariadil, aby všetky ostatné koránové materiály, či už zapísané v útržkovitých rukopisoch alebo celé výtlačky, boli spálené" (Sahíh Bucharí 4987). Korán, ktorý máme dnes, pochádza z utmánskeho kódexu.
II. Spory medzi Mohamedovými učencami
Nie všetci moslimovia schvaľovali nový Korán. Skutočne, niektorí z Mohamedových najvyšších učiteľov odmietli Zaídovu verziu.
Mohamed raz povedal svojim stúpencom, aby sa "Naučili recitovanie Koránu od štyroch ľudí: od Abdulláha Ibn Masúda - začal s ním - Salima, oslobodeného otroka Abú Hudhaifu, Mu'adha ibn Džabala a Ubajja Ibn Ka'ba" (Sahíh Bucharí 3808). Čo je zaujímavé, Ibn Masúd (prvý na Mohamedovom zozname) zastával názor, že Korán by mal mať len 111 kapitol (dnešná verzia má 114 kapitol), a že kapitoly 1, 113 a 114 by do Koránu nemali byť zahrnuté.
Kvôli tomuto (spolu so stovkami iných textových rozdielov) zašiel Ibn Masúd tak ďaleko, že nazval konečné vydanie Koránu podvrhom! Povedal, "Ľudia sú vinní z klamania pri čítaní Koránu. Radšej ho čítam podľa jeho (t.j. Mohamedovho) prednesu, ktorý milujem viacej ako Zaídov Ibn Thábitov." (Ibn Sa'd, Kitab al-Tabakát al-Kabir, zv. 2, s. 444)
Mali by sa moslimovia podrobiť tomuto "klamaniu"? Neprekvapuje, že Ibn Masúd radil moslimom, aby odmietli Zaídov Korán a nechali si svoje vlastné verzie - dokonca aby ich skryli, aby ich vláda nemohla zhabať! Povedal:
Džamí at-Tirmidhí 3104 - "Ó vy moslimovia! Vyhnite sa kopírovaniu mushafu (kódexu, zbierky listov - pozn. prekl.) a prednesu tohto muža. Pri Alláhovi! Keď som prijal islam, bol len v pohlavných orgánoch neveriaceho muža" - mysliac Zaída bin Thábita - a to, čo Abdulláh Ibn Masúd povedal, sa týkalo tohto: "Ó ľudia Al-Iraku! Držte si masahif (množné číslo slova mushaf - pozn. prekl.), ktoré máte pri sebe a skryte ich."
Ale Ibn Masúd nebol jediným z Mohamedových dôveryhodných učiteľov, kto nesúhlasil so Zaídovým Koránom. Ubajj ibn Ka'b bol Mohamedov najlepší recitátor a jeden z jediných moslimov, ktorí zbierali materiály Koránu počas Mohamedovho života. A predsa Ibn Ka'b veril, že Zaídovmu Koránu chýbajú dve kapitoly! Neskôr boli preto moslimovia nútení odmietnuť niečo z prednesu Ibn Ka'ba:
Sahíh Bucharí 5005 - Umar povedal, "Ubajj bol najlepším z nás v recitácii (Koránu), a predsa vynechávame niečo z toho, čo recituje." Ubajj hovorí, "Prevzal som to z úst Alláhovho posla a za nič to nevynechám."
Kvôli týmto sporom medzi recitátormi, ktorých vybral Mohamed, čelia moslimovia dileme. Ak moslimovia hovoria, že Korán, ktorý máme dnes, je dokonalo zachovaný, musia povedať, že Mohamed si hrozne vybral učencov, keďže si vybral mužov, ktorí nesúhlasili s dnešným textom. Ak, na druhej strane, moslimovia tvrdia, že ich prorok by vedel, koho si vybrať pokiaľ ide o najsvätejšiu knihu, potom musia dospieť k záveru, že dnešný Korán obsahuje chyby!
III. Chýbajúce kapitoly
Jednoduchá znalosť faktov o takýchto sporoch stačí na zavrhnutie tvrdenia, že Korán je dokonalo zachovaný. Predsa len môžeme zájsť ďalej stručným zvážením určitých iných problémov.
Keď Ibn Umar - syn druhého moslimské kalifa - počul ľudí vyhlasovať, že poznajú celý Korán, povedal im: "Nech nikto z vás nehovorí, 'Naučil som sa celý Korán', lebo ako viete, aký je celý, keď sa mnoho z neho stratilo? Nech radšej povie, 'Naučil som sa to, čo sa z neho zachovalo'" (Abú Ubajd, Kitab Fada'il-al-Korán).
Jeden z Mohamedových spoločníkov, Abú Músa, podporil toto tvrdenie keď povedal, že raní moslimovia zabudli dve súry (kapitoly) kvôli lenivosti:
Sahíh Muslim 2286 - Abú Músa al-Aš'ari poslal po recitátorov z Basry. Prišli za ním a bolo ich tristo. Recitovali Korán a povedal: Ste najlepšími spomedzi obyvateľov Basry, lebo ste medzi nimi recitátormi. Tak pokračujte v jeho recitovaní. (Ale majte na pamäti), že vaše recitovanie po dlhú dobu nemusí upevniť vaše srdcia tak, ako boli upevnené srdcia tých pred vami. Zvykli sme recitovať súru, ktorá sa dĺžkou a vážnosťou podobala (súre) Bara'at. Zabudol ju som však, s výnimkou tohto, čo som si z nej zapamätal: "Keby existovali dve údolia plné pokladov pre syna Adama, on by túžil po treťom údolí, a nič by nezaplnilo brucho syna Adama okrem prachu," A zvykli sme recitovať súru, ktorá sa podobala na jednu zo súr Musabbihat (súry začínajúce chválou Boha - pozn. prekl.) a zabudol som ju...
Toto nám ukazuje, že boli zabudnuté celé kapitoly Koránu.
IV. Chýbajúce pasáže
Ďalej vieme, že sa stratili veľké časti určitých kapitol. Napríklad, Mohamedova žena Aiša povedala, že sa stratili zhruba dve tretiny zo súry 33:
Abú Ubajd, Kitab Fada'il-al-Korán - Aiša... povedala, "Súra al-Ahzab (33) zvykla byť v časoch proroka recitovaná s dvesto veršami, ale keď Utmán zostavoval kódexy, nebol schopný zadovážiť si z nej viacej než existuje dnes (t.j. 73 veršov)."
Podľa Aiši zberatelia jednoducho nemohli nájsť celú súru 33. Prečo nie? Ako sme videli, mnohí háfizovia boli zabití v bitke pri Jamame. Očividne neprežil nikto, kto poznal celú kapitolu.
V. Chýbajúce verše
Aiša nám tiež hovorí, že sa stratili jednotlivé verše Koránu, niekedy i veľmi zaujímavými spôsobmi:
Sunan ibn Madžah 1944 - Bolo vyrozprávané, že Aiša povedala: "Verš o kameňovaní a desaťnásobnom dojčení dospelého bol odhalený, a ten papier bol pri mne pod mojím vankúšom. Keď posol Alláhov zomrel, boli sme zaujatí jeho smrťou, a prišla krotká ovca a zjedla ho."
Verše o kameňovaní a desaťnásobnom dojčení dospelého nie sú v dnešnom Koráne. Prečo? Zjedla ich Aišina ovca.
VI. Chýbajúce frázy
Keďže sa stratili celé kapitoly, veľké časti kapitol a jednotlivé verše Koránu, nemalo by nás prekvapovať, že sa stratili i krátke frázy. Zvážme dva príklady:
Prvý, súra 33:5 vyhlasuje, že "Prorok je bližší veriacim než oni sebe navzájom a jeho manželky sú matkami ich." Ubajj ibn Ka'b a ostatní raní moslimovia boli toho názoru, že v tomto verši chýba fráza "a je im otcom". I veľký prekladateľ Jusúf Alí to priznáva vo svojom komentári. Alí píše: "V niektorých qira'ahách (školách recitovania Koránu - pozn. prekl.), ako Ubajjovej ibn Ka'bovej, sa tiež objavujú slová 'a je im otcom', z čoho vyplýva jeho duchovný vzťah a spojenie so slovami 'a jeho manželky sú matkami ich'" (Abdulláh Jusúf Alí, Význam Svätého Koránu, poznámka 3674). Zdá sa, že moslimom bol ponechaný neúplný verš.
Druhý, ak si otvoríme súčasné vydanie Koránu, zistíme, že súra 2:238 prikazuje moslimom "Dodržujte modlitby a modlitbu prostrednú a stojte pred Bohom, pokorne mu oddaní!" Podľa Aiši, Mohamed recitoval tento verš nasledovne: "Dodržujte modlitby a prostrednú Salat a Salat Al-Asr a stojte pred Bohom s poslušnosťou." (Džamí at-Tirmidhí 2982) Teda, fráza "a Salat Al-Asr" v súčasných vydaniach chýba.
VII. Posúdenie
Je očividné, že Korán sa v priebehu rokov významne zmenil. Dôkazy ukazujú, že sa stratili celé kapitoly, že zmizli veľké časti kapitol, že boli zabudnuté jednotlivé verše a že boli vynechané frázy. Mohamedovi najlepší učitelia a recitátori sa dokonca nevedeli zhodnúť na tom, ktoré kapitoly v Koráne majú byť.
Z tohto vyvstáva očividná otázka. Aký je rozdiel medzi knihou, ktorá je dokonalo zachovaná, a takou, ktorá nie je dokonalo zachovaná? Ak majú moslimovia pravdu, nie je v tom rozdiel. Typické charakteristiky knihy, ktorá nie je dokonalo zachovaná, sú (1) chýbajúce frázy, (2) chýbajúce pasáže, (3) chýbajúce kapitoly, (4) nezhody ohľadom toho, čo má pôvod v origináli atď. Ale Korán má všetky z týchto charakteristík. Takže moslimovia, ktorí sú si vedomí dôkazov, no ktorí chcú tiež trvať na dokonalom zachovaní Koránu, musia povedať čosi ako: "Áno, Korán má všetky charakteristiky knihy, ktorá nie je dokonalo zachovaná, ale aj tak je dokonalo zachovaná." Dáva niekomu také tvrdenie zmysel?
Musíme si tiež všimnúť, čo je očividné. Ktokoľvek, kto čítal moslimské zdroje (napr. hadísy, tasfír atď.) vie, že Korán nie je dokonalo zachovaný. Moslimskí učenci sú si veľmi dobre vedomí faktu, že Korán sa zmenil, a predsa hovoria menej vzdelaným moslimom, že Korán bol vždy rovnaký. Prečo moslimskí učenci a vodcovia klamú o histórii svojej knihy? Navyše, ak sú ochotní o histórii Koránu klamať ostatných moslimov, o čom ešte klamú?
Priatelia, kedykoľvek kniha prechádza od človeka k človeku a ľudia z nej robia kópie, dochádza ku chybám (napr. chybám vo výslovnosti, mimovoľným vynechaniam, zámerným zmenám a tak ďalej). Toto platí o všetkých knihách, vrátane Koránu a Biblie. Rozdiel medzi Koránom a ostatnými knihami je, že Korán sľubuje, že nikdy nedôjde ku žiadnej zmene jeho textu. Ako sme v tejto štúdii videli, Korán nie je dokonalo zachovaný, čo znamená, že sľub zo súry 15:9 nebol dodržaný. Korán preto nemôže byť slovom božím.
Prevzaté z http://www.answeringmuslims.com/p/quran.html
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára