Mýtus:
"Náš prorok (pokoj s ním) nikdy neschvaľoval otroctvo. Raz kúpil život otroka, ktorý za ním prišiel, čím ho oslobodil od svojho pána!"
Pravda:
Tu je skutočný príbeh, na ktorom sa tento výňatok (z Mohamedovho "oslobodenia otroka") zakladá:
Prišiel otrok a počas migrácie prisľúbil vernosť Alláhovmu apoštolovi; on (svätý prorok) nevedel, že je to otrok. Potom prišiel jeho pán a požadoval ho späť, na čo Alláhov apoštol (nech je s ním pokoj) povedal: Predaj mi ho. A kúpil ho za dvoch čiernych otrokov, no potom už neprijal vernosť od nikoho, kým sa ho neopýtal, či je otrok (alebo slobodný človek) (Sahíh Muslim 3901).
Mohamed v skutočnosti "kúpil" otroka jeho výmenou za dvoch čiernych otrokov, čo sa len ťažko dá považovať za žiarivý príklad oslobodenia. Nie len to, ono to tiež potvrdzuje fakt, že Mohamed vlastnil a obchodoval s africkými otrokmi. Ako bohatý podnikateľ určite mohol oslobodiť všetkých troch otrokov, ale namiesto toho si vybral, že predá dvoch Afričanov, ktorých čakala neistá budúcnosť.
Z tej pasáže je tiež očividné, že Mohamed sa cítil byť podvodom donútený k oslobodeniu otroka, ktorý za ním prišiel, keďže o ňom nevedel, že je otrok. Preto sa Mohamed rozhodol, že sa nenechá znova oklamať. Do budúcna sa chcel muža vždy najprv opýtať, či je slobodný alebo nie, kým sa rozhodne prijať sľub jeho vernosti.
Neexistuje tiež žiadna správa o tom, že by Mohamed "oslobodil" otrokov zajatých v boji, pokiaľ by z toho osobne niečo nezískal. Vlastne, on zotročoval predtým slobodných ľudí, zvlášť ak to boli ženy a deti. Niekedy využíval rodiny ako páku na donútenie ich mužov prijať islam:
Apoštol im povedal, aby Málikovi odkázali, že ak za ním príde ako moslim, vráti mu jeho rodinu a majetok a dá mu sto tiav. (Ibn Ishák/Hišám 879)
Zajaté ženy boli odovzdávané ako darček jeho mužom, z ktorých niektoré boli potom poslané iným (ako to robil Islamský štát s jezídskymi ženami). Táto pasáž hovorí o tom, ako Mohamed dal ženy ako sexuálne otrokyne trom mužom, ktorí sa mali stať jeho nástupníkmi, budúcim kalifom Umarovi, Utmánovi a Alímu:
Apoštol dal Alímu dievča menom Rajta; a Utmánovi dal dievča menom Zajnab; a Umarovi dal dievča, ktoré Umar dal svojmu synovi Abdulláhovi. (Ibn Ishák/Hišám 878, Ibn Kathir zv. 3, s. 481)
Alláh dal moslimom božie splnomocnenie držať si toľko sexuálnych otrokýň, koľko chcú (Korán 4:24, 33:52,...). Súčasní apologéti niekedy predstierajú, že to platí len o ženách zajatých v boji (pozri tiež MÝTUS: Mohamed by nikdy neschválil znásilnenie), ale to isté privilégium je dané veriacim mužom vo verši 70:30, v pasáži "zjavenej" moslimom v Mekke, kedy sa neodohrávali žiadne boje.
O Mohamedovom plodnom a dobre zdokumentovanom vzťahu s otrokmi by sa toho dalo napísať mnoho, ale jeden z najpozoruhodnejších príkladov pochádza z tohto hadísu (ktorý sa opakuje aj na inom mieste):
Prorok poslal po ženu z radov emigrantov a tá mala otroka, ktorý bol tesárom. Prorok jej povedal, "Prikáž svojmu otrokovi, aby pripravil kusy (dreva) na kazateľnicu." Tak dala rozkaz svojmu otrokovi, ktorý šiel a vyťal drevo z tamarišky a pripravil kazateľnicu pre proroka. Keď kazateľnicu dokončil, žena oznámila prorokovi, že je dokončená. Prorok ju požiadal, aby mu tú kazateľnicu poslala, tak mu ju priniesli. Prorok ju zodvihol a umiestnil na miesto, ktoré teraz vidíte. (Sahíh Bucharí 47:743)
Podľa tohto hadísu bola samotná kazateľnica, z ktorej Mohamed kázal islam, postavená z otrockej práce na jeho rozkaz! Znie to, ako keby mal Mohamed problém s otroctvom?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára