piatok 15. mája 2020

Životopis Mohameda - hlavné body


Keďže Korán je bez externých odkazov nepochopiteľný a hadísy sú obrovskou spleťou často protirečiacich si príbehov, Síra (životopis Mohameda) musí byť tým najlepším dostupným zdrojom informácií o Mohamedovej povahe a kariére.


Najdôležitejší životopis napísal Ibn Ishák, zachovaný len v čiastočnej podobe v iných moslimských životopisoch, no Alfred Guillaume dal jeho zvyšky dokopy a preložil ich pod názvom Život Mohameda.

Okrem iných vecí poskytuje usvedčujúce protiargumenty ku tvrdeniam, že Mohamed bol dobrotivý panovník, ktoré často počúvame. Napríklad. Dr. John Andrew Morrow propaguje vysnívanú verziu Mohameda, založenú na jeho knihe o takmer určite vymyslených zmluvách Mohamedových. V rozhovore Morrow povedal:

"Tradične je pravý islam náboženstvom lásky, mieru a pochopenia. Nemučíme, nezabíjame, neunášame a celkom určite neznásilňujeme. Tí, ktorí to robia, konajú proti Alláhovi!"

Lenže ak máme poruke náš Život Mohameda a nalistujeme si strany 511 a 515-517, uvidíme, že Mohamed urobil všetko vyššie uvedené behom pár dní. Nechal umučiť a zabiť Kinánu, uniesol a znásilnil jeho ženu Safíju (nepochybne až potom, ako sa s ňou oženil, samozrejme, bez jej súhlasu).

Podobne, je poučné porovnať si tieto strany s verziou životopisu od Karen Armstrongovej s názvom Mohamed (v češtine vyšiel pod názvom Muhammad - Prorok, jeho život a poselství našemu času, vydalo vydavateľstvo Daranus v roku 2009 - pozn. prekl.). V ňom nám hovorí len to, že Safíja ovdovela počas výpravy proti Chajbaru, čo nám hovorí všetko, čo musíme vedieť o Armstrongovej prístupe k téme.

Ak máte len hodinu, tu máte skrátenú verziu. Ak máte len desať minút, tu máte upravené hlavné body. Ale nič tak nevystihuje brutálne časy a Mohamedove brutálne činy ako celý Život Mohameda.

Index knihy ponúka len najstručnejšie naznačenie konkrétnych udalostí, preto tu uvádzam rozšíreného sprievodcu obsahom, ktorý vám snáď bude nápomocný. Pre rýchle nájdenie uvádzam číslo strany a aj číslo elektronickej strany (napr. 99/432):

Strana 82 (65/432) - Chadídža. Mohamed sa oženil s Chadídžou, bohatou obchodníčkou.

Strana 106 (77/432) - Gabriel. Mohamedovi sa v sne zjavil archanjel Gabriel. Mohamed si myslel, že sa stal extatickým básnikom alebo posadnutým a rozhodol sa skočiť z útesu, no Gabriel ho zastavil a povedal mu, že je Alláhovým apoštolom. Chadídža ho presvedčila, že nie je posadnutý a dúfala, že sa stane prorokom.

Strana 165 (106/432) - Kontext súry 109. Výprava Kurajšovcov (Mohamedovho kmeňa v Mekke) navrhla spojenie jeho monoteistického náboženstva s ich polyteistickým. Mohamed návrh odmietol slovami, "Ja neuctievam to, čo vy uctievate a ani vy neuctievate to, čo ja uctievam... vy máte svoje náboženstvo a ja mám svoje náboženstvo." Tento výrok je často falošne prezentovaný ako príklad Mohamedovej náboženskej tolerancie namiesto jednoduchého odmietnutia synkretizmu. Neskorší učenci v skutočnosti považovali kľúčový verš 6 za zrušený veršom 9:5, "veršom o meči".

Strany 165-167 (106-107/432) - Satanské verše. Mohamed súhlasil s uctievaním troch bohýň Kurajšovcov, no potom si uvedomil, že porušil svoj prísny monoteizmus, na čo dostal zjavenie od Gabriela, ktorý mu oznámil, že posolstvo neprišlo od neho, ale od Satana, ktorý Mohameda podviedol.

Strany 181-187 (114-117/432) - Nočná cesta a výstup do neba. Mohamed odletel do Jeruzalema na somárovi a vyliezol po rebríku do neba, kde sa stretol s prorokmi a dohadoval sa s Alláhom na počte požadovaných denných modlitieb. Nahliadol tiež do pekla, kde videl ženy visiace za prsia, lebo "splodili so svojimi manželmi nemanželské deti".

Strany 198-199 (123/432) - Prvý sľub v Akabe (neďaleko Mekky). Mohamed uzavrel mierumilovné spojenectvo (sľub žien) s členmi medinských kmeňov Aus a Chazradž. Stali sa známymi ako Ansári (čiže pomocníci).

Strany 201-204 (124-126/432) - Druhý sľub v Akabe. Mohamed a kmene Aus a Chazradž uzavreli vojenské spojenectvo. Mohamed povedal, "Budem bojovať proti tým, ktorí budú bojovať proti vám a budem v mieri s tými, ktorí sú v mieri s vami." Jeden člen kmeňa povedal, "Ó, muži Chazradžu, uvedomujete si, k čomu sa zaväzujete, keď sľubujete podporu tomuto mužovi? Znamená to, že bude bojovať proti všetkým." Na základe týchto podmienok Mohameda prijali, no opýtali sa, čo za to dostanú. Mohamed im sľúbil raj.

Strany 212-213 (130/432) - Príkaz k boju. Alláh dovolil Mohamedovi bojovať v sebaobrane proti svojim nepriateľom z kmeňa Kurajšovcov v Mekke a následne mu dovolil bojovať dovtedy, "kým nebude uctievaný len Boh".

Strany 223-228 (134-137/432) - Hidžra (migrácia do Mediny). Mekkčania plánovali zabiť Mohameda, no ten ušiel do Mediny a jeho stúpenci z Mekky (muhádžirún) išli za ním.

Strany 231-233 (138-139/432) - Medinská ústava. Mohamed navrhol dohodu s rôznymi kmeňovými a náboženskými skupinami v Medine.

Strany 250-251 (148/432) - Židia neuznali Mohameda za proroka. V komentáre k súre 2 je citovaný Alláh, ktorý povedal Židom, "Nezatajujte poznanie o mojom apoštolovi." Tvrdenie, že Židia vedeli, že Mohamed bol predpovedaný, no popierali to, je téma prenikajúca celou knihou. Mohamed Židom vo svojich časoch pripomenul, že Alláh niektorých z nich premenil za ich hriechy na opice.

Strana 256 (151/432) - List Židom z Chajbaru. Mohamed napísal Židom z Chajbaru a vyzval ich, aby prijali islam. Povedal im: "Boh vám hovorí, ó, ľudia knihy, a vo svojich evanjeliách nájdete, 'Mohamed je apoštol boží'...". Ďalej im povedal, "Našli ste v tom, čo vám zoslal, že by ste mali veriť v Mohameda? Ak to vo svojich evanjeliách nenachádzate, potom vás nemožno nútiť. 'Správna cesta sa jasne odlíšila od omylu', preto vás volám k Bohu a jeho prorokovi." Preto je slávny výrok Koránu 2:256, "v náboženstve niet donútenia", na tomto mieste len podmienečný a keďže tá podmienka sa ešte neuskutočnila, donucovanie nie je zakázané.

Strana 267 (156/432) - Mohamed nechal ukameňovať cudzoložníkov. Mohamed oživil zaniknutý príkaz v Tóre, aby boli cudzoložníci ukameňovaní. "A keď Žid pocítil prvý kameň, skrčil sa nad ženu, aby ju chránil pred kameňmi, kým ich oboch nezabili."

Strany 286-289 (168-169/432) - Prvé prepadnutie karavány. Mohamed vyslal svojich mužov, aby zaútočili na mekkskú karavánu, čo urobili, no ešte pred uplynutím posvätného mesiaca. Nikto z toho nemal radosť, ale Alláh mu preukázal láskavosť nápomocným zjavením. Mohamed zaviedol pravidlo delenia koristi, kedy sú štyri pätiny určené pre tých, ktorým ju Alláh dovolil prijať a jedna pätina pre Alláha a jeho apoštola.

Strany 299-305 (174-177/432) - Bitka pri Badr. Mohamed viedol výpravu do útoku na mekkskú karavánu, čo viedlo k rozhodujúcemu víťazstvu pre moslimov, čiastočne vďaka pomoci armády anjelov.

Strany 363-364 (206-207/432) - Banú Kajnuka. Mohamed obliehal Kajnuku, jeden z troch židovských kmeňov v Medine, kým bezpodmienečne nekapitulovali. Vodca kmeňa Chazradž prehovoril Mohameda, aby ich ušetril a Mohamed mu ich odovzdal. Z iných zdrojov sa dozvedáme, že kmeň Kajnuka bol následne vyhnaný z oblasti.

Strany 364-369 (207-209/432) - Vražda Ka'ba bin al-Ašrafa. Mohamed nariadil úkladnú vraždu Ka'ba bin al-Ašrafa, lebo o ňom skladal urážlivé básne. Vraždu vykonali príslušníci kmeňa Aus.

Strana 369 (209/432) - Vražda Ibn Sunajny. Mohamed prikázal "zabiť každého Žida, ktorý sa dostane do vašej moci." Muhajjisa zabil Ibn Sunajnu a Muhajjisov brat Huvajjisa mu vyčítal zabitie niekoho, z koho mal taký veľký úžitok. Muhajjisa odpovedal, že keby mu to Mohamed prikázal, zabil by Huvajjisu, ktorý tým bol taký dojatý, že prestúpil na islam.

Strany 370-391 (210-220/432) - Bitka pri Uhud. Nerozhodné víťazstvo Mekkčanov.

Strany 437-438 (243-244/432) - Banú Nadír. Mohamed porazil Nadír, druhý židovský kmeň v Medine, zhabal ich majetok a vyhnal ich z oblasti.

Strany 450-460 (250-255/432) - Priekopová bitka. Mohamed prikázal vykopať priekopu ako obranu proti aliancii Židov a Kurajšovcov. Mohamed zasiahol skalu krompáčom, čím vytvoril tri iskry. Vysvetlil, že "prvá znamená, že Alláh pre mňa otvoril Jemen; druhá znamená Sýriu a západ; a tretia znamená východ." Aliancia sa po neúspešnom obliehaní napokon stiahla.

Strany 461-466 (255-258/432) - Banú Kurajza. Mohamed obľahol Kurajzu, tretí židovský kmeň v Medine, a takto ich oslovil, "Vy bratia opíc, potupil vás Boh a pomstil sa vám?" Po 25 nociach sa vzdali. Mohamed nechal 600-900 mužov sťať a ženy a deti predal do otroctva, okrem Rajhany, ktorú si vybral pre seba.

Strany 482-483 (266/432) - Vražda Salláma Ibn Abu'l-Hajkuka. Kmeň Chazradž, závidiaci kmeňu Aus vraždu Ka'ba bin al-Ašrafa, žiadal o povolenie zavraždiť Salláma Ibn Abu'l-Hajkuka, Mohamedovho protivníka v Chajbare. Mohamed im to dovolil a zavraždili ho.

Strany 504-507 (277-278/432) - Dohoda z Hudajbíjje. Mohamed súhlasil s 10-ročným prímerím s Mekkčanmi.

Strany 510-511 (280/432) - Výprava proti Chajbaru. Mohamed pochodoval proti Židom z Chajbaru, dobyl ich pevnosti a zotročil ľudí. Vybral si Safíju, ženu Kinánu bin al-Rabího. Na strane 515 (282/432) sa dočítame, že Mohamed nechal Kinánu mučiť ohňom, aby zistil, kde je ukrytý poklad Židov, a následne ho nechal sťať. Na strane 516 (283/432) sa píše, že jedna zajatkyňa sa pokúsila Mohameda otráviť, no neuspela.

Strany 549-552 (299-301/432) - Okupácia Mekky. Mohamed vstúpil bez odporu do Mekky a zničil 360 modiel okolo Kaaby.

Strany 566-572 (308-311/432) - Bitka pri Hunajne. Mohamed vyhral rozhodujúcu bitku proti kmeňu Havazin.

Strany 588 (319/432) - Báseň. Pred dobytím Al-Taífu Ka'b bin Málik zhrnul étos náboženstva vojny do týchto riadkov:

"Kým sa neobrátite na islam, pokorne hľadajúc útočisko,
Budeme bojovať a bude nám jedno, koho stretneme...
Prišli za nami a mysleli si, že sa im nikto nevyrovná
A my sme im odsekli nosy a uši
Násilne ich ženúc pred nami
Na príkaz Boha a islamu...
A ten, kto sa nevie brániť, musí utrpieť potupu."

Strana 609 (329/432) - Konkurenčná mešita. Mohamed prikázal vypálenie nezávisle postavenej mešity, zatiaľ čo sa v nej modlili ľudia.

Strana 618 (334/432) - Verš o meči. Mohamed zrušil zmluvy s polyteistickými kmeňmi a vyslovil koránový verš 9:5, čím dal povolenie k útoku na neveriacich z čisto náboženských dôvodov: "A keď uplynú posvätné mesiace, tak zabíjajte modloslužobníkov, kdekoľvek ich nájdete, zajímajte ich, obliehajte ich a chystajte proti nim všemožné nástrahy..."

Strany 650-652 (350-351/432) - Posledná kázeň. Mohamed predniesol kázeň známu ako Posledná kázeň. Ak ženy pošpinia mužovu posteľ alebo sú otvorene neslušné... "Boh vám dovoľuje umiestniť ich do samostatných miestností a biť ich, hoci nie ťažko... Prikazujte ženám s mierou, lebo sú to vaše väzenkyne a nevedia sa ovládať."

Strana 652 (351/432) - Za hranice Arábie. Mohamed nariadil výpravu do Sýrie a Palestíny, prvú mimo Arábie.

Strana 652 (351/432) - Vládcovia susedných krajín sú pozvaní k islamu. Ku kráľom susedných krajín boli vyslaní poslovia, ktorí ich vyzvali prijať islam. Na strane 659 (354/432) sa píše, že Badhan, guvernér Jemenu, dostal od Mohameda takúto ponuku: "Ak sa podriadiš, dám ti to, čo už máš a vymenujem ťa za kráľa nad ľudom Jemenu."

Strany 659-660 (354-355/432) - Zhrnutie Mohamedových bitiek. Mohamed sa zúčastnil 27 nájazdov a bojoval v 9 z nich.

Strany 664-665 (357/432) - Vražda Umm Kirfy. Zajd, Mohamedov adoptívny syn, prepadol kmeň Banú Fazará a nechal jeho vodkyňu, starenu menom Umm Kirfa, "kruto zabiť tak, že jej ku nohám priviazal laná a tie priviazal o ťavy, ktoré potom hnal od seba, kým ju neroztrhli na dve časti."

Strana 669 (359/432) - Abú Bakr si myslel, že v náboženstve je donútenia. Abú Bakr, ktorý sa neskôr stal prvým kalifom, povedal konvertitovi, "Boh zoslal Mohameda s jeho náboženstvom a on zaň bojoval dovtedy, kým ho ľudia neprijali dobrovoľne alebo nasilu."

Strana 672 (361/432) - "Zabi tých, ktorí neveria v Boha". Pri nájazde na Dumatu'l-Džandal dal Mohamed zástavu Abdu'l-Rahmán bin 'Aufovi a povedal mu, "Bojuj proti každému na ceste božej a zabi tých, ktorí neveria v Boha."

Strany 675-676 (362-363/432) - Vražda Asmy bint Marwan. Mohamed nariadil vraždu matky piatich detí, Asmy bint Marwan z kmeňa Banú Chatmá, za písanie posmešných básní o ňom. Vraždu vykonal Umajr. Mohamed mu povedal, "Pomohol si Bohu a jeho apoštolovi." Keď sa Umajr opýtal, či bude znášať nejaké zlé následky, Mohamed odpovedal, "Dve kozy sa kvôli nej nepobijú." "Deň po tom, ako bola bint Marwan zabitá, sa ľudia z B. Chatmá stali moslimami, lebo videli moc islamu."

Strany 677-678 (363-364/432) - Pomsta za zabitie Jasára. Mohamed dovolil niekoľkým chorým súkmeňovcom piť mlieko a moč jeho tiav, no oni zabili pastiera Jasára a odviedli jeho ťavy. Zajali ich a Mohamed prikázal, aby im odsekli ruky a nohy a aby im vylúpli oči.

Strana 682 (366/432) - Smrť Mohameda. Mohamed zomrel v Aišinej opatere. Umar, budúci druhý kalif, vyhlásil, že Mohamed nie je mŕtvy, ale že len šiel stráviť nejaký čas s Alláhom a vyhrážal sa odseknutím rúk a nôh tým, ktorí by tvrdili opak.

Strana 687 (368/432) - Abú Bakr dáva najavo svoje stanovisko. Abú Bakr bol vybraný za Mohamedovho následníka, prvého kalifa. Veriacim povedal, "Ak sa ľudia zdráhajú bojovať na ceste Božej, Boh ich potrestá potupou."

Strana 689 (369/432) - Posledné slová. Dozvedáme sa, že Mohamedove posledné slová boli, "Nech na Arabskom polostrove nezostanú dve náboženstvá." Neskôr sa dozvedáme, že Aiša vravievala, "Keď apoštol zomrel, Arabi odpadli od viery, kresťanstvo a judaizmus vztýčili svoje hlavy a objavila sa nelojálnosť. Z moslimov sa stali akoby ovce vystavené dažďu počas zimnej noci, lebo prišli o svojho proroka, až kým ich Boh nezjednotil pod vedením Abú Bakra." Je to narážka na brutálne ridda, teda vojny proti odpadlíkom, ktoré viedol Abú Bakr proti neposlušným kmeňom. Väčšina kmeňov bola ochotná považovať Mohameda za svojho proroka, no Abú Bakr trval na tom, aby platili aj daň zakát.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára